Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/173/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: K., zastúpený JUDr. Tatianou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, Košice proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, IČO:00 691 135 v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 domáhal voči žalovanému určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L., budovy práčovne a zberne prádla, nachádzajúcej sa v V. v celosti, postavenej na pozemku parcelné číslo Z. v katastrálnom území V.. Súčasne sa domáhal aj náhrady trov konania. 2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v rámci malej privatizácie potvrdil bývalý Národný výbor Zoznam prevádzkových jednotiek, ku ktorým mal právo hospodárenia štátny podnik Komunálne služby, a ktoré boli určené na predaj cez dražbu dňa 25.10.1991. V zozname prevádzkových jednotiek určených na predaj na dražbe sa nachádzala aj prevádzková jednotka T. označená ako „Generálna oprava na cudzom majetku vč. Projektu“ s nadobúdacou hodnotou 60.144, - Kčs. Žalobca na dražbe dňa 25.10.1991 vydražil prevádzkovú jednotku, ktorú tvorila stavba „T. za sumu 142.000,- Kčs, vrátane vnútorného vybavenia, o priebehu dražby bola spísaná Komisiou pre privatizáciu národného majetku pre okres V. Zápisnica o dražbe S. Žalobca tvrdil, že dňa 25.11.1991 príkazom na úhradu, t.j. do 30 dní od dražby doplatil cenu vydraženej nehnuteľnosti na určený účet, ako to vyplýva z potvrdenia Slovenskej sporiteľne v Košiciach (z 12.12.1991). Po ukončení dražby vedúci prevádzkového úseku a člen likvidačnej komisie pri Komunálnych službách š.p. Košice K. odovzdal žalobcovi do užívania vydražený majetok, budovu „. a aj ďalšie vydražené prevádzkové jednotky, t.j. „prístavbu pre Bowe a sklad“. Dňa 6.2.1992 pod č. XXX/XXX/XX. starosta mestskej časti Košice - Sever vydal žalobcovi písomný súhlas so živnostenským podnikaním v oblasti „údržba textílií praním a čistením vo vydraženej prevádzke XXXX práčovňa na G.“ . V spornej budove Práčovne a zberne prádla vykonával žalobca a doposiaľ vykonáva činnosť spočívajúcu v praní a čistení textílií. Táto budova „Práčovne a zberne prádla“ bola postavená v roku 1966 k objektu bývalej kotolne v rámci generálnej opravy, Komunálne služby, štátny podnik a ten ju v účtovníctve viedol ako samostatnú budovu. V budove od začiatku dostavby prevádzkovali Komunálne služby, štátny podnik činnosť prania a čistenie prádla. Žalobca v tejto budove vykonal rekonštrukciu kanalizácie, vodovodnej prípojky, elektrických rozvodov, približne v sume 230 000 Sk, pretože nikdy nepochyboval o tom, že je vlastníkom tejto budovy, ktorú získal v dražbe. V roku 2002 sa žalobca rozhodol, že kúpi aj pozemky pod vydraženými budovami, preto vo februári 2002 poveril geodeta vypracovaním geometrického plánu, úlohou ktorého bolo zamerať vydražené nehnuteľnosti a navrhnúť rozdelenie parcely S. na ktorých boli vydražené budovy postavené. Až vtedy žalobca zistil,

že v katastri nehnuteľností nie je zapísaný ako vlastník vydražených prevádzkových jednotiek, práčovne a zberne prádla, prístavby Bowe a skladu, posledné 2 však kataster nehnuteľností na základe návrhu zapísal na jeho meno. Žalobca sa preto domnieva, že udelením príklepu na dražbe dňa 25.10.1991 na neho prešlo právo užívania a po príklepe licitátora a zaplatení kúpnej ceny prešlo na žalobcu ako na vydražiteľa vlastníctvo k prevádzkovej jednotke označenej pod č. XXXX „T. V tejto budove žalobca odo dňa jej prevzatia až doposiaľ nepretržite prevádzkuje podnikateľskú činnosť a zároveň si plní povinnosti vlastníka budovy a správa sa ako jej vlastník. Nikto ho v jeho vlastníckych právach doposiaľ nerušil, ani neruší. Preto aj keby boli pochybnosti o nadobudnutí vlastníctva budovy Práčovňa a zberňa prádla žalobcom príklepom licitátora na dražbe, tak žalobca nadobudol vlastníctvo k budove Práčovňa a zberňa prádla vydržaním, nakoľko splnil všetky podmienky nutné k vydržaniu nehnuteľnosti. Žalobca po celú dobu vydržania nemal ani najmenšiu pochybnosť o tom, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí a ani skutočnosť, že nebol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, nevyvolala v ňom pochybnosť o tom, že by mu nepatrila. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má naliehavý právny záujem, pretože len pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu v jeho prospech a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sú spôsobilé výrazne zlepšiť jeho právne postavenie nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k tretím osobám. 3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.7.2014, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa dňa 25.10.1991 zúčastnil dražby organizovanej podľa zákona o malej privatizácii, predmetom ktorej bola prevádzková jednotka označená ako T. (ďalej len „prevádzková jednotka“), vydražiteľom ktorej sa stal žalobca, ktorý bol podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o malej privatizácii povinný do 30 dní odo dňa konania dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením, ale keďže tak neurobil, pretože suma bola zaplatená až dňa 6.12.1991, takže prechod predmetnej prevádzkovej jednotky bol zo zákona zrušený od jeho počiatku. Žalobca sa teda príklepom licitátora nemohol stať vlastníkom T. Podľa názoru žalovaného však ani vydržaním nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k prevádzkovej jednotke, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania (§ 134 Občiansky zákonník), pretože žalobca vzhľadom na všetky okolnosti nebol dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, musel si byť vedomý následkov, ktoré zákon o malej privatizácii spájal s neskorým zaplatením ceny vydraženej veci a teda musel vedieť, že sa vlastníkom predmetnej prevádzkovej jednotky nestal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise ako aj písomnými podaniami jednotlivých strán tohto konania, ako aj vyjadreniami a výpoveďami strán sporu, celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 4. Ako vyplýva z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX pre okres V. parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a stavby - budovy súpisné číslo XXXX (druh-budova technickej vybavenosti sídla) postavenej na parcele číslo XXXX/X, je žalovaný. 5. Z výpisu z listu vlastníctva S. je žalobca na základe Žiadosti o zápis A.6. Podľa Karty prevádzkovej jednotky S. vedenej Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Komisiou pre privatizáciu národného majetku okres Košice - Mesto k 11.10.1991, prevádzková jednotka s názvom T. ktorá mala byť predmetom dražby a ktorej vlastníkom bolo Bytové hospodárstvo Košice, pozostávala zo : strojov a zariadení v sume 153.000 Kčs, ostatných základných prostriedkov v sume 105.000 Kčs, z predmetov postupnej spotreby v sume 26.000 Kčs, za vyvolávaciu cenu celkom 284.000 Kčs. Zo zápisu o výsledku dražby pod bodom 17. karty je zrejmé, že žalobca v 1.kole dražby sa stal vydražiteľom draženej veci za vydraženú cenu 142.000 Kčs, a výška doplatku je 113.000 Kčs s tým, že prevádzkovú jednotku žalobca fyzicky prevzal dňa 28.10.1991. 7. Podľa Zápisnice o dražbe S. zo dňa 25.10.1991, predmetom dražby bola prevádzková jednotka pod č.. označená ako „T. ku ktorému mali právo hospodárenia Komunálne služby Vodná 8, Košice. Vyvolávacia cena ponúkanej prevádzkovej jednotky bola 284.000 Kčs a kúpna cena vydraženej jednotky bola 142.000 Kčs, vydražiteľom predmetu dražby sa stal K. (žalobca). 8. V Inventúrnom súpise zásob spísanom na základe vykonanej inventúry ku dňu 6.11.1991 (t.j. po dražbe konanej 25.10.1991) bola zo všetkých 17. položiek, ako 1. zaevidovaná položka „GEO + projekt na cudzom majetku“ v sume 60.144 Kčs, v nadobúdacej cene 60.144 Kčs, ktorá bola (vrátane ostatných) odovzdaná žalobcovi podľa vyhlásenia a podpisov pána F. dňa 6.12.1991. 9. Ako vyplýva z Protokolu odovzdania a prevzatia prevádzkovej jednotky Komunálnych služieb v Košiciach zo dňa 8.11.1991, žalobcovi bol na základe verejnej dražby z 25.10.1991 (zápisnica č. XXX/ XX) odovzdaný majetok - základné prostriedky, označený ako „T. ktorého majiteľom bolo Bytové hospodárstvo Sever, v celkovej hodnote 259.519 Kčs, bez zásob podľa Inventúrneho súpisu a DKP.

10. Dňa 20.11.1991 predseda privatizačnej komisie okresu Košice - Mesto, K. písomne vyzval žalobcu na doplatenie vydraženej ceny za vydraženú prevádzkovú jednotku XXXX - T. do 30 dní. 11. Z Potvrdenia Komunálnych služieb štátneho podniku Košice adresovaného Mestskej privatizačnej komisii zo dňa 21.11.1991, v čase draženia prevádzkovej jednotky T. zásoby neboli súčasťou draženej prevádzkovej jednotky. 12. Z Príkazu na úhradu na tlačive Všeobecnej úverovej banky, pobočky Košice zo dňa 25.11.1991 vyplýva, že žalobca poukázal v lehote splatnosti 25.11.1991 v prospech účtu č.. sumu vo výške 113.000 Kčs. 13. Ako vyplýva z Potvrdenky Slovenskej štátnej sporiteľne, II. mestskej pobočky v Košiciach z 12.12.1991, žalobca dňa 6.12.1991 zložil sumu 142.000 Kčs za vydraženú prevádzkovú jednotku T.14. Podľa Potvrdenia komisie pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice - Mesto zo dňa 8.1.1992, žalobca dňa 25.10.1991 sa stal vydražiteľom prevádzkovej jednotky s názvom „T. do ktorej patria : stroje a zariadenia a ďalšie základné prostriedky, predmety postupnej spotreby podľa priloženého zoznamu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto potvrdenia, bez pozemkov za vydraženú sumu 142.000 Kčs, na základe potvrdenia Slovenskej štátnej sporiteľne, II. mestskej pobočky Košice zo dňa 12.12.1991, zaplatenej dňa 6.12.1991. 15. Starosta mestskej časti Košice - Sever dňa 6.2.1992 (pod číslom XXX/XXX/XX.) vydal v prospech žalobcu súhlas s výkonom činnosti „údržba textílií praním a čistením“ vo vydraženej prevádzkovej jednotke č. XXXX (práčovne) na ulici L. 16. Pani K., ktorá v čase konania dražby pracovala ako vedúca informačnej sústavy podniku Komunálnych služieb, do ktorých uvedená prevádzka patrila, dňa 17.1.2002 písomne prehlásila, že žalobca v malej privatizácii vydražil majetok evidovaný na prevádzke práčovňa a zberňa bielizne v V. s tým, že v Zozname vydražených základných prostriedkov sa nachádzali : po 1. Prístavba Bowe za nadobúdaciu hodnotu 79.398 Kčs, po 2. Generálna oprava na cudzom majetku vč. projektu v sume 60.144 Kčs a po 3. sklad v sume 25.626 Kčs. 17. Rovnako aj K., ktorý v čase konania dražby pracoval ako vedúci prevádzkového úseku a člen likvidačnej komisie pri Komunálnych službách, š.p. Košice, dňa 23.1.2002 písomne prehlásil, že po dražbe odovzdal majetok vydraženej prevádzky T. žalobcovi podľa Zoznamu vydražených základných prostriedkov : po 1. Prístavbu Bowe, po 2. Generálnu opravu na cudzom majetku vč. projektu a po 3. sklad. 18. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 8.8.2014 argumentoval tým, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka označená ako T. ktorej vydražiteľom sa stal žalobca, a ktorý bol podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o malej privatizácii povinný do 30 dní odo dňa konania dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením. Právne následky nesplnenia tejto povinnosti upravovalo ustanovenie druhého odseku vyššie spomínaného ustanovenia, podľa ktorého v prípade nezaplatenia ceny, za ktorú bola vec vydražená, sa prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa od začiatku zrušuje. Zo žalobcom predloženej potvrdenky o zaplatení kúpnej ceny vydraženej prevádzkovej jednotky zo dňa 12.12.1991 vyplýva, že táto bola zaplatená dňa 6.12.1991, teda, žalobca nedodržal 30 dňovú lehotu na zaplatenie, na základe čoho bol prechod prevádzkovej jednotky zo zákona zrušený a to od jeho začiatku a žalobca sa príklepom licitátora nemohol stať vlastníkom T... Podľa názoru žalovaného, však ani titulom vydržania nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva u žalobcu k prevádzkovej jednotke, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania, t.j. žalobca nespĺňa podmienku oprávneného držiteľa, pretože v relevantnom období musel byť vedomý následkov, ktoré zákon o malej privatizácii spájal s neskorým zaplatením ceny vydraženej veci a teda musel vedieť, že sa vlastníkom predmetnej prevádzkovej jednotky nestal. Z toho dôvodu žalobca navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 19. Právna zástupkyňa žalobcu k vyjadreniu žalovaného dňa 11.11.2014 uviedla, že predloženými dokladmi, najmä zápisnicou o priebehu dražby, ktorá bola spísaná Komisiou pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice - mesto, V., a ktorú žalobcovi ako vydražiteľovi odovzdali bolo preukázané, že žalobca vydražil prevádzkovú jednotku označenú ako „Generálna oprava na cudzom majetku vč. projektu“ a že výsledkom dražby z 25.10.1991 bolo to, že žalobca vydražil prevádzkovú jednotku, ktorú tvorila stavba T. za sumu 142.000 Kčs, vrátane vnútorného vybavenia. Poukázala na to, že žalobca mal podľa zákona o malej privatizácii určené miesto splnenia dlhu (v § 11 ods. 1) a tým mal byť peňažný ústav, s tým, že žalobca v lehote 30 dní od konania dražby, dňa 25.11.1991 zaplatil, resp. doplatil cenu vydraženej nehnuteľnosti príkazom na úhradu na vopred určený účet príslušného orgánu republiky v peňažnom ústave, kde i predtým zložil zábezpeku vo výške 29.000 Kčs. Iné dohody ohľadom miesta splnenia dlhu medzi žalobcom a príslušným orgánom republiky neboli. Preto sa domnieva, že podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak žalobca splnil peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo

peňažného ústavu, tak tento dlh bol splnený okamihom, keď bola suma poukázaná. Žalobca ďalej uviedol že to, že sa stal vlastníkom vydraženej veci dokazuje i písomný súhlas starostu mestskej časti Košice - Sever zo 6.2.1992 (S. k živnostenskému podnikaniu vo vydraženej prevádzke XXXX práčovňa na ulici L.. pričom žalobca túto činnosť vykonáva do dnešného dňa. Žalobca tiež uviedol, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol aj vydržaním vzhľadom na dobu užívania nehnuteľnosti, ktorá uplynula od udelenia príklepu na dražbe. 20. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo 7.10.2015 poukázal na to, že žalobcom predložený dokument (Príkaz na úhradu zo dňa 25.11.1991) nie je opatrený žiadnym záznamom o tom, že by bol skutočne prijatý finančnou inštitúciou na uvedenú transakciu a pochybnosti o autentickosti tohto dokumentu prehlbuje aj skutočnosť, že žalobca skôr predložil iný dokument, riadne vystavený a potvrdený Slovenskou štátnou sporiteľňou, ktorý uvádza iný dátum transakcie. Dokument označený ako Potvrdenka o zaplatení kúpnej ceny vydraženého objektu MP má podľa názoru žalovaného väčšiu dôkaznú hodnotu ako zle čitateľná kópia príkazu na úhradu bez potvrdenia o prijatí finančnou inštitúciou. Preto trval na zamietnutí žaloby. 21. Na pojednávaní dňa 27.1.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti príklepom licitátora na dražbe a zaplatením kúpnej ceny podľa zákona o malej privatizácii a od prevzatia prevádzky do užívania túto nehnuteľnosť nepretržite užíva a zveľaďuje, doposiaľ ho v užívaní nikto nikdy nerušil, neuplatnil si voči nemu tvrdenie, že by užíval neoprávnene túto nehnuteľnosť alebo, že nie je jej vlastníkom. Žalobca sa k tejto nehnuteľnosti správa ako vlastník, platí dane a okrem toho tu vložil investície v sume 230.000 SKK, teda zaplatil na investíciách viac, ako zaplatil kúpnu cenu za budovu na dražbe. Trvala na tom, že žalobca riadne zaplatil kúpnu cenu podľa zákona o malej privatizácii a Občianskeho zákonníka a iné podmienky medzi konateľom dražby a medzi vydražiteľom dohodnuté neboli. 22. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.1.2016 uviedol, že žalovaný neuznáva nárok žalobcu, s tým, že dátum 25.11.1991 na Príkaze na úhradu už nespochybňuje, ale naďalej namieta hodnovernosť Príkazu na úhradu z 25.11.1991, pretože z tohto dokladu nie je zrejmé, kto podával tento príkaz, akej inštitúcii bola suma vo výške 113.000 Sk prevedená. Za veľmi dôležitý dokument žalovaný považuje Zoznam prevádzkových jednotiek podľa zákona o malej privatizácii, podľa ktorého tieto zoznamy museli obsahovať aj súpis pozemkov, strojov, zariadení, stavieb, keďže zákon pripúšťal aj vydraženie prevádzkovej jednotky bez nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza. 23. Žalobca na pojednávaní dňa 27.1.2016 vo svojej výpovedi uviedol, že z Príkazu na úhradu zo dňa 25.11.1991 vyplýva, že Investičná banka, štátny peňažný ústav potvrdila v prospech účtu Slovenskej štátnej sporiteľne platbu vo výške 113.000 SK, rovnako aj z potvrdenia zo dňa 12.12.1991 vyplýva, že od Slovenská štátna sporiteľňa potvrdila prijatie platby za prevádzku, t. j. 142.000 Sk, to znamená zaplatenie sumy 113.000 SK ako doplatku k zábezpeke 29.000 Sk. Žalobca trvá na tom, že vydražené boli tri stavebné prostriedky podľa listiny „Potvrdenie o vydražení základných stavebných prostriedkov“ a to : po 1. sklad, po 2. prístavbu BOWE a po 3. rekonštrukcie vrátane projektu na cudzom zariadení. Po prevzatí týchto nehnuteľností tak ich technický stav bol zlý, už trištvrte roka pred dražbou prevádzka nefungovala a zostalo v nej len to, čoho sa chceli zbaviť, t.j. práčka, ktorú bolo potrebné opraviť, rovnako aj odstredivka, ktorú bolo potrebné opraviť a vyvíjač pary. Preto žalobca vykonal kompletnú rekonštrukciu prevádzky formou dodávateľských opráv, hlavne strojov, ktoré už neboli funkčné, a to v sume 230.000 Sk, ale aj ďalšie úpravy a opravy, napr. nové elektrické rozvody, prípojky vody a kanalizácia, a to brigádnickou formou v hodnote okolo 40.000 Sk. Uviedol, že počas 24 rokov užívania prevádzky, ho žalovaný nikdy nevyzval a neupozornil na to, že nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, inak by do cudzej nehnuteľnosti neinvestoval takúto sumu, ktorá je vyššou, ako za ktorú ju nadobudol. Žalobca tvrdil, že pred dražbou mu nikto nepredložil žiadne doklady ohľadne draženej nehnuteľnosti, draženú nehnuteľnosť poznal z roku 1984, kedy pracoval v komunálnych službách, kedy sa vykonala prístavba, v ktorej sa mali vykonávať služby prania. Objasnil, že keďže na príkaze na úhradu z 25.11.1991 je v ľavej hornej časti uvedená Všeobecná úverová banka a na pečiatke je uvedená Investičná a rozvojová banka, tak je to z dôvodu, že pravdepodobne v tom čase mala Investičná a rozvojová banka takéto tlačivá. Žalobca predložil súdu potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky, ktorú mu vydala komisia pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice - mesto zo dňa 8.1.1992, z ktorého vyplýva, že vo verejnej dražbe konanej 25.10.1991 na Mestskom magistráte sa stal vydražiteľom prevádzkovej jednotky T.. Žalovaného kontaktoval ohľadne problémov, ktoré vznikli s touto nehnuteľnosťou v rokoch 2002 až 2004 z dôvodu, že mal záujem deliť pozemky, avšak zo strany žalovaného nebola ochota to riešiť. Podľa jeho názoru, celý problém nastal z dôvodu, že dražené prevádzkové jednotky sa dražila ako základné stavebné prostriedky, ktoré neboli na liste vlastníctva mesta Košice a neboli vysporiadané ani po investičnej stránke, preto sa nedražili ako nehnuteľnosti, ale ako základné stavebné prostriedky.

24. Na pojednávaní dňa 25.5.2016 svedkyňa K. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase konania malej privatizácie všetky prevádzky komunálnych služieb museli ísť do privatizácie, bolo ich asi 110. Jedna z nich bola aj práčovňa na L. Pripravili pre túto prevádzku podklady v zmysle zákona, ktoré sa najprv museli schváliť na mestskom úrade a potom sa to predkladalo privatizačnej komisii. Všetky podklady na túto práčovňu boli v poriadku. Peniaze na výstavbu práčovne boli komunálnym službám pridelené z mestského úradu a realizovalo sa to pod názvom „Generálna oprava na cudzom majetku“. Patrilo to Komunálnym službám, nikdy Komunálne služby za tento priestor neplatili nájom bytovému podniku. Po predaji všetkého majetku v roku 1993, boli komunálne služby zlikvidované. Objasnila, že budova práčovne a zberne prádla bola vedená ako základný stavebný prostriedok a nie ako stavba z dôvodu, že základné prostriedky bol pojem podľa starých zákonov, teraz je to imanie alebo majetok. Po dražbe práčovne, sa už ďalej v majetku neevidoval ďalej tento majetok, pretože bol predaný, vybratý z evidencie a odovzdaný vydražiteľovi. 25. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 25.5.2016 uviedla, že po zásadnej zmene politického režimu v roku 1989 štát pristúpil k privatizácii majetku, pretože dovtedy súkromné vlastníctvo v socialistickom režime neexistovalo, preto bol prijatý zákon o veľkej a malej privatizácii. Štátne podniky mali právo hospodárenia k majetku, ale neznamenalo to nájomný vzťah, resp. vlastnícke právo ako sa myslí v zákonnej úprave dnes. Medzi základné stavebné prostriedky, ktoré boli dražené patrila práčovňa a zberňa prádla, označovaná ako „generálna oprava vrátane projektu na cudzom pozemku“, pretože pozemok nebol predmetom dražby, ďalej sklad a prístavba pri BOWE, ktoré sú zapísané na č. LV XXXXX vo vlastníctve žalobcu, teda nebolo vôbec pochýb, že tieto základné stavebné prostriedky, ktoré získal na dražbe podľa zákona o malej privatizácii dňa 25.10.1991 mu patria. Problém bol so zápisom práčovne a zberne prádla pretože medzitým ju žalovaný založil záložnou zmluvou. Právna zástupkyňa sa domnieva, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka pretože je to nepochybne stavba, nie je to pozemok, ani vec, stroj a to príklepom licitátora na verejnej dražbe. 26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.5.2016 uviedol, že podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky zo dňa 8.11.1991 to znamená po dražbe, majiteľom prevádzkovej jednotky T. bolo Bytové hospodárstvo, a dovtedajším užívateľom bola do 31.10.1991 platená úhrada nájomného za nebytové priestory v sume 22.080 Kčs, ďalej štvrťročná záloha za ústredné kúrenie, teplú vodu 8000 Kčs a štvrťročná úhrada za nebytový priestor plus služby 13.520 Kčs. Teda, považovalo sa to za nebytový priestor a aj sa vyberali úhrady za tento priestor. Ďalej poukázal na to, že prevádzková jednotka bola evidovaná ako „Generálna oprava na cudzom majetku“ aj v inventúrnom zozname pred dražbou, takže išlo len o investíciu do cudzieho majetku, čo si mal podľa neho žalobca vysporiadať s vtedajším Bytovým hospodárstvom Sever, a nie žiadať o určenie vlastníckeho práva k cudzej nehnuteľnosti. V zozname prevádzkových jednotiek mohol byť len majetok, ktorý mala prevádzková jednotka v práve hospodárenia, čiže s ním nakladala a teda mohol byť privatizovaný. Ale v tomto prípade, sporný majetok nebol v práve hospodárenia a nemohol byť ani predmetom dražby, ani predmetom privatizácie, o čom svedčí potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky, kde tieto nehnuteľnosti nie sú uvedené. 27. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 19.12.2016 poukázala na to, že práve Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky svedčí o tom, že takto nehnuteľnosti neboli na dražbe uvedené, nebolo pochýb pred dražbou, čo tvorí prevádzkovú jednotku označovanú v inventúrnom súpise Komunálnych služieb ako Generálna oprava na cudzom majetku vč. projektu, ale po právnej stránke z hľadiska nadobudnutia vydraženej nehnuteľnosti do vlastníctva je určujúce, ako bola táto prevádzková jednotka označená na dražbe, a nie ako bol označený predmet dražby v zozname vecí uvedených v karte prevádzkovej jednotky. Predmet dražby totiž môže byť určený iba na samotnom priebehu dražby a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor, resp. čo bolo podkladom pre samotnú dražbu ale iba to, čo licitátor skutočne oznámil ako predmet dražby na dražbe. Iba týmto spôsobom bol určený predmet dražby. Právne argumentovala rozhodnutím Najvyššieho súdu z 22.9.2010 pod sp. zn. 3Cdo 322/2009 uverejneným ako judikatúra v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2014. Predmet dražby na samotnej dražbe a licitátorom označený predmet, ktorý žalobca dražil bol označený ako T. išlo o totožný predmet dražby s tým, ako bol označený pred dražbou v inventúrnom súpise štátneho podniku Komunálne služby. Predloženými dokladmi a to zápisnicou o dražbe z 25.10.1991 sa domnieva, že žalobca preukázal súdu, že vydražil prevádzkovú jednotku T. Komisia pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice - mesto dňa 8.1.1992 potvrdila, že sa stal dňom 25.10.1991 vlastníkom tejto nehnuteľnosti Práčovňa a zberňa prádla. 28. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2017 poukázal na to, že v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky zo dňa 8.11.1991, ktorý bol podpísaný žalobcom, Komunálne služby š.p. mali priestor, v ktorom sa nachádzala dražená prevádzková jednotka, prenajatý od Bytového

hospodárstva š.p., z čoho vyplýva, že prevádzková jednotka nebola dražená spolu s nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádzala, a že „generálna oprava a projekt na cudzom majetku“ evidovaná v inventúrnom zozname, bola len investíciou do cudzieho majetku. A teda, investíciou do cudzieho majetku budovy, ku ktorej malo právo hospodárenia Bytové hospodárstvo š.p., nemohla vzniknúť nová nehnuteľnosť ako samostatná stavba, ale vykonaná prístavba sa stala jej súčasťou a preto nemohla byť predmetom prevodu. Ďalej uvádzal, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka označená ako T. pričom táto skutočnosť nie je v konaní sporná a obvyklou mierou opatrnosti by žalobca musel zistiť, že predmetom dražby nebola stavba, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva, keďže to jednoznačne vyplývalo minimálne z Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky a tiež z katastra nehnuteľností. 29. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 3.2.2017 poukázala na výpoveď svedkyne K. z ktorej vyplýva, že základný prostriedok Generálna oprava + projekt na cudzom majetku bola vedený ako základný stavebný prostriedok, a nie ako pohľadávka, či investícia či vecné právo, ako tvrdí žalovaný a predstavovala stavbu resp. prístavbu k budove. Na stavbu Komunálne služby dostali finančné prostriedky a tá slúžila ako práčovňa, Komunálne služby ju považovali za svoje vlastníctvo. Výpoveď svedkyne korešponduje so záznamami v účtovnej evidencii, keď už len porovnaním nadobúdacích hodnôt základných prostriedkov GO, sklad, prístavba Bowe, ich účelom, nepochybne ide o nehnuteľnosti stavby. Z predloženého Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky z 8.11.1991 uzatvoreného medzi žalobcom ako vydražiteľom a odovzdávajúcim štátnym podnikom Komunálne služby, že prevádzkovú jednotku Práčovňa a zberňa prádla tvorila budova, pretože je to v časti charakteristika prevádzkovej jednotky s tým, že doterajší nájomný vzťah užívateľa bol ukončený dňa 8.11.1991 a zároveň boli vysporiadané s ním ďalšie zmluvy, ako je dodávka služieb s odpočtom ku dňu skončenia odberu t.j. k 6.11.1991. Na základe odovzdávajúcej a preberajúcej inventúry zo 6.11.1991, bol žalobcovi odovzdaný majetok v hodnote 259 519 Kčs. Tento vydražený majetok začal užívať ako vlastník a žiadnym právnym dokumentom nebol zaviazaný platiť nájomné. Ďalej uviedla, že všetky skutočnosti tohto prípadu nasvedčujú tomu, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti už žalobca nadobudol aj vydržaním vzhľadom na dlhú dobu, ktorá od udelenia príklepu dňa 25.10.1991 na dražbe uplynula. Žalobca od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydražením, túto nehnuteľnosť užíva a správa sa ako vlastník, a za vlastníka ho považovali aj príslušné štátne orgány republiky, nikto žalobcu vo vlastníctve nerušil, ani nevyzval, aby nehnuteľnosť vypratal alebo, aby platil nájom. Nikdy nemal ani najmenšiu pochybnosť o tom, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí. Pred konaním dražby sa v určený termín uskutočnila obhliadka do dražby určeného majetku, žalobca osobne s likvidátorom a K. sa obhliadky zúčastnil. Do objektu Práčovňa v čase vykonávania podnikateľskej činnosti veľa investoval, v roku 1992 opravoval strechu a podlahy, s odstupom času nevie nájsť faktúry, ale investoval ako vlastník budovy. Ak by ním nebol, tak by požadoval vykonať tieto stavebné práce vlastníkom budovy, pretože to by bola povinnosť vlastníka zabezpečiť riadny výkon podnikateľskej činnosti. To dokazuje, že žalobca sa správal ako vlastník, investoval do budovy práčovne, pretože bol jej vlastníkom, nebol nájomcom. Pokiaľ ide o stanovenú dobu pre vydržanie poukazuje žalobca na novelu Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., pretože táto umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992. Podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, keďže bol držiteľom (nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou) oprávneným dňom 25.10.1991 (t.j. žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť - stavba patrí), splnil ku dňu 25.10.2001, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k stavbe opísanej v žalobnom petite. 30. Z písomného podania žalovaného doručeného súdu 4.4.2017 vyplýva, že žalovaný spochybňuje predmet dražby najmä z dôvodu jeho označenia v podkladoch ku dražbe a zo skutočností uvedených v potvrdení o predaji prevádzkovej jednotky, zápisnici z dražby a protokole o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky, nakoľko už len z použitého označenia „generálna oprava a projekt“ v inventúrnom súpise zo 6.11.1991 nemožno dôjsť k záveru, že sa môže jednať o samostatnú vec, ktorá môže byť predmetom právnych vzťahov, navyše patriacu do draženej prevádzkovej jednotky, čo je v priamom rozpore s označením „na cudzom majetku“. Žalovaný zdôraznil, že ani z karty prevádzkovej jednotky a ostatných doteraz vykonaných dôkazov nevyšla najavo skutočnosť, že predmetom dražby mala byť aj sporná nehnuteľnosť. V súvislosti s tým poukázal na svedeckú výpoveď K. ktorá uviedla, že Komunálne služby, š. p. považovali spornú nehnuteľnosť za ich vlastníctvo a nikdy neplatili nájomné, a to po celú dobu jej pôsobenia v tomto podniku, až do roku 1993. Tieto jej tvrdenia žalovaný vyvrátil protokolom o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky, ktorý preukazuje nepravdivosť tvrdení svedkyne, na čo svedkyňa uviedla, že v tom čase sa už táto vec Komunálnych služieb, š.p. netýkala, keďže skončili odovzdaním v roku 1991. Platenie nájomného preukazuje práve protokol o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky, ktorým bola prevádzková jednotka odovzdaná k 8.11.1991, teda v čase vyhotovovania a podpisu protokolu ešte činnosť Komunálnych služieb, š. p. ohľadom tejto

prevádzky ukončená nebola, čo preukazuje nepravdivosť tvrdení svedkyne a to, že ani Komunálne služby, š. p. nepovažovali spornú nehnuteľnosť za svoju, keďže na ňu platili nájomné majiteľovi budovy, Bytovému hospodárstvu. Z dôvodu vlastníckeho práva cudzieho subjektu k budove nemohla byť sporná nehnuteľnosť predmetom dražby, čoho si museli byť vedomé aj Komunálne služby, š. p. a preto uvedenú nehnuteľnosť nezaradili do súpisu pozemkov v karte prevádzkovej jednotky. K vydraženiu budovy by bol mal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu, pretože podľa § 15 zákona o malej privatizácii ustanovuje právo vydražiteľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzková jednotka nachádza. Povinnosť vlastníka uzatvoriť nájomnú zmluvu ustanovená týmto zákonom a teda aj proces uzatvárania nájomnej zmluvy preto nastáva až po uplatnení práva vydražiteľa. Pokiaľ by aj žalobca v čase konania dražby nemal vedomosť o tom, že prevádzkovú jednotku netvorí aj budova, v ktorej sa prevádzková jednotka nachádza, čo žalovaný odmieta, nemohol by byť vzhľadom na oboznámenie sa s protokolom o odovzdaní a prevzatí a potvrdením o predaji prevádzkovej jednotky dobromyseľný. O dobromyseľnosti žalobcu nesvedčí ani skutočnosť, že za 10 rokov činnosti nepotreboval k svojej činnosti list vlastníctva k budove, v ktorej sa nachádza jeho prevádzka. A to ani k podaniu daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ku ktorému je nevyhnutné poznať údaje z katastra nehnuteľností. O jeho dobromyseľnosti nesvedčí tiež skutočnosť, že žalobca je platiteľom dane z nehnuteľností len za garáž na pozemku parcelné číslo XXXX/XX a prístavby pri Bőwe na parcele číslo XXXX/XX, ako vyplýva z výpisu z informačného systému NORIS, v ktorom mesto eviduje daňovníkov dane z nehnuteľností, a z ktorého vyplýva, že stavbu, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha, nie je žalobcom priznaná k dani z nehnuteľnosti. Za náhodnú žalovaný nepovažuje ani skutočnosť, že žalobca sa začal usporiadania vlastníctva k časti budovy, ktorá je predmetom tohto sporu, domáhať tesne po uplynutí doby 10 rokov od konania dražby, kedy už mohol vo svoj prospech argumentovať vydržaním.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 31. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 32. Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. (teraz § 137 neplatí vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. 33. Žalobca v tomto spore dostatočným spôsobom súdu osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je vlastníkom predmetu dražby konanej 25.10.1991 v zmysle §137, písm. c) s odôvodnením, že jeho právne postavenie s poukazom na nemožnosť vykonávať svoje vlastnícke právo je doposiaľ neisté a jedine súdne rozhodnutie a následný zápis v katastri nehnuteľností môže napraviť stav právnej neistoty u žalobcu. 34. Žalobca je fyzická osoba, ktorý v dražbe podľa zákona o malej privatizácii vydražil prevádzkovú jednotku, tým je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore. 35. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú (§ 2 ods. 2 veta prvá zákona o majetku obcí). 36. Veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov, sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím (§ 2 ods. 6 veta prvá a druhá zákona o majetku obcí). 37. Žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti, majetok nadobudol zo štátneho podniku, ktorému patrilo právo hospodárenia, čím je preukázaná jeho pasívna legitimácia v tomto spore. 38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 39. Podľa § 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácia“), prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby.

40. Vlastníctvo nadobúdané podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby (tzv. malá privatizácia), nie je vlastníctvom nadobúdaným na základe inej skutočnosti, ale zmluvou, kde štát je len stranou a kde príklep je akceptáciou ponuky, to znamená formálnou a záväznou deklaráciou toho, že došlo ku konsenzu. Nemožno totiž neprihliadať na povahu veci, ktorá je určená prvkom dobrovoľnosti a rovnoprávnym postavením oboch subjektov dražby (pozri II. ÚS 303/95 Sb.). 41. Dražbu v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. súd posúdil ako dvojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, kedy dochádzalo k úplatnému prevodu vecí nachádzajúcich vo vlastníctve štátu, resp. štátnych podnikov a organizácií. Tento právny vzťah bol vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky. 42. Základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu postupom podľa uvedeného právneho predpisu bola existencia práva hospodárenia v prospech tej organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka. 43. Z výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. zo Zápisnice o dražbe, Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky, ako aj z ďalších listín mal súd za preukázané, že k majetku, ktorý bol predmetom dražby konanej dňa 25.10.1991 mal právo hospodárenia štátny podnik Komunálne služby Košice a vlastníkom nehnuteľnosti bolo Bytové hospodárstvo Sever, Košice, na základe čoho súd konštatuje, že bola splnená podmienka pre nadobudnutie vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu v súlade s ust. § 1 zákona o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. 44. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková jednotka“). 45. Podľa § § 2 vyhl. č. 568/1990 Zb. o verejných dražbách pri prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a o vstupnom na tieto dražby (v znení účinnom od 28.12.1990 do 21.11.1991) predmetom dražby môžu byť len prevádzkové jednotky zaradené do zoznamov prevádzkových jednotiek (ďalej len „zoznamy“), vyhotovených komisiami pre privatizáciu národného majetku (ďalej len „komisie“) a potvrdených Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. 46. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) verejnú dražbu vykonáva licitátor vymenovaný príslušným orgánom republiky. 47. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) licitátor začína verejnú dražbu oznámením prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej dražby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu dražby. Prevádzková jednotka sa draží, dokiaľ účastníci dražby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku, a ak do troch minút potom nedôjde k vyššiemu podaniu, určí prevádzkovú jednotku príklepom na predaj tomu, kto poslednú ponuku urobil (ďalej len „vydražiteľ“). 48. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) ak vydražiteľ splní podmienku podľa § 11 ods. 1, vydá mu príslušný orgán republiky potvrdenie o tom, že sa mu prevádzková jednotka verejnou dražbou predala a že dňom udelenia príklepu sa stal jej vlastníkom. Pokiaľ prevádzkovú jednotku tvorí nehnuteľnosť, zašle príslušný orgán republiky jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností. 49. Podľa § 15 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) vydražiteľ má právo na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru,3) v ktorom je prevádzková jednotka umiestnená. Právo na užívanie má vydražiteľ voči vlastníkovi, alebo voči tomu, kto má právo hospodárenia s nehnuteľnosťou, prípadne voči jeho právnemu nástupcovi, a to po dobu dvoch rokov, pokiaľ sa nedohodnú inak. 50. Zákon č. 427/1990 Zb. ustanovil podmienky za ktorých bolo možné previesť vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácie“) na určené fyzické alebo právnické

osoby. Predmetom prevodu podľa tohto zákona mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvorili alebo mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (prevádzkovou jednotkou). 51. Podstatnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu bolo zistenie, či na základe verejnej dražby uskutočnenej 25.10.1991 žalobca nadobudol vlastníctvo iba k prevádzkovej jednotke, alebo aj k spornej budove za predpokladu, že prevádzkovú jednotku tvorí aj nehnuteľnosť. 52. V tomto spore žalobca tvrdil, že dňa 25.10.1991 vydražil prevádzkovú jednotku označenú ako „., ktorá mala tvoriť nehnuteľnosť zapísaná na N. ako budova práčovne a zberne prádla, nachádzajúca sa v V. postavená na pozemku parcelné číslo Z.53. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil, tvrdil, že žalobca nevydražil budovu, pretože nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením riadne a včas do 30 dní od konania dražby, ale 6.12.1991, takže prechod predmetnej prevádzkovej jednotky bol zo zákona zrušený od jeho počiatku a namietal aj hodnovernosť Príkazu na úhradu z 25.11.1991. Žalovaný ďalej argumentoval, že stavba nebola vydražená, pretože Zoznam prevádzkových jednotiek k tejto dražbe nezahrňoval žiadne stavby, a zákon o malej privatizácii pripúšťal aj vydraženie prevádzkovej jednotky bez nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzala. 54. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala vo svojom vyjadrení na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.č. 3 Cdo 322/2009, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie, čo bolo predmetom verejnej dražby prevádzkovej jednotky podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, je rozhodujúce to, ako bol predmet dražby určený na samotnej dražbe a čo licitátor pri začatí dražby oznámil ako predmet dražby, a nie to, čo bolo podkladom pre prípravu dražby a ako bol predmet zamýšľanej dražby označený v zozname prevádzkových jednotiek alebo vecí v karte prevádzkovej jednotky. 55. S týmto rozhodnutím sa súd stotožňuje a pre tento spor bol aplikovaný, avšak nie s pozitívnym výsledkom pre žalobcu. Súd preto zistenie, čo bolo predmetom dražby, vychádzal zo Zápisnice o dražbe S. zo dňa 25.10.1991, na základe ktorej mal za preukázané, že dňa 25.10.1991 sa na Mestskom zastupiteľstve Košice konalo 1. kolo dražby, predmetom ktorej bola prevádzková jednotka (v zmysle § 2 ods. 1 zákona o malej privatizácii) označená ako „T. za vyvolávaciu cenu 284.000 Kčs, kúpna cena vydraženej prevádzkovej jednotky napokon bola 142.000 Kčs a jej vydražiteľom sa stal žalobca. Žiadna bližšia špecifikácia predmetu dražby z tejto zápisnice nevyplýva a žiadne dôkazy datované ku dňu konania dražby súvisiace so špecifikáciou predmetu dražby zo strany licitátora pri začatí dražby predložené, ani označené stranami sporu neboli. 56. V čase pred konaním dražby bol vyhotovený podklad s názvom „Druhový prehľad základných prostriedkov podľa uloženia a zúčtovanie odpisov“, t.j. účtovná zostava majetku k júlu 1991, z ktorého vyplýva, že pod položkou 1. bol evidovaný v účtovnom vyjadrení tzv. základný prostriedok pod názvom „GEO (generálna oprava) + projekt na cudzom majetku“, avšak, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie tohto základného prostriedku. Z uvedeného označenia nevyplýva, že by sa malo jednať aj o nehnuteľnosť, v ktorej sa prevádzková jednotka nachádza. 57. Popis vydraženej prevádzkovej jednotky je obsiahnutý aj v nasledujúcich listinných dôkazoch, ktoré však nemajú s ohľadom na vyššie uvedený judikát relevantnú hodnotu, pretože boli vypracované až po dražbe konanej 25.10.1991, a to : po 1. Inventúrny súpis zásob zo 6.11.1991, v ktorom bola sporná vydražená prevádzková jednotka označená ako „GEO (generálna oprava) + projekt na cudzom majetku“ bez bližšej špecifikácie tejto prevádzkovej jednotky, po 2. Protokol odovzdania a prevzatia prevádzkovej jednotky Komunálnych služieb v Košiciach zo dňa 8.11.1991, kde bola prevádzková jednotka označená ako „T. avšak, bez bližšej špecifikácie tejto prevádzkovej jednotky a po 3. Potvrdenie Komisie pre privatizáciu národného majetku o vydražení prevádzkovej jednotky (zo dňa 8.1.1992), v ktorej sa uvádza, že žalobca sa stal vlastníkom prevádzkovej jednotky s názvom „PC.“. Zo žiadnej z týchto listín nevyplýva, že by predmetom dražby mala byť okrem prevádzkovej jednotky s názvom „Práčovňa a zberňa prádla“ aj nehnuteľnosť, v ktorej sa táto prevádzková jednotka nachádza. 58. Zdrojom popisu predmetu dražby je aj dôkaz s názvom Karta prevádzkovej jednotky č.XXXX vedená Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, vypracovaná Komisiou pre privatizáciu národného majetku okres Košice - Mesto k 11.10.1991 z ktorej vyplýva, že na dražbu bol ponúknutý nasledovný majetok : stroje a zariadenia v sume 153.000 Kčs, ostatné základné prostriedky v sume 105.000 Kčs a predmety postupnej spotreby v sume 26.000 Kčs, za celkovú vyvolávaciu sumu 284.000 Kčs, avšak kolónka stavby a pozemku nebola vypísaná, z čoho sa možno domnievať, že vlastník nemal vôľu prevádzať s prevádzkovou jednotkou aj nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza. 59. Z platnej judikatúry vyplýva, že cit. „predmet dražby totiž mohol byť určený iba na samotnom priebehu dražby, a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor,

resp. čo bolo podkladom pre samotnú dražbu, ale iba to, čo licitátor oznámil ako predmet dražby na dražbe. Iba týmto spôsobom bol určený predmet dražby“ (Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 322/2009). 60. V zmysle zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov predajom vo verejnej dražbe sa mohlo nadobudnúť vlastníctvo k niektorým veciam vo vlastníctve štátu. Ak však predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka, vydražiteľ nadobudol do vlastníctva len vnútorné vybavenie nebytového priestoru, ale nie samotný nebytový priestor, resp. stavbu, ktorej súčasťou nebytový priestor je. 61. Z určujúceho listinného dôkazu - Zápisnice o dražbe pod č. XXX/XXXX zo dňa 25.10.1991 súd jednoznačne vyvodil, že predmet dražby bol určený licitátorom a dražiteľom na dražbe konanej dňa 25.10.1991 pod označením „Práčovňa a zberňa prádla“, pričom však prevádzkovú jednotku netvorila aj nehnuteľnosť, pretože nikde v Zápisnici nie je ani len zmienka o identifikácii nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona (list vlastníctva, súpisné číslo budovy, pozemok, na ktorom je budova postavená), v ktorej sa táto prevádzková jednotka nachádza a ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcu tiež predmetom dražby. 62. Keďže v tomto spore bolo z vyššie posudzovaných listín, v prvom rade zo Zápisnice o dražbe z 25.10.1991 zistené, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka, tak súd dospel k záveru, že žalobca, ako vydražiteľ stal vlastníkom prevádzkovej jednotky v zmysle „vnútorného vybavenia prevádzky Práčovňa a zberňa prádla“, avšak nie aj nehnuteľnosti - budovy, ktorej súčasťou je táto prevádzka v zmysle § 12 ods. 3 druhá veta zákona č. 427/1990 Zb.. 63. Len z tej skutočnosti, že žalobcovi bolo Komisiou pre privatizáciu národného majetku vydané potvrdenie o vydražení prevádzkovej jednotky (dňa 8.1.1992) s názvom „. nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca nadobudol spolu s ňou aj budovu. 64. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že tomuto záveru nasvedčovalo aj konanie príslušného orgánu republiky, ktorý mal v prípade prevodu nehnuteľnosti dražbou zákonnú povinnosť § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb.z. zaslať na jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností, čo sa však nestalo. Okrem toho súd poukazuje aj na správanie vlastníka nehnuteľnosti - Bytové hospodárstvo Sever, ktorý na prenájom tejto budovy mal uzavretú Hospodársku zmluvu, pričom ročná výška nájomného bola stanovená sumou 22.080 Kčs, ako to vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky zo dňa 8.11.1991, t.j. v čase aj po predaji prevádzkovej jednotky žalobcovi. 65. Zásadnou skutočnosťou svedčiacou o tom, že prevádzková jednotka nie je automaticky nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádza je znenie ustanovenia § 15 zákona č. 427/1990 Zb., ktoré dávalo vydražiteľovi možnosť na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru s vlastníkom stavby a neuvedenie niektorých prevádzkových jednotiek v zozname prevádzkových jednotiek určených na predaj postupom podľa zákona č. 427/1990 Zb. treba považovať za rozhodnutie o ich nezaradení do tohto zoznamu. 66. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca nevydražil s prevádzkovou jednotkou aj nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza, preto žalobe z tohto titulu vyhovieť nemohol, a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

67. Žalobca sa ďalej v spore domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L. obec V., . budovy práčovne a zberne prádla, nachádzajúcej sa v V. v celosti, postavenej na pozemku parcelné číslo Z. v katastrálnom území V. aj z titulu vydržania tejto nehnuteľnosti (ďalej v texte „spornej nehnuteľnosti“). 68. K tejto skutočnosti žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť užíva od momentu jej prevzatia až doposiaľ, zveľaďuje ju a v jeho užívaní ho nikto doposiaľ nerušil a ani si voči nemu nikto neuplatnil tvrdenie, že by užíval túto nehnuteľnosť neoprávnene alebo že by nebol jej vlastníkom. K nehnuteľnosti sa správa ako vlastník. Tvrdil, že k tejto nehnuteľnosti sa správa ako jej vlastník, platí dane a vložil do nej investície v sume 230.000 SKK, čo je viac, ako zaplatil na kúpnu cenu za budovu na dražbe. O skutočnosti, že nie je vlastníkom, sa žalobca dozvedel až v roku 2002, kedy mal záujem o delenie pozemkov pod stavbou. 69. Podľa názoru žalovaného však ani vydržaním nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k prevádzkovej jednotke, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania (§ 134 Občiansky zákonník), chýba mu dobromyseľnosť.

70. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. 71. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva. 72. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). 73. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. 74. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. 75. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. 76. Dobromyseľnosť držby súd vždy vyhodnotí objektívne, nie zo subjektívneho hľadiska držiteľa a z hľadiska jeho osobného presvedčenia, že mu vec patrí. Pri tomto je potrebné mať na zreteli, že mať dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav a nemožno ho priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolnosti, z ktorých sa so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne možno od neho požadovať a ako sa navonok prejavuje. Základom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, či mohol, alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, ktorú fakticky ovláda, alebo právo vykonáva patria. Okolnosť dobromyseľnosti musí vždy v spore preukázať držiteľ veci, čiže v danom prípade žalobca a naopak ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. 77. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ. 78. Pre započítanie uplynulých dôb pre započítanie nepretržitej doby užívania je významné intertemporálne ustanovenie §872 ods.6 zákona č.509/91 Z.z. umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. 79. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním od momentu udelenia príklepu dňa 25.10.1991 ku dňu 25.10.2001, a to v zmysle novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., ktorá umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992. Žalobca od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydražením, túto nehnuteľnosť užíva a správa sa ako jej vlastník, nikto ho v užívaní vo vlastníctve nerušil, ani nevyzval aby nehnuteľnosť vypratal alebo, aby platil nájom, preto nikdy nemal ani najmenšiu pochybnosť o tom, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí. Pred konaním dražby sa v určený termín uskutočnila obhliadka do dražby určeného majetku, žalobca osobne s likvidátorom a K. sa obhliadky zúčastnil. Do objektu Práčovňa v čase vykonávania podnikateľskej činnosti veľa investoval, v roku 1992 opravoval strechu a podlahy, s odstupom času nevie nájsť faktúry, ale investoval ako vlastník budovy. Ak by ním nebol, tak by požadoval vykonať tieto

stavebné práce vlastníkom budovy, pretože to by bola povinnosť vlastníka zabezpečiť riadny výkon podnikateľskej činnosti. 80. Žalovaný tvrdil, že žalobca nemohol by byť vzhľadom na oboznámenie sa s protokolom o odovzdaní a prevzatí a potvrdením o predaji prevádzkovej jednotky dobromyseľný a o jeho dobromyseľnosti nesvedčí ani skutočnosť, že by za 10 rokov činnosti nepotreboval k svojej činnosti list vlastníctva k budove, v ktorej sa nachádza jeho prevádzka, a to ani k podaniu daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ku ktorému je nevyhnutné poznať údaje z katastra nehnuteľností. O jeho dobromyseľnosti nesvedčí tiež skutočnosť, že žalobca je platiteľom dane z nehnuteľností len za garáž na pozemku parcelné číslo XXXX/ XX a prístavby pri Bőwe na parcele číslo XXXX/XX,. ako vyplýva z výpisu z informačného systému NORIS, v ktorom mesto eviduje daňovníkov dane z nehnuteľností, a z ktorého vyplýva, že stavbu, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha, nie je žalobcom priznaná k dani z nehnuteľnosti. Poukázal aj na to, že za náhodnú skutočnosť nepovažuje to, že žalobca sa začal usporiadania vlastníctva k časti budovy, ktorá je predmetom tohto sporu, domáhať tesne po uplynutí doby 10 rokov od konania dražby, kedy už mohol vo svoj prospech argumentovať vydržaním. 81. Z výsledkov vykonaného dokazovania listinou (Protokol o odovzdaní PJ) mal súd jedine preukázané, že žalobca sa ujal držby spornej nehnuteľnosti dňa 8.11.1991 a túto nehnuteľnosť doposiaľ užíva. Ďalej však už nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že o tom, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa dozvedel „niekedy v roku 2002“ a že za ňu platí dane. 82. Je nesporné, že žalovaný doposiaľ žalobcu rešpektoval v tomto priestore a teda, z pohľadu k spornej nehnuteľnosti zostal nečinný, čo však neznamená, že sa vzdal svojho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a nezakladá to právo žalobcu na vznik jeho dobromyseľnosti o tom, že mu právo patrí. 83. Ako bolo vyššie uvedené, najdôležitejším a prvotným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ veci je počas celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov v držbe veci dobromyseľný (bona fide), pričom súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že nakoľko nebola preukázaná táto skutočnosť, tak žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka. 84. Dôvody, pre ktoré súd nemal u žalobcu preukázanú dobromyseľnosť v užívaní spornej nehnuteľnosti sú :

- po 1. žalobca mal možnosť po celý čas, t.j. od roku 1991 dozvedieť sa, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaného, že mu nepatrí a z hľadiska bežnej opatrnosti si mal overiť zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, nakoľko tieto informácie sú pre všetky osoby verejne dostupné (zásada verejnosti katastra) a nemohol sa iba bez ďalšieho domnievať, že mu nehnuteľnosť patrí,

- po 2. dobromyseľnosť, ako základný predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva nemožno postaviť na omyle žalobcu o tom, že mu starosta MČ Košice - Sever dňa 6.2.1992 vydal súhlas s vykonávaním živnosti vo vydraženej prevádzkovej jednotke, nakoľko toto povolenie nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti a ani dobromyseľnosť žalobcu pre vydržanie spornej nehnuteľnosti,

- po 3. dobromyseľnosť žalobcu rovnako nemožno postaviť ani na omyle o tom, že investoval do svojej prevádzkovej jednotky (ktorú si vydražil) a tým aj do spornej nehnuteľnosti, na základe čoho by mu malo vzniknúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pretože vykonaním rekonštrukčných prác v rámci stavby nedochádza k zmene vlastníctva tejto nehnuteľnosti (nedošlo k vzniku novej veci § 118 ,

- po 4. v žiadnej z posudzovaných listín nebol žalobca zo strany žalovaného informovaný, či uvedený do omylu o tom, že súčasne s vlastníctvom k prevádzkovej jednotke nadobudol vlastnícke právo aj k spornej nehnuteľnosti, t.j. nevyplývalo to ani z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky, ani z Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky, a ani zo žiadnej inej posudzovanej listiny,

- po 5. ani svedecká výpoveď K. nemôže dosvedčiť, že by bol žalobca dobromyseľný o tom, že mu vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí, a to ani napriek jej tvrdeniu, že peniaze na výstavbu práčovne boli komunálnym službám pridelené z mestského úradu a realizovalo sa to pod názvom „Generálna oprava na cudzom majetku“, pričom Komunálne služby za tento priestor neplatili nájom bytovému podniku a po predaji všetkého majetku v roku 1993, boli komunálne služby zlikvidované. Ani jej tvrdenie o tom, že budova práčovne a zberne prádla bola vedená ako „základný stavebný prostriedok“, a nie ako stavba z dôvodu, že základné prostriedky bol pojem podľa starých zákonov (v súčasnosti imanie alebo majetok) a po dražbe práčovne, sa už ďalej tento majetok neevidoval, pretože bol predaný, vybratý z evidencie a odovzdaný vydražiteľovi, nakoľko toto tvrdenie svedkyne (ekonómky v bývalom podniku) nemá relevantný význam vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom svedčiacim o opaku,

- a napokon, po 6. je nesporné aj zistenie, že žalobca sťa by vlastník spornej nehnuteľnosti nikdy z daňového hľadiska nepriznal svoje vlastníctvo za účelom vyrubenia dani z nehnuteľností a teda je nesporné, že za celé obdobie od roku 1991 až doposiaľ nie je platiteľom dane z nehnuteľností, voči ktorej

si uplatňuje vydržanie, z čoho vyplýva, že domnelý vlastník by sa takto vo vzťahu k svojmu vlastníctvu nesprával. 85. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že subjektívny pocit žalobcu, ako držiteľa spornej nehnuteľnosti o vydržaní jeho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby tohto práva. Preto súd dospel k záveru, že žalobca nie je pre nedostatok dobromyseľnosti v držbe sporných nehnuteľností a so zreteľom na všetky okolnosti tohto prípadu oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, a teda ich vlastníkom v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Na základe toho súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol : 86. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 87. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 88. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 89. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).