Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 proti žalovanému T.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655 v konaní o zaplatenie 711.215,94 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -163 zo dňa 20. septembra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -163 zo dňa 20. septembra 2021 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal zaplatiť žalobcovi 711.215,94 EUR spolu s úrokom 3,8 % ročne zo sumy 693.733,45 EUR od 14.07.2020 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 693.733,45 EUR od 14.07.2020 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca zdôvodnil žalobný návrh tým, že dňa 23.07.2015 bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou A-Z LOKOMAT, s.r.o., IČO: 31 617 034 (ďalej len „dlžník“) Úverová zmluva č.239660-2015 (ďalej len „úverová zmluva“) podľa a nasl. (ďalej aj ). Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi za dohodnutých podmienok peňažné prostriedky ako úver v sume 1.000.000,- Eur pri variabilnej úrokovej sadzbe vo výške 6M EURIBOR + 3,8 % ročne. Návratnosť úveru poskytnutého dlžníkovi bola okrem iného zabezpečená ručením žalovaného v zmysle Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č.239660-2015 zo dňa 23.07.2015 (ďalej len „vyhlásenie o ručiteľskom záväzku“). Žalovaný bol v čase podpisu vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, a je aj v súčasnosti, jediným spoločníkom a konateľom dlžníka. Nakoľko došlo zo strany dlžníka k porušeniu podmienok úverovej zmluvy, vyhlásil žalobca dňa 27.02.2020 úver za predčasne splatný v zmysle článku VIII. bod 8.1. písm. a) úverovej zmluvy. Žalobca listom č.266/2020/14002 zo dňa 02.03.2020 vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Ďalej žalobca listom č.656/2020/14002 zo dňa 21.05.2020 vyzval žalovaného v zmysle vyhlásenia o ručiteľskom záväzku na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Do dňa spísania žaloby nebol záväzok žalovaného voči žalobcovi vysporiadaný. Výška splatnej pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z úverovej zmluvy je ku dňu 13.07.2020 vyčíslená v celkovej výške 711.215,94 EUR, z toho istina 693.733,45 EUR, úroky 11.079,74 EUR a úroky z omeškania 6.402,75 EUR.

3. Okresný súd uviedol, že dňa 08.09.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz sp.zn.31Up/1408/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a označil ho za nedôvodný, s tým, že tvrdenia žalobcu sú neúplné a nepravdivé. Poprel, že by došlo k zosplatneniu celej istiny úveru, keď odkázal na ustanovenie článku VIII. predmetnej úverovej zmluvy, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený postupovať v súlade s písm. a) a žiadať splatenie úveru vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti len v prípade, ak nastane skutočnosť taxatívne uvedená v tomto článku VIII. Podľa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02.03.2020 vyhlásil kompetentný orgán žalobcu sporný úver za splatný z toho dôvodu, že došlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy, z toho vyplýva, že na účel využitia možnosti žalobcu podľa článku VIII. písm. a) žalobca uplatnil dôvod podľa článku VIII. úverovej zmluvy odrážka č.9 „klient nesplnil alebo porušil akýkoľvek svoj záväzok alebo povinnosť podľa tejto úverovej zmluvy alebo zabezpečovacích zmlúv“. Žalobca však nikdy toto porušenie nekonkretizoval, t.j. ani nikdy žiadne konkrétne porušenie netvrdil, či už v predmetnom vyhlásení alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný tvrdil, že k žiadnej takejto skutočnosti v čase vydania vyhlásenia predčasnej splatnosti žalobcu nedošlo. Dlžník podľa úverovej zmluvy túto nikdy neporušil, preto žalobca nemal žiadny nárok vydať také vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru aké vydal a toto bolo už od svojho momentu vzniku neplatné. Keďže nenastala splatnosť celého úveru voči dlžníkovi podľa úverovej zmluvy, nemohla táto splatnosť nastať ani voči veriteľovi, a ani jeden z nich nemal povinnosť celý úver naraz splatiť. Žalovaný poukázal na to, že v civilnom sporom konaní je sporová strana povinná nielen predložiť svoj žalobný návrh, ale musí uniesť bremeno tvrdenia o splnení právom predpokladaných podmienok - o splnení hypotézy - právnej normy, ktorej následku sa dožaduje. Keďže v žalobe žalobca ani len netvrdí, k akému porušeniu predmetnej úverovej zmluvy došlo, žalobca ani len netvrdil podstatné skutočnosti na naplnenie predpokladov vzniku jeho nároku a neuniesol tak dôkazné bremeno. Žalovaný výslovne poprel, že by došlo k porušeniu úverovej zmluvy, ktoré by mohlo mať za následok zosplatnenie celej sumy v čase vydania vyhlásenia predčasnej splatnosti, a teda nedošlo k platnému zosplatneniu, čiže dlžník má povinnosť uhradiť nanajvýš najbližšiu splatnú splátku poskytnutého úveru. Žalovaný namietol, že ručiteľ ako fyzická osoba nemôže na úhradu použiť účet, ktorý mu nepatrí, a na ktorom nemá ako fyzická osoba peňažné prostriedky, keď poukázal na znenie v úverovej zmluve, v zmysle ktorého sa dlžník ako klient zaviazal splácať úver v celkovej výške 1.000.000,- EUR zo svojho bežného účtu, ktorý bol tam špecifikovaný na tam uvedený úverový účet vedený u žalobcu. Pokiaľ teda žalovaný v ručiteľskom vyhlásení prehlásil, že v prípade, ak klient neuhradí svoj splatný záväzok podľa úverovej zmluvy, ani v dodatočnej lehote, splní žalovaný tento záväzok za dlžníka sám, potom je takéto vyhlásenie o ručiteľskom záväzku neplatné, pretože od počiatku nebola ručením zabezpečená povinnosť splniteľná zo strany ručiteľa. Na záver žalovaný uviedol, že neobdržal žiadnu faktúru na žalovanú sumu, a teda žiadnu takúto faktúru neeviduje v účtovníctve. Voči žalobcovi si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Okresný súd zrekapituloval, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dlžník porušil svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy a dostal sa do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, pričom omeškané splátky neuhradil ani po žalobcových výzvach na ich úhradu. Z tohto dôvodu pristúpil žalobca v zmysle článku VIII. bod 8.1. písm. a) k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a dňa 02.03.2020 opätovne písomne vyzval dlžníka na úhradu splatného zostatku úveru. Nakoľko dlžník aj napriek opakovanej výzve žalobcu svoj záväzok ani čiastočne neuhradil, a navyše na jeho majetok bol dňa 30.04.2020 vyhlásený konkurz, žalobca v zmysle ručiteľského vyhlásenia dňa 21.05.2020 vyzval žalovaného ako ručiteľa na úhradu zosplatneného zostatku úveru vo výške 711.215,94 EUR. Nakoľko žalovaný nepristúpil k dobrovoľnej úhrade, bol žalobca nútený domáhať sa svojej pohľadávky súdnou cestou. Podľa jeho názoru teda boli naplnené všetky zákonné aj zmluvné predpoklady na to, aby žalobca pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči žalovanému ako ručiteľovi.

5. Pokiaľ žalovaný spochybnil v podanom odpore platnosť predčasného zosplatnenia úveru s odôvodnením, že dlžník nikdy neporušil úverovú zmluvu, žalobca toto tvrdenie žalovaného označil za zavádzajúce a nezakladajúce sa na pravde, keďže žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka vyplývajúcej z úverovej zmluvy, konkrétne keď dlžník opakovane neuhradil splátky úveru v ich lehote splatnosti, upravenej v článku V. bod 5.1. úverovej zmluvy a dostal sa tak do omeškania. Ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 27.02.2020 bol dlžník v omeškaní s dohodnutými splátkami 130 dní a tieto neuhradil aj napriek opakovaným výzvam žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie článku VIII. bod 8.1. (odrážka č.2) písm. a) a e) úverovej zmluvy, čiže na zosplatnenie úveru boli splnené všetky predpoklady stanovené v úverovej zmluve. Žalobca

tiež uviedol, že dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo viac ako sto dňové omeškanie dlžníka s dohodnutými splátkami. Pokiaľ žalovaný v odpore tiež tvrdil, že si nie je vedomý akéhokoľvek porušenia úverovej zmluvy zo strany dlžníka, ktoré by zdôvodnilo zosplatnenie úveru, poukázal žalobca na to, že žalovaný bol v čase podpisu úverovej zmluvy a ručiteľského vyhlásenia jediným spoločníkom a konateľom dlžníka, ktorým je dodnes. Z tohto dôvodu je viac ako nepravdepodobné, že by nemal vedomosť o tom, že „jeho spoločnosť“ mešká s úhradou splátok úveru viac ako štyri mesiace, keď navyše žalobca pred zosplatnením úveru adresoval dlžníkovi niekoľko výziev na úhradu splátok po lehote splatnosti. Konkrétne vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.02.2020 bol dlžník vyslovene upozornený na to, že dôsledkom nesplácania úveru môže byť práve vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

6. Námietku žalovaného ohľadne neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru označil žalobca za bezpredmetnú, keď zotrval na tom, že vyhlásenie predčasnej splatnosti napĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu (t.j. náležitosti vôle aj prejavu, subjektu a predmetu právneho úkonu), a ani absencia uvedenia konkrétnej porušenej povinnosti z úverovej zmluvy v predmetnom vyhlásení by nemala za následok jeho neplatnosť, tak ako to v odpore uvádzal žalovaný. Ak by však aj platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z dôvodu porušenia vyššie špecifikovaných povinností dlžníka z úverovej zmluvy bola v tomto konaní naďalej spochybňovaná (čo však žalobca zásadne odmietol), k zosplatneniu úveru by v konečnom dôsledku došlo ex lege dňom zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v Obchodnom vestníku - teda ku dňu 30.04.2020. Žalobca pritom poukázal na znenie § 46 ods. 1 a § 44 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorých vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka spôsobuje dva základné právne následky a síce zosplatnenie ešte nesplatných záväzkov dlžníka (aj keď žalobca zotrval na tom, že v posudzovanom prípade došlo k zosplatneniu ešte skôr, a to vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dňa 27.02.2020), a tiež možnosť uspokojiť prihlásenú pohľadávku z majetku dlžníka len rozvrhom výťažku jeho speňaženia. Preto, ak je dlžník v konkurze vo vzťahu k ručiteľovi, umožňuje domáhať sa plnenia priamo od ručiteľa bez povinnosti vyzývať na plnenie dlžníka, nakoľko je zrejmé, že tento svoj záväzok nesplní, s odkazom na ustanovenie .

7. Pokiaľ žalovaný v odpore napadol platnosť aj samotného ručiteľského vyhlásenia s odôvodnením, že od počiatku nebola ručením zabezpečená povinnosť splniteľná zo strany ručiteľa, keď dôvodom tejto nesplniteľnosti má byť skutočnosť, že dlžník sa v úverovej zmluve zaviazal splácať úver z konkrétneho bankového účtu, a keďže majiteľom predmetného účtu je dlžník a nie žalovaný, tento záväzok nemôže ako ručiteľ splniť. Žalobca v reakcii na to uviedol, že nerozumie vôbec tomu, na základe akých zákonných resp. zmluvných ustanovení si žalovaný vyvodil záver, že ručiteľ je povinný uhradiť žalobcovu pohľadávku za dlžníka nie zo svojho účtu, ale z účtu dlžníka špecifikovaného v úverovej zmluve, a navyše ako by táto skutočnosť mohla mať za následok neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, a zrejme sa jedná len o nesprávnu interpretáciu úverovej zmluvy a ručiteľského vyhlásenia zo strany žalovaného, s tým, že naopak ručiteľ sa v predmetnom ručiteľskom vyhlásení zaviazal k splateniu úveru za dlžníka zo svojich vlastných finančných prostriedkov.

8. Okresný súd uviedol, že žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odpore, najmä zotrval na tom, že konštrukcia povinností vo vyhlásení o ručiteľskom záväzku bola formulovaná neplatne, a preto ručenie z jeho strany platne nevzniklo. V dôsledku toho neexistuje žiaden právny dôvod, pre ktorý by si žalobca mohol uplatňovať akúkoľvek sumu od žalovaného v tomto konaní.

9. Pokiaľ žalobca predložil ako dôkaz dokument nazvaný „Výpis z IS SAP“, ktorým by malo byť preukázané porušenie úverovej zmluvy, žalovaný uviedol, že mu takýto dokument nikdy nebol doručený, s tým, že doručená mu bola pravdepodobne len fotografia obrazovky nejakého počítača žalobcu, a teda takýto dôkaz by nemal súd pripustiť, pretože nič nepreukazuje, s tým, že žalobca môže do jeho programového a databázového vybavenia voľne a jednostranne zasahovať, a teda ako taký môže byť ľubovoľne žalobcom zmenený, a preto nemôže v konaní nič preukázať. Opätovne poprel, že by došlo k porušeniu úverovej zmluvy dlžníkom, tak ako to má vyplývať z fotografie obrazovky žalobcu. Za účelom preukázania toho, že tvrdenie a fotografia stavu databázy programu žalobcu je nesprávna, navrhol na vyvrátenie tohto dôkazu vykonať dôkaz znaleckým posudkom - znalcom z odboru počítačové programy (softvér), ktorého úlohou by malo byť zodpovedať otázku, akým spôsobom program vypočítava údaje zobrazené na fotografii predloženej žalobcom a kto a ako môže zadávať údaje

do databázy programu. Zároveň žiadal na zistenie zásahov do údajov zobrazených na fotografii súdom uložiť žalobcovi povinnosť predložiť celú históriu záznamov vykonaných do databázy tohto programu od začiatku úverového vzťahu s dlžníkom.

10. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nepreukázal, že by v čase vyhotovenia a doručovania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02.03.2020 existoval zmluvou aprobovaný dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že splatnosť celého úveru by nastala bez ohľadu na nesplácanie úveru dlžníkom, a to konkurzom dlžníka, poukázal žalovaný na ustanovenie , účelom ktorého nie je vyvolanie splatnosti týchto pohľadávok aj proti ich ručiteľom, pretože povinnosť proti ručiteľovi nie je možné uplatniť v konkurze dlžníka prihláškou. Termín splatnosti záväzku, za ktorý ručí ručiteľ, preto zostáva konkurzom nedotknutá a nastane v súlade so zmluvnými a zákonnými ustanoveniami bez ohľadu na konkurz dlžníka. Účelom tohto zákonného ustanovenia je len zosplatniť pohľadávky veriteľov proti dlžníkovi preto, aby si ich títo mohli uplatniť v konkurznom konaní prihláškou a aby mohli byť v konaní uspokojení.

11. Okresný súd uviedol, že v tejto veci nariadil niekoľko pojednávaní, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci z dôvodu, že súdená vec nespadala pod výnimku v zmysle v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č., v ktorej by sa mohlo vykonávať pojednávanie aj v čase vyhláseného núdzového stavu, jedenkrát z dôvodu dočasnej PN žalovaného, ktorý trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní a tiež jedenkrát z dôvodu čerpania plánovanej zahraničnej dovolenky právneho zástupcu žalovaného. Následne okresný súd vytýčil v súdenej veci pojednávanie na deň 20.09.2021, na ktoré sa dostavil žalobca prostredníctvom poverenej zamestnankyne, žalovaný a tiež právny zástupca žalovaného.

12. K priebehu pojednávania okresný súd uviedol, že žalovaný nad rámec toho, čo uviedol v podanom odpore a v ďalších písomných vyjadreniach ešte poukázal na to, že z dokladu zo dňa 27.02.2020 nevyplýva s akými splátkami a v akej výške mal byť dlžník z úverovej zmluvy v omeškaní, pretože tu už je uvedená celá istina a k tomu mohlo dôjsť až po zosplatnení úveru. Z tohto dôvodu označil tento doklad ako irelevantný pre účely posúdenia porušenia úverovej zmluvy. Uviedol, že z neho nie je možné vypočítať príslušenstvo úveru, tak ako bolo žalobcom uplatnené v tomto konaní. Z týchto dôvodov navrhol, aby zo strany žalobcu bol predložený doklad o tom, aké sumy boli platené na túto úverovú zmluvu formou výpisu z úverového účtu, z ktorého bude zrejmá výška istiny a tiež príslušenstva resp. úroku.

13. Okresný súd uviedol, že žalovaný na pojednávaní rozporoval doručenie výzvy dlžníkovi, ako i ručiteľovi, pokiaľ žalobca predkladal doklad o tom, že tieto zásielky boli žalovaným neprevzaté, vzhľadom na to, že žalovaný nemá vedomosť o tom, že by zásielky nepreberal, preto žiadali doložiť originál neprevzatých zásielok ako dôkaz za účelom porovnania údajov na origináli a fotokópii. Tiež navrhol ako dôkaz vykonať dožiadanie na poštový podnik, ktorý by sa mal vyjadriť, akým spôsobom boli doručované zásielky na adresu klienta a či bolo do poštovej schránky vhodené oznámenie o uložení zásielky. Vo vzťahu k doručovaniu poštových zásielok žalovaný doplnil, že originály tých nedoručených zásielok žiada predložiť aj z dôvodu, aby sa preukázalo, čo vlastne bolo doručované, keďže toto z obálky nie je zrejmé.

14. Žalovaný na pojednávaní poukázal na článok IX. bod 9.8. úverovej zmluvy, v zmysle ktorej jej súčasťou mali byť Všeobecné obchodné podmienky a za týmto účelom žiadal, aby žalobca predložil originál úverovej zmluvy za účelom posúdenia, či VOP tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy.

15. Žalovaný ďalej rozporoval plnomocenstvo, udelené žalobcom povereným zamestnancom v zmysle , keď podľa jeho názoru z neho vyplýva, že musia konať všetci poverení zamestnanci spoločne, a teda s poukazom na to podľa ich názoru nedošlo ani k platnému uplatneniu nároku zo strany žalobcu voči žalovanému, keďže nebolo podpísané všetkými splnomocnenými zástupcami.

16. Žalovaný spochybnil platnosť ručiteľského vyhlásenia aj z dôvodu, že v ňom nie je označená pohľadávka, ktorá mala byť zabezpečená týmto ručením, pretože je v ňom len odkaz na predmetnú úverovú zmluvu. Žiadal tiež, aby žalobca uviedol, či prihlásil pohľadávku do konkurzného konania a či došlo aspoň k jej čiastočnému uspokojeniu, resp. aký je predpoklad tohto uspokojenia.

17. V reakcii na postup súdu v zmysle žalovaný uviedol, že má za to, že v podanom odpore, ako aj v jeho vyjadrení zo dňa 30.11.2020, keďže namietal samotné oprávnenie zosplatniť predmetný úver, namietal tým pádom aj výšku žalovanej pohľadávky ako takej. Z toho dôvodu žiadali ako dôkaz vykonať predmetné znalecké dokazovanie, tak ako to uviedli v danom vyjadrení, keďže podľa ich názoru náhľad z počítačovej obrazovky je jediným dôkazom o výške pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Pokiaľ by okresný súd takýto dôkaz nevykonal, došlo by tým podľa názoru žalovaného k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný nepodpisoval predmetné ručiteľské vyhlásenie v postavení podnikateľa, mali by sa na neho vzťahovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa, keďže vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Pričom ak žalobca vychádzal z toho, že toto vyhlasuje žalovaný, s poukazom na to, že sa jedná o konateľa resp. spoločníka dlžníka, mala byť táto skutočnosť zvýraznená v ručiteľskom vyhlásení, v ktorom je naopak uvedené jeho rodné číslo, čo potvrdzuje nimi tvrdený fakt ohľadne postavenia spotrebiteľa.

19. Okresný súd uviedol, žalobca na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a ich ďalších písomných vyjadreniach a nad rámec toho v reakcii na vyjadrenie protistrany na tomto pojednávaní, ako i postup súdu v zmysle namietol, že žalovaný ani v odpore, ani v ďalšom jeho písomnom vyjadrení nenamietol tie skutočnosti, ktoré uviedol na tomto pojednávaní, a teda takéto konanie žalovaného označili za účelové vo vzťahu k predlžovaniu súdneho sporu. Tiež poukázal na to, že spolu so žalobou bol predložený prehľad stavu pohľadávok, v ktorom bola identifikovaná žalovaná čiastka. Žalobca zdôraznil, že žalovaný je stále jediným spoločníkom a konateľom firmy dlžníka, ktorej boli pravidelne zasielané výpisy z úverového účtu od roku 2015, čiže žalovaný mal o týchto skutočnostiach vedomosť a pokiaľ ide o konkurzné konanie vedené voči dlžníkovi, pohľadávka zo strany žalobcu bola v ňom prihlásená, ale zatiaľ nedošlo vôbec k jej uspokojeniu v žiadnom rozsahu. Ohľadne namietanej platnosti plnomocenstva uviedol, že na ňom trvá a považuje ho za platné. Pokiaľ ide o výpis z počítačovej obrazovky, ktorý predkladali v konaní, bol predložený za účelom preukázania skutočností, že k 27.02.2020, kedy došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, bol už dlžník 130 dní v omeškaní s úhradou splátok úveru. Žalobca poprel žalovaným tvrdené postavenie spotrebiteľa pri vyhlásení ručiteľského záväzku, s poukazom na fakt, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom firmy dlžníka a dlžníkovi bol predmetný úver poskytnutý na podnikateľský účel.

20. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. K platnosti ručiteľského vyhlásenia uviedol, že zo samotného vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č.239660-2015 vyplýva, že na úhradu pohľadávky žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy na základe záväzku z tohto ručiteľského vyhlásenia sa zaviazal použiť svoje vlastné peňažné prostriedky. Pritom zo žiadneho ustanovenia predmetného vyhlásenia o ručiteľskom záväzku zo dňa 23.07.2015 nevyplýva, že by tento záväzok mal žalovaný splniť za dlžníka tým istým spôsobom, ako ho mal splniť dlžník v zmysle dojednaní predmetnej úverovej zmluvy.

21. Okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu žalovaného, že vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru - výzva na zaplatenie zo dňa 02.03.2020 nebol zo strany žalobcu špecifikovaný dôvod predčasného zosplatnenia úveru, čiže uvedenie, pre ktoré konkrétne porušenie povinnosti zo strany dlžníka došlo k tomuto predčasnému zosplatneniu, s tým, že ani nemohol žalobca uviesť takýto dôvod, pretože k žiadnej takejto skutočnosti v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti nedošlo, nakoľko dlžník nikdy úverovú zmluvu neporušil, a preto predčasné zosplatnenie úveru je neplatné a keďže nenastala splatnosť celého úveru voči dlžníkovi podľa úverovej zmluvy, nemohla táto splatnosť nastať ani voči žalovanému, a preto žalovaný nikdy nemal povinnosť zaplatiť celý úver naraz. Okresný súd si neosvojil právny názor žalovaného ohľadne údajnej neurčitosti špecifikácie porušenia povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo strany dlžníka tak, ako bolo toto uvedené vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02.03.2020, v dôsledku porušenia ktorej malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd vychádzal z ustanovenia článku VIII. bod 8.1. úverovej zmluvy č.239660-2015, v ktorom bolo dojednané, že v prípade, ak klient nesplnil alebo porušil akýkoľvek svoj záväzok, alebo povinnosť podľa tejto úverovej zmluvy, alebo zabezpečovacích zmlúv, bol žalobca v pozícii banky oprávnený okrem iného požadovať splatenie úveru vrátane úrokov i poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Okresný súd mal za to, že v žiadnom prípade za týchto okolností nemohol konštatovať, že by predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné z tohto dôvodu, keďže porušenie akéhokoľvek záväzku resp. povinnosti dlžníka bolo dôvodom, pre ktorý mohol žalobca úver predčasne zosplatniť. Pretože

nesplnením, resp. porušením záväzku alebo povinnosti v zmysle úverovej zmluvy bolo aj neuhradenie splátky istiny, resp. úroku, v dohodnutom termíne splatnosti, pričom žalobca vo vyjadrení k podanému odporu jednoznačne špecifikoval, že dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo viac ako 100 dňové omeškanie dlžníka s dohodnutými splátkami, keď dlžník opakovane neuhradil splátky úveru v ich lehote splatnosti, dostal sa dlžník do omeškania, ktoré ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. 27.02.2020, predstavovalo omeškanie dlžníka s dohodnutými splátkami v rozsahu 130 dní.

22. Okresný súd s poukazom na tieto skutočnosti zamietol návrh na doplnenie dokazovania, ktoré navrhol žalovaný, a to formou nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru počítačové programy (softvér), ktorého úlohou by malo byť zodpovedanie otázky, akým spôsobom program žalobcu vypočítava údaje, ktoré sú zobrazené v náhľade počítačovej obrazovky z počítačového programu žalobcu založené v súdnom spise na č.l.57 resp. otázky, kto môže zadávať údaje do databázy tohto programu a rovnako tak súd zamietol návrh doplnenie dokazovania uložením povinnosti žalobcovi predložiť celú históriu záznamov vykonaných do databázy tohto počítačového programu od začiatku úverového vzťahu s dlžníkom. Okresný súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne, najmä pokiaľ ide o navrhnuté znalecké dokazovanie, pričom týmito návrhmi sa podľa názoru súdu žalovaný snažil len prekryť svoju dôkaznú núdzu vo vzťahu k preukázaniu včasnej a riadnej úhrady splátok predmetného úveru, opätovne poukazujúc na fakt, že nie je možné preukazovať negatívnu skutočnosť, t.j. neuhradenie splátok úveru žalobcom.

23. Okresný súd zdôraznil, že všetky ďalšie námietky, ktoré žalovaný vzniesol, boli uplatnené až na pojednávaní, keď žalovaný v tomto štádiu konania namietol aj výšku nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, keď namietol, že nie je možné z predložených dôkazov zistiť, akým spôsobom bola vypočítaná výška istiny resp. úrokov ako príslušenstva úveru, a preto aj z tohto dôvodu žiadal, aby bol zo strany žalobcu predložený doklad, aké sumy boli platené na túto úverovú zmluvu formou výpisu z úverového účtu. Súd však ani za týmto účelom nenariadil doplniť dokazovanie predložením platobnej histórie dlžníka firmy A-Z LOKOMAT, s.r.o., keďže jednak súd zastáva názor, že žalovaný ani v podanom odpore ani vo svojom ďalšom vyjadrení výslovne nepoprel výšku žalovanej pohľadávky ako takej, a teda súd vychádzal z toho, že sa jedná o skutkové tvrdenie, ktoré je medzi stranami nesporné, pretože žalovaný popieral len fakt, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, a teda nebol dlžník a následne ani on ako žalovaný povinný uhradiť celú predčasne zosplatnenú pohľadávku, s tým, že uvádzal, že dlžník mal len povinnosť uhradiť nanajvýš najbližšiu splatnú splátku poskytnutého úveru. Okresný súd osobitne poukázal na to, že žalovaný mal a mohol výpisom z účtu dlžníka preukázať, aká suma bola na tento úverový vzťah z jeho strany uhradená, či už z titulu istiny resp. úrokov a týmto spôsobom vyvrátiť skutočnosti tvrdené žalovaným, najmä skutočnosť vyplývajúcu z predmetnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.02.2020, t.j., že dlžník nebol v omeškaní s úhradou splátok istiny vo výške 39.733,45 EUR resp. úrokov vo výške 4.903,12 EUR, resp. že ku dňu 27.02.2020 nebol v omeškaní s úhradou splátok istiny o 130 dní. Okresný súd teda mal za to, že sú dané dôvody postupovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením , čiže aplikovať sudcovskú koncentráciu konania, a preto na prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré boli uplatnené až v štádiu konania na pojednávaní, ktoré sa vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom uskutočnilo až viac ako rok po podaní žaloby na súd neprihliadol, nakoľko by opačný postup vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania.

24. S poukazom na uvedené okresný súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného, a to predložením originálu poštových zásielok, ktorými bol doručovaný list firme A- Z LOKOMAT, s.r.o. zo dňa 02.03.2020 resp. list žalovanému zo dňa 21.05.2020, keď navyše okresný súd poukázal aj na to, že nebolo možné prisvedčiť žalovanému, že z fotokópií poštových doručeniek nevyplýva, čo nimi bolo doručované, keďže predmet týchto zásielok sa zhoduje s predloženými fotokópiami listov, ktoré boli označované „naše číslo“. Navyše vo vzťahu k firme A-Z LOKOMAT, s.r.o. súd odkazuje na príslušné vyššie citované ustanovenie predmetnej úverovej zmluvy upravujúce doručovanie poštových zásielok vrátane tzv. fikcie doručenia. Rovnako tak z tých istých dôvodov okresný súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania vykonaním dožiadania na poštový podnik za účelom oznámenia spôsobu doručovania týchto poštových zásielok firme A-Z LOKOMAT, s.r.o. resp. žalovanému. Okrem toho súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania predložením originálu Úverovej zmluvy č.239660-2015 vrátane jej neoddeliteľných súčastí, konkrétne Všeobecných obchodných podmienok, keďže vyhodnotil, že jednak opätovne žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo nie je sám schopný predložiť tento originál úverovej zmluvy, ktorú ako jediný konateľ v tejto firme A-Z LOKOMAT, s.r.o. podpisoval za túto spoločnosť, ale predovšetkým okresný súd mal za to, že ani vykonanie tohto

dôkazu by nijakým spôsobom nemohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu v súdenej veci, keďže všetky nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní tento odvodzoval priamo z ustanovení predmetného vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č.239660-2015 resp. od ustanovení samotnej úverovej zmluvy, čiže vôbec neodkazoval na ustanovenia, ktoré by mali vyplývať zo Všeobecných obchodných podmienok.

25. Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného ohľadne toho, že by sa postavenie žalovaného malo posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Okresný súd v tejto súvislosti odkázal na vyššie citované ustanovenie , z ktorého priamo vyplýva, že aj v tomto konkrétnom prípade je potrebné predmetné ručiteľské vyhlásenie posudzovať podľa vyššie citovaných príslušných ustanovení upravujúceho ručenie, t.j. ustanovenia a nasl. .

26. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že vôbec nedošlo k platnému uplatneniu nároku žalobcu voči žalovanému touto žalobou s odôvodnením, že v zmysle plnomocenstva, na základe ktorého bola podaná žalobcom resp. poverenými zamestnancami táto žaloba na upomínacom súde zo dňa 07.08.2019 (v spise na č.l.17), mali konať spoločne všetci tam uvedení štyria zamestnanci, a to s odkazom na ustanovenie , a teda pokiaľ nepodali žalobu všetci spoločne, je táto neplatná. Okresný súd v tejto súvislosti vyhodnotil, že predmetné poverenie zamestnancov na zastupovanie žalobcu zo dňa 07.08.2019 nie je plnomocenstvom, ktoré bolo udelené niekoľkým splnomocnencom spoločne, v zmysle citovaného ustanovenia . Okresný súd vychádzal z toho, že konanie právnickej osoby pred súdom upravuje vyššie citované ustanovenie , ktoré odkazuje na použitie upravujúceho konanie za právnickú osobu v , v zmysle ktorého môžu za právnickú osobu konať okrem štatutárneho orgánu aj jej zamestnanci, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch tej ktorej právnickej osoby, resp. je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, s tým, že oprávnenie konkrétneho zamestnanca konať za právnickú osobu ako sporovú stranu sa súdu preukazuje poverením, ktoré však nezakladá vzťah zastúpenia na základe splnomocnenia. Zamestnanec ani štatutárny orgán nie sú bez ďalšieho splnomocnenými zástupcami a ich právne postavenie sa nespravuje ustanoveniami o zastúpení. Táto diferenciácia má osobitný význam najmä z hľadiska doručovania súdnych písomností (viď napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. .Komentár.Praha:C.H.Beck, 2016, 294s). Z predmetného poverenia v žiadnom prípade nevyplýva, že by tam uvedení zamestnanci mali voči súdu konať spoločne, či už vo vzťahu k podaniu žaloby alebo zastúpeniu na pojednávaní a podobne.

27. Okresný súd k obrane žalovaného, ktorý namietal a žiadal, aby žalobca preukázal, že v rámci konkurzného konania vedeného na dlžníka nedošlo k úhrade aspoň časti pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, konštatoval, že nebolo možné uložiť žalobcovi povinnosť, aby preukázal negatívnu skutočnosť, keďže sa tento vyjadril, že k úhrade v rámci konkurzného konania, hoci si pohľadávku v ňom uplatnili, nedošlo a zároveň žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že z pozície konateľa firmy dlžníka nemá prístup k takejto informácii, aby ju preukázal on sám resp. vyvrátil tvrdenie žalobcu o nevymožení pohľadávky v konkurznom konaní, a rovnako ani nenavrhol vykonať žiadny konkrétny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, a taktiež opätovne musel súd prihliadnuť na čas, kedy žalovaný túto skutočnosť žiadal preveriť, t.j. až na predmetnom pojednávaní.

28. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď žalobcovi prisúdil žalovanú sumu vrátane príslušenstva, t.j. úroku z úveru vo výške aká bola dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, ako i zmluvne dojednaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2020, keď riadny úrok z úveru, ako i úrok z omeškania do 13.07.2020 bol vyčíslený v rámci žalovanej sumy, s tým, že úrok z úveru, ako i úrok z omeškania bol priznaný z istiny úveru, t.j. zo sumy 693.733,45 EUR, keď súd žalobu vyhodnotil v celom rozsahu ako dôvodnú a nárok žalobcu preukázaný čo do základu i výšky.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal.

30. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , , , a . Žalovaný namietol, že okresný súd zamietol viaceré jeho dôkazné návrhy, ktoré smerovali proti skutkovému stavu zistenému okresným súdom. Keďže posúdenie daného sporu v

značnej miere závisí od posúdenia skutkových okolností, týmito zamietnutiami podľa názoru žalovaného mu okresný súd zabránil v uplatňovaní jeho procesných práv, ktoré jediné mohli viesť k úspechu v konaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

31. Žalovaný mal za to, že jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré malo smerovať k zisteniu, či dáta o omeškaní dlžníka, ktoré predložil žalobca vo forme snímku obrazovky sú správne a pravdivé alebo či bolo nimi účelovo manipulované tak, aby pred súdom vyplynulo, že dlžník bol v omeškaní, súd zamietol preto, že ho považoval za nehospodárny. Takúto argumentáciu žalovaný odmietol. Uviedol, že súd nemá možnosť zamietnuť návrh na vykonanie dokazovania len preto, že potenciálne existuje hospodárnejší dôkaz na preukázanie rovnakej skutočnosti, ak tento hospodárnejší dôkaz nebol žiadnou stranou sporu navrhnutý, a teda ani nebol vykonaný. Takýmto spôsobom súd preferuje nepreukázaný stav nad preukázaným len na základe vlastného posúdenia, ako by sám postupoval na mieste žalovaného v rovnakom prípade. Žalovaný uviedol, že v priebehu konania, ani na pojednávaní ho súd nevyzval a ani pred ukončením dokazovania neupozornil na to, že by prichádzal do úvahy takýto iný dôkazný prostriedok, ktorý by vzhľadom na hospodárnosť súdneho konania pripustil. Žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie podľa žalovaného smerovalo k preukazovaniu skutočnosti nevyhnutne potrebnej na preukázanie existencie nároku žalobcu. Ak by sa totiž znaleckým dokazovaním preukázalo, že databáza systému žalobcu nebola tvorená len záznamami pri prijatí platieb na účet, ale bolo možné ju hocikedy zmeniť, resp. zasiahnuť do nej a aj do nej zasiahnuté bolo, bolo by vyvrátené tvrdenie žalobcu o omeškaní dlžníka, čím by bolo neplatné predčasné vyhlásenie splatnosti a bol by žalovaný v spore úspešný. Tým, že súd odmietol vykonať dokazovanie smerujúce k objasneniu skutočností pre zistenie skutkového stavu, zabránil žalovanému v konaní sa účinne brániť.

32. Žalovaný zdôraznil, že súd nemá oprávnenie zamietať dôkazné návrhy na základe ich porovnania s vlastnými názormi na dokazovanie a dôkazný návrh môže nevykonať len vtedy, ak nesmeruje k dokazovaniu podstatnej skutočnosti alebo ak v konaní bol navrhnutý iný dôkazný prostriedok, ktorý môže skutočnosť preukázať rovnako, resp. lepšie. Súd však dôkazné návrhy nemôže zamietať na základe ich porovnania s potencionálnymi dôkaznými návrhmi na základe vlastného názoru súdu, ktoré ani stranám sporu nie sú známe, keďže okrem iného ich so svojimi názormi súd vopred neoboznámil.

33. Žalovaný nad rámec uvedených námietok uviedol, že výpisy z účtu pri každej jednej platbe pri činnosti dlžníka sa netlačili. Preto v prvom rade nebolo čo vyžiadať od konkurzného správcu. V druhom rade akýkoľvek výpis z úverového účtu je len zobrazenie určitej obrazovky, resp. časti databázy žalobcu, preto sa ani takýmto výpisom nepreukáže to, čo chcel preukazovať žalovaný znaleckým dokazovaním, teda že do databázy bolo zasahované a údaje, ktoré sa získajú znaleckým dokazovaním z databázy pochádzajúce len z úkonov doručenia prostriedkov na súd, preukážu neexistenciu omeškania ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Potenciálny dôkazný návrh, s ktorým súd prišiel súd toto nedokáže, keďže opäť ide len o informáciu z databázy bez akejkoľvek objektivizácie. Vzhľadom na to, že peniaze boli posielané elektronicky, nie hotovostne, ani iný relevantný dôkaz na dokázanie platieb vykonaných elektronickým systémom ako znalecké dokazovanie neprichádza do úvahy. Súdny návrh dokazovania teda ani nebol skutočnou alternatívou k nemu navrhnutému znaleckému dokazovaniu, keďže nemohol objasniť rovnaké skutkové okolnosti a s rovnakou pravdepodobnosťou, resp. istotou ako jeho dôkazný návrh. Z toho dôvodu podľa žalovaného okresný súd pochybil, keď porušil jeho právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a porušil tým aj právo na spravodlivý súdny proces a v neposlednom rade nesprávne a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí dôkazného návrhu žalovaného.

34. Žalovaný upozornil, že okresný súd zamietol jeho ďalšie dôkazné návrhy s odvolaním sa na sudcovskú koncentráciu konania vzhľadom na to, že ich uplatnil až na pojednávaní. S argumentáciou súdu pritom žalovaný nesúhlasil. Uviedol, že na pojednávaní uplatnil ďalšie dôkazné návrhy potom, ako mu bolo zrejmé, že súd jeho dôkazný návrh znaleckým dokazovaním nevykoná, preto navrhoval ďalšie dôkazné návrhy v jeho prospech, pri ktorých dúfal, že tieto už budú podľa posúdenia súdu dostatočne hospodárne, aby súd pristúpil k ich vykonaniu. Ako však následne zistil, súd v podstate nebol ochotný vykonať akékoľvek dokazovanie v jeho prospech a nakoniec nevykonal ani jeden z jeho dôkazných návrhov.

35. Žalovaný mal za to, že už nasledujúci dôkazný návrh bol v súlade s požiadavkou súdu na hospodárnejší spôsob preukazovania skutočností, pretože navrhol predloženie dokladov preukazujúcich

jednotlivé platby vykonané na sporný úver a výpočet žalovanej sumy, inak povedané navrhol skoro presne ten dôkazný prostriedok, ktorý sám súd porovnával s návrhom na znalecké dokazovanie, no napriek tomu tento dôkazný návrh súd zamietol. Pritom je zrejmé, že ak by žalobca predložil zoznam všetkých platieb pravdivo, vyplynulo by z toho, že dlžník ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti v omeškaní nebol, a ak by predložil tento zoznam platieb nepravdivo, nevyhnutne by v zozname bola chyba v porovnaní s realitou, na ktorú by žalovaný poukázal alebo o ktorej by predložil dôkaz opaku. Prinútil by tým žalobcu, aby presne uviedol, kedy teda omeškanie vzniklo a s ktorou splátkou a tým by sa preukázal čas vzniku omeškania a platnosť alebo neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, ktorú rozporoval žalovaný od začiatku konania. Uviedol, že sudcovskú koncentráciu nie je možné uplatniť, keď súd nevykoná jeden dôkaz nesporne vedúci k preukázaniu určitej skutočnosti a potom keď sa strana sporu snaží a hľadá ďalšie dôkazné návrhy, ktoré majú preukázať podstatné skutočnosti miesto súdom nevykonaného pôvodného dôkazného návrhu, tieto súd všetky vysoko formalisticky zamietne tiež s tým, že mohli byť uplatnené spolu s dôkazným návrhom, ktorý súd nevykonal. Predsa aj strana sporu musí postupovať v konaní hospodárne a navrhovať najpresvedčivejšie a podľa jej názoru najhospodárnejšie dôkazy. Žalovaný uviedol, že keby prijal interpretáciu okresného súdu o tom, že strana sporu je povinná už v prvom podaní na súd uplatniť potenciálne neuzavretú množinu dôkazných návrhov, ktoré všetky vedú k rovnakému výsledku, tak by sporová strana okrem dôkazného návrhu, ktorý sa núka ako najpresnejší a najjednoduchší (napr. znalecké dokazovanie), musela už v prvom podaní na súd navrhnúť znalecké výpovede všetkých osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako svedkovia, predloženie všetkých listín a vecí týkajúcich sa sporu, vykonanie všetkých dožiadaní na všetky vnútrozemské, ako aj zahraničné orgány a organizácie, ktoré môžu mať aj čo len najmenšiu informáciu ohľadom sporného vzťahu. Podľa žalovaného je zrejmé, že toto nie je schopná splniť žiadna sporová strana. Takýto extrémne formalistický výklad v neposlednom rade zabránil sporovej strane reagovať na súdom vytknutú hospodárnosť dôkazných návrhov počas konania, pretože aj keď strana svoje dôkazný návrh pozmení v súlade s názorom súdu, súd jej návrh obratom zamietne s poukazom na koncentráciu konania. Sudcovská koncentrácia konania slúži na zabránenie prieťahov v konaní, nie na to, aby súd pri menej či viac hospodárnych návrhoch podľa vlastnej predstavy potenciálneho postupu strany v konaní zamietol všetky dôkazné návrhy. Súd nesmie sudcovskú koncentráciu uplatňovať účelovo podľa toho, ako sa mu to v tej ktorej fáze konania hodí.

36. Žalovaný namietol, že nie je pravda, že by výslovne nepoprel výšku žalovanej pohľadávky, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal na odpor, v ktorom uviedol, že k omeškaniu so splátkami nedošlo a ak tvrdil, že k omeškaniu nedošlo, nevyhnutne z toho vyplýva, že tvrdil, že boli vykonávané splátky, ktoré žalobca do konania nezahrnul a samozrejme neboli reflektované ani v žalovanej sume. Podľa názoru žalovaného, ak v odpore rozporoval celú pohľadávku, jej obsah a výšku, konzumuje táto námietka aj námietku voči istine, úrokom, otázku splatnosti či správnosti určenia istiny a úrokov. Okresaný súd preto nemohol tvrdiť, že sú námietky žalovaného v tomto smere nové a uplatniť sudcovskú koncentráciu. Spornosť výšky žalovanej sumy okrem iného vyplýva aj z toho, že tvrdil, že nanajvýš mal dlžník a aj žalovaný ako ručiteľ povinnosť zaplatiť len najbližšiu splatnú splátku. Teda včas namietol žalovanú sumu nad rozsah jednej splatnej splátky. V tejto časti preto odôvodnenie rozsudku okresného súdu podľa žalovaného nie je ani v súlade s obsahom spisu.

37. Žalovaný namietol, že súd nevykonal jeho návrhy týkajúce sa doručovania. Uviedol, že k dokazovaniu doručovania pristúpil potom, čo sa stalo zrejmým, že súd jeho dôkazný návrh smerujúci k neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nevykoná. Neostalo mu teda nič iné, ako snažiť sa dosiahnuť úspech v spore tým, že preukáže neúčinnosť doručovania zo strany žalobcu. Ako tvrdil v konaní, z predložených doručeniek nie je možné nepochybne zistiť obsah doručovaných písomností, a to napriek tomu, ako uviedol okresný súd, že je na nich napísané rovnaké „naše číslo“. Nejde predsa o žiadne osvedčenie zhodnosti od objektívneho subjektu, resp. verejného subjektu, ale o čísla, ktoré na doručenky napísal žalobca. Je pravda, že doručenka ako verejná listina vyvoláva domnienku pravdivosti toho, čo je na nej uvedené, avšak len do momentu, kým nie je preukázaný opak, t.j. doručenka umožňuje dôkaz opaku. Osobitne je nutné prihliadať na možnosť opaku, keď „naše číslo“ alebo iný údaj na doručenku napísal žalobca a nie poštový doručovateľ. Súd neuviedol žiadny dôvod, resp. žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že pre žalobcu bolo nemožné na doručenku napísať určité číslo, ale do doručenkovej obálky vložiť iný dokument ako ten, ktorý si žalobca založí do spisu. Tieto pochybnosti a jeho tvrdenia, že doručovanie nebolo účinné a ani nemohlo byť účinné aj s poukazom na fikciu doručenia ustanovenú v úverovej zmluve, mohli byť jednoducho a hospodárne preskúmané jednoducho predložením týchto nedoručených doručenkových obálok do konania a ich otvorením

súdom v konaní. Ani tento výsostne hospodárny dôkazný prostriedok súd nepripustil, čím zabránil žalovanému vo vyvracaní domnienky pravdivosti doručenky a obsahu doručovaných listín a v podstate proti nemu uplatnil z ničoho nevyplývajúcu fikciu doručenia nepripúšťajúcu opak. Týmto postupom súd zabránil v uplatňovaní jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. Žalovaný namietol, že v konaní tiež tvrdil, že poštové zásielky ani neboli riadne doručované poštovým podnikom, pretože ani dlžníkovi, ani jemu nebolo do schránky doručené oznámenie o uložení zásielky na pošte a oznámenie o možnosti vyzdvihnúť si zásielku v stanovenej lehote. Aj na preukázaní tohto tvrdenia navrhol dôkaz, ani tento však súd nevykonal. Pritom ak by sa preukázalo, že doručovanie nikdy ani riadne neprebehlo, podľa žalovaného by to nevyhnutne viedlo k jeho úspechu v konaní. Ani v tomto smere mu však súd nevyhovel a neumožnil mu sa o úspech v spore pokúsiť.

39. K návrhu na predloženie originálu úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že v sporovom konaní, aj keď sa riadi princípom dispozičným, je súd povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov bez ohľadu na to, či táto neplatnosť bola alebo nebola v konaní tvrdená. Poukázal na charakter obligatórnych náležitostí zmlúv a uviedol, že ak sa zmluvné strany dohodnú na obligatórnych náležitostiach zmluvy, táto ich musí obsahovať, inak ide o absolútne neplatný právny úkon. Ak sa žalobca s dlžníkom v úverovej zmluve dohodli na obligatórnom pripojení všeobecných obchodných podmienok, tieto sa stali obligatórnou a neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, bez ktorej je zmluva neplatná. Súd ak teda neskúmal ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu - úverovej zmluvy, tak porušil svoju povinnosť, a to osobitne s poukazom na to, že na neoddeliteľný charakter všeobecných podmienok upozornil a navrhol vykonať ich ako dôkaz. Tie všeobecné podmienky, ktoré žalobca priložil do konania totiž nie sú podpísané a ani neboli inak spojené s podpísanou zmluvou, preto bolo možné preukázať ich platnú inkorporáciu do zmluvy len predložením v origináli zo strany žalobcu vzhľadom na to, že ručiteľ stranou úverovej zmluvy nebol a jej vyhotovením nedisponoval. Vyhotovením disponoval len dlžník, ktorého dokumenty má už k dispozícii konkurzný správca. Za hospodárnejšie žalovaný považoval, aby originál zmluvy s podmienkami predložil žalobca, keďže tento sa už zúčastňuje konania na rozdiel od konkurzného správcu dlžníka. Ak súd ani len neskúmal, či je úverová zmluva platná, resp. či skutočne boli jej súčasťou všeobecné podmienky, rozhodoval na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď v podstate vydal rozhodnutie odvíjajúce sa od právneho úkonu, ktorého obsah ani nebol zrejmý a ani jeho platnosť, resp. absolútna neplatnosť nebola zistená. Vychádzal teda zo svojej domnienky o obsahu právneho úkonu a o jeho platnosti ako z konaní preukázaného právneho úkonu. Všetky tieto nejasnosti a pochybnosti o platnosti a dôvodnosti žalobcovho nároku mohli byť podľa žalovaného odstránené jeho dôkazným návrhom, ktorý súd však tiež odmietol vykonať a tým m u neumožnil preukázať neplatnosť právneho úkonu a tak uspieť v spore.

40. Žalovaný v odvolaní poukázal na svoju námietku o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, ktorú vzniesol v konaní pred okresným súdom. Zopakoval, že keď úverová zmluva presne špecifikovala záväzok dlžníka aj vo vzťahu k účtom, z ktorých a na ktoré má byť plnené a ručiteľské vyhlásenie sa priamo vzťahovalo na tento a nie iný záväzok, bol aj ručiteľ povinný plniť záväzok špecifikovaný v úverovej zmluve a ak tento nebol iným subjektom ako dlžníkom splniteľný, bolo ručiteľské vyhlásenie od počiatku neplatné pre nemožnosť plnenia. Poukázal na ust. čl. V ods. 5.1 úverovej zmluvy a na znenie a ručiteľského vyhlásenia. Mal za to, že vymedzenie z ručiteľského vyhlásenia „tento záväzok splní za klienta sám“ sa vzťahuje na záväzok dlžníka zaplatiť úver z konkrétneho bežného účtu označeného v úverovej zmluve ( 0296 0108 vedeného v City Bank Europe PLC). Žalovaný uviedol, že z uvedených ustanovení je podľa neho zrejmé, že ručiteľ sa zaviazal ručením na splnenie záväzku vyplývajúceho a špecifikovaného v úverovej zmluve, nie nejakého bližšie nešpecifikovaného záväzku na uhradenie sumy do určitej výšky. Ručiteľ mal vôľu sa zaviazať ručením k záväzku jasne a presne špecifikovanému v úverovej zmluve, nie k záväzku na splnenie určitej sumy bez ohľadu na ustanovenie úverovej zmluvy alebo v rozpore s ustanoveniami úverovej zmluvy. Ručiteľ nemôže byť zaviazaný na splnenie iného záväzku, ako je záväzok, ku ktorému poskytol ručiteľské vyhlásenie a v jeho prípade ručiteľ poskytol ručiteľské vyhlásenie k záväzku, ktorého predmetom bola úhrada sumy z určitého účtu na určitý účet a nielen úhrada určitej sumy sama o sebe. Namietol odôvodnenie okresného súdu, ktorý sa s jeho obranou nestotožnil a poukázal na to, že ručiteľ sa zaviazal použiť na úhradu dlhu dlžníka vlastné peňažné prostriedky a zo žiadneho ustanovenia ručiteľského vyhlásenia nevyplýva, že by záväzok dlžníka mal ručiteľ splniť tým istým spôsobom, ako ho mal splniť dlžník v zmysle dojednaní úverovej zmluvy. Uvedený úsudok označil žalovaný za nesprávny s poukazom na to, že ručiteľské

vyhlásenie priamo odkazuje na „tento“ záväzok, teda na záväzok presne špecifikovaný v úverovej zmluve. Mal za to, že okresný súd nevysvetlil, na základe čoho, ktorých právnych noriem je možné od ručiteľa žiadať splnenie iného záväzku ako je ten, ktorý je uvedený v zabezpečovacom právnom úkone. Takéto rozhodnutie okresného súdu je potom podľa žalovaného nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia by mal byť okresný súd zaviazaný presne odôvodniť, ako posúdil rozdielnosť medzi záväzkom v úverovej zmluve a povinnosťou, ktorej predmetom by bolo splnenie záväzku z iného účtu, ako je vyžadovaný úverovou zmluvou a prečo takýto rozdiel prichádza do úvahy.

41. Žalovaný v odvolaní pripomenul, že v konaní pred okresným súdom argumentoval tým, že vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru neboli presne uvedené dôvody, napr. aj odkazom na príslušné ustanovenia úverovej zmluvy, na základe ktorých malo žalobcovi vzniknúť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti. Z tohto vyhlásenia teda žiadna skutková okolnosť, ktorá by mohla byť podradená pod hypotézu právnej, resp. zmluvnej normy nevyplýva, a teda ani ku dňu podania žaloby v konaní žalobcom nebola tvrdená žiadna skutočnosť, na základe ktorej mohlo jeho právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vzniknúť. K tomuto „dodaniu“ dôvodu pristúpil žalobca až vo vyjadrení k odporu. Súd pritom voči žalovanému sudcovskú koncentráciu uplatnil maximálne striktne, s postupným skladaním žalobcovho nároku v priebehu konania však problém nemal. Žalobca dôvod jeho nároku v žalobe ešte netvrdil, preto sa ani nemohol proti nemu tvrdení o nesplácaní úveru brániť už v odpore.

42. Žalovaný aj v odvolacom konaní zotrval na tom, že na poverenie zamestnancov, ktoré predložil do konania žalobca je možné analogicky uplatniť ustanovenia o udelení plnomocenstva. Odborná literatúra uvádzaná v odôvodnení okresným súdom sa týka primárne doručovania, nie kolektívneho alebo individuálneho konania viacerých splnomocnencov. Ak sa teda na kolektívne, resp. samostatné konanie poverených zamestnancov žalobcu podľa právneho posúdenia súdu nevzťahujú ustanovenia o splnomocnení v , bolo povinnosťou súdu v odôvodnení uviesť, ktorými ustanoveniami, resp. v čom im takéto poverenie čo do svojich účinkov na poverených zamestnancov odlišné od splnomocnenia podľa . Súd však poukázal len na ustanovenia o konaní za právnickú osobu, podľa ktorého za právnickú osobu okrem štatutárneho orgánu môžu konať aj jej zamestnanci, ak je to určené vo vnútorných predpisoch tej ktorej právnickej osoby, resp. je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Súd poukázal aj na to, že právo konať za osobu pred súdom sa preukazuje poverením. Aj z literatúry citovanej súdom v odôvodnení rozhodnutia však podľa žalovaného vyplýva, že zamestnanec ani štatutárny orgán nie sú bez ďalšieho splnomocnenými zástupcami a ich právne postavenie sa nespravuje ustanoveniami o zastúpení. Teda aj podľa literatúry uvedenej súdom je možné, aby právnym úkonom zamestnávateľ splnomocnil zamestnanca v súlade s ustanoveniami o splnomocnení, preto ak poverenie pre zamestnanca má všetky náležitosti splnomocnenia, ide o platné splnomocnenie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o splnomocnení. Súd však na tejto skutočnosti vo svojom rozhodnutí a odôvodnení neprihliadol a ani nijako nezdôvodnil svoje rozhodnutie v tom smere, že ak poverenie má všetky znaky platného právneho úkonu splnomocnenia, prečo o splnomocnenie napriek tomu nejde, t.j. súd nezdôvodnil, prečo zamestnávateľ nemôže splnomocniť svojho zamestnanca na zastupovanie pred súdom v súdnom konaní. Až keď sa okresný súd riadne a presvedčivo vysporiada s právnym posúdením charakteru práva zamestnanca zastupovať žalobcu, resp. konať za žalobcu v súdnom konaní, mohol pristúpiť k posudzovaniu toho, či sú zamestnanci uvedení na poverení predloženom do konania oprávnení konať jednotlivo, alebo len všetci spoločne. Ak súd takéto právne posúdenie nevykonal a nevysporiadal sa s námietkou žalovaného vznesenou v konaní, je jeho rozhodnutie primárne predčasné, pretože súd ešte dostatočne nezistil, resp. nezdôvodnil, prečo pripustil samostatné konanie jedného zamestnanca na základe splnomocnenia udeleného naraz viacerým zamestnancom, ale zároveň ide o o nepreskúmateľné rozhodnutie, pretože vôbec nie je zrejmé a súd nedáva v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na to, prečo by zamestnávateľ nemohol udeliť svojim zamestnancom kolektívne splnomocnenie na zastupovanie pred súdom a tiež nie je zrejmé, prečo by sa na poverenie, ako bolo doložené do konania žalobcom neaplikovalo v súlade s princípom analógie práva ustanovenie o splnomocnení. Žalovaný naďalej zotrval na tom, že v zmysle ustanovení poverenia predloženého do konania nie je oprávnený konať jeden splnomocnenec sám za žalobcu, preto nedošlo k platnému uplatneniu žalovaného práva, pretože za žalobcu pri podaní žaloby a v konaní nekonala oprávnená osoba.

43. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ako aj s jeho odôvodnením. Žalobca zopakoval tvrdenie, ktoré uviedol už pred okresným súdom, že úsilie žalovaného dokazovať správnosť alebo pravdivosť predmetnej snímky obrazovky preukazujúcej omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy sú neopodstatnené, nakoľko žalovaný je jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom dlžníka, t.j. je osobou zodpovednou za zabezpečenie dodržiavania úverovej zmluvy zo strany dlžníka a za riadne splácanie splátok úveru, čo znamená, že žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka je povinný konať s odbornou starostlivosťou a zabezpečovať riadne splácanie splátok úveru. S ohľadom na predmetné personálne prepojenie žalovaného ako ručiteľa dlžníka a súčasne žalovaného ako jedno-osobového štatutárneho orgánu dlžníka je zrejmé, že žalovaný musí nepochybne disponovať údajmi, či a ako dlžník splácal úver, resp. či bol v omeškaní s jeho splácaním a nie je tak nutné dokazovať existenciu omeškania so splácaním dlžnej sumy vyplývajúcu z účtovného systému žalobcu a posudzovať jeho správnosť znaleckým dokazovaním. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že úver bol zo strany dlžníka riadne a včas plnený, prostredníctvom čoho by preukázal, že nemohlo dôjsť k omeškaniu s platením splátok.

45. Žalobca vo vyjadrení poukázal na odborné články „negatívne dôkazné bremeno“ a „dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností“ a mal za to, že žalovaný si je vedomý presunu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, ako aj následku neunesenia dôkazného bremena svojich tvrdení. Stotožnil sa s okresným súdom v jeho konštatovaní, že nemožno dokazovať negatívnu skutočnosť, to znamená neuhradenie splátok úveru.

46. Žalobca poukázal na to, že žalovaný až na pojednávaní namietol výšku nároku uplatneného žalobcom, do vtedy iba nepodložene tvrdil, že k omeškaniu nemohlo dôjsť, avšak nerozporoval výšku dlžnej sumy. Z predmetného vyplýva, že žalovaný si bol aktuálnej výšky dlžnej sumy a nároku žalobcu vedomý, nakoľko rozporoval iba skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k takému omeškaniu, ktoré by mohlo mať za následok platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy. Mal za to, že tvrdenia žalovaného boli nepreukázané a že žalovaný ani čiastočne neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

47. Tvrdenie žalovaného, že nikdy nedisponoval vyhotovením úverovej zmluvy a že má za to, že všeobecné podmienky neboli jej neoddeliteľnou súčasťou pevne spojenou so zmluvou, označil žalobca za absurdné. Žalovaný nemôže tvrdiť, že on osobne nikdy nedisponoval originálom úverovej zmluvy, keď fyzicky za dlžníka konal pri uzavieraní spornej úverovej zmluvy a osobne ju podpísal. Samotná skutočnosť, že zo správneho hľadiska sa jedná o dve samostatné entity však neznamená, že je možné opomenúť ich personálne prepojenie a splynutie v jednej fyzickej osobe, ktorá má vedomosti o existencii úverovej zmluvy a priebehu uhrádzania úveru.

48. K doručovaniu výziev na zaplatenie a zásielky obsahujúcej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka je v súlade s ust. ) povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Má za to, že žalovaný svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou nevykonával, nakoľko riadne nezabezpečil preberanie zásielok adresovaných dlžníkovi a zásielky žalobcu tak neboli úspešne doručené žalovanému, ako ani dlžníkovi. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že žalovaný si nepreberal poštové zásielky na adrese svojho trvalého pobytu a zároveň ani na adrese sídla dlžníka. Na obálkach zásielok, ktoré sú obsahom spisu je uvedené podacie číslo, prostredníctvom ktorého je možné na webovej stránke Slovenskej pošty prostredníctvom sledovania zásielok overiť podanie zásielky, ako i ďalší priebeh doručovania a následného vrátenia nedoručenej zásielky žalobcovi. S ohľadom na uvádzané mal žalobca za to, že súd správne posúdil návrhy žalovaného na dokazovanie a tieto zamietol. Žalobca je toho názoru, že návrhy na dokazovanie vychádzali z nelogických tvrdení žalovaného a v prvom rade to mal byť on, kto mal preukázať, že k omeškaniu so splácaním úveru nikdy nedošlo. Žalovaný však predmetné tvrdenie dokázať nemohol, pretože sa nezakladá na pravde a radšej navrhoval dokazovanie negatívnych, neexistujúcich skutočností zo strany žalobcu, ktoré ale nie je možné preukázať.

49. K námietkam žalovaného k neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalobca uviedol, že nerozumie, na základe akých zákonných alebo zmluvných ustanovení si žalovaný vyvodil závery, že je ako ručiteľ povinný uhradiť žalobcovu pohľadávku za dlžníka nie zo svojho účtu, ale z účtu dlžníka špecifikovaného v úverovej zmluve a navyše ako by vôbec takáto skutočnosť mohla mať za dôsledok neplatnosť ručiteľského vyhlásenia. Žalobca predpokladal, že uvedené tvrdenia žalovaného v odvolaní majú základ v nesprávnej interpretácii úverovej zmluvy a ručiteľského vyhlásenia. Je zrejmé, že k splácaniu úveru z bankového účtu špecifikovaného v úverovej zmluve sa zaviazal výlučne dlžník ako majiteľ tohto účtu. Naopak, žalovaný ako ručiteľ sa v samotnom ručiteľskom vyhlásení zaviazal k splateniu úveru za dlžníka zo svojich vlastných finančných prostriedkov. V tomto zmysle poukázal žalobca na znenie ručiteľského vyhlásenia zo dňa 23.07.2015, v zmysle ktorého žalovaný ako ručiteľ záväzne vyhlásil, že na úhradu pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy na základe záväzku vyplývajúceho z tohto ručiteľského vyhlásenia použije peňažné prostriedky, ktoré budú jeho vlastníctvom.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol neuplatnenie zásad sudcovskej koncentrácie v konaní v súvislosti s uvedením dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu, žalobca uviedol, že sudcovská koncentrácia konania sa vzťahuje na prostriedky procesného útoku a obrany, ktorými sú v zmysle príslušného zákona skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany a hmotnoprávne námietky. Uvedenie dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu však nepredstavuje ani jeden z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku alebo obrany, preto naň nemôže byť uplatnená sudcovská koncentrácia konania. Omeškanie dlžníka so splácaním úveru je zrejmé zo samotnej žaloby a dôvod vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyplýva z vyhlásenia, ako i z predchádzajúcich výziev na zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu omeškania so splácaním splátok úveru. Na zosplatnenie úveru tak boli splnené všetky predpoklady stanovené v úverovej zmluve.

51. Žalobca poukázal na to, že pred samotným zosplatnením úveru adresoval dlžníkovi niekoľko výziev na úhradu splátok po lehote splatnosti. Práve v jednej z takýchto výziev (výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.02.2020) bol dlžník výslovne upozornený na to, že dôsledkom nesplácania úveru môže byť práve vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný ako konateľ a jediný spoločník dlžníka si bol vedomý, akú povinnosť z úverovej zmluvy dlžník porušuje a rovnako vedel, že toto porušenie môže vyústiť do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Napriek tomu zotrval na tom, že ani absencia uvedenia konkrétnej porušenej povinnosti z úverovej zmluvy vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak, ako to uvádzal žalovaný, by nemala za následok jeho neplatnosť. Vyhlásenie predčasnej splatnosti totiž napĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu (náležitosti vôle a jej prejavu, subjekt a predmetu právneho úkonu) a preto žalobca označil tvrdenie žalovaného o jeho neplatnosti za bezpredmetné.

52. K námietke žalovaného ohľadom poverenia zamestnancov žalobcu žalobca vo vyjadrení uviedol, že odkazuje na odôvodnenie súdu obsiahnuté v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorého z predmetného poverenia zamestnancov v žiadnom prípade nevyplýva, že by tam uvedení zamestnanci mali voči súdu konať spoločne či už vo vzťahu k podaniu žaloby alebo zastúpeniu na pojednávaní a pod. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné.

53. V odvolacej replike žalovaný a v odvolacej duplike žalobca zotrvali na svojich vyjadreniach, ktoré v podstatnej časti zopakovali. S poukazom na ust. súd k prostriedkom procesného útoku alebo prostriedkom procesnej obrany uplatneným po lehote na vyjadrenie k odvolaniu prihliadať nemôže, preto osobitne obsah repliky a dupliky neuvádza.

54. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

55. Odvolací súd vychádzal v zmysle zo skutkového stavu zisteného okresným súdom:

56. Z Úverovej zmluvy č.239660-2015 zo dňa 23.07.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom (ďalej len „Záručnou bankou“) ako veriteľom a firmou A-Z LOKOMAT, s.r.o., IČO: 31 617 034 ako dlžníkom resp. klientom, predmetom ktorej bol záväzok Záručnej banky poskytnúť klientovi peňažné prostriedky ako úver v sume 1.000.000,- EUR pri úrokovej sadzbe špecifikovanej v bode 6.1. tejto úverovej zmluvy a záväzok klienta úver použiť dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel, poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom vrátiť a splniť ďalšie záväzky uvedené v tejto úverovej zmluve. V článku II. bol dojednaný účel úveru. V zmysle článku V. Splácanie úveru bod 5.1. sa klient zaviazal splácať úver v celkovej výške 1.000.000,- EUR zo svojho bežného účtu tam uvedeného priamo na úverový účet tiež tam uvedený mesačnými splátkami vždy k 21.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, a to od 21.01.2016 do 21.12.2017, 24 splátok, každá 4.000,- EUR, spolu 96.000,- EUR, od 21.01.2018 do 21.05.2025, 89 splátok, každá vo výške 10.000,- EUR, spolu 890.000,- EUR a 21.06.2025 1 splátka vo výške 14.000,- EUR, celkovo spolu 1.000.000,- EUR. V zmysle článku VI. Úroky a poplatky bod 6.1. sa klient zaviazal platiť Záručnej banke z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky podľa variabilnej úrokovej sadzby vo výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 6-mesačné depozitá s odchýlkou vo výške + 3,8 % ročne, v ktorej je zohľadnený odpočet pre JEREMIE vo výške 0,7 % ročne ... . V bode 6.4. je uvedené, že klient je povinný platiť dohodnuté úroky na číslo úverového účtu tam uvedeného vždy k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca začínajúc mesiacom, v ktorom sa začalo čerpanie úveru ... . V bode 6.6. je uvedené, že ak klient neuhradí splátku istiny v súlade s termínmi uvedenými v tejto úverovej zmluve, je povinný zaplatiť Záručnej banke úrok z omeškania 5 % ročne k platnej úrokovej sadzbe z nesplatenej splátky istiny až do termínu skutočného zaplatenia splátky istiny ... . V článku VIII. Osobitné ustanovenia v bode 8.1. je uvedené, že v prípade, ak ... - klient v dohodnutom termíne neuhradí splátku istiny, alebo úroku, alebo neuhradí poplatky, resp. istinu úveru a/alebo príslušenstvo úveru uhradí po lehote splatnosti alebo uhradí iba časť pohľadávky s príslušenstvom ..., - klient nesplnil alebo porušil akýkoľvek svoj záväzok alebo povinnosť podľa tejto úverovej zmluvy alebo zabezpečovacích zmlúv ..., - bol podaný návrh na vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo vyhlásenie konkurzu na majetok klienta ..., bola Záručná banka oprávnená: a) požadovať splatenie úveru vrátane úrokov i poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti ... . V článku IX. Záverečné ustanovenia v bode 9.5. je uvedené, že všetky písomnosti zasiela Záručná banka klientovi na poslednú známu adresu klienta. Ak Záručná banka doručuje klientovi doporučenú zásielku, táto sa považuje za doručenú aj v prípade, ak sa zásielka vráti Záručnej banke ako nedoručiteľná, a to dňom podania zásielky na prepravu. Inak sa písomnosť považuje za doručenú, ak je prevzatá osobne, alebo piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov Záručnej banky daná na poštovú prepravu. V bode 9.8. je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pre úvery a bankové záruky SZRB, a.s..

57. Z Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č.239660-2015 zo dňa 23.07.2015 vyplýva, že za ručiteľa je tu uvedený žalovaný, ktorý prebral podľa a nasl. , na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikla na základe Úverovej zmluvy č.239660-2015 zo dňa 23.07.2015 (ďalej len „“) vo výške 1.000.000,- EUR poskytnutím úveru Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s., IČO: 00682420, klient A-Z LOKOMAT, s.r.o., IČO: 31617034, ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, t.j. istiny úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iného príslušenstva pohľadávky, vrátane pohľadávok, ktoré vzniknú Záručnej banke, prípadným odstúpením od úverovej zmluvy, resp. zmene úverovej zmluvy dodatkom alebo vyhlásením úverovej zmluvy súdom za neplatnú (ďalej len „pohľadávka“). V prípade, ak klient neuhradí voči Záručnej banke svoj splatný záväzok podľa uvedenej úverovej zmluvy ani v dodatočnej lehote určenej Záručnou bankou v písomnej výzve, vyhlásil týmto ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne, že tento záväzok splní za klienta sám, a to na prvú výzvu Záručnej banky v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy Záručnej banky ručiteľovi na číslo účtu, ktoré bude uvedené vo výzve. V tomto ručiteľskom vyhlásení je tiež uvedené, že v zmysle zákona o bankách, ručiteľ záväzne vyhlasuje, že na úhradu pohľadávky Záručnej banky z úverovej zmluvy na základe záväzku vyplývajúceho z tohto ručiteľského vyhlásenia použije peňažné prostriedky, ktoré budú jeho vlastníctvom.

58. Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.02.2020 vyplýva, že ju adresoval žalobca firme A-Z LOKOMAT, s.r.o., v ktorej ich vyzvali na zaplatenie omeškanej dlžnej čiastky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, v ktorej sa v zmysle článku V. bod 5.1. zaviazali k splácaniu predmetného úveru mesačnými splátkami pri konečnom termíne splatnosti 21.06.2025, s tým, že z ich strany došlo k porušeniu zmluvne dohodnutých podmienok splácania vyššie uvedeného úveru neuhradením splátok istiny vo výške 39.733,45 EUR podľa stavu ku dňu 03.02.2020 a splátok úrokov vrátane úrokov z

omeškania vo výške 4.903,12 EUR, tiež podľa stavu ku dňu 03.02.2020, a to všetko do 10 dní od doručenia tejto výzvy poukázaním na tam uvedený bankový účet. Zároveň ich upozornili, že nesplácanie predmetného úveru, ako aj neuhrádzanie poistného za majetok, ktorý je predmetom zálohu, sa považuje za porušovanie podmienok citovanej úverovej zmluvy a banka je oprávnená konať v zmysle článku VIII. bod 8.1., požadovať splatenie úveru vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti a vymáhať pohľadávku v zmysle platných právnych predpisov.

59. Z Vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru - výzva na zaplatenie zo dňa 02.03.2020 vyplýva, že ho adresoval žalobca firme A-Z LOKOMAT, s.r.o., v ktorom im oznámili, že nakoľko z ich strany došlo k porušeniu podmienok predmetnej úverovej zmluvy, dňa 27.02.2020 kompetentný orgán SZRB vyhlásil úver vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy za predčasne splatný, s tým, že pohľadávka vyplývajúca z úverovej zmluvy predstavuje ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, t.j. k 27.02.2020 sumu 700.871,60 EUR, z toho istina 693.733,45 EUR, úrok bežný 6.612,87 EUR, úrok z omeškania 525,28 EUR. V tejto súvislosti ich vyzvali na úhradu splatnej pohľadávky v termíne do 10 dní od doručenia tejto výzvy na tam uvedený bankový účet. V tomto liste je uvedené ako „naše číslo “. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca, ako adresát firma A-Z LOKOMAT, s.r.o., predmet zásielky 266/2020-14002, deň uloženia zásielky 06.03.2020, zásielka neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 08.04.2020.

60. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 21.05.2020 vyplýva, že ju adresoval žalobca žalovanému, v ktorom mu oznámili, že nakoľko došlo zo strany dlžníka k porušeniu podmienok predmetnej úverovej zmluvy, dňa 27.02.2020 kompetentný orgán SZRB vyhlásil úver vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy za predčasne splatný a vzhľadom k tomu, že dlžník svoj splatný záväzok v stanovenej lehote neuhradil, vyzvali ho v zmysle Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č.239660-2015 zo dňa 23.07.2015, na základe ktorého prebral ručenie za včasné a úplné zaplatenie celej pohľadávky SZRB v zmysle úverovej zmluvy na zaplatenie splatnej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorá predstavuje ku dňu 20.05.2020 sumu 711.215,94 EUR, z toho istina 693.733,45 EUR, úrok bežný 11.079,74 EUR a úrok z omeškania 6.402,75 EUR do 15 dní od doručenia tejto výzvy poukázaním na tam uvedený bankový účet. V liste je uvedené ako „naše číslo “. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca, ako adresát žalovaný, predmet zásielky , deň uloženia zásielky 25.05., zásielka neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 15.06.2020.

61. Z prehľadu stavu pohľadávky ku dňu 13.07.2020 vyplýva, že sa jedná o pohľadávku dlžníka A-Z LOKOMAT, s.r.o., IČO: 31 61 7034, číslo úverovej zmluvy 239660, v ktorom je uvedená istina - čerpanie 1.000.000,- , splatné 1.000.000,- , uhradené 306.266,55, neuhradené 693.733,45, úroky splatné 156.341,73, uhradené 145.261,99, neuhradené 11.079,74, úroky z omeškania 7.031,74, uhradené 628,99, neuhradené 6.402,75, poplatky splatné 8.000,- , uhradené 8.000,- , neuhradené 0,- , ostatné príslušenstvo 0,- , pohľadávka spolu neuhradené 711.215,94.

62. Z náhľadu počítačovej obrazovky z počítačového programu žalobcu vyplýva číslo pôžičky 239660, partner pôžičky A-Z LOKOMAT, s.r.o., status zmluva - vymáhaný úver, výpočet k dátumu 27.02.2020, s tým, že v kolónke istina po termíne splatnosti je uvedené 693.733,45, dní 130, úroky po termíne splatnosti 4.631,52, dní 59, sankčné úroky po termíne splatnosti 271,60, dní 59, celkom po termíne splatnosti 698.636,57, dní omeškania celkom 130.

63. Podľa (ďalej len ), kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

64. Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

65. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

66. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

67. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

68. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

69. Podľa (ďalej len „“), pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

70. Podľa , plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

71. Podľa , právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

72. Podľa , za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

73. Podľa (ďalej len ), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

74. Podľa , na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.

75. Je nepochybne možné súhlasiť so žalovaným, ktorý v odvolaní uviedol, že posúdenie daného sporu v značnej miere závisí od posúdenia skutkových okolností. Nie je však možné s ním súhlasiť, pokiaľ uvádza argumenty, pre ktoré napadol postup okresného súdu, ktorý zamietol jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré malo smerovať k vyhodnoteniu snímky obrazovky predloženej žalobcom v tom zmysle, či je táto správna a pravdivá, alebo či bolo s údajmi na snímke manipulované účelovo tak, aby pred súdom vyplynulo, že dlžník bol v omeškaní.

76. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry všeobecných súdov, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov bude v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie sporových strán ( ). Rozhodnutie o tom, či súd vykoná konkrétny dôkaz navrhnutý sporovou stranou závisí predovšetkým od toho, či by mal navrhnutý dôkaz bezprostredný vzťah k preukázaniu skutočnosti tvrdenej sporovou stranou vo vzťahu k uplatnenému nároku.

77. V prejednávanom prípade žalovaným navrhnutý dôkaz vyhotovenia znaleckého posudku, ktorým by znalec posudzoval „Výpis z IS SAP“ z toho pohľadu, či do údajov zobrazených na fotografii bolo zasiahnuté, prípadne aká bola celá história záznamov vykonaných do databázy tohto programu od začiatku úverového vzťahu s dlžníkom by nevyvrátil skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že dlžníkovi poskytol úver, ktorý dlžník prestal splácať, čím sa dostal do omeškania, na základe čoho pristúpil žalobca ako veriteľ k predčasnému zosplatneniu poskytnutého úveru a následne k uplatneniu nároku voči ručiteľovi. V konaní totiž ani nie je sporné, že predložený výpis z IS SAP je interným elektronickým systémom žalobcu ako banky, ktorého výpovedná hodnota smeruje iba k tomu, aby uviedol štruktúru nároku uplatneného voči žalovanému z titulu ručenia za dlžníka. Údaje do elektronického systému banky nevkladá tretia osoba nezávislá od účastníkov sporu, ale elektronický systém obsluhujú zamestnanci

banky. Táto informácia však nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k dôveryhodnosti sumy uvedenej žalobcom v žalobe z pohľadu toho, či žalovaný ako ručiteľ je povinný plniť za dlžníka sumu uplatnenú žalobcom alebo sumu nižšiu. Banka uplatnila svoj nárok tak, ako vyplynulo z jej údajov a žalovaný mal v priebehu konania možnosť poprieť skutkové tvrdenie, že dlžník, za ktorého prevzal ručenie dĺži žalobcovi práve sumu 711.215,94 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný konkrétnu sumu 711.215,94 Eur v priebehu konania ani raz nespochybnil, i keď všeobecným spôsobom spochybňoval, že by dlžník, za ktorého prevzal ručenie, neplnil svoju povinnosť. Fotografia výpisu z elektronického systému IS SAP tak vypovedá iba o tom, že banka vo svojej evidencii eviduje výšku dlhu voči dlžníkovi, za ktorého sa žalovaný zaručil v takej výške a v takej štruktúre, v akej je to na výpise z IS SAP uvedené.

78. Pre konanie a rozhodnutie súdu v tomto prípade bolo zásadné, že žalobca uviedol skutkové tvrdenie, že dlžník (za ktorého sa žalovaný zaručil) prestal splácať úver, konkrétne v stave ku dňu 03.02.2020 bol v omeškaní s uhradením splátok istiny vo výške 39.733,45 Eur a vo výške splátok úrokov a úrokov z omeškania vo výške 4.903,12 Eur. Toto skutkové tvrdenie, že dlžník v rozpore s úverovou zmluvou nezaplatil istinu 39.733,45 Eur a príslušenstvo vo výške 4.903,12 Eur, mal žalovaný možnosť vyvrátiť, pokiaľ by preukázal, že žalobcom tvrdená neuhradená splátka istiny v skutočnosti dlžníkom zaplatená bola. Znalecký posudok týkajúci sa výpisu z interného evidenčného systému banky by však takýmto dôkazom byť nemohol, evidencia ešte nie je sama o sebe dôkazom ani o poskytnutí úveru, ani o jeho splácaní. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť preukázať svoje skutkové tvrdenie, že k porušeniu povinnosti dlžníka v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti žalobcom nedošlo (teda, že dlžník riadne plnil povinnosť splácať dlh podľa zmluvy). Žalovaný síce tvrdil v konaní pred súdom prvého stupňa, že dlžník podľa úverovej zmluvy nikdy neporušil povinnosť dlh splácať, avšak skutkové tvrdenie žalobcu, že naopak došlo k porušeniu zmluvy nezaplatením splátok v konaní účinne nevyvrátil. Keďže žalobca tvrdil porušenie úverovej zmluvy dlžníkom tým, že dlžník prestal splácať, teda tvrdil, že dlžník nespláca, uvedený prostriedok procesného útoku mohol odvrátiť žalovaný procesnou obranou, pri ktorej ho poprel (poprel, že dlžník nesplácal), v tomto prípade však dôkazné bremeno preukázania, že naopak dlžník úver splácal, bolo na žalovanom. Ako bolo správne poukázané aj v priebehu odvolacieho konania, nie je možné zaťažiť sporovú stranu tzv. negatórnym dôkazom, tzn. nie je možné preukázať, že sa niečo nestalo. Žalobca tak nemôže preukazovať, že dlžník nezaplatil tie splátky, ktoré podľa zmluvy o úvere platiť mal a nezaplatenie ktorých bolo dôvodom pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Naopak, pokiaľ tvrdenie o tom, že dlžník nezaplatil žalovaný poprel, bolo na žalovanom dôkazné bremeno tvrdenia, že dlžník zaplatil splátky, o ktorých žalobca tvrdí, že zaplatené neboli. Dôkaz o zaplatení splátok dlžníkom by však nevyplynul zo znaleckého posudku, ktorý by bol vytvorený za účelom zistenia zásahov do údajov zobrazených na fotografii z IS SAP. Dôkazom o zaplatení splátok by bolo potvrdenie banky o prijatí splátky (pri vložení peňazí do banky), alebo výpis z účtu dlžníka preukazujúci odpísanie peňazí z účtu dlžníka na účet žalobcu. Pokiaľ by aj údaje banky (teda žalobcu) boli v jej evidenčnom systéme zanesené nesprávne, inak povedané, pokiaľ by banka do nich nepremietla niektoré zo splátok, ktoré dlžník v skutočnosti zaplatil, zo znaleckého posudku by takýto záver vyplynúť nemohol bez toho, aby sa evidenčný systém neporovnal s reálnou výškou zaplatených splátok, zistenou buď z potvrdení žalobcu o prevzatí platby od dlžníka, alebo z výpisov z účtov dlžníka, vystavených bankou dlžníka (čo je odlišná banka, než žalobca). Avšak uvedené sa žalovaný v konaní ani len nepokúsil preukázať. Žalovaný ako ručiteľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že dlžník, za ktorého prevzal ručenie, úver splácal a žalovaný ani neuviedol, v akej konkrétnej výške podľa žalovaného úver zo strany dlžníka splatený bol, nenamietol ani výpočet výšky istiny a príslušenstva uplatnený zo strany žalobcu vo vzťahu k výške istiny a príslušenstva zaplateného dlžníkom.

79. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že okresný súd zamietol vykonanie znaleckého dôkazu s odôvodnením, že je menej hospodárne, než predloženie dôkazu o zaplatení, teda než vykonanie dôkazu, ktorý nebol žiadnou stranou sporu navrhnutý a teda ani nebol vykonaný, je nutné upozorniť na odôvodnenie okresného súdu v ods. 9, z ktorého vyplýva, že dôvod pre zamietnutie vykonania dokazovania znaleckým posudkom bol ten, že súd vyjadril názor, že nie je možné preukazovať negatívnu skutočnosť, t.j. že napr. nedošlo k úhrade tej ktorej splátky. Okresný súd správne upozornil, že dôkazné bremeno sa v tomto prípade presunulo na žalovaného a tiež správne poukázal na spôsob, akým bolo možné zo strany žalovaného preukázať tvrdenie, že dlžník svoju povinnosť voči žalobcovi plnil, teda že dlžník riadne splácal jednotlivé splátky úveru tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Okresný súd tiež správne upozornil, že za predpokladu, že by žalovaný nemal možnosť dôkaz o platení dlžníkom predložiť napr. z dôvodu, že v jeho dispozícii už nie sú účtovné doklady následkom vyhlásenia konkurzu na dlžníka,

mohol navrhnúť, aby takýto dôkaz zabezpečil súd, a to vyžiadaním si príslušných dokladov z účtovníctva dlžníka od správcu konkurznej podstaty. Okresný súd napokon správne kvalifikoval návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, ktorý mal smerovať k plneniu povinnosti dlžníka znaleckým dokazovaním týkajúcim sa výpisu z IS SAP ako neúčelné a nehospodárne. Tvrdenie žalobcu o omeškaní dlžníka mohol vyvrátiť iba žalovaný tým, že by predložil doklady preukazujúce platby, ktoré dlžník zasielal žalobcovi ako splátky úveru. Nie je možné vylúčiť, že v elektronickom systéme banky príde v evidencii ku chybe, avšak k takémuto záveru je možné dospieť výlučne za predpokladu, že dlžník, resp. žalovaný ako ručiteľ za dlžníka predloží doklady preukazujúce výšku platieb, ktoré dlžník veriteľovi zaslal - inak by údaje z elektronického systému nebolo možné porovnať s tvrdeniami žalovaného. Pokiaľ by z týchto dokladov vyplynulo, že zaslal viac, než je evidované v elektronickom systéme banky, vtedy by skutkové tvrdenie banky o výške dlhu zo strany dlžníka bolo vyvrátené a bolo by zo strany súdu premietnuté do zistenia skutkového stavu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný dôkazný prostriedok nemal vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu ručiteľa charakter hospodárnejšieho, alebo menej hospodárneho, ale vo vzťahu k spornému tvrdeniu o výške dlhu nemal žiaden efektívny význam. Vykonanie znaleckého dokazovania by bolo nielen nehospodárne z časového hľadiska, kedy by predĺžilo dĺžku konania, ale najmä by bolo neefektívne, pretože by nemalo vzťah k prejednávanej veci.

80. Námietka žalovaného, že výpisy z účtu sa netlačia pri každej jednej platbe činnosti dlžníka, je vo vzťahu k odôvodneniu okresného súdu irelevantná. Okresný súd ani nenaznačoval, že by zo strany žalovaného ako ručiteľa muselo pre úspech v spore prísť k predloženiu výpisu z účtu po každej jednej platbe. Zo strany žalovaného však nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazu, z ktorého by vyplývala výška platieb poskytnutých dlžníkom, za ktorého sa žalovaný zaručil žalobcovi ako veriteľovi z poskytnutého úveru. Predpoklad žalovaného, že vzhľadom na to, že peniaze boli posielané elektronicky a nie hotovostne, existuje výlučne znalecké dokazovanie ako dôkaz na dokázanie platieb vykonaných elektronickým systémom tiež nie je v súlade s pravidlami dokazovania v civilnom sporovom procese. Za predpokladu, že by žalovaný predložil dôkaz o zaplatení splátok dlžníkom (za ktorého sa zaručil) či už vo forme mesačných výpisov z účtu dlžníka, alebo vo forme predložených pokladničných blokov, alebo iného potvrdenia, z ktorého by vyplývalo, v ktorý deň a v akej výške dlžník zaplatil splátku úveru, tieto by mohli byť žalobcom namietnuté. Ak by však žalobca tvrdil, že k skutočnému zaplateniu súm vyplývajúcich z predložených dokladov žalovaným nedošlo, dôkazné bremeno preukázania, že doklady predložené žalovaným, z ktorých vyplýva zaplatenie splátok dlžníkom sú v rozpore so skutočnosťou, by bolo na strane žalobcu. V danom prípade žalobca podobné dôkazné bremeno znášať nemusel, keďže zo strany žalovaného ako ručiteľa nedošlo k predloženiu žiadnych dokladov, z ktorých by vyplývalo, že dlžník poskytoval splátky na zaplatenie úveru. Vzhľadom na znenie úverovej zmluvy by ako dôkaz v tomto prípade prichádzali do úvahy výpisy z bankových účtov, z ktorých by vyplývalo, že dlžník zo svojho účtu vedeného v City Bank Europe PLC posielal splátky úveru riadne podľa úverovej zmluvy, a teda že z jeho strany k porušeniu povinnosti nedošlo. Takéto dôkazy však zo strany žalovaného predložené neboli, preto ani neboli spochybnené žalobcom. K znaleckému dokazovaniu ohľadom platieb vykonaných elektronickým systémom tak v tomto prípade nebolo nutné pristúpiť.

81. Žalovaný v odvolaní pomerne rozsiahlo polemizuje so zásadou sudcovskej koncentrácie, ktorú zaviedol ako nástroj zabezpečenia hospodárnosti civilného procesu. Pokiaľ ide o všeobecnú polemiku so zásadou sudcovskej koncentrácie, odvolací súd upozorňuje, že zásada sudcovskej koncentrácie je jednou z kľúčových zásad, na ktorých stojí , čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z toho, že je uvedená medzi základnými princípmi v , z ktorého vyplýva, že strany sporu sú povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale aj podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Osobitne v situácii, kedy sú sporové strany zastúpené právnymi zástupcami, ktorí nevyhnutne musia byť oboznámení s princípom sudcovskej koncentrácie, je nutné zdôrazniť, že v zmysle ust. sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Pokiaľ sú schopné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany už v prvom podaní, ktoré predložia na súd, mali by tak urobiť. Avšak ani z rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že by nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.09.2021 z dôvodu, že by neboli uplatnené už v prvom podaní na súd. V princípe sú mantinely sudcovskej koncentrácie vymedzené v tak, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Inak povedané, k argumentom, ktoré uvádzal žalobca a žalovaný vo svojich podaniach, ktoré produkovali v konaní pred vykonaním pojednávania, okresný súd prihliadol,

aj keď neboli uvedené v prvom podaní strany. Pokiaľ strany uvádzali skutkové tvrdenia vo svojich vyjadreniach pred vykonaním pojednávania, resp. aj navrhli dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, k takýmto okresný súd prihliadol, i keď ich samozrejme vyhodnocoval z pohľadu efektívnosti vo vzťahu k tvrdeným skutkovým okolnostiam (nevykonanie znaleckého dokazovania). Pokiaľ však ide o skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné preukázať iba dôkazmi, na vykonanie ktorých by súd musel nariadiť ďalšie pojednávanie, v takom prípade je súd oprávnený vykonanie dôkazov zamietnuť v zmysle sudcovskej koncentrácie.

82. Z pohľadu procesnej ekonómie nie je pravda, že by žalovaný nemal dostatok času a priestoru na to, aby vo svojich písomných podaniach predchádzajúcich vytýčenému pojednávaniu uviedol tie skutkové tvrdenia a navrhol tie dôkazy, o ktoré žiadal až na pojednávaní konanom dňa 20.09.2021. Jeho argumentácia, že k navrhovaniu ďalších dôkazov pristúpil až vtedy, keď zistil, že okresný súd nevykoná znalecké dokazovanie znalcom vo vzťahu k počítačovému systému banky je zavádzajúce, pretože žalovanému nič nebránilo, aby navrhol predloženie dokladov preukazujúcich jednotlivé platby vykonané na sporný úver a výpočet žalovanej sumy vo svojich písomných vyjadreniach pred vykonaním pojednávania, zvlášť keď sám v odvolaní uviedol, že by týmto postupom prinútil žalobcu, aby presne uviedol, kedy omeškanie vzniklo, s ktorou splátkou, čím by sa preukázal čas vzniku omeškania a podľa jeho názoru by sa tam preukázala aj neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti. Uvedené skutkové tvrdenie ani návrh na vykonanie dokazovania predložením dokladov preukazujúcich jednotlivé platby však pred vytýčením pojednávania žalovaný neuviedol.

83. Zároveň je nutné upozorniť, že navrhovanie dôkazov na podporu skutkových tvrdení predkladá tá sporová strana, ktorá uvedie skutkové tvrdenie. Inak povedané, nie je možné, aby žalovaný navrhoval predkladanie dôkazov, ktoré má predložiť žalobca. Je v dispozičnej autonómii žalobcu, aby ten sa sám rozhodol, ktoré konkrétne dôkazy súdu predloží. Pokiaľ žalobca predloží dôkazy, z ktorých nevyplývajú jeho skutkové tvrdenia, resp. nepredloží také dôkazy, z ktorých by tieto vyplývali, neunesie dôkazné bremeno. Žalovaný však nie je oprávnený vyžadovať, aby žalobca predložil určitý konkrétny dôkaz, žalovaný má len možnosť poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a vyvrátiť dôkazy predložené žalobcom vlastnými dôkazmi. Preto pokiaľ žalobca uviedol skutkové tvrdenie o tom, že zo strany dlžníka, za ktorého sa žalovaný zaručil, prišlo k splateniu úveru iba v určitej výške a ďalej úver nebol splácaný, bolo v možnostiach žalovaného tvrdiť, že úver naopak splácaný bol a preukázať, v akej výške splácaný bol. Práve tým by vyvrátil tvrdenie žalobcu, že omeškanie dlžníka vzniklo a vyvrátil by aj tvrdenie o platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti..

84. K všeobecnej námietke žalovaného, že nároky sudcovskej koncentrácie nie je schopná splniť žiadna sporová strana a že extrémne formalistický výklad zabránil sporovej strane reagovať na súdom vytknutú hospodárnosť dôkazných návrhov, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Ako je zrejmé z praxe všeobecných súdov, za dobu účinnosti sa sporové strany už prispôsobili nárokom, efektívnosti a hospodárnosti civilného sporového procesu a je úlohou súdov, aby v súlade s princípom procesnej ekonómie postupovali v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sporové strany, rovnako ako súd majú byť na pojednávaní pripravené tak, aby bolo možné rozhodnúť rýchlo a hospodárne spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu veci. V prejednávanom spore povaha veci nebola právne náročná a zistenie skutkového stavu vyplývalo výlučne z toho, akým spôsobom žalobca a žalovaný predložia dôkazné prostriedky k svojim tvrdeniam a k tvrdeniam druhej strany sporu. Osobitne aj s prihliadnutím k špecifickej situácii v súvislosti s epidémiou Covid 19 mali sporové strany dlhší čas na prípravu pojednávania, nič im nebránilo predkladať listinné dôkazy, konkrétne zo strany žalovaného preukazujúce, v akom rozsahu dlžník svoj záväzok voči žalobcovi uhradil.

85. Žalovaný v odvolaní namietol, že nie je pravda, že by výslovne nepoprel výšku žalovanej pohľadávky. Mal za to, že ak už v odpore uviedol, že k omeškaniu so splátkami nedošlo, tak nevyhnutne z toho vyplýva, že tvrdil, že splátky vykonané boli. Okresný ani odvolací súd však nie je povinný dedukovať z vyjadrení sporových strán a contrario, čo vlastne sporové strany uviesť chcú, teda pokiaľ sporová strana chce uviesť, že splátky v konkrétnej výške zaplatené boli, tak by to mala uviesť jednoznačne a bez pochybností. Žalovaný však ani v odpore, ani v písomnom vyjadrení predchádzajúcom pojednávaniu neuviedol, že dlžník splátky vykonával, v akej výške ich údajne vykonával a teda ani len neuviedol skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo jeho všeobecné popretie práva veriteľa pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru. Zo všeobecného tvrdenia, že k omeškaniu nedošlo, by síce bolo možné dospieť

k záveru, že žalovaný sa domnieval, že zo strany dlžníka dochádzalo k zaplateniu dlžných splátok, avšak dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia bolo na strane žalovaného. Žalovaný pritom žiadne dôkazy smerujúce k zisteniu, v akej výške boli splátky zo strany dlžníka uhrádzané nepredložil, takže nebolo možné konštatovať, že pohľadávka v štruktúre výšky uplatnenej istiny alebo príslušenstva bola žalobou uplatnená nesprávne z dôvodu, že zo strany dlžníka došlo k uhradeniu jednotlivých splátok. Preto okresný súd správne skonštatoval, že v konečnom dôsledku výška žalovanej pohľadávky účinne zo strany žalovaného počas konania popretá nebola, a to ani na pojednávaní. Zo spisu, s ktorým sa odvolací súd podrobne oboznámil, žiadnym spôsobom nevyplýva tvrdenie žalovaného, že by zo strany dlžníka, za ktorého prevzal ručiteľský záväzok, došlo k splneniu povinnosti vrátiť jednotlivé splátky úveru žalobcovi.

86. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.09.2021 okrem iného rozporoval doručenie výzvy dlžníkovi ako ručiteľovi, pričom navrhoval vykonanie ďalších dôkazov formou predloženia originálu neprevzatých zásielok. Okresný súd aj v tomto prípade postupoval v zmysle sudcovskej koncentrácie podľa , kedy k uvedenému tvrdeniu a navrhovanému dôkazu neprihliadol z dôvodu, že by na jeho vykonanie bolo nutné nariadiť ďalšie pojednávanie. Keďže okresný súd k uvedenému skutkovému tvrdeniu neprihliadal, a nebolo ani predmetom dokazovania pred okresným súdom, nemôže byť ani predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti zistil, že postup sudkyne, ktorá aplikovala sudcovskú koncentráciu konania, bol v tomto prípade v súlade s ust. . Iba nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj za predpokladu, ak by nedošlo k efektívnemu doručeniu vyhlásenia (čo však preukázané nebolo, preto okresný súd správne vychádzal z predpokladu o správnosti tvrdenia žalobcu), by sa vyhlásením konkurzu na dlžníka všetky záväzky dlžníka stali splatnými voči veriteľovi, teda voči žalobcovi. Zároveň v zmysle ust. , veta posledná by následkom vyhlásenia konkurzu už žalobca ako veriteľ nebol ani povinný osobitne vyzývať žalovaného ako ručiteľa na splnenie ručiteľského záväzku, pretože takéto vyzvanie nie je potrebné, pokiaľ je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, pričom zákon výslovne uvádza ako príklad situáciu, kedy je vyhlásený konkurz na dlžníka. Na obe uvedené skutočnosti správne poukázal žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani jedno z týchto tvrdení žalovaný efektívne nevyvrátil.

87. Okresný súd tiež správne aplikoval sudcovskú koncentráciu aj ohľadom návrhu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20.09.2021, ktorým žalovaný žiadal, aby žalobca predložil originál zmluvy o úvere, zároveň s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami. Keďže opäť zmluva o úvere nebola predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie z dôvodu sudcovskej koncentrácie, nemôže sa stať ani predmetom odvolacieho prieskumu. Ku všeobecnej námietke, že súčasťou úverovej zmluvy v origináli mali byť podľa názoru žalovaného zrejme pevným spôsobom pripojené všeobecné obchodné podmienky však odvolací súd upozorňuje, že takýto predpoklad nevyplýva zo žiadneho ustanovenia platného práva. V zmysle ust. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Už aj z citovaného znenia zákonného ustanovenia je zrejmé, že všeobecné obchodné podmienky nemusia byť nevyhnutne pevným spôsobom spojené s originálom úverovej zmluvy a obsah všeobecných obchodných podmienok sa stáva súčasťou zmluvného vzťahu, pokiaľ si to strany v úverovej zmluve dohodli. V danom prípade si strany v úverovej zmluve dohodli v čl. IX bod 9.8, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky pre úvery a bankové záruky SZRB a.s. a pokiaľ by v súlade so sudcovskou koncentráciou aj zákonnou koncentráciou konania žalovaný v konaní tvrdil, že nebol so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený a teda ich obsah sa nemohol stať súčasťou úverovej zmluvy, čiže by poprel tvrdenie žalobcu, že všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou úverovej zmluvy, dôkazné bremeno preukázania toho, že žalovaný bol oboznámený s obsahom všeobecných obchodných podmienok, by zaťažovalo žalobcu. Prípadné zistenie, že všeobecné obchodné podmienky neboli stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo ak by si strany dohodli, že mali byť k návrhu priložené, a oni neboli k návrhu priložené, by tak spôsobili ten následok, že by sa právne vzťahy upravené vo všeobecných obchodných podmienkach nestali súčasťou právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami z úverovej zmluvy. Nemali by však bez ďalšieho za následok neplatnosť úverovej zmluvy, resp. dojednaní s tým súvisiacich, napr. ručiteľského záväzku. Okresný súd však nebol v tomto prípade povinný skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu úverovej zmluvy tak, ako to naznačil žalovaný v odvolaní, pretože žalovaný obsah všeobecných obchodných podmienok nepoprel riadne a včas pred vykonaním pojednávania, a teda pokiaľ okresný súd postupom podľa ust. vykonanie dôkazu predložením originálu úverovej zmluvy spolu so všeobecnými

obchodnými podmienkami zamietol z dôvodu, že by za tým účelom musel vytýčiť nové pojednávanie, postupoval správne.

88. Žalovaný v odvolaní zotrval na tvrdení, ktoré predložil pred súdom prvej inštancie, kedy poprel platnosť ručiteľského vyhlásenia, a to z dôvodu, že ručiteľ nemôže byť zaviazaný na splnenie iného záväzku, ako je záväzok, ku ktorému poskytol ručiteľské vyhlásenie, pričom žalovaný má za to, že v tomto prípade ako ručiteľ poskytol ručiteľské vyhlásenie k záväzku, ktorého predmetom bola úhrada sumy z určitého účtu na určitý účet a nielen úhrada určitej sumy sama o sebe. Zo strany žalovaného však ide buď o nepochopenie, alebo o dezinterpretáciu Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. 239660-2015 zo dňa 23.07.2015. Ako vyplýva z citovaného vyhlásenia, na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikla na základe Úverovej zmluvy č. 239660-2015 zo dňa 23.07.2015 v znení jej prípadných neskorších dodatkov vo výške 1.000.000,- Eur poskytnutím úveru žalobcom dlžníkovi A-Z LOKOMAT, s.r.o. prevzal ručiteľ (žalovaný) podľa a nasl. ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, t.j. istiny úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iného príslušenstva pohľadávky vrátane pohľadávok, ktoré vzniknú záručnej banke prípadným odstúpením od úverovej zmluvy, resp. zmene úverovej zmluvy, dodatkom alebo vyhlásenie úverovej zmluvy súdom za neplatnú (ďalej len pohľadávka). Inak uvedené, predmetom ručiteľského záväzku bolo poskytnutie ručenia na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Záväzok zaplatiť včas a úplne pohľadávku, pokiaľ ju nezaplatí dlžník, bol teda „tým záväzkom“, na ktoré sa ručenie vzťahovalo. Ručenie sa nevzťahovalo na záväzok zaplatiť z konkrétneho účtu. Povinnosť zaplatiť dlžnú pohľadávku banke z konkrétneho účtu č. SK 36 8130 0000 0021 0296 0108 vedeného City Bank Europe PL bolo povinnosťou dlžníka pri realizácii splátok úveru voči žalobcovi. Povinnosť platiť z konkrétneho bankového účtu nebola predmetom ručiteľského záväzku dlžníka, preto pokiaľ dlžník má za to, že formulácia „tento záväzok“ splní za klienta sám sa vzťahuje na povinnosť platiť žalobcovi ako banke výšku úveru z titulu ručenia z konkrétneho účtu č. SK 36 8130 0000 0021 0296 0108, ide o nesprávnu interpretáciu. Vymedzenie „tento záväzok“ sa vzťahuje na záväzok ručiteľa, ktorý na zabezpečenie pohľadávky banky voči dlžníkovi ručil za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom.

89. Pokiaľ ide o spôsob platenia ručiteľského záväzku, aj ten bol vo vyhlásení o ručiteľskom záväzku ručiteľom konkrétne vymedzený. Ručiteľ v ňom bezpodmienečne vyhlásil, že ak dlžník neuhradí voči žalobcovi splatný záväzok ani v dodatočnej lehote určenej v písomnej výzve, tak ručiteľ tento záväzok splní za klienta sám, a to na prvú výzvu záručnej banky v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy záručnej banky ručiteľovi na číslo účtu, ktoré bude uvedené vo výzve. Aj z uvedeného vyplýva, že formulácia „tento záväzok“ sa vzťahuje nie na záväzok dlžníka plniť z konkrétneho účtu dlžníka, ale vzťahuje sa na záväzok dlžníka uhradiť voči veriteľovi jeho splatný záväzok podľa úverovej zmluvy. Pokiaľ dlžník tento splatný záväzok ani v dodatočnej lehote neuhradí, za týchto okolností nastupuje povinnosť ručiteľa uhradiť ho za dlžníka. Odvolací súd má za to, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s uvedenou námietkou smerujúcou k tvrdenej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, i keď je zrejmé, že zo strany žalovaného nedošlo k akceptovaniu poskytnutého vysvetlenia. Sporová strana však nemá nárok, aby sa súd stotožnil s jej tvrdeniami, súd je iba povinný odôvodniť, prečo sa s tvrdeniami sporovej strany nestotožnil, čo podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal. Okresný súd odlíšil záväzok z úverovej zmluvy (záväzok dlžníka zaplatiť splátky úveru), od povinnosti zaplatiť tieto splátky úveru žalobcovi z konkrétneho čísla účtu, ktorý patril dlžníkovi. Okresný súd tiež správne poukázal na to, že ručiteľ sa zaviazal použiť svoje vlastné peňažné prostriedky na zaplatenie ručiteľského záväzku, nezaviazal sa teda použiť prostriedky z dlžníkovho bankového účtu. Odôvodnenie okresného súdu tak bolo dostatočné a nie je dôvodom na to, aby mu odvolací súd rozhodnutie vrátil za účelom posúdenia rozdielnosti medzi týmito záväzkami tak, ako sa ich domáhal žalovaný v odvolaní.

90. Žalovaný v odvolaní všeobecným spôsobom poprel dôvod vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany banky, pričom mal za to, že pokiaľ súd aplikoval sudcovskú koncentráciu voči žalovanému, mal ju aplikovať aj voči žalobcovi, pretože bližšie skutkové tvrdenia k dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru poskytol až vo vyjadrení k odporu, teda neposkytol ich v žalobe, ako v prvom úkone, ktorý v konaní vykonal. Ako už bolo uvedené vyššie, sudcovská koncentrácia v zmysle ust. vyžaduje od sporových strán, aby skutkové tvrdenia uvádzali riadne a včas, pričom zo strany žalobcu išlo o reakciu na popretie jeho tvrdení zo strany žalovaného, ktorú však poskytol súdu pred vykonaním pojednávania vo vzťahu na tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odporu. Súd aj žalovaný sa tak s nimi oboznámil pred

vykonaním pojednávania, preto nenastala potreba, aby súd v tejto súvislosti nariadil ďalšie pojednávanie alebo vykonal ďalšie úkony súdu. Sporové strany vo svojich podaniach, ktoré adresujú súdu, rovnako ako v replikách a duplikách na svoje podania, majú možnosť prezentovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany tak, aby tieto mohli byť koncentrovane vykonané na prvom pojednávaní súdom, ktorý na ich základe vo veci rozhodne. Práve potreba vytýčiť nariadenie ďalšieho pojednávania aktivuje použitie sudcovskej koncentrácie konania ako poistku proti neodôvodnenému predlžovaniu sporových konaní. Pokiaľ teda žalobca podľa žalovaného dôvod svojho nároku v žalobe ešte netvrdil a žalovaný sa z tohto dôvodu voči nemu nemohol brániť v odpore, mal žalovaný priestor brániť sa voči tomuto tvrdeniu vo svojej duplike, prípadne mal možnosť poskytnúť ďalšie vyjadrenie súdu predtým, ako súd vytýčil pojednávanie a ako ho vykonal.

91. Z odvolacej námietky, ktorá smeruje k namietnutiu platnosti poverenia pre zamestnancov žalobcu, kedy sa žalovaný pridržiava svojej argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie, že nedošlo k platnému uplatneniu žalovaného práva sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou okresného súdu. Primárne nepozná inštitút neplatnosti žaloby, teda neplatného uplatnenia žalovaného práva. V prípade, ak by žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, prípadne ak by ďalšie úkony aj v odvolacom konaní boli urobené neoprávnenou osobou, procesný následok takýchto úkonov upravuje, avšak inštitút „neplatnosti“ žaloby nepozná. Pokiaľ ide o konanie žalobcu ako právnickej osoby, je zrejmé, že žalovaný nerozlišuje medzi konaním právnickej osoby, teda konaním subjektu priamo a medzi konaním zástupcu právnickej osoby, teda situácie, kedy v mene právnickej osoby koná iný subjekt.

92. Okresný súd správne poukázal na ust. , v zmysle ktorého môžu za právnickú osobu konať okrem štatutárneho orgánu aj jej zamestnanci, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, k čomu odvolací súd pripomína, že na rovnakom princípe pozná konanie podnikateľa prostredníctvom osôb poverených určitou činnosťou (ust. ). Keďže právnická osoba je myšlienkový konštrukt, a nie živý subjekt na úrovni fyzickej osoby, je nutné presne určiť, akým spôsobom koná právnická osoba, v ktorej môže pôsobiť viacero fyzických osôb, tzn. určiť, kto konkrétne z mnohých fyzických osôb zúčastnených na podnikaní právnickej osoby, je oprávnený navonok vykonávať právne úkony v mene tejto právnickej osoby. Primárne je konanie právnickej osoby realizované prostredníctvom osôb, ktoré sú členmi tzv. štatutárneho orgánu. Keďže však právnická osoba môže vykonávať množstvo podnikateľských činností, kedy by osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu fyzicky neboli schopné zabezpečovať uzavretie každého právneho úkonu v mene tejto osoby, dáva v ust. , rovnako ako v ust. možnosť, aby tieto právnické osoby konali prostredníctvom svojich zamestnancov, resp. osôb, ktoré sú poverené určitou činnosťou. Ak koná zamestnanec, resp. osoba poverená určitou činnosťou v mene právnickej osoby, ide o priame konanie tejto právnickej osoby. Nejde teda o konanie právnickej osoby v zastúpení, poverenie zamestnanca nie je udelením plnej moci zástupcovi právnickej osoby.

93. Právnická osoba sa môže dať vo svojich právnych úkonoch aj zastúpiť iným subjektom, ktorý bude na základe plnej moci jej splnomocnencom, jej zástupcom, to však ide o právny vzťah, kedy už právnická osoba nekoná sama, ale v jej mene koná splnomocnený zástupca, ktorý je samostatným, oddeleným subjektom práva.

94. Pri podaní žaloby žalobcom, rovnako ako pri účasti na pojednávaní, resp. pri vyjadrení sa žalobcu k odvolaniu v mene žalobcu, konal žalobca sám prostredníctvom svojho povereného zamestnanca. Išlo o priame konanie žalobcu bez toho, aby si z volil pre účely súdneho konania splnomocnenca vo forme splnomocneného zástupcu. Pre konanie zamestnancov v mene právnickej osoby teda nie je možné aplikovať právne ustanovenia upravujúce náležitosti a vzťahy zástupcu konajúceho na základe plnomocenstva, čiže tú právnu situáciu, kedy právnická osoba nekoná sama, ale zvolí si pre vykonanie právneho úkonu iný samostatný subjekt, ktorý bude pôsobiť ako jej zástupca. Právnická osoba v prípade poverenia svojich zamestnancov nemá žiadnu zákonnú prekážku, aby určila okruh zamestnancov, ktorí sú pri výkone svojej činnosti oprávnení vykonávať aj právne úkony, je to v súlade tak s ust. , ako aj s ust. , preto skutočnosť, že žalobca určil okruh štyroch zamestnancov, ktorí boli oprávnení zabezpečovať úkony v prebiehajúcom súdnom spore nebránila tomu, aby jednotlivé úkony vykonával vždy iba jeden z určených zamestnancov. Keďže priamo žalobca tohto zamestnanca poveril na vykonanie úkonov, pričom nevymedzil, že by bol povinný konať v spolupráci s niektorým

iným zamestnancom, námietka o neplatnosti uplatnenia nároku v konaní zo strany žalovaného nebola dôvodná.

95. Odvolací súd je v zmysle odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalovaného a inými dôvodmi sa nezaoberal.

96. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho v zmysle potvrdil.

97. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

98. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).