Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/20/2014

Rozhodnutie

P. súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci žalobcu: O. zastúpený: JUDr. Milan Švec, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 17.683,70,-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.01.2014 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím voči žalovanému. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podnikateľ v oblasti prevádzkovania autoškoly. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 ako príslušného orgánu vykonávajúceho hlavný štátny odborný dozor podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 93/2005 Z.z. o autoškolách, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 663,88 eur z dôvodu, že žalobca ako účastník konania porušil povinnosť podľa § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. tým, že neposkytol požadovanú súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam pracovníkov kontroly podľa § 11 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z., čím znemožnil priebeh kontroly. Žalobca tvrdil, že mu predmetné rozhodnutie nebolo doručené. Následne mu malo byť dňa 18.11.2009 doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 502/09 z exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Oľgy Rehákovej voči ktorému podal námietky z dôvodu nedoručenia rozhodnutia. Okresný súd Bratislava V mal uznesením č.k. 36 Er 3622/2009 - 26 jeho podané námietky zamietnuť z dôvodu, že povinný zásielku neprevzal v odbernej lehote a došlo k naplneniu ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o správnom konaní. Listom zo dňa 08.04.2010 bolo žalobcovi Exekútorským úradom JUDr.

Oľgy Rehákovej oznámené skončenie exekučného konania vymožením pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca dňa 11.02.2010 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a to rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.k. 5793/2009/OKŠDD/ z.26604 zo dňa 30.06.2009 z dôvodu, že ministerstvo nemá oprávnenie na uloženie pokuty v zmysle zákona o autoškolách podľa ministerstvom označeného ustanovenia § 12 ods. 1 písm. b) zákona o autoškolách. Podľa žalobcu pokutu v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe môže uložiť iba orgán kontroly, ktorým je Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Listom zo dňa 22.10.2010 mal minister oznámiť žalobcovi, že nezistil dôvod na postup podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Listom zo dňa 07.03.2010 mal žalobca žiadať o prehodnotenie postupu pri vybavení veci. Listom zo dňa 05.08.2010 mu minister oznámil, že napadnuté rozhodnutie bude preskúmané mimo odvolacieho konania a začína správne konanie. Žalobca uviedol, že dňa 04.08.2010 bolo vydané rozhodnutie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 121/2010, ktorým minister zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.k. 0793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 na základe podnetu žalobcu. Dôvodom na zrušenie bola skutočnosť, že ministerstvo nebolo oprávnené na uloženie pokuty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v spojení so zákonom č. 93/2005 Z.z. o autoškolách. Listom zo dňa 16.08.2010 sa žalobca vzdal práva podať rozklad a žiadal vrátenie pokuty vo výške 663,88 eur, náhradu trov exekúcie vo výške 324,17 eur a poplatku v banke za vedenie technického účtu exekúcie 83,70 eur. Uviedol, že mu bola vrátená iba pokuta. Žalobca listom zo dňa 10.01.2011 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uviedol, že mu vznikla škoda nezákonným rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.k. 5793/2009/OKŠDD/ z.26604 zo dňa 30.06.2009 ktorým mu bola nezákonne uložená pokuta. Žalobca právne argumentoval ustanoveniami § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, článkom 46 Ústavy SR. Tvrdil, že v rámci konania podľa § 65 a nasledujúcich Správneho poriadku bolo nezákonné rozhodnutie zrušené rozhodnutím č. 121/2010. Žalobca žiadal, aby súd splnenie podmienky v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nevyžadoval, keďže u neho ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Túto žiadosť odôvodňoval tým, že mu nezákonné rozhodnutie nebolo doručené, preto nemal možnosť riadny opravný prostriedok podať. Uviedol, že hoci rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože platí fikcia doručenia podľa § 25 ods. 3 správneho poriadku, túto podmienku na priznanie nároku na náhradu škody žalobca ako poškodený splniť nemohol. Podľa žalobcu mu nezákonné rozhodnutie nebolo doručované v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní, pričom poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 správneho poriadku. Tvrdil, že mu do schránky nebolo uložené upovedomenie o opätovnom doručovaní resp. o uložení na pošte. Žalobca si v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mal uplatniť škodu vo výške 80.407,87 eur, ktorá pozostávala zo skutočnej škody a to trov exekúcie vo výške 407,87 eur, inej škody vo výške 24.965,-eur ( cestovné náklady, parkovné, náhrady za stratu času, prevádzkové náklady, právna pomoc) a nemajetkovej ujmy v sume 50.000,-eur. Uviedol, že dňa 29.09.2011 mu bola doručená odpoveď ministerstva, ktoré mu škodu uznalo v časti trov exekúcie vo výške 324,17 eur a v ostatných bodoch ju považovalo za neopodstatnenú. Uviedol, že jediným prostriedkom ako sa domôcť uspokojenia nároku je žaloba na súde. Uviedol, že skutočná škoda je 83,70 eur a ide o sumu, ktorú žalobca uhradil T. banke za vedenie technického účtu k exekúcii, ktorá bola vykonaná na základe nezákonného rozhodnutia. Ďalej sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 17.600 eur, ktorá je podľa žalobcu maximálna výška limitovaná ustanovením § 17 ods. 4 v spojení so zákonom č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, výškou 50 násobku minimálnej mzdy pre rok 2014. Vznik nemajetkovej ujmy žalobca odôvodňoval tým, že mu bola nezákonným rozhodnutím spôsobená ujma značného rozsahu a doposiaľ stále má veľmi negatívne následky a vplyv na jeho osobnostnú integritu a to predovšetkým na jeho doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy. Tieto dôsledky chcel preukázať výsluchmi na pojednávaní. Uviedol, že od začiatku kontroly jeho dokladov v autoškole v roku 2009 až doposiaľ žije v neustálom strese a je pod silným psychickým tlakom. Tvrdil, že zrušenie rozhodnutia ho stálo množstvo energie a času v počte 1200 hodín. Snaha o zvrátenie nezákonného stavu i ujma, ktorú utrpel, každodenný pocit nespravodlivosti mu mali spôsobiť viaceré zdravotné problémy, najmä zvýšený krvný tlak, bolesti hlavy, nespavosť, nervozitu, neschopnosť sústrediť sa na prácu. Neschopnosť sústrediť sa na prácu mala mať ďalekosiahle dôsledky na život žalobcu a jeho rodiny. Žalobca sa nedokázal sústrediť na svoju prácu, prevádzkovanie autoškoly, čím došlo výrazne k poklesu jeho príjmov a tým aj k výraznému zníženiu finančného zázemia jeho rodiny. Tvrdil, že dovtedy sa mu darilo tak v pracovnom ako aj osobnom a rodinnom živote a následne od roku 2009 došlo k výraznému zníženiu jeho príjmov.

2.Podľa žalobcu je nepochybné, že mu ministerstvo svojím nezákonným rozhodnutím spôsobilo nemajetkovú ujmu tým, že:

- zásadným spôsobom porušilo jeho občiansku česť, čo sa prejavilo znížením vážnosti v spoločenstve prevádzkovateľov autoškôl, rezervovaným postojom rodinných príslušníkov, priateľov a známych vrátane zneucťovania snahy žalobcu domôcť sa spravodlivého a zákonného riešenia situácie

- zásadným spôsobom znížilo jeho ľudskú dôstojnosť ako následok poníženia spôsobeného nezákonným rozhodnutím zamestnanca ministerstva

- zásadným spôsobom zhoršil jeho rodinný a pracovný život, rodinné vzťahy, ktoré sú odvtedy poznačené zlým psychickým stavom žalobcu.

3.Žalobca v žalobe opísal aj skutočnosti, ktoré mali predchádzať uloženiu pokuty. Uviedol, že jeho problémy s odborom kontroly ministerstva začali v novembri roku 2006. Na kontrolu do autoškoly žalobcu prišli kontrolóri S. a G.. Okrem dokladov k vedeniu výcviku mali vyžadovať viaceré doklady, ktoré žalobca nemal povinnosť viesť, mali sa spisovať čestné prehlásenia, pán S. mal opakovane telefonovať, prikazovať mu prinesenie viacerých listín, čo malo žalobcovi sťažovať výcvik. A. S. mu mal hovoriť, že s ním zatočí, že uvidí, čo s ním narobí. Voči kontrole mal vzniesť viaceré výhrady, pričom na jeho výhrady nebolo reagované. Mal upozorňovať na upozornenia na čudný spôsob vykonávania skúšok, podozrenia na zneužívanie právomoci a podozrenie na korupciu skúšobných komisárov. Noví klienti mu mali volať a pýtať sa ho, prečo začína nový kurz, keď mu je alebo v krátkej dobe bude pozastavené vykonávanie činnosti autoškoly. Mal mu telefonovať absolvent výcviku pán S., že bol vyzvaný na vyplnenie dotazníka o vykonávaní výcviku a bolo mu položená otázka či nechce podať sťažnosť. Ďalej uviedol, že dňa 05.03.2009 podal žiadosť o vykonanie skúšok na KDI a major S. mu oznámil, že autoškola Y. má pozastavené vykonávanie skúšok, odmietol prevziať žiadosť a ukázal mu dvere. Poukázal na opravovanie testov, vyhrážanie zo strany policajta, sťažnosť, neprevzatie žiadostí podateľňou KDI, pozastavenie vykonávania skúšok, výzva na vykonávanie kontroly, ukončenie kontroly a začatie exekúcie. V závere žaloby ešte poznamenal, že ho L.. C. vedúci kontroly ministerstva uviedol do omylu, keď mu oznámil, že žalobca nie je účastníkom správneho konania, pretože pokuta bola uložená právoplatne a správne konanie bolo teda ukončené. Celkovo sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej umy vo výške 17.683,70 eur.

5. Žalovaný sa dňa 23.06.2014 písomne vyjadril k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný opísal celý skutkový stav, úradný postup orgánov žalovaného a vydané rozhodnutia súvisiace s nárokom žalobcu. Ďalej uviedol, že o preverenie plnenia vybraných podmienok autoškolou prevádzkovanou žalobcom bol žalovaný požiadaný zo strany Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru, teda nie svojvoľne s cieľom šikanovania dotknutého prevádzkovateľa autoškoly. Tento podnet obsahoval v prílohe fotokópie osvedčení o absolvovaní kurzu vydané autoškolou siedmim účastníkom vodičského kurzu. Z nich bolo zrejmé, že dátumy začatia a ukončenia jednotlivých kurzov boli nesprávne a nereálne. Pre overenie začiatku a konca týchto vodičských kurzov bolo toto potrebné zistiť z dokumentácie zaznamenávajúcej priebeh kurzov, t. j. matričnej knihy a príslušných triednych kníh. Bez vykonania štátneho odborného dozoru toto nebolo možné preveriť, keďže podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 93/2005 Z. z., druhej vety obsahom štátneho odborného dozoru je kontrola dodržiavania tohto zákona, vykonávacieho predpisu a učebných osnov v autoškolách. Podľa žalovaného všetky doklady, ktoré boli kontrolnou skupinou požadované od vedúceho kontrolovaného subjektu výhradne súviseli s predmetom výkonu štátneho odborného dohľadu. Žalobca, ako kontrolovaný subjekt disponujúci požadovanými dokladmi po celé obdobie, bol vyzývaný žalovaným na ich predloženie. Žalovaný tvrdil, že žalobca ani v jednom prípade neuviedol konkrétny dôvod, prečo požadovanú dokumentáciu nechce poskytnúť žalovanému. Vo svojich listoch sa obmedzoval len na svoje subjektívne názory o údajnom ovplyvnení výsledku prešetrenia sťažností podaných na orgáne Policajného zboru, ku ktorému by údajne došlo, keby žalovanému poskytol požadovanú dokumentáciu. Žalovaný mal však kontrolovanému subjektu žalobcu niekoľko krát vysvetlil, že výsledok vykonávania štátneho odborného dozoru nemá žiadny vplyv na údajné prešetrovania sťažností podaných účastníkom konania na orgáne Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR. Požadovaná dokumentácia zaznamenávajúca priebeh jednotlivých kurzov (Matričná kniha za rok 2008, Triedna kniha vodičského kurzu 6/2008, Triedna kniha vodičského kurzu 7/2008) mohli byť totiž predmetom kontroly len z úrovne žalovaného, odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu vtom čase krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a nie predmetom prešetrovania sťažnosti orgánov Policajného zboru. Uviedol, že orgány Policajného zboru zabezpečujú len skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie, nie priebeh vodičských kurzov v autoškolách a môžu kontrolovať len doklady súvisiace s týmito svojimi kompetenciami. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobca vedome maril výkon štátneho odborného dohľadu, ktorý vzhľadom na rozsah kontrolovaných skutočností bol plánovaný s časovou náročnosťou od 02. 04. 2009 do 17. 04. 2009. Nepredložením požadovaných dokladov tento štátny odborný dohľad trval neadekvátne dlho (do 09. 11. 2009) a zbytočne tým zaťažoval zamestnancov žalovaného. Dôvody, ktorými túto nespoluprácu odôvodňoval, boli len zavádzajúce teórie a svojvoľné diktovanie si vlastných podmienok bez akéhokoľvek objektívneho opodstatnenia. Ďalej uviedol, že uvedenú nespoluprácu žalobca doprevádzal ešte osobnými invektívami na adresu vedúceho kontrolnej skupiny, odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu žalovaného ako takého. Na predloženie potrebných dokladov ku kontrole bol dostatočne veľa krát vyzvaný a upozornený na hroziace sankcie za porušenie si svojich povinností voči orgánu kontroly. V tejto súvislosti ešte žalovaný poznamenal, že neexistuje ustanovenie zákona č. 93/2005 Z. z. ani zákona č. 10/1996 Z. z., ktoré by kontrolovanému subjektu umožňovalo takýto postup, t. j. neposkytnúť požadovanú súčinnosť pracovníkom kontroly zo subjektívnych dôvodov, alebo žalovanému ukladalo povinnosť akceptovať požiadavky formulované kontrolovaným subjektom. Podľa § 12 ods. 2 zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. vedúci kontrolovaného subjektu je povinný orgánu kontroly poskytnúť požadovanú súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam pracovníkov kontroly podľa § 11 ods. 1 v určenej lehote poskytnúť doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie (vrátane technických nosičov údajov) potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov. Subjektu kontroly - žalobcovi objektívne nebránilo nič v tom, aby pracovníkom kontroly požadované doklady predložil v ustanovených lehotách. Na to bol vyzvaný presne štyri krát.

6. K námietke žalobcu ohľadne nedoručenia zásielky do vlastných rúk sa žalovaný vyjadril tak, že odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu riadne odoslal predmetné rozhodnutie doporučenou zásielkou do vlastných rúk poštou dňa 02. 07. 2009. Keďže žalobca si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote, bola podľa pečiatky dodacej pošty dňa 22. 07. 2009 odoslaná späť. Uvedená neotvorená zásielka sa stále nachádza u žalovaného. Keďže žalobca ako podnikateľ - fyzická osoba, ktorá mala v živnostenskom registri uvedenú adresu miesta podnikania ako „G. XX, XXX XX N.“ a inú adresu neuviedol, ani iná jeho adresa nebola správnemu orgánu známa, zásielka bola doručovaná na túto adresu. Žalovaný argumentoval tým, že vzhľadom k tomu, že žalobca zásielku neprevzal v odbernej lehote, považovala sa podľa § 25 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú (tzv. fikcia doručenia), a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Rozhodnutie bolo podľa žalovaného doručené v súlade so zákonom (), ktorý fikciu doručenia považuje za rovnocenný spôsob doručenia k spôsobom ostatným. Rozhodnutie následne nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľné. Ustanovenie § 24 ods. 1 správneho poriadku týkajúce sa iba fyzickej osoby (nie fyzickej osoby - podnikateľa), ktorým v súvislosti s doručovaním rozhodnutia odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu argumentuje žalobca v žalobe sa na žalobcu, ako fyzickú osobu - podnikateľa podľa žalovaného nevzťahuje. V prípade doručovania rozhodnutí v správnom konaní pre fyzickú osobu - podnikateľa platí § 25 ods. 3 správneho poriadku. V tejto súvislosti ešte žalovaný uviedol, že odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu už zasielal žalobcovi niekoľko zásielok na predmetnú adresu (napr. aj oznámenie o začatí správneho konania) a všetky s výnimkou citovanej si vždy prevzal. Taktiež uviedol, že keďže si prevzal aj oznámenie o začatí správneho konania, na ktoré reagoval listom so žiadosťou o zastavenie tohto konania teda vedel alebo mohol vedieť, že po tomto oznámení nasleduje samotné rozhodnutie a teda mohol prejaviť záujem o toto konanie, čo však neurobil. Tvrdenie o tom, že mu nebolo do schránky uložené upovedomenie o opätovnom doručení, resp. o uložení na pošte považuje žalovaný len za účelové tvrdenie bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Žalovaný je toho názoru, že návrh na uznanie tohto prípadu ako hodného osobitného zreteľa je absolútne nedôvodný. Pripomenul, že námietku povinného o nedoručení zásielky zamietol aj Okresný súd Bratislava V uznesením č. 36 ER/3622/2009-26.

7. Žalovaný sa taktiež vyjadril aj k ďalším skutočnostiam, ktoré uvádzal žalobca v žalobe týkajúcich sa kontrolóra O.. S. počas štátneho odborného dohľadu vykonanému v roku 2006 nad autoškolou žalobcu. Uviedol, že sa jedná opäť o zavádzajúce osočovanie bez predloženia akýchkoľvek dôkazov potvrdzujúcich takéto tvrdenia. Štátny odborný dohľad nad žalobcovou autoškolou bol vykonaný v roku 2006 (kontrolná skupina v zložení O.. S. - vedúci kontrolnej skupiny/OKŠDD, L.. G. - člen kontrolnej skupiny/Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave) na základe anonymného podania doručeného na štátny dopravný úrad žalovaného a zaslaný žalovanému na odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu vnútorným listom. Obsahom tohto podania bolo nedodržiavanie učebných osnov vodičských kurzov autoškolou. Uvedeným štátnym odborným dohľadom boli podľa žalovaného zistené porušenia právnych predpisov najmä vo vzťahu k vedeniu dokumentácie o jednotlivých kurzoch prevádzkovateľom autoškoly, na základe čoho bol vypracovaný protokol. Uvedený protokol bol po prieťahoch prerokovaný s vedúcim kontrolovaného subjektu, ktorý bol bez postihu upozornený na dodržiavanie zákona. Podľa žalovaného nie je pravdou, že by si O.. S. vymýšľal znenie zákona, vytváral si a následne vyhodnocoval nejaké podklady, falšoval a antidatoval dokumenty či nevracal odobrané doklady. Uviedol, že žalobca prejavoval neochotu spolupracovať, predkladať doklady a rôznym spôsobom prejavoval dešpekt a invektívy ku členom kontrolnej skupiny tak, aby výkon kontroly zmaril, resp. čo najviac spomalil. O.. S. mu však všetky doklady potrebné ku kontrole vrátil a žalobca nepreukázal opak.

8. Žalovaný sa písomne vyjadril aj k uplatnenej nemajetkovej ujme. Podľa názoru žalovaného nemá žalobca nárok na náhradu ujmy a žiadna ujma sa mu nestala. Tvrdil, že žalobca jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi činnosťou orgánu verejnej správy a následkami, ktoré mu údajne v tejto súvislosti vznikli, ani nepredložil žiaden dôkaz o takejto ujme. Žalobca sa v žalobe mal obmedziť len na verbálny popis jeho domnelej nemajetkovej ujmy s použitím nemerateľných vyjadrení, ktorú údajne utrpel. Rovnako ani nedokladoval, ako sa mu od roku 2009 darilo v pracovnom ako aj osobnom a rodinnom živote a ako sa mu od vtedy údajne znížili príjmy z podnikateľskej činnosti v priamej súvislosti s činnosťou žalovaného. Rovnako nepredložil žiaden dôkaz o zhoršení psychického stavu, teda v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného. Poukázal aj na to, že právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Argumentoval tým, že žalobca túto podmienku nesplnil.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a to výpisom zo živnostenského registra žalobcu, rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 5793/2009/OKŠDD/z.26604, upovedomením o začatí exekúcie č.k. Ex 502/09 vydaným súdnou exekútorkou JUDr. Oľgou Rehákovou, námietkami proti exekúcii č. Ex 502/09 podaných žalobcom, uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 36 Er 3622/2009-26 zo dňa 22.02.2010, oznámením o skončení exekučného konania č. Ex 502/09 zo dňa 08.04.2010, podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 09.02.2010, listom ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR H. S. zo dňa 22.02.2010, žiadosťou o prehodnotenie postupu pri vybavení veci podanou žalobcom dňa 08.03.2010, listom ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR M. T. zo dňa 05.08.2010, rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 04.08.2010 č. XXX/XXXX, listom žalobcu zo dňa 16.08.2010 adresovaným ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.01.2011, výpismi z účtu žalobcu, žiadosťou zo dňa 31.12.2012 o vrátenie poplatku, žalovaným predloženými listinami a to vyjadrením zo dňa 02.04.2009 doručeným žalovanému žalobcom, vyžiadaním dokladov zo dňa 02.04.2009, vyjadrením k mailu zo dňa 09.04.2009, žiadosťou o predloženie dokladov zo dňa 22.04.2009, ako i kompletným spisovým materiálom žalovaného č. 5793/2009/ OKŠDD/2.26604 a exekučným spisom Okresného súdu Bratislava V č.k. 36 Er 3622/2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

10. Žalobca vypovedal, že od roku 1999 prevádzkuje autoškolu pod obchodným menom O. A. - Y. servis. V roku 2009 bolo Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydané rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta 663,88 eur. Uviedol, že mu predmetné rozhodnutie bolo zaslané na miesto podnikania G. XX, N.. Rozhodnutie bolo vydané dňa 30.06.2009, pričom uviedol, že mu nebolo nikdy doručené. Tvrdil, že nemal vedomosť, že mu bola uložená poriadková pokuta, všetky písomnosti si preberal, bežne komunikoval s Ministerstvom. O rozhodnutí o uložení pokuty sa mal dozvedieť až z exekúcie, potom čo mu bol zablokovaný účet v banke exekútorkou a mal zablokované aj stavebné sporenie. Udával, že až na základe zablokovania účtu, začal pátrať potom, v čom je problém a začal danú situáciu riešiť. Mal mu pomôcť jeho brat a následnou snahou a podnetom na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, bolo rozhodnutie zrušené. Pokutu, ktorú zaplatil, mu bola žalovaný vrátená a účty odblokované. Žalobca sa domnieva, že uplatnená ujma, ktorá mu bola spôsobená úradníkmi žalovaného nie je ani adekvátna k tomu, čo prežíval, pretože počas troch rokov sa domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia. V predmetných správny konaniach nebol zastúpený advokátom a pomáhal mu brat. Tvrdil, že sa tomu venoval tri roky, písal a pripravoval podania. Čo sa týka vzniknutej ujmy udával, že to malo vplyv na výkon jeho práce, psychiku, jeho rodinu, pretože sa danej veci musel stále venovať. Malo ho to stáť veľa stresu. Opakovane tvrdil, že sa o pokute dozvedel až z exekučného konania.

11. Súd má zo živnostenského registra SR preukázané, že žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom s viacerými predmetmi podnikania medzi ktoré patrí aj prevádzkovanie autoškoly. Žalobca má vo výpise uvedené miesto podnikania G. XX, XXXXX N..

12. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 663,88 eur podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a § 46 zákona o správnom konaní za to, že mal porušiť povinnosť podľa § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 tým, že neposkytol požadovanú súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam pracovníkov kontroly podľa § 11 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. a mal znemožniť priebeh kontroly. Na predmetnom rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti dňa 22.07.2009 a vykonateľnosť dňom 23.07.2009. Predmetné rozhodnutie vydal L.. R. H., riaditeľ odboru a na poslednej strane v dolnej časti je poznámka, že rozhodnutie sa doručuje na adresu O. A. - Y. Z., G. XX, XXX XX N..

13. Súdna exekútorka JUDr. Oľga Reháková dňa 16.11.2009 vydala upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie sumy 663,88 eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a exekúcií SR zo dňa 30.06.2009, č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604. Žalobca podaním zo dňa 21.11.2009 podal námietky proti exekúcii. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 36 Er 3622/2009-26 zo dňa 22.02.2010 zamietol námietky povinného proti exekúcii. Listom zo dňa 08.04.2010 súdna exekútorka oznámila žalobcovi, že exekučné konanie Ex 502/09 skončilo vymožením pohľadávky v celkovej výške 988,05 eur.

14. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca dňa 11.02.2010 podal Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 5793/2009/ OKŠDD/z.26604. Minister dopravy pôšt a telekomunikácií SR H. Vážny listom zo dňa 22.02.2010 reagoval na predmetný podnet žalobcu a oznámil mu, že nezistil dôvod na postup podľa § 65 a nasl. správneho poriadku. Žalobca dňa 08.03.2010 doručil Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR žiadosť o prehodnotenie postupu vo veci. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR M. T. mu listom zo dňa 05.08.2010 oznámil, že rozhodnutie č. 0793/2009/OKŠDD/z.26604 bude preskúmané mimo odvolacieho konania. Následne Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo rozhodnutie zo dňa 04.08.2010, ktorým zrušilo podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie č. 0793/2009/OKŠDD/ z.26604 zo dňa 30.06.2009. V predmetnom rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca voči preskúmavanému rozhodnutiu ako účastník konania nepodal rozklad. Po preskúmaní podnetu a príslušného spisu ministerstvo zistilo, že nebolo oprávnené na uloženie pokuty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v spojení so zákonom o autoškolách. Žalobca listom zo dňa 16.08.2010 požiadal o vrátenie zaplatených súm. Následne dňa 10.01.2011 podal na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom si uplatnil škodu v celkovej výške 80.407,87 eur pozostávajúcu z nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, škody spôsobenej výkonom exekúcie v sume 407,87 eur, inej škody a to cestovného 697 eur, parkovného 15 eur, MHD 23 eur, náhrady za stratu času 4000 eur, prevádzkové náklady 300 eur a právnu pomoc 24.965 eur. Súd mal ďalej zo žalobcom predložených listinných dôkazov preukázané, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky listom zo dňa 27.06.2011 žalobcovi odpovedalo na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo uznalo žiadosť žalobcu v časti trov exekúcie vo výške 324,17 eur za opodstatnenú a oznámili mu, že túto suma mu bude ihneď po oznámení čísla účtu uhradená.

15. Žalobca súdu ďalej predložil výpis zo svojho účtu vedený v T. banke za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010 z ktorého vyplýva, že z jeho účtu bol vykonaný dňa 06.04.2010 bezhotovostný prevod sumy 83 eur a taktiež sumy 988,05 eur.. Žalobca dňa 02.01.2013 podal T. obchodnej banke sťažnosť so žiadosťou o vrátenie poplatku. Žalobca sa sťažoval na neoprávnené vytvorenie účtu č. 4009241511/7500 s názvom O. A. bez jeho vedomia. Uviedol, že vykonanie tohto úkonu považuje za zneužitie svojej identity a jeho osobných údajov T. obchodnou bankou v spolupráci s exekútorským úradom JUDr. Oľga Reháková. Uviedol, že predmetný účet bol vytvorený dňa 16.11.2009 a nebol informovaný o dôvode vytvorenia účtu. Uviedol, že má informáciu o tom, že z jeho ČSOB termínovaného vkladu na dobu určitú súdna exekútorka JUDr. Oľga Reháková neoprávnene exekvovala sumu 988,75 eur. Žiadal banku o vrátenie sumy 83,70 eur.

16. Súd zo spisu odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 5793/2009/OKŠDD/2.26604 zistil, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave dňa 31.03.2009 doručilo Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR písomné podanie, ktorým ho požiadalo o hlavný štátny dozor a preverenie a zaujatie stanoviska či sú osvedčenia o absolvovaní kurzu vydané autoškolou prevádzkovanou žalobcom v súlade so zákonom. Súd mal preukázané, že žalobca bol jednak telefonicky dňa 01.04.2009 a následne aj písomne dňa 02.04.2009, 22.04.2009 vyzvaný ministerstvom na predloženie dokladov, všetky výzvy mu boli riadne doručené, pričom výzvu zo dňa 02.04.2009 mu bola riadne doručená poštou na adresu G. XX, XXX XX N.. Následne Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR listom zo dňa 20.05.2009 č.k. 05793/2009/ OKŠDD/z.19679 oznámilo žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa ustanovenia §16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Predmetné oznámenie o začatí konania o uložení pokuty bolo prostredníctvom pošty riadne doručené žalobcovi dňa 22.06.2009 na adresu miesta podnikania O. A. V. - Y. Z., G. XX, XXX XX N.. Žalobca na začatie správneho konania o uložení pokuty reagoval listom zo dňa 26.06.2009 a požiadal o zastavenie správneho konania. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR dňa 30.06.2009 rozhodlo o uložení pokuty žalobcovi, pričom mu predmetné rozhodnutie bolo doručované poštou opäť na adresu zapísanú v živnostenskom registri, t.j. O. A. Y. Z., G. XX, XXX XX N.. Predmetná zásielka bola dňa 03.07.2009 uložená na pošte a po uplynutí úložnej doby dňa 22.07.2009 vrátená ministerstvu ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca dňa 07.12.2009 doručil predmetnému ministerstvu podanie označené ako uplatnenie práva účastníka konania, v ktorom žalobca požiadal o nahliadnutie do spis v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním. Ministerstvo žalobcovi dňa 11.12.2009 oznámilo, že správne konanie bolo ukončené rozhodnutím, ktoré je vykonateľné a prebieha exekučné konanie. Žalobca dňa 23.12.2009 oznámil Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácii SR v podaní označenom ako žiadosť o prehodnotenie odpovede, že nahliadnutím do exekučného spisu dňa 16.12.2009 súdnej exekútorky JUDr. Oľgy Rehákovej zistil, že v spise je rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 30.06.2009 č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 21.10.2010 nahliadol do spisu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 5793/2009/ OKŠDD/2.26604 a vlastnoručne podpísal záznam o nahliadnutí do spisu.

17. Zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. Zn. 36 Er 3622/2009 mal súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 21.11.2009 vzniesol námietky voči exekúcii. V predmetnom upovedomení uviedol, že o existencii exekučného titulu rozhodnutia Ministerstva pôšt, dopravy a telekomunikácií SR sa dozvedel dňa 18.11.2009 pri prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie.

18. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. /§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

19.Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 pds.1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, / § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

20. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. / § 5 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

21. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. / § 6 ods. 1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

22. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. / § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

23. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. / § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

24. Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. / § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /

25. Súd právne vec posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci účinného k 30.06.2009 v súlade s ustanovením § 27 ods. 1 predmetného zákona. V danom prípade k žalobcom tvrdenej škode malo dôjsť rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 663,88 eur.

26. Žalovaný na súdnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Súd preto v prvom rade posúdil dôvodnosť tejto námietky. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci upravuje osobitne podmienky premlčania v § 19 predmetného zákona tak, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Keďže si žalobca v konaní uplatňuje nárok na škody vzniknutú nezákonným rozhodnutím, podmienkou na uplatnenie takéhoto nároku je zrušenie rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009, ktorým mala byť spôsobená škoda s poukazom na ust. § 6 ods. 1citovaného zákona. Takýmto rozhodnutím bolo rozhodnutie Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 04.08.2010 č. 121/2010, ktorým minister zrušil rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi. Predmetné rozhodnutie bolo zaslané žalobcovi dňa 09.08.2010, pričom navrhovateľ v žalobe uviedol, že mu bolo doručené dňa 13.08.2010. Trojročná premlčacia lehota teda v tomto prípade žalobcovi začala plynúť dňa 14.08.2010. Žalobca listom zo dňa 10.01.2011 podaným u žalovaného dňa 10.01.2011 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalovaný žalobcovi na jeho žiadosť odpovedal listom zo dňa 27.06.2011. Premlčacia lehota teda žalobcovi neplynula od 10.01.2011 do 27.06.2011, t.j. po dobu päť mesiacov a 17 dní. Súd má za to, že premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 31.01.2014. Žalobca podal žalobu dňa 29.01.2014 a teda pred uplynutím premlčacej doby. Súd preto konštatuje, že námietka žalovaného ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu nie je dôvodná.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR uložilo rozhodnutím č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 pokutu vo výške 663,88 eur podľa zákona č. 10/1996 o kontrole v štátnej správe a zákona o správnom konaní z dôvodu neposkytnutia požadovanej súčinnosti zodpovedajúcej oprávneniam pracovníkov kontroly. Taktiež bolo nesporné, že na predmetnom rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť ku dňu 23.07.2009 a rozhodnutie bolo postúpené za účelom vymoženia uloženej pokuty súdnej exekútorke JUDr. Oľge Rehákovej s návrhom na vykonanie exekúcie. Žalobcovi bolo riadne doručené upovedomenie o začatí exekúcie, voči ktorej podal námietky. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 36 Er 3622/2009-26 podané námietky zamietol a exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky a trov exekúcie. Následne Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutím č. 121/2010 zo dňa 04.08.2010 exekučný titul - rozhodnutie č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 zrušil, pretože ministerstvo nebolo oprávnené na uloženie pokuty.

28. Súd zistil, že žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom a žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

29. Pre vznik nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti a samotná existencia škody takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. subjekt ( orgán štátu) 2. predmet ( nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah) 3. správanie subjektu ( jeho rozhodnutie) 4. výsledok spočívajúci v škode 5. príčinná súvislosť medzi správaním ( rozhodnutím) a výsledkom ( škodou) 6. protiprávnosť - nezákonnosť Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. / viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.03.2012, sp. zn. 5 Cdo 27/2011 /

30. V prvom rade musí súd uviesť, že dôkazné bremeno o kumulatívnom splnení všetkých vyššie uvádzaných podmienok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočíva na žalobcovi ( poškodenom). Poškodený je povinný preukázať vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Súd má jednoznačne za to, že žalobca dôkazné bremeno v spore neuniesol a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov na náhradu škody.

31. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky náhrady škody za nezákonné rozhodnutie ustanovenú v § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá ustanovuje, že právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. V danom prípade bolo medzi stranami sporu dokonca nesporné, že žalobca riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu žalovaného č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 nepodal. Žalobca žiadal, aby súd túto podmienku nezohľadnil, pretože ide podľa neho o dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v tom, že mu nebolo nezákonné rozhodnutie riadne doručené. Súd sa s touto žiadosťou žalobcu vysporiadal tak, že skutočnosti tvrdené žalobcom ako dôvod osobitného zreteľa neuznal. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný postupoval pri doručovaní rozhodnutia č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 v súlade so správnym poriadok, pričom toto rozhodnutie doručoval poštou do vlastných rúk žalobcovi, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom na adresu jeho miesta podnikania zapísanú v živnostenskom registri a to O. A. - Y. Z., miesto podnikania G. XXXX/XX, XXX XX N.. Zásielka sa správnemu orgánu vrátila ako nedoručená po uplynutí úložnej doby a rozhodnutie žalovanému bolo žalobcovi doručené náhradne ( fikciou ) doručenia v súlade s § 25 ods. 3 Správneho poriadku. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Žalovaný sa voči tejto argumentácii žalobcu bránil úspešne a listinnými dôkazmi ako aj právnou argumentáciou podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku preukázal riadne doručenie zásielky obsahujúcej sporné rozhodnutie žalobcovi. Žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie, že by mu nebolo do schránky uložené upovedomenie o opätovnom doručení, resp. uložení zásielky na pošte. Súd poznamenáva, že okolnosťou osobitného zreteľa by mohla byť určitá okolnosť nezapríčinená žalobcom, ktorá by mu objektívne zabránila alebo výrazne sťažila podanie riadneho opravného prostriedku ako napríklad vážne ochorenie, hospitalizácia v nemocnici a podobne. Žalobca nenamietal skutočnosť, že by sa v čase doručovania na adrese miesta podnikania nezdržoval. Súdu sa zdá účelové tvrdenie , že všetky predchádzajúce písomnosti si žalobca riadne prevzal a až potom ako sa dozvedel o začatí správneho konania o uložení pokuty si následne doručované rozhodnutie o uložení pokuty v odbernej lehote na adrese miesta podnikania neprevzal.

32. Súd ďalej k tvrdeniam žalobcu o vzniku škody a nemajetkovej ujmy uvádza, že žalobca nepreukázal súdu ani vznik škody a nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi vydaným rozhodnutím o vznikom ujmy. Pričom tieto okolnosti sú taktiež nevyhnutným predpokladom na uplatnenie náhrady škody. Žalobca tvrdil, že vydané rozhodnutie mu spôsobilo značnú ujmu, ktorú si vyčíslil ako nemajetkovú ujmu na sumu 17.600 eur. Tvrdil, že mu rozhodnutie žalovaného č.k. 5793/2009/OKŠDD/z.26604 zo dňa 30.06.2009 porušilo občiansku česť, spôsobilo zníženie vážnosti v spoločnosti, znížilo mu ľudskú dôstojnosť a zhoršilo rodinný a pracovný život. Žalobca žiadnu z týchto tvrdených skutočností nepreukázal. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta za neposkytnutie súčinnosti pri štátnom odbornom dohľade vykonávaným žalovaným. Žalobca súdu vierohodne nepreukázal akým spôsobom mohlo uloženie pokuty v pomerne nízkej výške 663,88 eur zasiahnuť do jeho osobnosti a súkromného a pracovného života tak, aby mu vznikla ujma v uplatnenej výške, resp. vôbec akákoľvek ujma. Tvrdenia ktoré uvádzal o tom, že mu mali volať klienti autoškoly, že sa mu zhoršoval pracovný život s určitosťou nesúviseli s vydaným rozhodnutím o uložení pokuty, o ktorého existencii ani jeho klienti nevedeli. Priama súvislosť medzi daným konkrétnym rozhodnutím o uložení pokuty a vznikom akejkoľvek ujmy žalobcovi v konaní preukázaná nebola. Tvrdenie, že sa žalobca musel niekoľko rokov zaoberať predmetným rozhodnutím a brániť sa, taktiež nie je pravdivé. Žalovaný na opakovaný podnet žalobcu na preskúmanie vydaného rozhodnutia o pokute reagoval začatím konania a následným rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o pokute. Následne taktiež žalobcovi čiastočne vyhovel pri podanom predbežnom prerokovaní náhrady škody a vymoženú pokutu mu vrátil. Súd nemal preukázané, že by predmetné správne konanie, ktorého výsledkom bolo uloženie pokuty a následné jej zrušenie mohlo akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do podnikania žalobcu, zasiahnuť jeho česť a ľudskú dôstojnosť alebo zasiahnuť do jeho rodinného života.

33. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno o kumulatívnom splnení všetkých podmienok nároku na náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom k tejto skutočnosti, súd jeho žalobu zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bol žalovaný v spore plne úspešný. Avšak žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli a preto mu súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).