Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-75-2017.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/75/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci odsúdeného G. T., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.3.2017, č.k. 1PP/7/2017, na neverejnom zasadnutí dňa 13.4.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. T., narodeného XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20.3.2017 spisová značka 1PP/7/2017 súd rozhodol podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 66 ods. 2 Tr. zák. tak, že žiadosť odsúdeného G. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený G. T. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.6.2014 sp. zn. 0T/107/2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vo výmere 7 (sedem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ktorý administratívne vykonal dňa 24.3.2015), trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.8.2013 sp. zn. 0T/205/2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 0T/205/2013 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2014 sp. zn. 3Tos/134/2014 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ktorý administratívne vykonal dňa 22.9.2016), a súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.10.2015 sp. zn. 7T/42/2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák. a iné vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (v tomto odsúdení mu bolo uložené i ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou), ktorého predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa 22.11.2017. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.6.2016 sp. zn. 4Nt/41/2016 bol odsúdený preradený na ďalší výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou prvostupňový súd zistil, že odsúdený bol dňa 2.8.2016 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Jeho správanie a vystupovanie v predchádzajúcom ústave a jeho pracovná morálka boli hodnotené kladne. Bol 1- krát disciplinárne odmenený pochvalou dňa 27.4.2016 za zapájanie sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Nebol potrestaný. V tunajšom ústave má evidovaný jeden negatívny poznatok - nenastúpil na výdaj stravy. Bol riešený výchovným pohovorom. Je aj pracovne zaradený a je hodnotený kladne. Pred výkonom trestu žil ako bezdomovec, nepracoval, užíval denne drogy a páchal trestnú činnosť. Je rozvedený, otec jedného dieťaťa, vyživovaciu povinnosť si plní. Aktuálne vykonáva
súdom nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovane súdne trestaný, drogová závislosť). V súčasnosti je voči odsúdenému vedené ďalšie trestné stíhanie. Vzhľadom na uvedené riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný (vrátane spomenutých odsúdení) pre rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkového a drogového (návykového) charakteru, a to nielen na území SR, ale aj v Maďarsku (opakovane krádeže či drogová trestná činnosť páchaná pre vlastnú potrebu, nebezpečné vyhrážanie, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky). Odsúdený opakovane v minulosti vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v prípade niektorých podmienečných odsúdení bolo neskôr rozhodnuté o nariadení výkonu trestu. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie 3 podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený G. T. už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, ktoré sa v tomto konaní považujú z hľadiska súdnej praxe za jeden trest. Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život (t.j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa tiež javila ako splnená. Splnená nebola dôsledne však tretia z citovaných podmienok, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika recidívy). V prípade odsúdeného G. T. bolo podľa názoru súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť a resocializačnú prognózu riziko recidívy príliš veľké. Súd prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený bol 10-krát súdne trestaný vrátane spomenutých odsúdení), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o recidivistu, ktorý opakovane pácha najmä majetkovú a drogovú trestnú činnosť. Pritom majetkovej trestnej činnosti, konkrétne krádeží, sa odsúdený dopustil aj v zahraničí, a to v Maďarskej republike. Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený tak už mal reálnu možnosť v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak opätovne sa dopustil skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Uvedené potvrdzuje aj resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá. Taktiež sa mu zhoršilo sociálne zázemie. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody dospel k záveru, že u odsúdeného G. T. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Z uvedených dôvodov súd zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú v zákonnej lehote odôvodnil. V dôvodoch podanej sťažnosti odsúdený namietal, že má za to, že v jeho prípade boli naplnené všetky predpoklady v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona, vzťahujúce sa k jeho podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu. Uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa okamžite vráti do práce a bude viesť riadny rodinný život.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, podanú sťažnosť a príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že okresný súd vo veci postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ oboznamujúc sa s relevantnými skutočnosťami v podobe zabezpečenej hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde odsúdený aktuálne trest vykonáva, ako aj oboznámením sa s príslušným listinným dôkazným materiálom viažucim sa k samotnej osobe odsúdeného dospel k záveru, že v prípade odsúdeného G. T. nemožno konštatovať splnenie všetkých zákonných kritérií umožňujúcich vo veci rozhodnúť výrokom pozitívnym (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). Zákonné kritériá v konkrétnosti regulujúce spôsob rozhodovania o žiadosť osôb odsúdených o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s charakterom trestnej činnosti sú upravené v ustanovení § 66 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Je zrejmé (zo samotného procesného postupu okresného súdu), že zohľadňoval pri svojom rozhodovaní jednak skutočnosti, ktoré vyplynuli z hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde naposledy odsúdený trest vykonáva, ako aj na ostatný (oboznámený dôkazný materiál) viažuci sa k osobe odsúdeného G. T.. V konečnom dôsledku samotná (hodnotiaca správa riaditeľa ústavu vyúsťuje do návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom).
V kontexte podanej (hodnotiacej správy riaditeľa ústavu) na osobu odsúdeného je potrebné z hľadiska samotného preskúmavania návrhu, resp. žiadosti osoby odsúdenej o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uviesť, že samotné stanovisko riaditeľa ústavu nemá pre konajúci súd záväzný charakter (pri odporučení na podmienečné prepustenie osoby odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody). Naopak, má len charakter konzultatívny. Príslušný konajúci súd sa v konečnom dôsledku môže odchýliť od návrhu riaditeľa ústavu vyúsťujúci napríklad do postupu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej. Relevantnými skutočnosťami ovplyvňujúcimi samotné rozhodnutie súdu o akceptácii, resp. neakceptácii žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sú aj tie, ktoré sa viažu na vlastnú osobu odsúdeného z hľadiska jeho predchádzajúceho spôsobu života. V tomto smere zistiteľné skutočnosti okresným súdom dokumentujú, že v osobe odsúdeného G. T. ide o osobu, ktorá opakovane páchala trestnú činnosť, denne užívala drogy.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného G. T. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.