Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne: E. P., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Almási Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, proti žalovanému: ALAND DAAE, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Pri starom letisku 12, IČO: 35 852 615, zastúpený Mgr. Adamom Porubským, advokátom, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 31, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. novembra 2015 č. k. 13C/130/2010-425 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere zo dňa 17. februára 2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Ďalším výrokom určil, že Kúpna zmluva zo dňa 17. februára 2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti: byt č. XX na prízemí bytového domu v P. na ul. G. č. XX, súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 2708, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6493/390790, spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený, a to parcela č. 2708 registra "C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2 v podiele 6493/390790, okres P., obec P., katastrálne územie P., vedených u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny na LV č. XXXX, je neplatná. V poradí tretím výrokom určil, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17. februára 2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti: byt č. 25 na prízemí bytového domu v P. na ul. G. č. XX, súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 2708, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6493/390790, spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený, a to parc. č. 2708 registra "C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2 v podiele 6493/390790, okres P., obec P., katastrálne územie P., vedených u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny na LV č. XXXX, je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ OSP, § 52 ods. 1 - 4 v znení účinnom od 01. 05. 2014, § 39, § 37 ods. 1, § 34, § 43, § 50a, § 588 Občianskeho zákonníka, ako aj § 497 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 80 písm. c/ OSP pri každej zmluve, ktorá je predmetom sporu, zisťoval, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žiadanom určení: I. Zmluva o úvere

Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 17. 02. 2006, tvrdiac, že táto je v rozpore s dobrými mravmi. Konajúci súd už na tomto mieste zdôrazňuje, že spornú zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a to s prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 1-4 v znení účinnom od 01. 05. 2014, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Toto zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah vzniknutý na základe spornej zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania a to preto, lebo právny predpis, ktorého súčasťou bola novela znenia § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto záver konajúceho súdu je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015. Podľa názoru súdu je bezpochybné, že žalovaný pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy konal ako dodávateľ, teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba, teda spotrebiteľ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter spornej zmluvy o úvere na tento právny vzťah treba aplikovať ustanovenia a to s prihliadnutím na citované ust. § 52 ods. 2 OZ. Z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 17. 02. 2006 vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ a to podľa ust. § 497 Obch. zákonníka. Aj keď táto zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva a bola nazvaná ako zmluva o úvere, podľa názoru súdu sa nejedná o úverovú zmluvu, ale o zmluvu, ktorou žalovaný si chcel zhodnotiť svoje investované peniaze v sume 433.880,- Sk. Predmet tejto zmluvy bol vymedzený v článku I tejto zmluvy, podľa ktorého veriteľ dlžníkovi (žalobkyni) poskytne úver v sume 700.000,- Sk. Z obsahu bodu II.1 písm. a), b) vyplýva, že úver bude poskytnutý tak, že veriteľ zaplatí na účet Exekútorského úradu Mgr. Angeliky Slopovskej sumu 433.880,- Sk a zvyšnú časť dohodnutého úveru veriteľ poskytne dlžníkovi vo forme kreditu, z ktorého veriteľ bude hradiť za dlžníka dohodnuté splátky kúpnej ceny budúcej kúpy nehnuteľnosti, ako aj dohodnuté poplatky súvisiace s kúpnou zmluvou. To teda znamená, že žalovaný na základe tejto zmluvy žalobkyni reálne poskytne sumu 433.880,- Sk (a to zaplatením jej dlhu vymáhaného exekútorom) a sumu nad túto sumu do sumy 700 000 Sk ponechá u seba (teda nedá do dispozičnej sféry žalobkyne) a bude ju započítavať na kúpnu cenu (v sume 61.793,79 eura - 1.861.600,- Sk), ktorú by mu mala žalobkyňa zaplatiť až po uzavretí ďalšej kúpnej zmluvy podľa zmluvy o budúcej zmluve. V podstate to znamená, že zo sumy nad sumu 433.880 Sk do 700.000 Sk žalovaný ešte pred uzavretím ďalšej kúpnej zmluvy (ktorej podstatné náležitosti boli dojednané v spornej zmluve o budúcej zmluve) a pred vznikom povinnosti žalobkyne zaplatiť mu kúpnu cenu, by už teraz si mohol mesačne ponechať sumu po 292,10 eura (8.800,- Sk). Treba zdôrazniť, že túto sumu mesačne by si mohol žalovaný podľa spornej „úverovej“ zmluvy započítať na neexistujúci záväzok žalobkyne. Podľa názoru súdu pre prijatie záveru o tom, že sporná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsah, nie je úverovou zmluvou, je významná aj tá skutočnosť, že v článku II. bod 3 je uvedené, že veriteľ nie je povinný poskytnúť dlžníkovi úver nad sumu 433.880,- Sk do 700.000,- Sk v prípade, že vlastnícke právo bytu žalobkyne neprejde do vlastníctva veriteľa. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že práva a povinnosti účastníkov spornej zmluvy poskytujú právnu istotu len pre žalovaného (v tom, že sa mu vráti suma 433.880,- Sk, okrem toho, že titulom zmluvnej pokuty by mohol žiadať od žalobkyni 100.000,- Sk za každých 25 dní omeškania) a navyše byt by zostal naďalej v jeho vlastníctve. Pri posúdení týchto všetkých skutočností súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná podľa § 39 OZ. Len pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu mal úmysel svoje peniaze investovať a zhodnotiť, a nielen poskytnúť úver na úroky. Bez žiadaného určenia právne postavenie žalobkyne by bolo neisté, hlavne, čo sa týka rozsahu jej povinností, plnenie ktorých by žalovaný mohol na základe tohto právneho úkonu od žalobkyne žiadať. II. Kúpna zmluva Kúpna zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania, podľa tvrdenia žalobkyne je neplatná pre absenciu jej vôle previesť byt na žalovaného. Takýto úmysel žalobkyne vylučovala aj tá skutočnosť, že v čase

podpísania spornej kúpnej zmluvy jej bola známa existencia zákazu exekútora na prevedenie bytu na inú osobu. Tvrdenie žalobkyne o absencii jej vôle previesť svoj byt na žalovaného potvrdili aj vypočutí svedkovia G. B., L. U. a W. P. a ktorí potvrdili, že žalobkyňa vyhľadala žalovaného preto, aby si zabezpečila peniaze na vyplatenie dlhu vymáhaného exekúciou a to preto, aby neprišla o svoj byt. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u žalobkyni v čase uzavretia tejto zmluvy absentovala slobodná a vážna vôľa na vyvolanie právnych účinkov, ktoré zákon takýmto právnym úkonom spája. Takto potom sporná kúpna zmluva pre absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobkyne k uzavretiu takéhoto právneho úkonu je podľa § 37 absolútne neplatný právny úkon. Súd poukazuje na to, že dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny okrem toho jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobkyne o tom, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená len preto, aby bola zabezpečená pohľadávka žalovaného. Tvrdenie žalovaného o tom, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá len preto, aby žalobkyňa opakovane získala možnosť disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou, súd považuje za účelové tvrdenie, pretože možnosť disponovať s nehnuteľnosťou mohla žalobkyňa opakovane nadobudnúť (aj bez prevodu svojho vlastníckeho práva bytu) po zaplatení vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie, čo mohla vykonať, ak by jej žalovaný reálne poskytol úver. Súd teda má za to, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá práve preto, aby sa žalovanému zabezpečil návrat sumy 433.880,- Sk, ktorú žalovaný zaplatil pre exekútora na vyrovnanie vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie. Takáto dohoda, ktorej skutočným zmyslom je - bez ohľadu na jej skutočné označenie - dojednanie tzv. prepadnej zálohy (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva, takže taká zmluva je aj pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu sporná kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola zabezpečená pre prípad, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (k prepadnej zálohe), je neplatná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 2/2006). Súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žiadanom určení, pretože bez žiadaného určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy jej právne postavenie by bolo neisté, pretože týmto právnym úkonom stratila vlastnícke právo svojho bytu a rozsudok súdu o určení neplatnosti tejto zmluvy bude podkladom na opakovaný zápis jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a tým sa táto neistota v jej právnom postavení odstráni. Žiadaný určovací výrok rozsudku totiž nahrádza listinu, ktorá inak môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. III. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve Zmluvu o budúcej zmluve, uzavretú dňa 17. 02. 2006, súd považoval za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi z týchto dôvodov: podľa tejto zmluvy ten istý predmet právneho úkonu v ten istý deň, pri uzatváraní kúpnej zmluvy (ktorej účastníčkou bola žalobkyňa ako predávajúca) má hodnotu 700.000,- Sk a pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve ten istý predmet právneho úkonu má hodnotu 1.867.600 Sk (ktorej účastníčkou na strane predávajúceho mal byť žalovaný a kupujúca žalobkyňa). Podľa názoru súdu je celkom rozporné s dobrými mravmi, aby tá istá nehnuteľnosť v ten istý deň mala cenu 700.000 Sk, pre zmluvu, na základe ktorej túto nehnuteľnosť kupuje žalovaný a pre zmluvu, na základe ktorej žalovaný predáva tú istú nehnuteľnosť, mala cenu 1.867.600 Sk. Podľa tejto zmluvy pre prípad, že nebudú riadne vykonávané splátky žalobkyňou, žalovaný môže od zmluvy odstúpiť, avšak všetky splátky, ktoré do tej doby budú vykonané, môže si žalovaný ponechať ako nájomné, bez toho, že by sa dohodol nájomný vzťah k spornému bytu a že by sa žalobkyňa mala stať nájomcom sporného bytu. Treba pritom poukázať aj na to, že kúpnu zmluvu účastníci zmluvy o budúcej zmluve mali uzavrieť po uplynutí 15 rokov, čo však takisto prináša celkovú dlhodobú právnu neistotu v postavení žalobkyne, pretože, ak by žalovaný previedol byt na iný subjekt, tá zmluva by nebola neplatná pre nedodržanie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve žalovaným a žalobkyňa by sa nemohla domáhať určenia svojho vlastníckeho práva voči tomu tretiemu subjektu. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem aj na tomto žiadanom určení. Súd žalobu považoval za plne dôvodnú, preto jej v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia návrhu ako nedôvodného. Uviedol, s poukazom na dôvody odvolania, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súčasne je presvedčený, že účastníci riadne a platne uzavreli všetky sporné zmluvy a medzi nimi bol platne založený zmluvný vzťah v praxi bežne používaného inštitútu spätného leasingu. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení jednotlivých právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c/ OSP, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/98/2004, 1Cdo/91/2006 a 3Cdo/178/2006.

Keďže právne otázky v súvislosti s neplatnosťou zmluvy môže riešiť zásadne iba súd, je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a teda iba žaloba na určenie vlastníckeho práva povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu, pričom v konaní o určenie vlastníckeho práva zároveň môže byť riešená ako predbežná otázka aj platnosť jednotlivých právnych úkonov, vyslovenia neplatnosti ktorých sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Navyše, neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov zmluvy o úvere a zmluvy o budúcej zmluve vidí aj v tom, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17. 02. 2006 je akcesorickým zmluvným vzťahom, ktorý svoju existenciu (účinnosť) odvíja od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. 02. 2006, a preto, ak by bola v tomto konaní vyslovená neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 02. 2006, domnieva sa, že určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je v tomto smere nadbytočná a na takomto určení nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem. Určením neplatnosti Zmluvy o úvere zo dňa 17. 02. 2006 sa nedosiahne úprava tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Navyše, ani samotná žalobkyňa nedokázala doposiaľ odôvodniť naliehavý právny záujem na požadovanom určení jej neplatnosti. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho názorom o nedostatku naliehavého právneho záujmu, nesúhlasí s tvrdeniami, že by žalobkyňa nebola vopred oboznámená, akým spôsobom, resp. akými zmluvnými typmi bude realizované poskytnutie finančných prostriedkov z jeho strany. Žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony, vie čítať a písať a bola uzrozumená, aké právne úkony konala a to jednak pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následne i zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy. Za týmto účelom boli pri jednaniach a podpisovaní uvedených zmlúv prítomní aj pán D. a pani U., ktorí jej tlmočili do maďarského jazyka všetko, čo nebolo žalobkyni jasné. Neobstojí argumentácia, že žalobkyňa vôbec nemienila uzavrieť kúpnu zmluvu, keď kúpna zmluva je natoľko bežný, typický a zrejmý právny úkon, že žalobkyňa nemôže žiadnymi argumentmi hodnotiť záver, že nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu. Výpovede žalobkyne, ako i svedkov a to najmä pána B. a pani U. považuje za nepravdivé, ničím nepodložené a vyslovene tendenčné. Žalobkyňa disponovala od počiatku exemplárom z každej zmluvy, ktorú chcela uzavrieť so spoločnosťou žalovaného, pričom 4 roky odo dňa podpisu predmetných zmlúv plnila svoje záväzky voči spoločnosti žalovaného. Dovoľuje si uviesť, že účelom kúpnej zmluvy bolo predajom nehnuteľností nadobudnúť peňažné prostriedky, a nie zabezpečiť jeho pohľadávku, ako sa mylne domnieva okresný súd. Pre takúto zabezpečovanú pohľadávku považuje súd prvej inštancie pravdepodobne pohľadávku zo Zmluvy o úvere zo dňa 17. 06. 2006, ktorej uzavretie predchádzalo uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa však opätovne nevysporiadal s okolnosťami, ktoré viedli účastníkov k uzatvoreniu tejto zmluvy o úvere, na ktoré poukazoval v odvolaní voči predbežnému opatreniu, ako aj predchádzajúcim odvolaniam voči rozsudkom súdu prvej inštancie. Zdôrazňuje, že zmluva o úvere slúžila len na faktické preklenutie obdobia, kedy mala žalobkyňa zakázané disponovať s majetkom a práve zmluva o úvere bola zabezpečovacím, a nie zabezpečovaným inšitútom, pričom slúžila na zabezpečenie „predbežne“ vyplatenej kúpnej ceny z kúpnej zmluvy (o čom svedčí aj následné započítanie predmetného úveru s kúpnou cenou za nehnuteľnosť, ako aj skutočnosť, že k uzavretiu úverovej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve). V rámci svojej podnikateľskej činnosti neposkytuje peňažné prostriedky prostredníctvom úverov, ale formou spätného leasingu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie tak zjavne na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rovnako zastáva názor, že vec nesprávne právne posúdil a to vo vzťahu k posúdeniu platnosti jednotlivých právnych úkonov pre ich údajný rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Závery súdu prvej inštancie nie sú správne a nemajú oporu v zákone, ani v právnej praxi, tak ako uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach s poukazom na argumentáciu uvedenú v článku III. tohto odvolania, t. j. poskytnutím finančných prostriedkov žalobkyni zvolil nasledujúci mechanizmus zmlúv. Najprv uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa žalovaný ako budúci predávajúci zaviazal žalobkyni ako budúcej kupujúcej, že v prípade, ak nadobudne vlastnícke právo k predmetnému bytu, v tom čase vo vlastníctve žalobkyne, zaväzuje sa jej ho po splnení podmienok uvedených v tejto zmluve spätne odpredať. Následne uzavrel ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere, ktorá slúžila na preklenutie faktického obdobia od času, keď bude môcť po vyplatení exekúcie EX/204/05 žalobkyňa opätovne disponovať s nehnuteľnosťou a zabezpečovala predbežne vyplatenú kúpnu cenu, ktorou splnil záväzok za žalobkyňu súdnemu exekútorovi. Následne, ako bolo súdnym exekútorom vystavené potvrdenie o zastavení exekúcie, uzavrel ako kupujúci so žalobkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu. Uzavretím tejto kúpnej zmluvy vznikol zároveň záväzok žalobkyni, ktorý mala voči nemu z titulu zmluvy o úvere a to jeho započítaním s kúpnou cenou. Medzi týmito účastníkmi sa následne začal uplatňovať záväzkový vzťah zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže bola splnená podmienka, aby sa stal vlastníkom predmetného bytu. Na základe tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si žalobkyňa kupuje predmetný byt späť vo forme pravidelných

mesačných splátok a to po obdobie 133 mesiacov (11 rokov) a súčasne v jej prospech je dojednané v článku VI. bod 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj užívacie právo k nehnuteľnosti. Vyššie opísaný systém zmlúv sa v praxi bežne používa a ustálil sa preň pomenovanie spätný leasing. Nazdáva sa, že takýto postup je plne lege artis. Spätný leasing je v praxi už pomerne rozšíreným typom leasingu, avšak v zmysle záveru okresného súdu by muselo platiť, že všetky finančné inštitúcie, ktoré tento produkt ponúkajú a tieto zmluvy uzatvárajú, konajú proti účelu zákona v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie taktiež dôvodil, že ten istý predmet právneho úkonu v ten istý deň mal hodnotu 700.000,- Sk pri uzatváraní kúpnej zmluvy a hodnotu 1.861.600,- Sk pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čím dôvodil absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre rozpory s dobrými mravmi. Podstatou spätného leasingu je práve zhodnotenie investície do nehnuteľností, preto je logické, že nadobúdacia cena nehnuteľnosti bola nižšia, než za akú predmetný byt predáva späť žalobkyni, v čom videl súd rozpor s dobrými mravmi práve v navýšení kúpnej ceny, pričom podotkol, že v prípade, ak by toto navýšenie premietli percentuálne, prípadne vyjadrili ako úrok, má za to, že takýto úrok v celkovej výške 1.161.600,- Sk za 11 rokov (cca 15% istiny ročne) by bol v medziach zákonných limitov i pri spotrebiteľských úveroch. Záverom zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo požičiavať peniaze za úroky, ale zhodnotiť svoju investíciu do nehnuteľnosti formou spätného leasingu. Zároveň zastáva názor, že žalobkyňa nie je vyššie opísaným mechanizmom uzavretia zmlúv žiadnym spôsobom ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdiť. Má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu pri každej zo zmlúv, s čím sa v plnej miere stotožňuje a má za to, že samotná skutočnosť, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú od nej žalovaný nadobudol v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, osvedčuje naliehavosť jej právneho záujmu. Súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, keďže úver bol z jednej časti poskytnutý na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, keď súd správne poukázal na skutočnosť, že dlh, na ktorého sa tento „kredit“ poskytol, v čase uzavretia tejto zmluvy ešte ani nevznikol. Tvrdenie žalovaného o postupnosti uzatvárania jednotlivých zmlúv na základe poradového čísla, podpisov, osvedčovacej knihy na notárskom úrade považuje za tendenčné. K tvrdeniu žalovaného, že formu spätného leasingu ponúkajú nové renovované banky uviedla, že je to možné, ale ide o spätný leasing s opísaním všetkých obchodných podmienok s riadnym označením, že ide o operatívny leasing. Uviedla, že dojednanie prevodu práva ako obligačného a zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu, a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím účelom a obsahom obchádza zákon a je teda v zmysle § 39 neplatné. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 8Sžo/29/2007. Ďalej uviedla, že zákon síce nevylučuje uzatvorenie zmlúv použitých v tejto veci, tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Predmetnými zmluvami veriteľ dosiahol nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote, ale aj prevod vlastníckeho práva žalobkyne k celému nehnuteľnému majetku v neporovnateľnej väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Takýmto postupom je výrazne zasiahnuté do práv dlžníka, teda žalobkyne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej judikatúry zmluva, podľa ktorej veriteľ sa natrvalo stal vlastníkom bytu bez toho, aby v zmluve bolo uvedené, ako bude uspokojená pohľadávka, a ako sa naloží s prípadným rozdielom, je neplatná. Ďalší rozpor s dobrými mravmi, ktorý spôsobil neplatnosť zmluvy vidí v tom, že pri zabezpečovacom prevode práva dohoda o prevedení vlastníckeho práva do vlastníctva veriteľa sa týka takej hodnoty predmetu zabezpečenia, ktorá je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke ako hlavného záväzku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/67/2013. Podľa súčasnej právnej úpravy sú v zmysle § 553c ods. 2 Obč. zákonníka dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. Toto ustanovenie bolo zapracované do Občianskeho zákonníka až novelou účinnou od 01. 01. 2008 a predmetné zmluvy boli uzatvorené dňa 17. 02. 2006. Poukázala na obdobnú vec, ktorú riešil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku 10Co/79/2011.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 v dôsledku podaného odvolania žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa

17. 02. 2016, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť a vo zvyšnej časti (určenia, že Zmluva o úvere zo dňa 17. 02. 2016 je neplatná a v časti určenia, že Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 17. 02. 2006 je neplatná) je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť, pretože neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, ani pre jeho zrušenie.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 09. 04. 2010, domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o úvere zo dňa 17. februára 2006, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 17. februára 2006, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti byt č. XX na prízemní bytového domu v P. na ul. G. XX, súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 2708, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu v podiele 6493/390790, spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený a to parc. č. 2708 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 741 m2 v podiele 6493/390790, okres P., obec P., katastrálne územie P., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Komárno a neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17. februára 2006, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti byt č. 25 na prízemní bytového domu v P. na ul. G. XX, súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 2708, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu v podiele 6493/390790, spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený a to parc. č. 2708 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 741 m2 v podiele 6493/390790, okres P., obec P., katastrálne územie P., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Komárno. Návrh odôvodnila tým, že dňa 17. februára 2006 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 23.235,74 eura (700.000 Sk) s tým, že sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v dojednanej lehote a dohodnutým spôsobom. Lehota vrátenia peňažných prostriedkov, ani spôsob vrátenia peňažných prostriedkov však v zmluve dohodnutý nebol. Úver bol poskytnutý tak, že časť peňažných prostriedkov vo výške 14.402,17 eura bola poukázaná na účet Exekútorského úradu Mgr. Angeliky Slopovskej titulom exekúcie vedenej na žalobkyňu. Druhá časť dohodnutého úveru 8.833,56 eura bola ponechaná u veriteľa vo forme kreditu, z ktorého mal veriteľ hradiť za dlžníka dohodnuté splátky kúpnej ceny budúcej kúpy nehnuteľnosti, ako aj dohodnuté poplatky súvisiace s kúpnou zmluvou, ktoré s veriteľom zároveň na predmetné nehnuteľnosti uzavrel. Žalobkyňa v hotovosti od žalovaného na základe zmluvy o úvere žiadne peňažné prostriedky neprevzala. V ten istý deň uzavrela žalobkyňa so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla na neho vlastnícke právo k predmetnému bytu. Kúpna cena bola dojednaná na sumu 23.235,74 eura (700.000,-Sk) s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 14.402,17 eura (433.880,-Sk) bola uhradená započítaním pohľadávky kupujúceho voči predávajúcemu pochádzajúcej zo Zmluvy o úvere, uzavretej dňa 17. februára 2006. Zvyšnú časť kúpnej ceny poskytne kupujúci predávajúcemu vo forme kreditu, z ktorého kupujúci bude hradiť za predávajúceho dohodnuté splátky kúpnej ceny budúcej kúpy nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa práve previedla na žalovaného. V ten istý deň uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa budúci predávajúci zaviazal previesť na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, teda k tým, ktoré v tej istý deň žalobkyňa previedla na žalovaného. Táto kúpna zmluva mala byť uzatvorená najneskôr do 31. marca 2017, kúpna cena bola dojednaná na sumu 61.793,79 eura (1.861.600 Sk), ktorá mala byť uhradená budúcemu predávajúcemu v 133 mesačných splátkach po 292,10 eura (8.800 Sk), splátky 4 až 12 a splátky 72 až 78 mal za budúceho kupujúceho uhradiť budúci predávajúci a to z kreditu, ktorý mu na tento účel poskytol budúci predávajúci v kúpnej zmluve. Žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanému 11.440,34 eura, ďalšie platby nie je schopná uhrádzať. Žalobkyňa je maďarskej národnosti a slovenskému jazyku vôbec nerozumie, pričom nie je uvedené, kým boli žalobkyni zmluvy pretlmočené, keďže ide o vysoko odborné termíny a ustanovenia jednotlivých zmlúv. Žalobkyňa obsahu zmlúv neporozumela a bola v tom, že si berie pôžičku na zaplatenie pohľadávky v exekučnom konaní. Nemala vôbec v úmysle uzatvárať akúkoľvek zmluvu súvisiacu s prevodom vlastníctva k jej nehnuteľnostiam. V prípade, ak by predmetným zmluvám a ich následkom rozumela, takéto zmluvy by so žalovaným v žiadnom prípade neuzavrela. V danom prípade neboli právne úkony urobené slobodne a neboli urobené zrozumiteľne. Žalobkyňa podpísala predmetné zmluvy v tiesni, pod tlakom hroziacej exekúcie a pod určitým tlakom aj samotnej exekútorky, ktorá žalobkyňu na žalovaného odkázala za účelom riešenia exekúcie. Žalobkyňa v jeden deň podpísala úverovú zmluvu, kúpnu zmluvu a zároveň zmluvu o budúcej zmluve, čo vzhľadom na okolnosti a jednotlivé ustanovenia zmlúv odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Už len fakt, že žalobkyňa v jeden deň predala svoje nehnuteľnosti za sumu 23.235,74 eura a v ten istý deň podpísala ich spätnú kúpu za sumu 61.793,79 eura, nemôže byť v súlade s dobrými mravmi v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dňa 22. júna 2012 rozhodol rozsudkom č. k. 13C/130/2010-277 tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.232,66 eura. Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní žalovaného, uznesením zo dňa 13. decembra 2012 č. k. 9Co/284/2012-331 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to s odôvodnením, že súd si v každom konaní, v ktorom účastník konania žiada rozhodnúť o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí najskôr vyriešiť otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom prvoinštančný súd sa tým, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v danej veci nezaoberal. Až záver súdu o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na skúmanie žaloby z vecnej stránky. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti troch zmlúv, a to Zmluvy o úvere zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, ďalej určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 17. 02. 2006,uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti byt č. XX na prízemí bytového domu v P., na ul. G. č. XX, súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 2708, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu v podiele 6493/390790, spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený a to parc. č. 2708 registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2, podiel 6493/390790, okres P., Obec P., kat. úz. P. vedených u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny na LV č. XXXX, je neplatná, a napokon sa domáhala určenia, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, predmetom ktorej sú vyššie opísané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, je neplatná.

8. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom úspešnosti určovacej žaloby podľa vtedy platného ust. § 80 písm. c/ OSP a od účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016 v zmysle ust. § 137 písm. c/ je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku, tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý.

9. Podľa § 137 písmeno c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

11. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby, je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. K tomu, či existuje právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti.

12. Súdna prax za určovaciu žalobu za účinnosti OSP v zmysle § 80 písm. c/ považovala aj žalobu na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmeny zaniknúť, alebo že je nositeľom práva, ktoré má zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo vzniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

13. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práva k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter (R 18/2004).

14. Zákonodarca, vedomý si obtiaži pri zápise rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu s účinnosťou od 15. 10. 2008, vsunul zák. č. 384/2008 Z. z. do Katastrálneho zákona nové ustanovenie § 34 ods. 2, podľa ktorého, ak súd rozhodoval o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Uvedené ustanovenie (podľa dôvodovej správy k návrhu zák. č. 384/2008 Z. z.) žalobcovi takto umožňuje s prehľadom podať žalobu proti účastníkom napadnutého právneho úkonu, prípadne viacerých právnych úkonov, ktorými došlo k opakovaným prevodom. Po podaní žaloby môže v ten istý deň navrhnúť poznámku s doložením žaloby potvrdenej v podateľni súdu a ďalšie prevody po zápise poznámky mu už nesťažia procesnú situáciu a zjednodušia mu navrátenie veci do predošlého stavu, vrátane zosúladenia formálneho stavu v katastri so stavom skutočným. Nová právna úprava počíta so stavom, keď nie je vždy možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

15. Určovacou žalobou sa teda žalobkyňa domáha určenia, aby súd v rozsudku uviedol, že právne vzťahy, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere, Kúpnej zmluvy a Zmluvy o budúcej zmluve, všetky zmluvy zo dňa 17. 02. 2006 medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné a použitie takéhoto určovacieho nástroja, podľa jej názoru vyjadruje, že jej postačí k ochrane takéto určenie - danie jej istoty práva. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ (predtým § 80 písm. c/ OSP) považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom sa tým rozumie právny záujem žalobcu, ktorý musí byť naliehavý, t. j. kvalifikovaný a naliehavý. Posúdenie tohto naliehavého právneho záujmu je vždy otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Určením neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy by bolo právo žalobkyne ohrozené a jednostranne by sa stalo neistým, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že zápis vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy svedčí v prospech žalovaného.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom druhom výroku dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorená medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej je nehnuteľnosť - byt č. XX spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX katastrálnym odborom P. je neplatná a žalobkyňa v tejto časti preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v tejto časti považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, je nesporné, že bez žiadaného určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy by právne postavenie žalobkyne bolo neisté a vyhovujúci určujúci výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy je postačujúci pre vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom do katastra nehnuteľnosti, v tejto súvislosti je potrebné vychádzať prioritne z ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, keď v zmysle tohto ustanovenia kataster nehnuteľností v prípade právoplatného rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí stav pred týmto právnym úkonom a to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa takáto právna zmena týka - dosiahne

sa tým stav právnej istoty žalobkyne (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 09. 2010 č. k. 2Cdo 252/2009). V konaní bolo nesporne preukázané z výpisu LV č. 8267 pre okres P., Obec P., kat. úz. P., že vlastníkom sporného bytu je žalovaný, ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od žalobkyne na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 679/2006, pričom tento zápis nebol dotknutý žiadnou ďalšou právnou zmenou. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobkyňa teda osvedčila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť (byt). Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil tento právny úkon (kúpnu zmluvu) v zmysle § 37 ods. 1 za neplatný právny úkon, s týmto záverom a právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

17. V súdenej veci je nesporné, že žalobkyňa potrebovala väčší obnos peňazí na to, aby vyplatila svoj dlh u súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej (433.880,- Sk), a preto prijala ponuku žalovaného, ktorý jej mal poskytnúť potrebný obnos peňazí, v danom prípade v tom čase 700.000,- Sk, za podmienky, že dôjde k podpisu zmlúv, ktoré budú na seba nadväzovať a ktorými sa jej zabezpečia potrebné financie, pričom nešlo o klasickú zmluvu o úvere, ale aj o ďalšie zmluvy, ako kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť a zmluvu o budúcej zmluve. V danej veci bolo nesporné, čo samotný žalovaný aj potvrdil, že najprv došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný kúpil dotknutú nehnuteľnosť (byt žalobkyne) do svojho vlastníctva a ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy vyplatil dohodnutú pôžičku, avšak nie k rukám žalobkyne, ale tak, že časť týchto prostriedkov vo výške 14.402,17 eura bola poukázaná na účet Exekútorského úradu Mgr. Angeliky Slopovskej titulom exekúcie vedenej proti žalobkyni a druhá časť dohodnutého úveru vo výške 8.833,56 eura bola ponechaná u veriteľa (žalovaného) vo forme kreditu, z ktorého sa mali hradiť za žalobkyňu ako dlžníčku dohodnuté splátky kúpnej ceny budúcej kúpy nehnuteľností, ako aj dohodnuté poplatky súvisiace s kúpnou zmluvou, ktoré s veriteľom zároveň na predmetné nehnuteľnosti uzavrel. Žalobkyňa teda v hotovosti od žalovaného na základe zmluvy o úvere žiadne peňažné prostriedky neprevzala. V ten istý deň bola uzatvorená ďalšia zmluva, zmluva o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, podľa ktorej v budúcnosti sa žalovaný zaviazal previesť nehnuteľnosť na žalobkyňu, pričom takáto kúpna zmluva mala byť uzatvorená najneskôr do 31. 03. 2017, keď už kúpna zmluva bola dojednaná na sumu 61.793,79 eura a táto mala byť hradená budúcemu predávajúcemu v mesačných splátkach po 292,10 eura, pričom malo byť vykonaných 133 splátok. Splátky 4 až 12 a splátky 72 až 78 za budúcu kupujúcu (žalobkyňu) mal uhradiť predávajúci (žalovaný) a to z kreditu, ktorý mal byť na tento účel poskytnutý v zmluve o úvere. Ďalej v ten istý deň dňa 17. 02. 2006 bola uzatvorená napokon aj zmluva o úvere, na základe ktorej mal poskytnúť žalovaný žalobkyni úver vo výške 700.000,- Sk s tým, že dojednané prostriedky vráti v lehote a dohodnutým spôsobom. Žalobkyni však žiadna peňažná hotovosť vyplatená nebola, ale žalovaný za ňu vyplatil úver vo výške 14.420,17 eura tak, že bol poukázaný na Exekútorsky úrad Mgr. Angeliky Slopovskej na úhradu dlhu žalobkyne. Zvyšná časť úveru vo výške 8.833,56 eura bola ponechané u žalovaného vo forme kreditu. Vychádzajúc z okolností uzatvárania jednotlivých zmlúv a zo skutočnosti, že k podpísaniu všetkých troch zmlúv došlo súčasne a sú to zmluvy, ktoré na seba nadväzujú, je potrebné dôjsť k jednoznačného záveru, že skutočným účelom týchto právnych úkonov bolo poskytnutie peňazí žalobkyni ako dlžníčke a zároveň vlastníčke nehnuteľnosti zo strany veriteľa za odplatu vyjadrenú v cene spätného prevodu a ostatných plneniach dlžníka, ktoré má poskytnúť voči veriteľovi až do vykonania spätného prevodu nehnuteľností na dlžníka ako pôvodného vlastníka, a teda ide o predstierané právne úkony slúžiace na poskytnutie pôžičky a jej zabezpečenia. Uzavretie kúpnej zmluvy bol len predstieraný simulovaný právny úkon, ktorým účelom spolu so zmluvou o budúcej zmluve bolo vytvoriť taký systém poskytnutia úveru a takou formou obísť zákonné obmedzenia dobrých mravov platných pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek a ich zabezpečení. Žalobkyňa ako dlžníčka de facto podľa zmluvy o budúcej zmluve za dohodnutý počet 133 mesiacov vlastnú nehnuteľnosť preplatila o zisk (ekvivalent úroku pri riadnom úvere). V danom prípade, pokiaľ išlo o samotnú kúpnu zmluvu týkajúcu sa spornej nehnuteľnosti, je nesporné, že ide o neplatný právny úkon, pretože tento právny úkon nespĺňal náležitosť vôle žalobkyne, ktorej úmyslom nebolo previesť svoj byt na žalovaného a v konaní nebola preukázaná žiadnym relevantným spôsobom jej vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť v jej vlastníctve na žalovaného (rozhodnutie NS ČR 30Cdo/448/2005). Žalobkyňa v konaní tvrdila, čo nerozporoval ani žalovaný a potvrdili to aj vypočutí svedkovia, že je maďarskej národnosti a slovenskému jazyku nerozumela, a preto neporozumela ani obsahu predložených zmlúv žalovaným, keď bola v presvedčení, že podpisom týchto zmlúv si berie pôžičku na zaplatenie pohľadávky v exekučnom konaní. Nemala však úmysel, ani neprejavila vôľu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva svojho bytu. Uvedené skutočností potvrdil aj vypočutý svedok G. B., ako aj ďalší svedkovia: W. P. a L. U., ktorí opísali okolnosti, za akých došlo k podpísaniu zmlúv, pričom s obsahom zmlúv neboli ani oboznámení, žalobkyňa nerozumela slovenskému jazyku,

pričom svedok G. B. potvrdil, že žalovaný uviedol v predbežnom jednaní také riešenie, že zaplatí pohľadávku za žalobkyňu, pokiaľ táto podpíše záložnú a úverovú zmluvu a v takom prípade za ňu zaplatí sumu vymáhanú exekútorkou. Zo všetkých okolností v prejednávanej veci (z objektívnych skutočností) bolo zrejmé, že žalobkyňa nechcela prejavom svojej vôle spôsobiť také právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, teda jej vôľou nebolo previesť vlastnícke právo k bytu na žalovaného, a preto takto učinený prejav vôle je absolútne neplatný. Súd prvej inštancie správne uzavrel, keď uviedol, že sporná kúpna zmluva je v rozpore i s § 39, keď jej účelom, ako aj obsahom došlo k obchádzaniu zákona. Ide preto o absolútne neplatný právny úkon od počiatku a žalobkyňa preto nikdy neprestala byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

18. V tejto časti odvolací súd, pokiaľ súd prvej inštancie určil svojim rozsudkom, že Kúpna zmluva zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť (byt), je absolútne neplatná, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorená medzi účastníkmi konania, je neplatná a v treťom výroku, ktorým určil, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17. 02. 2006, uzatvorená medzi účastníkmi konania, je neplatná, podľa § 388 zmenil a žalobu zamietol, keď dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že na týchto určovacích petitoch žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem.

20. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ (predtým § 80 písm. c/ OSP), ako už bolo už vyššie uvedené, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť v čase vyhlásenia rozsudku. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer, napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie a vtedy mu nemožno určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.

21. Vychádzajúc z uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pokiaľ mal za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere zo dňa 17. 02. 2006, pretože bez žiadaného určenia právne postavenie žalobkyne bolo neisté, hlavne, čo sa týka rozsahu jej povinností, plnenie ktorých by žalovaný mohol na základe tohto právneho úkonu od žalobkyne žiadať.

22. Odvolací súd však dospel k inému právnemu záveru, a to, že žalobkyňa v tomto konaní na požadovanom určení určenia neplatnosti úverovej zmluvy nemá naliehavý právny záujem. Žalobkyňa v podstate v priebehu celého konania ani netvrdila také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné posúdiť jej naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu. Je nesporné, že účastníci uzavreli dňa 17. 02. 2006 Zmluvu o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej mal žalovaný ako veriteľ poskytnúť žalobkyni ako dlžníčke úver vo výške 700.000,- Sk. Úver bol poskytnutý tak, že veriteľ (žalovaný) zaplatil za žalobkyňu na účet Exekútorského úradu Mgr. Angelika Slopovskej sumu 433.880,- Sk a zvyšnú časť mal poskytnúť žalobkyni ako dlžníčke vo forme kreditu, z ktorého bude hradiť za žalobkyňu ako dlžníčku dohodnuté splátky kúpnej ceny budúcej kúpy nehnuteľnosti, ako bolo dohodnuté v súlade s kúpnou zmluvou. To znamená, že žalovaný na základe zmluvy o úvere nezaplatil reálne žalobkyni žiadnu sumu, ale zaplatil jej dlh vymáhaný súdnou exekútorkou a nad túto sumu do sumy 700.000,- Sk si ponechal u seba a zároveň ju započítaval na kúpnu cenu, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť podľa zmluvy o budúcej zmluve. V konaní bolo rovnako

nesporne preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému doposiaľ sumu 11.440,34 eura, pričom ďalšie platby nebola schopná uhrádzať. Žalobkyňa nevedela pomenovať naliehavý právny záujem, z ktorého sa domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy, ani neuviedla, za akým účelom potrebuje vyriešiť otázku svojho skutočného dlhu, ako to uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí; je však nesporné, že časť úveru plnila, zrejme teda potrebuje zistiť, či plnila viac ako jej prináležalo v zmysle zmluvy, resp. koľko ešte má uhradiť. Vyriešenie tejto otázky platnosti, resp. neplatnosti zmluvy by však v tomto konaní nevytvorilo pevný základ pre vzťah účastníkov konania a bol by len základom pre podanie ďalšej žaloby (o vydanie bezdôvodného obohatenia), keď žalovaný má možnosť podať priamo žalobu na plnenie, v rámci ktorej súdy budú potom riešiť predbežne otázku platnosti alebo neplatnosti samotnej zmluvy. Práve pomer otázok riešených v konaní o plnenie a v konaní v prejednávanej veci v spojitosti s praktickou neschopnosťou žalobkyni preukázať, aký by malo význam samotné určenie neplatnosti úverovej zmluvy popri nutnosti vyriešenia rovnakej otázky v spore o plnenie (ako otázky predbežnej), tak muselo viesť k jedinému záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

23. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala posledným výrokom určenia, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17. 02. 2006 je neplatná, ani na tomto určovacom petite, na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol preukázanie a danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená v rovnaký deň ako kúpna zmluva a zmluva o úvere a to dňa 17. 02. 2006 medzi budúcim predávajúcim (žalovaným) a budúcou kupujúcou (žalobkyňou). V zmysle článku I. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa mal budúci predávajúci na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. 02. 2006 so súčasným vlastníkom sa stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - sporného bytu. Budúci predávajúci sa tak stal následne výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 02. 2006, ktorá zmluva bola vyslovená za absolútne neplatnú zmluvu. Budúca kupujúca (žalobkyňa) mala budúcemu predávajúcemu zaplatiť kúpnu cenu za predmet zmluvy v celkovej výške 1.861.600,- Sk a to podľa dohodnutého splátkového kalendára. Budúci predávajúci sa zaviazal, že ak budúci kupujúci uhradí všetky splátky zodpovedajúce dohodnutej kúpnej cene, zaväzuje sa najneskôr do 15 dní od doručenia písomnej výzvy uzavrieť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu k predmetu zmluvy. Podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy je splatenie všetkých dohodnutých splátok a prípadných zmluvných pokút. Keďže zmluva o budúcej zmluve uzatvorená podľa § 50a nie je samostatným typom zmluvy, ale vždy sa viaže na inú zmluvu, je potrebné ju hodnotiť s prihliadnutím aj na účel uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve v tomto konaní. Účelom zmluvy o budúcej zmluve je zabezpečiť uzavretie zmluvy v budúcnosti možnej uzavrieť vo vzťahu k akejkoľvek zmluve a to jednak zmluve pomenovanej, ako aj zmluve nepomenovanej. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že účel zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa mohol naplniť len vtedy, keby budúci predávajúci - žalovaný sa stal vlastníkom na základe platne uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 02. 2006 predmetného bytu. Keďže Kúpna zmluva uzatvorená dňa 17. 02. 2006 medzi účastníkmi konania bola vyslovená za absolútne neplatnú, žalovaný sa nikdy nestal vlastníkom tejto nehnuteľnosti, a preto nemôže nikdy naplniť účel zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a previesť nehnuteľnosť na kupujúcu, teda žalobkyňu, ktorá svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nestratila. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa ohľadne určenia neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemôže mať naliehavý právny záujem na takomto určení a bez takéhoto určenia neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jej postavenie nebude ani neisté, pretože účel zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemôže byť naplnený, pretože zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola závislá v danom prípade od kúpnej zmluvy, ktorá bola vyslovená za absolútne neplatnú. Žalobkyňa preto nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a takýmto rozhodnutím nebude jej ani odopretá ochrana. Ochrana jej bola poskytnutá práve pozitívnym určením neplatnosti kúpnej zmluvy, keď sa vyrieši jej právne postavenie a obnoví sa jej vlastnícke právo k predmetnému bytu. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie aj v treťom výroku, ktorým súd prvej inštancie určil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za neplatnú, zmenil podľa § 380 a žalobu v tejto časti zamietol.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 (keď súd prvej inštancie si odložil rozhodnutie o trovách konania, po právoplatnosti rozsudku) a § 255 ods. 1 a čiastočne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3. Žalobkyňa bola úspešná v jednom určovacom návrhu a žalovaný v dvoch žalovaných návrhoch, preto po odpočítaní úspechu a neúspechu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .