Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Mesto Rožňava, so sídlom Šafárikova 29, Rožňava, IČO: 00 328 758, zastúpený: JUDr. Ladislav Török, advokát so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanému: EKOPLASTIKA, s.r.o., so sídlom Areál bývalého PD Voderady, Slovenská Nová Ves, , IČO: 35 895 284, zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti sumy vo výške 82,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,20 eur od 16.01.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.417,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

- zo sumy 375,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 17.07.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 375,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 292,80 eur od 16.01.2016 do zaplatenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.03.2016, doručenou súdu dňa 21.03.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 375,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 17.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 375,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 375,- eur od 16.01.2016 do zaplatenia, a to z dôvodu neuhradenia nájomného za kalendárny rok 2015 a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Zo žaloby vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18. 04. 2010 Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom pozemku vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území F. parc. č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX za účelom vybudovania prevádzky na zhodnocovanie odpadových plastov. K zmluve boli uzavreté dva dodatky. Dodatkom č. 1 bola stanovená výška nájomného na 1 500,- eur za kalendárny rok. Žalovaný žalobcovi neuhradil nájomné za rok 2015 napriek tomu, že prevzal faktúry zaslané žalobcom aj výzvu na úhradu nedoplatku na nájomnom za 1. až 3. štvrťrok 2015. Žalobca ukončil zmluvu výpoveďou zo dňa 31. 08. 2015. Žalovaný zaslal žalobcovi Zmluvu o postúpení investičných práv a povinností, kde podľa ustanovenia 4.3 tejto zmluvy postúpil žalovaný svoj záväzok zaplatiť žalobcovi nájomné za rok 2015 na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s. r. o. Žalobca považuje toto postúpenie povinnosti za

právne neúčinné, pretože je v rozpore s Dodatkom č. 1 ku zmluve, podľa ktorého je žalovaný oprávnený postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s. r. o. len s písomným súhlasom žalobcu a na základe predchádzajúcej žiadosti žalovaného doručenej žalobcovi. Žalovaný žalobcovi takúto žiadosť nedoručil a žalobca žalovanému súhlas na postúpenie práv a povinností nedal.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/38/2016-50 zo dňa 16.05.2016, voči ktorému podal žalovaný odpor.

4. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal vyčíslený a uplatnený nárok istiny v žalobnom návrhu. Poukazoval na to, že dňa 14.12.2015 došlo medzi žalovaným a spoločnosťou EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava. IČO: 47 627 557, k uzavretiu zmluvy o postúpení investičných práv a povinností, kde podľa bodu 4.3 tejto zmluvy „Všetky finančné záväzky z titulu Projektu sa podpísaním tejto zmluvy prevedú na preberajúceho, a to nájom za rok 2015, daň z nehnuteľností za roky 2014 a 2015 a všetky ostatné finančné náležitostí vyplývajúce z projektu.“ Mal preto za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej veci. O existencii predmetnej Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015 mal žalobca vedomosť, dokonca s uvedeným postúpením výslovne súhlasil, in concreto v ustanovení článku VII ods. 8 Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho žalobca vypovedal zmluvu o nájme listinou zo dňa 31.08.2015 označenou ako „Výpoveď Zmluvy o nájme“, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.09.2015. V súlade s článkom IX ods. 12 Zmluvy o nájme začala dňom doručenia písomnej výpovede plynúť trojmesačná výpovedná lehota. Uplynutím výpovednej lehoty dňa 11. 12. 2015 prišlo k zániku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený medzi stranami Zmluvou o nájme. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 11.12.2015 nemal žalobca nárok na úhradu nájomného. Žalobca v predmetnom návrhu žiadnym spôsobom nezohľadnil túto skutočnosť pri vystavení faktúry za 4. kvartál roku 2015 a žalovanému vystavil faktúru za obdobie do 31.12.2015, t.j. aj za obdobie po zániku zmluvy o nájme, kedy už na úhradu nájomného nemal nárok.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (t.j. replike) označil vyjadrenia žalovaného za irelevantné, ničím neopodstatnené, žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázané a len účelové v snahe vyhnúť sa požadovanému plneniu. Postúpenie investičných práv a povinností žalovaného na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o. považuje voči žalobcovi za právne neúčinné, nakoľko bolo učinené bez súhlasu dotknutej strany, t. j. žalobcu. Zároveň toto postúpenie bolo učinené v rozpore s Dodatkom č. 1 k zmluve, podľa ktorého je žalovaný oprávnený postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy na spoločnosť EKOPLASTIKA Rožňava s.r.o., len s písomným súhlasom žalobcu, a na základe predchádzajúcej žiadosti žalovaného doručenej žalobcovi. Keďže žalovaný nikdy takúto žiadosť žalobcovi nedoručil, žalobca nemohol a ani nikdy nedal súhlas s takýmto postúpením práv a povinnosti žalovaného.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobcu (t.j. duplike) uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.04.2010 Zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému nehnuteľnosti špecifikované v Zmluve o nájme v dočasnom užívaní. Parcela č. XXXX/X, ktorá bola na základe Zmluvy o nájme predmetom nájmu je na LV č. XXXX, k.ú.: Rožňava evidovaná o výmere X XXX m2, teda má rozlohu o XX XXX m2 nižšiu, než ako uvádzal žalobca ako prenajímateľ v Zmluve o nájme. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nešpecifikoval predmet nájmu a teda ani predmet Nájomnej zmluvy dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne, teda tak, aby bol dostatočne individuálne určený a nebolo možné si ho zameniť s iným predmetom, žalovaný namieta neplatnosť nájomnej zmluvy a jej dodatkov pre rozpor s ustanovením § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a považuje nájomnú zmluvu za neplatnú podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že predmet nájmu nebol v Zmluve o nájme zo strany žalobcu riadne špecifikovaný, bolo zo strany žalobcu nemožné poskytnúť žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu v súlade s uzatvorenou Zmluvou o nájme a zo strany žalovaného je objektívne nemožné splniť si svoju povinnosť pri ukončení nájmu a vrátiť prenajímateľovi vec uvedenú v Zmluve o nájme ako predmet nájmu.

7. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu (duplike) žalovaného uviedol, že námietka žalovaného o nesprávnej výmere nehnuteľnosti je irelevantná, nakoľko strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme č. XX/XXXX dňa 13. 04. 2010, ktorej predmetom bol nájom pozemku parc. č. G. o výmere XX.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v obci F., okres F., k. ú. F., zapísanom na LV č. XXXX. Následne po uzavretí Nájomnej zmluvy bol dňa 14. 04. 2011 žalobcom vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým sa z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 odčlenila časť pozemku a vytvorila

sa nová parcela pod č. G. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2. Z uvedeného dôvodu bola táto zmena následne zaznamenaná v Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme, o čom žalovaný vie, keďže tento dodatok podpísal. V tomto Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme je v čl. 1 pozemok, ktorý mal žalovaný v nájme presne špecifikovaný tak, aby nebolo možné si ho zameniť s iným predmetom. Jedinou nezrovnalosťou je len číslo LV, ktoré však nerobí zmluvu neplatnou, nakoľko sa nejedna o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy. K danej nezrovnalosti došlo tak, že žalobca podal návrh na vklad - zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX do Katastra nehnuteľností a Katastrálny úrad pri zápise tejto novovzniknutej parcely č. XXXX/XX pridelil aj nový list vlastníctva č. XXXX. Z uvedeného dôvodu má v súčasnosti parc. č. G. na LV č. XXXX výmeru X.XXX m2.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 (č.l. 101 spisu) opätovne uviedol, že námietka žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy je irelevantná, nakoľko strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme č. XX/XXXX dňa 13. 04. 2010, ktorej predmetom bol nájom pozemku parc. č. G. o výmere XX.XXX m2

- zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v obci F., okres F., k. ú. F., zapísanom na LV č. XXXX. Nakoľko sa na predmetnom pozemku nachádzali inžinierske siete, ktoré museli byť voľne prístupné a žalovaný mal podľa nájomnej zmluvy sporný pozemok oplotiť (čl. VIII, ods. 4 Nájomnej zmluvy), žalobca bol nútený z pôvodného pozemku odčleniť časť tak, aby táto bola voľne prístupná. Z uvedených dôvodov bol dňa 14. 04. 2011 vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým sa z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 odčlenila časť pozemku a vytvorila sa nová parcela pod č. G. o výmere XX.XXX m2, tak aby ju mohol žalovaný nerušene užívať. Z uvedeného dôvodu bola táto zmena následne zaznamenaná v Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme, o čom žalovaný vedel, keďže tento dodatok podpísal. V tomto Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme je v čl. IV Nájomnej zmluvy „Predmet nájmu“, a to z parc. č. G. o výmere XX.XXX m2 na parc. č. G. o výmere XX.XXX m2, čo je uvedené v čl. I dodatku k Nájomnej zmluvy. Novovzniknutý pozemok, ktorý mal žalovaný na základe Dodatku č. 2 k nájomnej zmluvy v nájme bol presne špecifikovaný tak, aby nebolo možné si ho zameniť s iným predmetom, a to katastrálnym územím (F.), obcou (F.), okresom (Rožňava) a presným určením parcelného čísla (G.), výmery (XX.XXX m2) a druhu pozemku (zastavané plochy a nádvoria). Skutočnosť, že v súčasnosti je k danej parcele priradené iné číslo LV vznikol až po uzavretí dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve, a to v dôsledku toho, že žalobca podal žiadosť o zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností a príslušný Katastrálny úrad pri zápise tejto novovzniknutej parcely č. XXXX/XX . jej pridelil aj nový list vlastníctva č. XXXX. Pri samotnom vyhľadávaní nehnuteľnosti pozemku v katastri nehnuteľnosti sa číslo listu vlastníctva vôbec nezadáva, nakoľko sa jedná o údaj, ktorý sa môže zmeniť, a preto jeho absencia v Nájomnej zmluve nie je popri určení ostatných podstatných náležitostí spôsobilá vyvolať účinky neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

9. V závere predmetného podania žalobca zároveň uznal námietku žalovaného týkajúcu sa zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nájomnej zmluvy ku dňu 11.12.2015 a preto upravil posledný bod žalobného petitu tak, že namiesto sumy 375 eur si nárokoval už len sumu 292,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 16.01.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti sumy 82,20 eur vzal žalobu späť.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

14. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil v časti sumy vo výške 82,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,20 eur od 16.01.2016 do zaplatenia, keď žalovaný proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nenamietal.

15. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa so Zmluvou o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015, Oznámením o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 29.01.2016, Výpoveďou zmluvy o nájme zo dňa 31.08.2015, Výzvou na úhradu nedoplatku na nájomnom zo dňa 15.12.2015, kópiou doručenky, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2015, listom o fakturácii nájomného za 4. Q. 2015 zo dňa 15.12.2015, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 09.09.2015, listom o fakturácii nájomného za 3. Q. 2015 zo dňa 14.10.2015, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 24.06.2015, listom o fakturácii nájomného za 2. Q. 2015 zo dňa 09.07.2015, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.06.2015, listom o fakturácii nájomného za 1. Q. 2015 zo dňa 24.06.2015, Dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme zo dňa 10.07.2012, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme č. 96/2010 zo dňa 26.10.2016, Zmluvou o nájme zo dňa 13.04.2010, Orientačným podnikateľským zámerom, Indikatívnou ponukou na Konvertovacie zariadenie LTC pre umelohmotné odpady zo dňa 18.08.2009 s prílohami, čiastočným výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, Informatívnou kópiou z katastrálnej mapy, Výzvou na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti zo dňa 08.09.2014, daňovým priznaním žalovaného zo dňa 23.09.2014, Výzvou na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti zo dňa 13.05.2016, daňovým priznaním žalovaného zo dňa 16.06.2016, listom „Odvolanie - odpoveď“ zo dňa 03.05.2016, ako aj s celým obsahom súdneho spisu, a zistil tento skutkový a právny stav:

16. Právny zástupca žalobcu pridŕžajúc sa svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení v konaní uviedol, že v predmetnej nájomnej zmluve došlo k chybnému označeniu v číslu Listu vlastníctva. Predložené písomné doklady svedčia o tom, že žalovaný vedel, čo je predmetom nájomnej zmluvy, ako aj jej dodatkov. Na základe dokladov podal daňové priznanie, na ktoré musel byť na to vyzvaný, kde presne špecifikoval predmet zmluvy, a to parcelným číslom, výmerou. Počas miestnej obhliadky, ktorá bola vykonaná a bola daná parcela, táto bola vykolíkovaná a následne ju mal žalovaný oplotiť v zmysle nájomnej zmluvy, čo však taktiež neučinil. Následne keďže zanikol nájomný vzťah, musel byť žalovaný opäť vyzvaný k podaniu daňového priznania, k ukončeniu tohto vzťahu. Dňa 16.06.2016 na základe výzvy žalobcu opäť podal daňové priznanie, ktorým došlo k zániku platenia daní z nehnuteľností na uvedený pozemok. Všetky uvedené okolnosti svedčia o tom, že jednak žalovaný vedel o zmenách, ktoré boli vykonané Dodatkom č. 2 a jednak zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti, na základe čoho je platná. Geometrický plán, na základe bola vyhotovená parcela bola vtedajšiemu konateľovi žalovaného predložená, a dokonca sa zúčastnil miestnej obhliadky tejto parcely, ktorá bola v tom čase už vykolíkovaná, teda bol jednoznačne a presne vymedzený predmet nájmu. Najprv došlo k vyhotoveniu geometrického plánu, následne nájomnej zmluvy a táto nájomná zmluva mala byť v zmysle podmienok a dodatkov zaslaná katastru, čo však žalovaný neučinil. Teda táto parcela existovala, vytvorila sa z pôvodnej parcely, a táto len bola zmenšená výmerou kvôli okolnostiam, ktoré žalobca vysvetlil už vo svojom písomnom stanovisku. V písomnom stanovisku (zo dňa 23.03.2017) sa nehovorí, že parcela vznikla až po uzavretí dodatku k nájomnej zmluve, ale že bolo pridelené iné číslo listu vlastníctva až po uzavretí dodatku k nájomnej zmluve. Parcela bola na základe žiadosti R XXX/XX už v roku 2011 zapísaná v katastri nehnuteľnosti a dodatok č. 2 bol vyhotovený v roku 2000 a podpísaný v roku 2012, teda z toho je evidentné, že kataster túto parcelu evidoval, táto parcela existovala. Z uvedeného dôvodu vznikol tento rozdiel, že v dodatku je ešte evidované číslo LV XXXX a následne ho kataster nehnuteľnosti zmenil na číslo LV XXXX, čo však v žiadnom prípade nespôsobilo neplatnosť nájomnej zmluvy, keďže sa jedná o menný údaj, kedykoľvek sa môže meniť, podstatné je číslo parcely, výmera, katastrálne územie, druh pozemkov atď. Zmluva aj dodatky k nej toto obsahujú.

17. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že naďalej považuje predmetnú zmluvu v zmysle jej dodatkov za absolútne neplatnú na základe toho, že Dodatok č. 2 k zmluve o nájme bol podpísaný dňa 10.07.2012. Týmto dodatkom sa upravuje právny predmet nájmu, a to tak, že predmetom nájmu je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom v G., Správou katastra F. a je definovaný parcelným číslom a výmerou. Týmto spôsobom bola definovaná zmena predmetu nájmu. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 pritom uvádza, „z uvedených dôvodov bol dňa 14.04.2011 vyhotovený aj Geometrický plán, č. LV vzniklo až po uzavretí dodatku, až po 10.06.2012, kedy žalobca podal žiadosť o zápis novovzniknutej parcely“. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že táto parcela nebola zapísaná a nebola vedená katastrálnym úradom, dodatok č. 2 neodkazuje na Geometrický plán, na základe ktorého vzniklo až po uzavretí dodatku č. 2, to znamená že do uzavretia

dodatku č. 2 nebola parcela vedená katastrom ako samostatná parcela, dodatok č. 2 žiadnym spôsobom neodkazuje na geometrický plán, na základe ktorého mala parcela vzniknúť, to znamená, že predmetná parcela ako je uvedená v tom dodatku neexistovala, nakoľko nemohla byť zapísaná v katastri, ako vyplýva z vyjadrení žalobcu, nemohla byť zapísaná v tej dobe. V zmysle komentára k Občianskemu zákonníku ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Judikatúra súdov vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní tejto formy neplatné podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé, čo je ich predmetom. To však neznamená, že by určitosť predmetu takéhoto právneho úkonu bola daná len vtedy, ak je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah úkonu zachytáva. Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému) spoznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom. Žalovaný podal daňové priznanie, no vo vzťahu k posudzovanej parcele je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko absolútne neplatný právny úkon, nie je možné dodatočne konvalidovať. Predmet nájmu nebol riadne špecifikovaný a teda predmetná zmluva je absolútne neplatná. V čase uzavretia dodatku predmetná parcela nebola zapísaná na katastri, teda neexistovala, takže nemohol byť tak definovaný predmet nájmu. To, čo je zapísané v katastri sa považuje za pravdivé, kým sa nepreukáže opak, a v neposlednom rade znenie článku 1 Dodatku č. 2 uvádza, že predmetná parcela je vedená katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra F. ako pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná parcela bola zapísaná až po uzavretí Dodatku č. 2, tak ako je špecifikovaná, tak právne nemôže obstáť, nakoľko parcela nebola vedená katastrálny úradom pod daným číslom listu vlastníctva v čase uzavretia Dodatku č. 2 zmluvy o nájme.

18. Zo zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2010 súd zistil, že podľa č. IV bod 1 zmluvy „predmetom nájmu je pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v obci F., okres F., katastrálne územie F., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra F..“ Podľa čl. VI bod 6 zmluvy „Nájomné sa platí za každý kalendárny štvrťrok platnosti tejto Zmluvy a je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku... Ak je predmet nájmu užívaný len časť štvrťroka, štvrťročné nájomné sa pomerne zníži“. Podľa čl. VIII bod 8 zmluvy „Nájomca je oprávnený postúpiť práva a povinnosti z tejto zmluvy na spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. a na spoločnosť Y. A. F. s.r.o. len s písomným súhlasom prenajímateľa a na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu doručenej prenajímateľovi.“ Podľa čl. IX bod 1 zmluvy „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu dvadsať rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami.“ Podľa čl. IX bod 9 zmluvy „Prenajímateľ je oprávnený vypovedať túto zmluvu v prípade, ak nájomca poruší ustanovenie tejto zmluvy, ak nie je v tejto zmluve uvedené inak.“ Podľa čl. IX bod 12 zmluvy „Táto zmluva končí uplynutím výpovednej doby, ktorá je 3 mesiace a ktorá začne plynúť odo dňa doručenia písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.“

19. V zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o nájme č. XX/XXXX zmluva o nájme č. XX/XXXX zo dňa 13.04.2010 sa mení a dopĺňa nasledovne: v článku VI. sa mení bod 1) nasledovne: Zmluvné strany sa dohodli, že výška nájomného za užívanie predmetu nájmu počas celej doby nájmu je 1500 eur za každý kalendárny rok, v prípade ak bude nájomca mať v nájme predmet nájmu len určitú časť kalendárneho roku, tak sa nájomné vypočíta pomerne.

20. Podľa čl. I Dodatku č. 2 k zmluve o nájme „zmluvné strany sa dohodli, že „čl. IV Predmet nájmu bod I zmluvy o nájme uzatvorenej medzi prenajímateľom a nájomcom sa mení nasledovne: Predmet nájmu je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX., vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra F., nachádzajúca sa v obci F., okres F., k. ú. F., pozemok parc. č. G. o výmere XX.XXX m2 zastavané plochy a nádvoria.“

21. Podľa čl. 4 bod 4.3 Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015 „všetky finančné záväzky z titulu Projektu sa podpísaním tejto zmluvy prevedú na preberajúceho, a to nájom za rok 2015, daň z nehnuteľnosti za roky 2014 a 2015 a všetky ostatné finančné náležitosti vyplývajúce z Projektu...“

22. Podľa § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

23. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

24. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

25. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

26. Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

27. Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

28. Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením Zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2010 v znení jej dodatkov č. 1 a č. 2, na základe ktorej žalovaný užíval spornú nehnuteľnosť - pozemok parc. č. G. o výmere XX.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v obci F., okres F., katastrálne územie F. - patriacu žalobcovi a zaviazal sa za jej užívanie platiť žalobcovi ako prenajímateľovi ročné nájomné vo výške 1.500 eur, splatné štvrťročne (v sume 375 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v roku 2015 až do uplynutia výpovednej doby užíval predmet nájmu - sporný pozemok. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca predmetnú zmluvu o nájme vypovedal s účinnosťou ku dňu 11.12.2015. V tomto smere preto súd dokazovanie nevykonával.

31. Prenajímateľ a nájomca sa môžu dohodnúť, že ich nájomný vzťah dojednaný na dobu určitú môže zaniknúť tiež výpoveďou; súčasne si môžu dojednať výpovedné dôvody, napr. formou odkazu na určité ustanovenie právneho predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. 08. 2002, sp. zn. 26 Cdo 2876/2000).

32. Výpoveď nájomnej zmluvy sa uplatní najmä v prípade nájmu uzavretého na neurčitú dobu, ako je tomu v § 677 Občianskeho zákonníka. Judikatúra však pripúšťa možnosť ukončiť výpoveďou aj nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú, ak tak ustanovuje zákon alebo dohoda účastníkov (v takýchto prípadoch sa výpoveď opiera o konkrétny výpovedný dôvod). Ak nie je pritom dohodnutá výpovedná lehota, riadi sa jej dĺžka ustanovením § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka; začiatok a koniec výpovednej lehoty (doby) určujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o plynutí lehôt.

33. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu vo veci z dôvodu, že dňa 14.12.2015 došlo medzi žalovaným a spoločnosťou EKOPLASTIKA F. s.r.o. k uzavretiu Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností, kde v zmysle bodu 4.3 tejto zmluvy sa podpísaním zmluvy všetky finančné záväzky vrátane nájmu za rok 2015 previedli zo

žalovaného na preberajúcu spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného žalobca argumentoval tým, že spomenuté postúpenie investičných práv a povinností žalovaného na spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. bolo učinené bez súhlasu žalobcu a zároveň v rozpore s Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme, keď žalovaný mohol postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy na spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o., len s písomným súhlasom žalobcu, a na základe predchádzajúcej žiadosti žalovaného doručenej žalobcovi. Žalovaný však nikdy takúto žiadosť žalobcovi nedoručil a žalobca nedal súhlas s takýmto postúpením práv a povinnosti žalovaného.

34. Na prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pretože veriteľovi nemožno vnútiť, aby sa namiesto pôvodného dlžníka stal dlžníkom niekto iný. Je tomu tak preto, že vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa závisí aj od bonity osoby dlžníka a veriteľovi nie je jedno, kto je jeho dlžníkom. Až na základe tohto súhlasu nastupuje nový dlžník (intercendent) na miesto pôvodného dlžníka. Zmluva o prevzatí dlhu sa po svojom uzavretí (medzi pôvodným dlžníkom a intercedentom) stáva účinnou až súhlasom veriteľa. Bez takéhoto súhlasu nevyvoláva zmluva o prevzatí dlhu zamýšľané právne účinky (vznikol by iba právny pomer medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou ako novým dlžníkom; veriteľ by však s treťou osobou v žiadnom právnom vzťahu nebol). Súhlas veriteľa môže byť daný buď dlžníkovi, alebo preberateľovi dlhu. Súhlas veriteľa má povahu jednostranného právneho úkonu, ktorého právne účinky nastanú až dôjdením do sféry dispozície pôvodného alebo preberajúceho dlžníka (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

35. K zmene v subjektoch záväzku na dlžníckej strane dochádza na základe písomnej zmluvy medzi dlžníkom a treťou osobou vtedy, ak na to dá veriteľ súhlas. Bez súhlasu veriteľa by nemala taká dohoda právne účinky a k zmene dlžníkov by nedošlo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 01. 2009, sp. zn. 23 Cdo 2243/2007).

36. Veriteľ, ktorému pôvodný dlžník oznámi, že jeho dlh preberá niekto iný, nemá povinnosť oznámiť dlžníkovi nesúhlas s prevzatím dlhu. Ak veriteľ po tomto oznámení je nečinný, nemožno to bez ďalšieho považovať za jeho súhlas s prevzatím dlhu. Súhlas možno dať podľa judikatúry akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že veriteľ s prevzatím dlhu súhlasí (R 68/1996).

37. V danom prípade malo podľa žalovaného dôjsť na základe Zmluvy o postúpení investičných práv a povinností zo dňa 14.12.2015 k prevzatiu dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2010 zo žalovaného na spoločnosť EKOPLASTIKA F. s.r.o. Prevzatie dlhu (t.j. žalovaného nároku) spoločnosťou EKOPLASTIKA F. s.r.o. nemal súd v konaní za preukázanú, keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by dal žalobca ako veriteľ súhlas s prevzatím dlhu či už žalovanému ako dlžníkovi alebo spoločnosti EKOPLASTIKA F. s.r.o. ako intercedentovi. Súd považoval preto námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní za neopodstatnenú.

38. Jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov právneho úkonu, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka, resp. § 266 Obchodného zákonníka.

39. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Právny úkon nemožno považovať za neurčitý len preto, že neobsahuje náležitosť, ktorú nemusí obsahovať, teda ktorá nie je stanovená právnym predpisom alebo dojednaná účastníkmi ako nevyhnutná obsahová časť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. 07. 2010, sp. zn. 32 Cdo 750/2009).

40. Ako vyplýva z Čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, žalobca je v podiele X/X vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na parcelnom čísle XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v okrese F., obec F., katastrálne územie F.. Z Výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je v podiele X/X tiež vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na parcelnom čísle XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v okrese F., obec F., katastrálne územie F.. Ako titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je vo výpise uvedená Žiadosť o zápis geometrického plánu č. R XXX/XX - XXXX/XX. Dodatok č. 2 k zmluve o nájme uzavreli sporové strany dňa 10.07.2012. Na základe uvedeného (predovšetkým s poukazom na číslo geometrického plánu) dospel súd k záveru

o tom, že predmetná žiadosť o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností bola zaevidovaná skôr ako došlo k podpísaniu Dodatku č. 2 k zmluve o nájme, a teda súd sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých bol dňa 14. 04. 2011 vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým sa z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 odčlenila časť pozemku a vytvorila sa nová parcela pod č. B. o výmere XX.XXX m2, následne bola táto zmena zaznamenaná v Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme, až potom žalobca podal žiadosť o zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností a príslušný Katastrálny úrad pri zápise tejto novovzniknutej parcely č. XXXX/XX jej pridelil aj nový list vlastníctva č. XXXX. Žalovaný rozporoval zaevidovanie uvedeného geometrického plánu príslušným katastrálnym úradom po podpísaní Dodatku č. 2 k zmluve o nájme až na pojednávaní konanom dňa 31.03.2017 a žiadal vykonať dôkaz žiadosťou o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že tento dôkaz mohol uplatňovať už v dovtedajšom konaní. Nepopieral však tvrdenia žalobcu, že z pôvodnej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2 sa odčlenila časť pozemku, čím došlo k vytvoreniu novej parcely č. G. o výmere XX.XXX m2, a že na základe žiadosti o zápis novovzniknutej parcely č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 do katastra nehnuteľností pridelil príslušný Katastrálny úrad tejto novej parcele nový list vlastníctva č. XXXX, preto súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.

41. K námietke žalovaného o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy pre jej neurčitosť súd uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry je potrebné pri výklade obsahu právneho úkonu postupovať tak, aby bol právny úkon vykladaný v prospech jeho platnosti, nie neplatnosti (tzv. preferencia výkladu v prospech platnosti právneho úkonu). Ak k záveru o nezameniteľnej identifikácii nehnuteľnosti v písomnom právnom úkone možno dospieť (hoci aj keby nie na základe tých formálnych znakov, ktoré sa obvykle spájajú s náležitou identifikáciou nehnuteľnosti) už na základe obsahu písomného právneho úkonu, potom nie je na mieste ani záver o neurčitosti právneho úkonu čo do identifikácie (prenajímanej) nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť - pozemok, bola podľa názoru súdu dostatočne a nezameniteľne identifikovaná katastrálnym územím (F.), obcou (F.), okresom (F.), parcelným číslom (G.), výmerou (XX.XXX m2) a druhom pozemku (zastavané plochy a nádvoria). Dodatočné pridelenie iného číslu listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti ako bolo uvedené v Dodatku č. 2 k zmluve o nájme nemá za následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nemôže nastať ex post (t.j. k absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy nemôže dôjsť až dodatočne po pridelení iného čísla listu vlastníctva spornej nehnuteľnosti). Je nepochybné, že žalovaný vedel, aký pozemok užíva a v konaní ani nepopieral, že sporný pozemok užíval, čo dokazuje aj jeho Priznanie k dani z nehnuteľnosti zo dňa 16.06.2016, v ktorom priznal svoju daňovú povinnosť vyplývajúcu z nájmu pozemku v katastrálnom území F., parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, keď vznik daňovej povinnosť určil dátumom 13.04.2011 a zánik daňovej povinnosti dátumom 11.12.2015.

42. Súd nevykonal dôkaz žiadosťou o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností, pretože žalovaný tento dôkaz navrhol vykonať až na pojednávaní konanom dňa 31.03.2017, napriek tomu, že mal možnosť navrhnúť vykonanie tohto dôkazu už predtým. Súd preto uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 vzhľadom na to, že v prípade vykonania navrhovaného dôkazu by muselo byť nariadené ďalšie pojednávanie vo veci.

43. Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo ohľadom jeho skutkových tvrdení o prevzatí dlhu treťou osobou, pričom súd nezistil neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, vychádzal súd pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov žalobnému návrhu žalobcu, po zohľadnení späťvzatej časti žalobného petitu, vyhovel.

44. Pri posudzovaní požadovaných úrokov z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo súm uvedených vo výrokovej časti rozsudku.

45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný, platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

50. Niet pochýb o tom, že v danom prípade k zastaveniu konania v časti sumy 82,20 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v tejto časti z dôvodu, že uznal námietku žalovaného, v zmysle ktorej žalobca nemal nárok na nájomné po uplynutí výpovednej doby nájmu (t.j. po dátume 11.12.2015).

51. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 % (95 % - 5 %), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 1.417,80 eur (1.417,80 eur / 1.500 eur = 95 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 82,20 eur (82,20 eur / 1.500 eur = 5 %). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).