Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-22-2017.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/22/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Kamila Ivánka , v trestnej veci obžalovaného W. B., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného W. B. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/32/2016 zo dňa 15.12.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. B., nar. XX.XX.XXXX v Z. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/32/2016 zo dňa 15.12.2016 bol obžalovaný W. B. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 07.10.2015 v čase od 08,00 hod do 11,00 hod v Z. - B., vedľa štátnej hranice s L. republikou pri vojenskom cintoríne násilím donútil k análnemu styku ml. G. B., nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ho zavolal, aby si sadol k nemu na pravé zadné sedadlo vozidla zn. O. J., červenej farby, S.: DS XXXEP, ktoré bolo odstavené na uvedenom mieste a ktorým tam predtým s G. B. na vozidle došiel, dal mu ruku na koleno a následne až do rozkroku, pričom mu ju ml. G. B. odhodil, obvinený na to zamkol dvere na aute, ml. G. B. si otvoril dvere a snažil sa z vozidla vystúpiť, pričom obvinený ho vtedy pohrýzol na ľavé líce a vtiahol ho naspäť do auta, potom znova zamkol dvere na aute, G. B. začal kopať do sedačiek a brániť sa odtláčaním tela obvineného z jeho bezprostrednej blízkosti, pričom mu obvinený začal vyzliekať oblečenie z tela a potom sa vyzliekol on, po celú dobu jednou rukou držal maloletého, ktorá sa ho po celý čas snažil od seba odstrčiť, no keďže bol ťažší toto sa mu nepodarilo, po tom čo G. B. vyzliekol, chytil ho za ruky a začal mu zdvíhať nohy hore, začal masturbovať, následne si na penis naniesol lubrikačný gél a vykonal na maloletom análny styk, uvedeným konaním obvinený donútil násilím ml. G. B. k análnemu styku, čím mu spôsobil posttraumatický stres, bolesť, začervenanie a iritačné zmeny v oblasti análneho kanála a zakrvácanie na ľavom líci.
Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1 ks krátkej expanznej zbrane- samonabíjacej pištole tureckého výrobcu, zn. E., model XXX-T, kalibru X mm, PA Z., výrobného čísla: XXXX-XXXXX s príslušným zásobníkom a 13 ks nábojov kalibru 9 mm - PA Z., patriacich obžalovanému. B. § 60 ods. 5 Tr. zák. okresný súd konštatoval, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody pre poškodenú O. E. B. a.s., L. X. 10, Z., škodu v sume 2.326,11 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný W. B., ktoré odôvodnil jednak sám písomným podaním, ako i prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že právne posúdenie skutku bolo v napadnutom rozsudku na základe presvedčenia súdu, ktoré sa týkalo len skutočností svedčiacich v jeho neprospech. nakoľko vie, že skutku sa dopustil, nemá dôvod skrývať skutočnosti o ňom, avšak s mladistvým bol dobrovoľný, a teda sa nejedná o trestný čin, čo dokazujú aj vykonané znalecké posudky. V ďalšom písomnom podaní obžalovaný B. podrobne opísal jednotlivé výpovede ml. G. B. a ďalších svedkov vrátane znaleckých posudkov vypracovaných jednotlivými znalcami v predmetnej trestnej veci. Svoje závery zhrnul do konštatovania, že súd nerešpektoval prezumpciu neviny, keď v rozsudku uviedol že bol za obdobný čin odsúdený v L. - EZR je vydaný na účely trestného konania. Má za to, že dostatočne preukázal skutkový stav, dôveryhodnosť G. B., pochybnosti o údajnom násilí proti nemu. Výpoveď obžalovaného potvrdzujú aj závery znaleckých skúmaní. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a sám rozhodol vo veci, že ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ oslobodzuje.
Obhajca v písomných dôvodoch odvolania poukázal na závery znaleckého posudku B.. N. N., zo záverov ktorého vyplýva, že poškodený je emocionálne nevyzretá osobnosť, ide o heterosexuálnu bytosť, ktorá hľadá len svoju sexuálnu orientáciu, nevylúčil, že k styku mohlo dôjsť zo zištných dôvodov, nakoľko obžalovaný mu sľúbil prácu a mohol sa takýmto spôsobom získať u neho dôveru. Predmetný skutok nezanechal u poškodeného stopy traumy, nenašli sa ani stopy po násilnom pohlavnom styku. Podľa obhajoby zo záverom jasne vyplýva, že došlo k dobrovoľnému pohlavnému styku. Čo sa týka časovej osy, treba si uvedomiť aj tie skutočnosti, že do vozidla dobrovoľne nastúpil, dlhú dobu jazdil bez odporu s obžalovaným, nevyužil nijakú situáciu na to, aby zatelefonoval niekomu, nepokúsil sa utiecť, dokonca nekládol ani odpor. v osobe poškodeného ide o nedôveryhodnú osobu, lebo sa po nociach potuluje po meste, zdržiava sa v prostredí asociálov, drog a prostitúcie. Čo sa týka uloženia trestu, obhajca uviedol, že tento je nepomerne prísny, súd nezobral do úvahy § 34 ods. 4 Tr. zák., že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, v zmysle ods. 3 má trest postihovať iba páchateľa, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jeho blízke osoby.
Záverom obhajca uviedol, že má zato, že skutok sa stal, ale na dobrovoľnej báze, a preto nejde o trestný čin a sú mal postupovať v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por., a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a a odvolací súd rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
Okresný súd v napadnutom rozsudku vyhodnotil vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a ustálil, že uznal vinu obžalovaného opierajúc sa o usvedčujúcu výpoveď G. B., ktorá korešponduje so zisteným a zdokumentovaným skutkovým stavom, poraneniami G. B. a vyvracia obhajobné tvrdenia obžalovaného. Nemožno uveriť obžalovanému, že styk bol dobrovoľný. Popis priebehu skutku G. B. je vierohodný a vo viacerých svojich výpovediach sa v základných popisoch skutočností nemení. Jeho odpor, ako ho opísal, musel byť v prípade „dobrovoľnosti“ styku obžalovaným akceptovaný, čo sa nestalo. Obžalovaný využil svoju zjavnú fyzickú silu aj prevahu, bezbrannosť G. B., ktorá jednak spočívala v jeho fyzickej dispozícii, v mieste, na ktorom sa ocitol a celkovej situácii - prezentovanie zbrane obžalovaným. Nevyvrátiteľným dôkazom presadzovania si zámeru obžalovaným je „kusanec“, ktorý bol na tvári G. B. stotožnený s otlačkom zubov obžalovaného. Zámienku, ktorú použil obžalovaný na vylákanie pozornosti G. B., a to ponuku práce, nemožno pričítať záujmu G. B. o sexuálny styk s obžalovaným. Ani skutočnosť, že G. B. sa pohyboval v nočných hodinách po meste nemožno vyhodnotiť ako vyhľadávanie takejto skúsenosti. V neposlednom rade bol s priateľkou, ktorú obžalovaný tiež po ceste autom obťažoval, čo mohlo v G. B. rozptýliť podozrenie, že obžalovaný vyhľadáva práve spoločnosť mužov. Napokon, ako jeho osobnosť popísal znalec, ide o plochú osobnosť, teda nie je pravdepodobné, že by rozmýšľal v súvislostiach, čo by mu mohlo hroziť v osamotenej spoločnosti obžalovaného. jeho následné správanie v zmysle, že ponúkol obžalovanému priateľstvo a požiadal o odvoz domov, možno chápať ako snahu G. B. eliminovať ďalšie násilné správanie obžalovaného. tomáš B. v čase spáchania skutku status chránenej osoby - dieťaťa. , pričom v tom čase aj v čase hlavného pojednávania bol výzoru zjavne nedospelého, neplnoletého jedinca.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, okresný súd uviedol, že zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, osobu páchateľa, jeho doterajšie odsúdenia, okolnosti prípadu, motív obžalovaného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj
obžalovaného k spáchaniu skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach a trest uložil s poukazom na prevahu priťažujúcich okolností, pri absencii poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výmere jedenásť rokov. Pre výkon trestu okresný súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol v posledných desiatich rokov vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Zároveň obžalovanému uložil trest prepadnutí vecí opísaných vo výroku napadnutého rozsudku, ktoré boli použité na spáchania trestného činu, a ktoré patria obžalovanému.
Okresný súd zároveň konštatoval, že nárok na náhradu škody uplatnený zdravotnou poisťovňou bol uplatnený riadne a včas, a preto obžalovaného k jej náhrade zaviazal, a to v sume 2.326,11 Eur.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní tak, ako to uviedol v písomných dôvodoch tak obhajca ako aj sám obžalovaný a trvá na záverečnom návrhu v tomto odvolaní uvedenom.
Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a správny, okresný súd sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, tieto správne a zákonne vyhodnotil a podľa názoru prokuratúry správne uznal obžalovaného vinným zo žalovanej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje prokuratúra za zákonný a primeraný vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prejednávaného prípadu. Rovnako správne okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade uplatnenej škody. Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný W. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom. Okresný súd sa nevysporiadal so vzájomnou logickosťou vykonaných dôkazov, na čo podrobne poukázal v písomných dôvodoch odvolania.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného W. B. nie je dôvodné.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v napadnutom rozhodnutí podrobne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo že obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako i po stránke subjektívnej, nakoľko bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že obžalovaný W. B. násilím donútil chránenú osobu - ml. G. B. k análnemu styku. Vina obžalovaného je jednoznačne preukázaná jednak výpoveďou G. B., pričom jeho výpoveď korešponduje so zákonným spôsobom zisteným skutkovým stavom vrátane zistených poranení G. B. Nemožno uveriť obžalovanému a nepodporuje to ani žiaden vykonaný dôkaz, že styk bol zo strany ml. G. B. dobrovoľný. Popis priebehu skutku G. B. je vierohodný . Správne konštatoval okresný súd, že jeho odpor mal byť obžalovaným akceptovaný, čo sa nestalo. Obžalovaný naopak využil svoju evidentnú fyzickú silu aj prevahu, bezbrannosť G. B, vrátane prezentovania zbrane , ktorá bola aj zaistená. Jedným z podstatných dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného je pohryznutie na tvári ml. G. B., ktorý bol stotožnený s otlačkom zubov obžalovaného. Skutočnosť, ktorou argumentuje obhajoba v dôvodoch odvolania - že G. B. sa pohyboval v nočných hodinách po meste, nijako neoprávňovala obžalovaného ku konaniu opísaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku. S poukazom na závery znaleckého posudku vo vzťahu k osobnosti ml. G. B. nie je pravdepodobné, že by predpokladal či predvídal, čo by mu mohlo hroziť v spoločnosti obžalovaného.
Okrem výpovede ml. G. B. usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti aj ďalšie dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Ide o výpoveď svedkyne W.. G. B., ktorá sa vyjadrovala k psychickému stavu ml. G. B. v čase jeho pobytu po skutku na oddelení detskej psychiatrie.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia na obžalovaného vyplýva, že agresivita je významným prvkom štruktúry jeho osobnosti, ktorý môže určovať jeho správanie. Jej situačné prejavy sú dôsledkom zhoršenej schopnosti uvoľňovania emócií, obžalovaný má sklony k disociálnym prejavom, ktoré znaky sa u neho vyskytujú od obdobia dospievania. Bolo konštatované, že nie je podporená úvaha o preferencii deviantného spôsobu uspokojovania pohlavného pudu. Tieto zistenia potvrdzujú aj výpovede svedkov L. O., ktorý s obžalovaným žil do roku 2014, a Y. O., s ktorým sa stretával v roku 2012. Z ich výpovedí vyplýva, že obžalovaný voči nim nepoužíval násilie. Išlo však o osoby, ktoré mali s obžalovaným dobrovoľný sexuálny vzťah a to pred viacerými rokmi. Napokon, ani zo záverov znaleckého posudku ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by bolo zistená u obžalovaného deviácia, ale skutočnosť, že agresivita je významným prvkom štruktúry jeho osobnosti, ktorý môže určovať jeho správanie.
Uvedené podporujú aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, v zmysle ktorých duševnou chorobou v úzkom zmysle slova netrpí, avšak u obžalovaného dominuje patológia zmiešaného charakteru so znakmi emočnej nestálosti, jeho osobnostná skladba sa premieta do jeho sexuality, kde dominuje pudový, konzumný a plytký spôsob existencie, bez tendencie vytvárania plnohodnotných vzťahov. Agresívne prvky v sexuálnom správaní nemajú základ v sexuálnej deviácii, ale vyplývajú z jeho trvalo nastavených spôsobov a zvyklostí správania sa. Konanie obžalovaného v rámci spáchaného skutku pramenilo z jeho bežne zaužívanej praxe v tejto oblasti, kedy postupuje hrubo a necitlivo.
Krajský súd dodáva, že náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná (nie len napr. hypoteticky pripustená) tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Nemôže ísť len o pravdepodobnosť dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo dokonca celkom opačného záveru. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním zákonný spôsobom jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku, o čom svedčí ucelená reťaz priamych aj nepriamych dôkazov vyššie opísaných. Vykonané dôkazy v súhrne vyznievajú jednoznačne a bez pochybností v neprospech obžalovaného. Pokiaľ ide namietanie obžalovaného vo vzťahu k ml. G. B., skutočnosť, ktorá vyplýva zo záverom znaleckého posudku na jeho osobu, že sa „sexuláne hľadá“ neznamená automaticky, že je možné od neho si vynucovať pohlavný styk kýmkoľvek.
Čo sa týka konkrétneho druhu a výmery uloženého trestu obžalovanému, okresný súd správne vyhodnotil neexistenciu poľahčujúcej okolnosti a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti - § 37 písm. m/ Tr. zák., čo vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného. Obžalovaný bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť. Ostatný krát rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/81/2012 zo dňa 22.04.2015, právoplatným dňa 22.04.2015, kde mu bol uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, ktorá po započítaní predchádzajúcej skúšobnej doby plynula do 26.03.2016. Žalovaného skutku sa teda navyše dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Správne bol aj teda ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospech okolností priťažujúcich a pri ukladaní trestu bolo aplikované ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., v zmysle ktorého sa horná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu, teda trest sa obžalovanému ukladal v zmysle takto upravenej trestnej sadzby. Trest uložený vo výmere jedenásť rokov je zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci všetky zákonné kritériá ukladania trestu.
Treba ďalej pripomenúť, že trest má predovšetkým základnú funkciu - represívnu (zabránenie v možnej trestnej činnosti), ďalej výchovnú funkciu, pričom sa kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Pokiaľ ide o pomery obžalovaného, ide o okolnosti týkajúce sa jeho osoby vyššie uvedené, ktoré priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu, ovplyvnili však úvahy u uloženom treste. Z hľadiska všetkých rozhodných skutočností, z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, na nápravu obžalovaného bude potrebné pôsobiť trestom nepodmienečným vo výmere jedenásť rokov, pričom tak
okresný ako aj krajský súd pri konkrétnej výmere trestu prihliadol na konkrétne okolnosti spáchaného trestného. Dôležitou súčasťou uloženého trestu aj naplnenie generálnej prevencie a odradenie ďalších potencionálnych páchateľov od tejto trestnej činnosti. Krajský súd vedomý si skutočnosti, že trest odňatia slobody je najprísnejšou sankciou v rámci druhov trestov, konštatuje, že okresný súd ho uložil ho pri rešpektovaní zásady individualizácie trestu s presvedčením, že ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nie je možné zabezpečiť uložením iného samostatného druhu trestu.
Pokiaľ ide o konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s „odsúdením v Rakúsku“, je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke obžalovaného, že v trestnej veci vedenej v Rakúsku ide síce o obdobný trestný čin, pre ktorý požiadalo Rakúsko o jeho vydanie, avšak v tejto veci obžalovaný odsúdený nebol. Toto pochybenie však nemalo žiaden vplyv na uložený trest obžalovanému.
Správne postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Voľbou druhu trestu sa rozumie tak výber trestu, ktorý možno uložiť samostatne, ako aj výber trestov, ktoré možno uložiť popri takomto treste. Nakoľko z výpovede ml. G. B. vyplynulo, že obžalovaný prezentoval svoju prevahu aj zbraňou, ktorú mal vo vozidle, bolo namieste rozhodnúť o tejto zaistenej zbrani pariacej obžalovanému so zásobníkom a nábojmi v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ tr. zák. a v rámci ukladania trestu rozhodnúť o jej prepadnutí.
Ako už konštatoval v napadnutom rozsudku okresný súd, poškodená O. zdravotná poisťovňa a.s. riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, spôsobená škoda je v priamej príčinnej súvislosti so žalovanou trestnej činnosťou, bolo potrebné v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazať obžalovaného k jej náhrade v sume ako bola uplatnená, teda v sume 2.326,11 Eur.
Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd odvolanie obžalovaného W. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.