Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-247-2016.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/247/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Bratislava, Čulenova č.6, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený GRABAN, TORMA & PARNTERS, s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti žalovanému : D. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. XX, Q. O., o zaplatenie 1.398,58 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.398,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 8.1.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 24.8.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 1.398,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.11.2015 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia vo výške 191,88 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2014 bola jeho poverenými pracovníkmi vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX, pri ktorej bolo zistené, že na odbernom mieste dochádzalo neoprávnenému odberu elektrickej energie bez určeného meradla. Pre uvedený skutok bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Komárno 3T/33/2015-121 zo dňa 2.7.2015 uznaný za vinného a pre prečin krádeže bol právoplatne odsúdený. Zároveň bol zaviazaný titulom náhrady škody zaplatiť 72,52 Eur, pričom jemu vznikla škoda vo výške 1.471,10 Eur. Po odpočítaní sumy priznanej trestným rozkazom škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá činí 1.398,58 Eur. Na uhradenie tejto škody bol vyzvaný listom zo dňa 8.10.2015. Nakoľko výzve nevyhovel ani čiastočnou úhradou, uplatňuje si voči nemu aj zákonné úroky z omeškania od 8.11.2015, odkedy je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
2/ Platobným rozkazom zo dňa 6.9.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko žalovaný je na adrese svojho trvalého bydliska nezastihnuteľný, súd uznesením zo dňa 21.11.2016 zrušil platobný rozkaz podľa § 266 ods. 3 CSP a pokračoval v konaní.
3/ Konanie a termín verejného vyhlásenia rozsudku bolo žalovanému oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Strany sporu ani právny zástupca žalobcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd vykonal vo veci dokazovanie trestným rozkazom Okresného súdu Komárno 3T/33/2015-121 zo dňa 2.7.2015, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 11.11.2014, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výzvou žalobcu na úhradu škody z 8.10.2015 a oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu 3T/33/2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
4/ Dňa 11.11.2014 bola pracovníkmi žalobcu vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX, S..U.. Q. E. Q. O. v rodinnom dome Č.. XX, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal
elektrickú energiu. Týmto konaním žalovaný sa dopustil prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm.e) Trestného zákona. Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno č. 3T/33/2015-121 zo dňa 2.7.2015 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania uvedeného skutku. Zároveň bol zaviazaný uhradiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 72,52 Eur. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. bola za dobu od 13.5.2014 do 11.11.2014, t.j. za 180 dní pri spotrebe 12 hodín denne (55,34 kWh) žalobcom vypočítaná dňa 11.11.2014 vrátane nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu v sume 36,64 Eur sumou 1.471,10 Eur. Tento výpočet škody žalovaným namietaný nebol. Žalobca výzvou zo dňa 7.11.2015 vyzval žalovaného na uhradenie tejto škody najneskôr do 7.11.2015. Dôkaz o tom, že by žalovaný tejto výzve vyhovel čo len čiastočnou úhradou, súdu predložený nebol.
5/Podľa § 40 ods. 9 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom v čase zistenia neoprávneného odberu elektriny výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.
6/ Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
7/ Podľa § 46 ods.2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
8/ Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife; v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
9/ Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber
elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
10/ Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.
11/ Podľa § 1 ods. 4,5 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kW, sa vypočíta tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
12/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13/ Súdu je známe , že podľa § 25 ods. 1 Zákona o energetike Západoslovenská energetika a.s. ako držiteľ povolenia na distribúciu elektriny rozhodnutím pojatej do Notárskej zápisnice č. A. XXX/XXXX A. XXXXX/XXXX zo dňa 31.5.2007 s účinnosťou od 1.7.2007 uzavretím Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 vložila časť svojho podniku : Úsek prevádzky distribučnej sústavy, vykonávajúcu činnosť distribúcie elektriny ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu t.j. spoločnosti ZSE Distribúcia a.s. . Týmto vkladom na žalobcu prešli okrem iného aj práva a pohľadávky, ktoré slúžia na prevádzkovanie tejto časti podniku, vrátane pohľadávok z titulu neoprávneného odberu elektriny, čiže žalobca právom vystupuje v tomto konaní ako aktívne legitimovaný účastník.
14/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.471,10 Eur, z ktorej sumy žalovaný už bol trestným rozkazom zaviazaný uhradiť 72,52 Eur. Žalovaný spôsob výpočtu škody, ani jej výšku nenamietal. Súd konštatoval opodstatnenosť nároku žalobcu a s poukazom na opísaný skutkový stav rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o energetike tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
16/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 10.9.2014 do 15.3.2016 bola 0,05%).
18/ Škoda spôsobená žalovaným bola splatná dňa 7.11.2015. Nakoľko žalovaný škodu v lehote splatnosti neuhradil, od nasledujúceho dňa, t.j. od 8.11.2015 bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináležia úroky z omeškania od tohto dňa vo výške 5,05% ročne až do úplného zaplatenia.
19/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).