Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozhodnutie_2T-39-2017.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/39/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2017 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X. M. G. L. O. V. , D.. XX. X. XXXX S. Z., H. N. A. XXXX/X, Z. X. ml. V. O. G. , nar. 1. 4. XXXX v Z., trvale bytom S. XXXX/XX, Z., X. O. Y. , nar. XX. 3. XXXX v Z., trvale bytom S. XXXX/XX, Z., X. O. V. , nar. XX. 4. XXXX v Z., trvale bytom S. XXXX/XX, Z. a X. A. H. , nar. XX. 3. XXXX v Z., trvale bytom A. XXXX/X, Z.
s ú v i n n í , že
všetci obvinení najprv v poobedňajších hodinách dňa 15. 7. 2016 v parku pri Verejnoprospešných službách v Snine požívali alkoholické nápoje spolu s P. A., následne využili opitosť P. A. a odcudzili mu platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydané v SLSP k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX na meno L.. M. A., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XXXX/X, Z., ktorú mal P. A. u seba so súhlasom majiteľa karty L.. M. A., následne sa taxíkom previezli do OC Tesco v Snine, tam po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez vedomia a súhlasu P. A. predmetnú platobnú kartu v čase o 17.19 hod použili v predajni L.. O. O. M+M, prevádzka Z. Č.. XXXX, Z., kde bezkontaktnou platbou zaplatili za kúpu 1 ks krabičky cigariet v sume 3,10 eur a následne v čase o 17.32 hod sa pokúsil predmetnou kartou bezkontaktnou platbou zaplatiť za tovar, ktorý si spoločne vybrali v predajni Tesco, ul. Stakčínska 4520, Snina v sume 18,40 eur, avšak predmetná transakcia bola z dôvodu prečerpania denného limitu zamietnutá, čím poškodenému L.. M. A., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XXXX/X, Z. spôsobili neoprávneným výberom z účtu celkovú škodu 3,10 eur,
t e d a
spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobnú kartu, ktorú aj použili,
č í m s p á c h a l i
prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Za to sa o d s u d z u j ú :
Obžalovaná ml. V. O. G.:
Podľa § 98 písm. a/ za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona súd u p ú š ť a od potrestania obžalovanej ml. V. O. G..
Obžalovaní M. G., O. Y., O. V.:
Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, § 54 Tr. zákona každý na trest povinnej práce vo výmere 80 hodín.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Obžalovaný A. H.:
Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, § 54 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 100 hodín.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
odôvodnenie:
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného M. G. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.
Obžalovaný M. G. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. M. G., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.
Obž. M.S. G. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovanú ml. V. O. G. o jej právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaná prehlásila, že poučeniu porozumela.
Obžalovaná ml. V. O. G. vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovanú v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa jej kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohla s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedla, že áno, boli jej poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohla sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bola uzrozumená s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznala ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovanej. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovanej prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. ml. V. O. G., že je vinná zo skutku, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovanej za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaná sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok.
Obž. O.. V. O. G. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným konaním si neoprávnene obstarala platobnú kartu, ktorú aj použila, naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného O. V. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.
Obžalovaný O. V. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. O. V., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.
Obž. O. V. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného A. H. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.
Obžalovaný A. H. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. A. H., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.
Obž. A. H. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného O. Y. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.
Obžalovaný O. Y. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať. Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. O. Y., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.
Obž. O. Y. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Obžalovaná ml. V. O. G. je v mieste bydliska hodnotená kladne. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami, je žiačkou 2. ročníka SŠI v Snine. Doposiaľ nebola riešená v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ nebola súdne trestaná.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., a to, že viedla riadny život pred spáchaním trestného činu, k spáchaniu skutku sa priznala, úprimne ho oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd u obžalovanej upustil od potrestania, pretože prihliadol na to, že sa k svojmu činu priznala, oľutovala ho. Aj s prihliadnutím na doterajší bezúhonný život obžalovanej súd na jej nápravu považuje za postačujúce samotné prejednanie veci pred súdom, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Obžalovaný O. Y. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného
poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný. Naposledy v roku 2013, pričom dňa 22.09.2014 bol osvedčený s tým, že na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., ako aj vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti mal za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu povinnej práce vo výmere 80 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Obžalovaný O. V. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný. Naposledy v roku 2011, pričom dňa 02.01.2013 mu bol uložený trest odpustený amnestiou, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., ako aj vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti mal za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu povinnej práce vo výmere 80 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Obžalovaný M. G. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný. Naposledy v roku 2015na trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý vykonal 04.05.2016, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., ako aj vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti mal za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu povinnej práce vo výmere 80 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Obžalovaný A. H. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 10.03.2016 na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 4 mesiace. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2016.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Je zrejmé, že odsúdený sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Avšak súd aj napriek tomu s ohľadom na účel trestu vyjadrený v zákone za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného splní aj takto uložený trest, ktorý považuje súd za dostačujúci a ktorý zároveň bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania. Súd má za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by nesplnilo svoj účel aj vzhľadom k tomu, že ani predošlé uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré odsúdený vykonal, nesplnili svoj účel. Súd dospel k záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného účinnejšie dosiahne trestom povinnej práce.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.