Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne A. K., N.. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným 1/ W. K., N.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX Č. a 2/ W. K., N.. XX.XX.XXXX, L.. F. S. XXX/X, XXX XX Č., zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, v konaní o zrušenie užívacieho práva k bytu takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobkyne voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čoho sa žalobkyňa domáhala: Dňa 19.9.2016 žalobkyňa A. K. podala žalobu proti žalovaným 1/ W. K.Á. V.., N.. XX.X.XXXX a žalovanému 2/ W. K. B.., N.. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovaným 1/, 2/ vylúčenia z užívania bytu č. XX, bytový dom č. XXX, na parcele CKN XXXX, na ulici B. XXX/XX, Č., zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Č. na spoluvlastníkov žalobkyňu a žalovaného 1/, na každého z nich v rozsahu 1/2.

2. Žalobkyňa uviedla, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2015 V XXXX/XXXX sa stala spoluvlastníčkou bytu v rozsahu 1 - byt č. XX, W. poschodie, bytový dom súp. č. XXX, vchod A., pozemok CKN parcela č. XXXX, ulica B. XXX/XX, Č., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. mesta Č.. Žalovaný 1/ je spoluvlastníkom sporného bytu spolu so žalobkyňou v rozsahu 1. Žalovaný 2/ má k spornému bytu zriadené vecné bremeno - doživotné právo bývania a užívania sporného bytu. So žalovaným 1/ žila v spoločnej domácnosti približne 2,5 roka. Od začiatku spoločného bývania bol žalovaný 1/ k žalobkyni i dcére N., N.. X.XX.XXXX agresívny. Agresivita bola slovná i fyzická. Dňa 14.6.2016 podala na žalovaného 1/ trestné oznámenie (Č.-Y.-XXX/X-M.-E.-XXXX). Na žalovaného 2/ podala trestné oznámenie dňa 4.8.2016, pretože prostredníctvom SMS správ v období od 14.6.2016 do 16.6.2016 neustále žalobkyni vypisoval SMS správy, ktoré mali výhražný charakter a atakoval žalobkyňu aj telefonátmi. 3.8.2016 prišiel žalovaný 2/ prevziať osobné veci svojho syna - žalovaného 1/ do sporného bytu. Jeho veci začal hľadať aj medzi vecami žalobkyne a pritom sa žalobkyni vyhrážal, že bude pykať aj so svojou matkou, lebo dostala do basy jeho syna a má sa na čo tešiť. Poukázala v žalobe na uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 5P/27/2016 o neodkladnom opatrení, ktorým maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a uznesenie vo veci 8C/265/2016, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie - dočasne nevstupovať do sporného bytu. Žalobkyňa je na rodičovskej dovolenke.

Jediným príjmom sú rodinné prídavky vo výške 23,52 € a rodičovský príspevok 203,20 €. Žiadala priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. V rozsudočnom návrhu žiadala, aby žalovaní 1/, 2/ boli vylúčení z užívania bytu č. XX, bytový dom č. XXX, na parcele CKN XXXX, LV č. XXXX, kat. úz. obce Č.. K žalobe pripojila uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin týrania blízkej osoby čl. 4 vo vzťahu k žalovanému 1/, prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia čl. 8, LV č. XXXX čl. 9, zápisnica o doplnení trestného oznámenia čl. 10 vo vzťahu k žalovanému 2/, uznesenie sp. zn. 5P/27/2016 čl. 11, uznesenie sp. zn. 8C/265/2016 čl. 13, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca čl. 17 o poberaní prídavku na deti. Po vyjadrení žalovaných 1/, 2/ na čl. 27 spisu, z ktorého vyplýva, že nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne k podaniu takejto žaloby, ani pasívna legitimácia žalovaných 1/, 2/. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 30.1.2017 čl. 53 spisu uviedla, a to v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.3.2013 sp. zn. 7Co/93/2012, podľa ktorého názoru ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka upravuje použitie analógie legis na občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom. Je vylúčené, aby súd odmietol poskytnúť ochranu len preto, že niet výslovnej právnej úpravy. Ustanovenie § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka analógiu zákona výslovne vylučuje k právnym vzťahom uvedeným v tomto zákonnom ustanovení. Pokiaľ ide o iné než uvedené vzťahy, analógiu legis nevylučuje. Z toho dôvodu za použitia analógie legis žalobkyňa mala za to, že je v spore aktívne legitimovaná. Na pojednávaní dňa 13.4.2017 právny zástupca zopakoval tvrdenia z vyjadrenia zo dňa 30.1.2017 čl. 53 spisu. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.4.2017 uviedla. Súhlasila s tým, že so žalovaným 1/ žila približne od 13.6.2013 do 13.6.2016, 8.12.2015 bolo v prospech žalobkyne zlikvidované vlastnícke právo k 1 sporného bytu (prevodom od žalovaného 1/) a prvýkrát podala trestné oznámenie na žalovaného 1/ 14.6.2016. Žalovaný 1/ bol voči žalobkyni agresívny aj do 14.6.2016, ale bála sa podať trestné oznámenie skôr, v čase od 13.6.2013 do 14.6.2016. Ako dôkaz do tohto súdneho spisu nepredložila lekársku správu o fyzickom alebo psychickom násilí, ale lekársku správu z neurologického oddelenia o tom, že trpí kŕčovým ochorením - tetániou (čl. 8). Urobila tak z toho dôvodu, že kŕčové ochorenie sa jej v dôsledku agresivity žalovaného 1/ zhoršuje. Otec nejaké o dieťa záujem. Aj keby javil, nedala by mu dieťa a to ani sprostredkovane cez tretiu osobu. Na žalovaného 2/ podala trestné oznámenie dňa 4.8.2016. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, uviedla, že má z neho strach, pretože podporuje žalovaného 1/, svojho syna, v tom, čo jej robí. Dostala od neho veľa výhražných SMS správ. SMS správy doručila do vyšetrovacieho spisu, ktorý sa týka žalovaného 2/. 3. Čo tvrdili žalovaní 1/, 2/, aké prostriedky procesnej obrany použili: Vo vyjadrení zo dňa 31.10.2016 čl. 27 spisu poukázali, že skutkový stav, ktorý tvrdí žalobkyňa v žalobe, zodpovedá ustanoveniam § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 705a Občianskeho zákonníka, podľa ktorých takúto žalobu môže podať manželka, bývalá manželka alebo blízke osoby manžela, bývalého manžela, rovnako spoločný nájomca, resp. blízke osoby spoločného nájomcu, nie však podielový spoluvlastník. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi a je preto vylúčené, aby sa na tento spor vzťahoval § 146 ods. 1, 2 a § 705a Občianskeho zákonníka. Na podielové spoluvlastníctvo sa vzťahujú ustanovenia § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré neobsahujú možnosť vylúčiť druhého spoluvlastníka z užívania bytu a už vôbec také právo žalobkyne sa nevzťahuje k právu žalovaného 2/, vylúčiť ho z vecného bremena podľa § 151n Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu žiadali, aby súd žalobu zamietol. Na takom návrhu zotrvali aj po podaní vyjadrenia žalobkyne, ktorá žiadala aplikovať analógiu legis aj na prípad spoluvlastníckeho práva a vylúčiť žalovaných 1/, 2/ z užívania bytu. Na pojednávaní dňa 13.4.2017 právny zástupca žalovaných 1/, 2/ uviedol, že k takému sporu nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne, ani pasívna legitimácia žalovaných 1/, 2/. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.4.2017 uviedol. Nesúhlasí so zrušením užívacieho práva k bytu. Žalobkyňa ho chce takto pripraviť o byt, ktorý nadobudol zákonným spôsobom. V tiesni ho previedol na žalobkyňu - družku. Evidenčne býva v spornom byte Č. - L. S., K. XXX/XX, ale fakticky býva u otca, žalovaného 2/, na adrese F. S. XXX, Č.. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol. Žalobkyňa klame, keď uvádza, že ju z bytu vyhadzoval ešte pred väzbou svojho syna, žalovaného 1/. Posielal po väzbe žalobkyni SMS, ktoré uviedla, bolo to kvôli uväzneniu syna. Dovtedy s ňou nemal žiaden konflikt. Keď jej syn prepísal 1 bytu, začal ju akceptovať ako budúcu nevestu. Jej však ide o celý byt, preto potrebujú syna čím dlhšie držať vo väzbe.

4. Dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa a skutkový stav zistený z týchto dôkazov: Žalobkyňa predložila uznesenie o začatí trestného stíhania proti žalovanému 1/ pre zločin týrania blízkej osoby zo dňa 15.6.2016 čl. 4 spisu - Č.M.:Y.-XXX/X-M.-E.-XXXX. Z prepúšťacej správy z neurologického oddelenia, ktorú pripojila k žalobe (čl. 8 spisu), súd mal preukázané, že bola hospitalizovaná od 10.4.2016 do 13.4.2016. V minulosti jej bola diagnostikovaná tetánia, mávala aj záchvaty kŕčov, posledný záchvat pred rokom a pol. Záchvaty sa prejavovali tŕpnutím a kŕčmi, vracaním. Uviedla aj pobolievanie v oblasti žlčníka, žalúdka. Uviedla, že je zoslabená. Na neurologické oddelenie bola prijatá pre tetanický

záchvat kŕčov a parestézii, ktorému predchádzali ťažkosti so zvracaním, bolesťami brucha. Podobné záchvaty boli už aj v minulosti. Liečila sa magnéziovými tabletami. Navrhnuté EMG testy na tetániu pacientka odmietla, od spádového neurológa však počas hospitalizácie bola získaná informácia o vysokej pozitivite EMG testov na tetániu. Pacientka bola liečená sedatívnou liečbou. Touto správou súd nemal po skutkovej stránke preukázané tvrdenia žalobkyne, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu tetánie v dôsledku fyzickej a psychickej agresivity žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/. Je zrejmé, že takúto okolnosť v lekárskej správe ošetrujúci lekár ani nespomína a taký odborný záver z tejto lekárskej správy ani nevyplýva. Preto súd nemohol bez odborného znaleckého posudku sa vyjadriť, či došlo k zhoršeniu ochorenia tetánie u žalobkyne v dôsledku tvrdenej fyzickej a slovnej agresivity žalovaného 1/, alebo či došlo k zhoršeniu tetánie pre porušenie liečebných povinností zo strany žalobkyne, resp. z iných dôvodov, ak áno, akých. Za situácie, kedy žalobkyňa tvrdila, že počas celej doby spolužitia so žalovaným 1/ sa dopúšťal žalovaný 1/ voči nej slovnej a fyzickej agresivity, potom žalobkyňa nepredložila do spisu 4C/92/2016 žiadne lekárske potvrdenie, na základe ktorého by bola ošetrená lekársky v dôsledku fyzickej agresivity, resp. liečená v dôsledku psychickej agresivity žalovaného 1/. Rovnako nepredložila ani trestné oznámenie počas celej doby spolužitia, pričom súd pri chronologickom usporiadaní skutkových tvrdení mal preukázané, že žalobkyňa so žalovaným 1/ žili spolu od 13.6.2013 do 13.6.2016. Prvýkrát podala trestné oznámenie až dňa 14.6.2016 na žalovaného 1/ a na žalovaného 2/ až 4.8.2016, pričom 6 mesiacov pred podaním prvého trestného oznámenia dňa 8.12.2015 previedol žalovaný 1/ na žalobkyňu 1 vlastníckeho práva k spornému bytu č. XX, zmluva V XXXX/XXXX. Žalovaný 1/ získal byt darom na základe darovacej zmluvy od otca V XXXX/XXXX, vklad zo dňa 27.7.2015. Teda hneď po 5 mesiacoch po tom, ako získal byt, previedol 1 bytu do vlastníctva žalobkyne. Z LV č. XXXX čl. 9 spisu vyplýva, že sporný byt č. XX v obytnom dome č. XXX patrí do spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, každému v rozsahu 1 s tým, že žalovaný 1/ získal byt na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 27.7.2015 a žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2015. Z tohto listu vlastníctva vyplýva aj vecné bremeno in personam v prospech žalovaného 2/, a to právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX. Zo zápisnice o doplnení trestného oznámenia zo dňa 16.8.2016 čl. 10 spisu vyplýva, že žalobkyňa podala trestné oznámenie aj na žalovaného 2/. Vypisoval jej SMS správy od 14.6.2016 do 16.6.2016 výhražného charakteru (nevyhrážal sa zabitím). Rovnako sa jej vyhrážal dňa 3.8.2016, keď prišiel pre veci svojho syna do bytu. Hľadal aj v skriniach žalobkyne, nič nenašiel, preto z bytu nič nevzali. Nevyhrážali sa spolu s manželkou zabitím, ani ujmou na zdraví, len tým, že bude pykať aj so svojou matkou, lebo dostali do basy jeho syna a keď sa tam žalovaný 2/ nasťahuje, tak sa má na čo tešiť. Zavolala políciu. Urážky počula aj V. K., suseda, ktorá im povedala, že ich syn chodil domov opitý. Z uznesenia sp. zn. 5P/27/2016 zo dňa 6.7.2016 a pripojeného spisu súd mal preukázané, že Okresný súd Čadca vydal neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú N. K., N.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného vo výške 27,13 €. Z uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 8C/265/2016-23 zo dňa 19.8.2016 (čl. 13) súd mal preukázané, že Okresný súd Čadca nariadil neodkladné opatrenie, uložil dočasne žalovaným 1/, 2/ nevstupovať do sporného bytu č. XX a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej - podania žaloby žalobkyne proti žalovaným 1/, 2/ o vylúčenie žalovaných 1/, 2/ z užívania nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa musí podať v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia. Súd im zároveň uložil v rámci neodkladného opatrenia povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci ochrany osobnosti. Uložil, aby sa nepribližovali k osobe žalobkyne, a to až do právoplatného ukončenia konania na ochranu osobnosti. Žalobkyňa predložila notársku zápisnicu N XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX - kúpnu zmluvu medzi W. K. P. A. K. na sporný byt, dohodnutá kúpna cena 20 000 €. Kúpna cena bola zaplatená formou investícií, ktoré kupujúca vložila do generálnej opravy bytu. Kupujúca vzala na vedomie, že byt je zaťažený vecným bremenom a že s vlastníctvom veci prechádza na kupujúcu aj vecné bremeno.

5. Ktoré dôkazy predložili žalovaní 1/, 2/ a aký skutkový stav súd z týchto dôkazov mal preukázaný: K vyjadreniu zo dňa 31.10.2016 čl. 27 spisu nepripojili žiadne dôkazy. Navrhli pripojiť spis OS Čadca 1Tp/22/2016, 8C/265/2016 a vyšetrovací spis Č.M.:Y.-XXX/X-M.-E.-XXXX.

6. Ktoré dôkazy vykonal súd a aký skutkový stav z týchto dôkazov mal zistený: Pripojil spis 5P/27/2016, ktorým mal preukázané nariadenie neodkladného opatrenia, zverenie maloletej N. do starostlivosti matky, spis 8C/265/2016, ktorým mal preukázané nariadenie neodkladného opatrenia - zákaz vstupu žalovaných 1/, 2/ do sporného bytu, zákaz priblíženia sa žalovaných 1/, 2/ ku žalobkyni a zákaz kontaktovať akýmkoľvek spôsobom žalobkyňu až do právoplatného ukončenia konania vo veci vylúčenia z užívania a vo veci ochrany osobnosti. Súd pripojil vyšetrovací spis proti žalovanému 1/ Č.:Y.-XXX/

X-M.-E.-XXXX, osobitne prepis zvukového záznamu z CD nosiča na čl. 212 spisu, kde je prepísaný záznam z nahlásenia trestného oznámenia žalobkyňou na polícii. Z tohto predbežne je ustálené len to, že samotná žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1/ nebol opitý, bol agresívny. Bolo z toho preukázané, že v čase trestného oznámenia nebola zranená. Vyplýva z tohto oznámenia, že v deň trestného oznámenia ju žalovaný 1/ fyzicky nenapadol. Chytil ju, ona sa mu vytrhla a zamkla. Vyplýva z toho aj to, že na záver žalobkyňa uviedla, že žalovaného 1/ chcela aj postrašiť. Pripojil súd aj spis 1Tp/22/2016, z ktorého mal súd preukázané, že žalovaný 1/ bol prepustený z väzby na slobodu, bol prijatý písomný sľub, že povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti a dodrží obmedzenia, ktoré mu súd uložil. Bola prijatá záruka dôveryhodnej osoby - jeho otca W. K. za ďalšie správanie obvineného. Výsluchom žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na pojednávaní mal súd preukázané, že žalovaný 1/ dodržiava obmedzenia, ktoré mu boli uložené vo vzťahu k žalobkyni, nebýva fakticky v byte, neobťažuje žalobkyňu žiadnym kontaktom, ani osobným, ani písomným, ani telefonickým a rovnako žalovaný 2/. Žalovaný 1/ býva u svojho otca - žalovaného 2/. Súd mal preukázané, že v spornom byte býva žalobkyňa sama s maloletým dieťaťom. Aj keď žalobkyňa podala proti žalovanému 2/ trestné oznámenie dňa 4.8.2016, ani v žalobe zo dňa 19.9.2016, ani vo vyjadrení zo dňa 30.1.2017 neuviedla spisovú značku vyšetrovacieho spisu proti žalovanému 2/. Nežiadala tento dôkaz pripojiť a súd ho ani z úradnej moci nemohol pripojiť bez uvedenia spisovej značky a s poukazom na § 185 ods. 2 „... iné dôkazy bez návrhu nevykoná...“ Žalobkyňa je právne zastúpená, preto nebol dôvod na odročenie pojednávania z tohto dôvodu. Úlohou súdu bolo zhrnúť skutkový stav a rozhodnúť. Úlohou súdu nebolo namiesto žalobkyne z úradnej moci vyhľadávať dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Takým postupom by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti strán konania. Od 1.7.2016, teda od účinnosti CSP, súd nie je povinný z úradnej moci zistiť skutkový stav veci, ako to tvrdil právny zástupca žalobkyne v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 13.4.2017.

7. Právne posúdenie veci a to aj z hľadiska ustálenej rozhodovacej praxe: Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z ustanovenia § 146 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že k podaniu žaloby o vylúčenie z užívania bytu podľa ustanovenia § 146 ods. 1, 2 žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná. Nepreukázala, že ide o byt v bezpodielovom spoluvlastníctve tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 146 ods. 2 (sporný byt je v podielovom spoluvlastníctve). Taktiež nepreukázala, že je manželka alebo bývalá manželka alebo blízka osoba manžela, bývalého manžela, ktorý má byt v BSM, takže nepreukázala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vylúčenie z užívania podľa § 146 ods. 1, 2 OZ. Žalobkyňa nepreukázala ani aktívnu legitimáciu k podaniu žaloby o vylúčeniu z užívania bytu podľa § 705a OZ, pretože byt, ktorý je predmetom sporu, nie je v spoločnom nájme žalobkyne a žalovaného 1/ (je v podielovom spoluvlastníctve). Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná k podaniu žaloby o vylúčenie z užívania podľa § 705a OZ, pretože nie je spoločná nájomníčka sporného bytu, resp. manželka, resp. bývalá manželka osoby, ktorá má byť v spoločnom nájme. Pre aplikáciu § 146 ods. 1, 2 OZ, § 705a bolo potrebné preukázať aj fyzické násilie. V danom konaní bolo preukázané dôvodné podozrenie fyzického násilia, nebolo však právoplatným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sa dopustili fyzického násilia voči žalobkyni, tak ako to vyžaduje § 146 ods. 1, 2 a § 705a OZ. Napriek tomu súd návrh na prerušenie konania do právoplatného ukončenia trestného konania zamietol. Pre aplikáciu § 146 ods. 1, 2 a § 705a je potrebné, aby kumulatívne boli splnené všetky podmienky hypotézy právnej normy, teda aktívna legitimácia,

pasívna legitimácia a preukázané fyzické násilie výsledkom trestného konania. Pri aplikácii logického výkladu pri nepreukázaní čo i len jednej zákonnej podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, je nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné preukazovať ďalšie podmienky. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd pri nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobkyne nepovažoval za právne relevantné, hospodárne prerušovať konanie do právoplatného ukončenia trestnej veci. Žalobkyňa nie je ohrozená, fakticky žije sama v byte s maloletým dieťaťom. Neodkladným opatrením je zabezpečené dočasné vylúčenie žalovaného 1/ a 2/ z užívania bytu, čo je aj vo faktickej rovine realizované tým, že žalovaný 1/ býva fakticky u svojho otca - žalovaného 2/ a so žalobkyňou sa nekontaktujú žiadnym spôsobom, ani fyzicky, ani telefonicky, ani iným spôsobom. Vychádzajúc z Ústavy SR ústavné práva má nielen žalobkyňa, ale aj žalovaný 1/ a ide o ústavné právo na právnu istotu. Takisto ide o ústavné právo na ochranu vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/. Keďže nie je preukázaná aktívna legitimácia žalobkyne k podaniu žaloby o vylúčenie z užívania podľa § 146 ods. 1, 2 a § 705a OZ, potom prerušenie konania do právoplatného ukončenia trestnej veci by bolo porušením právnej istoty a ústavného práva na ochranu vlastníctva žalovaného 1/ a 2/. Tam, kde začína ústavné právo jednej strany konania, končí ústavné právo druhej strany konania. Z toho dôvodu súd vo veci rozhodol, pretože pri absencii aktívnej legitimácie v spore je čakanie na výsledok trestného konania v rozpore s ústavnou zásadou bezprieťahovosti konania, právnej istoty žalovaných 1/, 2/ a ochrany vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/, ktorí toho času sa nachádzajú, na rozdiel od žalobkyne, v provizórnych podmienkach, keď nemôžu užívať predmet svojho vlastníctva. Neodkladnosť situácie a ochrana žalobkyne bola vyriešená neodkladným opatrením a nevyžaduje inú ochranu. V tomto časovom momente, ku dňu rozhodovania súdu, súd nemal za to, že rozhodnutím zasiahol do ústavného práva žalobkyne. Z aktuálneho LV č. XXXX kat. úz. obce Č. súd mal preukázané, že ku dňu rozhodovania súdu sporný byt č. XX, obytný dom č. XXX, na parcele CKN č. XXXX je v spoluvlastníctve žalobkyne v 1, žalovaného 1/ v rozsahu 1 s tým, že žalovaný 2/ má k bytu vecné bremeno in personam doživotného bývania a užívania bytu. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je podielové spoluvlastníctvo a predmetom sporu nie je bezpodielové spoluvlastníctvo ani spoločný nájom, bolo potrebné na daný skutkový stav aplikovať § 142 ods. 1 OZ: „... prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.“ Tým mal súd preukázané, že aj v prípade podielového spoluvlastníctva zákonodarca počítal s násilným správaním jedného zo spoluvlastníkov, ktoré však riešil iným spôsobom ako pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo spoločnom nájme. Neriešil násilné správanie vylúčením zo spoločného užívania, ale zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Z toho dôvodu súd nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že je potrebné aplikovať analógiu legis a aplikovať na tento spor § 146 ods. 1, 2 OZ, resp. § 705a OZ. Podstatou analógie zákona je, že ak sa vyskytne faktická situácia zákonom neriešená, tzv. „medzera v zákone“, posúdi sa podľa ustanovení zákona, ktoré upravujú faktickú situáciu podobnú (§ 853 . Použitie analógie legis teda vyžaduje medzeru v zákone, vyžaduje, aby táto otázka v zákone riešená nebola, teda že túto otázku zákonodarca v zákone nepredpokladal, a preto ju v zákone ani nemohol upraviť. V danom prípade však nejde o túto situáciu, a preto nie je možné použiť analógiu zákona. Ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a boli zavedené do novelou - zákonom č. 526/2002 Z. z. Rovnakým zákonom bol novelizovaný aj v ustanovení § 142 ods. 1, ktorý tak dal od 1.1.2003 súdu možnosť pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Nejde teda o medzeru v zákone, ktorú by mal právo súd odstrániť pomocou analógie zákona. Zákonodarca vedel o prípadoch násilia medzi podielovými spoluvlastníkmi a napriek tomu tento inštitút vylúčenia z užívania zaviedol len pre prípady násilia, ku ktorému dochádza v súvislosti s bytmi, ktoré sú predmetom BSM alebo spoločného nájmu manželov. Vychádzajúc z uvedeného potom rozšírenie aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania bytu prostredníctvom analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a bolo by neprípustným zásahom súdu do ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Odmietnutie analógie zákona na tento prípad pri súčasnej existencii možností ochrany žalobkyne nepredstavuje porušenie právneho princípu zákazu de negatio justitia súdom - zákazu odmietnutia spravodlivosti. Je v konaní preukázané, že žalobkyňa je po faktickej stránke i právnej stránke v čase rozhodovania súdu chránená a nič jej nebránilo v tom, aby podala žalobu podľa § 142 ods. 1 s prihliadnutím na násilné správanie sa žalovaného 1/. Súd je však viazaný predmetom sporu a nemá právo rozhodnúť o inom predmete sporu. Predmetom sporu v danom prípade bolo vylúčiť žalovaných 1/, 2/ z užívania bytu a tomu zodpovedali aj rozhodujúce skutkové tvrdenia. V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 1, 2 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemohol súd z vlastnej iniciatívy rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď predmetom sporu bol návrh na vylúčenie z užívania a keď nejde podľa § 216 ods. 2 o situáciu, kedy by súd z vlastnej iniciatívy, z úradnej moci,

mohol prekročiť žalobný petit a sám rozhodnúť o tom, že namiesto žaloby o vylúčenie z užívania bude predmetom sporu žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z toho dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol, pokiaľ ide o žalovaného 1/ ako podielového spoluvlastníka v rozsahu 1 spolu so žalobkyňou. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, žalovaný 2/ nebol podielovým spoluvlastníkom sporného bytu, k spornému bytu má vecné právo, právo doživotného bývania. Vychádzajúc z predchádzajúceho odôvodnenia, ktoré sa týkalo aktívnej legitimácie žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/, potom súd uvádza, že v nadväznosti na § 146 ods. 1, 2 a § 705a žalovaný 2/ nie je ani manželom žalobkyne, ani bývalým manželom a predmetný byt nemá spolu so žalobkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve, ani v spoločnom nájme. Teda ani vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná k podaniu žaloby podľa § 146 ods. 1, 2 a § 705a OZ. Vo vzťahu k žalovanému 2/ nie je žalobkyňa aktívne legitimovaná ani k podaniu žaloby podľa § 142 ods. 1 OZ, pretože žalovaný 2/ nie je ani podielovým spoluvlastníkom spoločne so žalobkyňou. Jeho právo k bytu je vecným bremenom podľa § 151n OZ. Podľa § 151n ods. 1 vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Spôsob zániku vecného bremena je upravený v § 151p ods. 1, 2, 3, 4 OZ. Podľa § 151p ods. 1 vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 151p ods. 2 vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Podľa § 151p ods. 3 ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Podľa § 151p ods. 4 ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Je zrejmé, že právo žalovaného 2/, ktoré mu vyplýva k bytu na základe vecného bremena, nie je žalobkyňa aktívne legitimovaná zrušiť žalobou podľa § 146 ods. 1, 2 OZ, § 705a OZ, ani podľa § 142 ods. 1 OZ, pretože špeciálnym spôsobom upravuje právne možnosti zrušenia vecného bremena k bytu. Z toho dôvodu súd zamietol žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu ako nedôvodnú. Na záver súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákon stanovuje v § 193 CSP, čím je súd viazaný pri rozhodovaní. Nie je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, preto súd z tohto rozhodnutia nevychádzal. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže podať nielen žalobkyňa, ale aj žalovaný 1/. Ku dňu rozhodovania súdu nebolo známe, že by žalobkyňa alebo žalovaný 1/ podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pri výklade ustanovení § 146 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 705a Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vychádzal zo záveru, že výklad uvedených ustanovení nemôže byť v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s článkom 20 o ústavnej ochrane vlastníckeho práva. Z článku 20 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Preto podľa názoru súdu je nevyhnutné rozlišovať medzi pojmami „obmedziť užívacie právo, vylúčiť z užívania“ a pojmom „obmedziť vlastnícke právo, odňať trvalo vlastnícke právo“. Z § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Užívacie právo vlastníka je len jedným z atribútov vlastníckeho práva. Za situácie, kedy je vlastník predmetu BSM vylúčený z užívania predmetu BSM zákonom (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nezbavuje ho uvedené ustanovenie zároveň vlastníckeho práva k predmetu BSM a ostatných práv vlastníka podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Má právo na ochranu vlastníckeho práva, má právo podať žalobu na vyporiadanie BSM podľa § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka, má právo uplatniť ostatné nároky vlastníka vyplývajúce mu z § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka (napr. na vydanie úžitkov vyplývajúcich z predmetu vlastníctva a pod.), má právo disponovať s predmetom BSM. Rovnaké práva má podielový spoluvlastník, teda aj žalovaný 1/. Rozdiel medzi vyporiadaním BSM podľa § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten, že strana konania nemôže okamžite riešiť vzniknutú situáciu fyzického násilia podaním žaloby na vyporiadanie BSM. Vyporiadaniu BSM musí predchádzať zánik BSM (rozvod manželstva), čo je v rozpore s účelom okamžitej ochrany druhého manžela pri fyzickom, psychickom násilí. Pri podielovom spoluvlastníctve strana konania nemusí podávať návrh na rozvod manželstva, má možnosť okamžite riešiť situáciu podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. To je podľa názoru prvostupňového súdu dôvod,

prečo zákonodarca rovnakým zákonom č. 526/2002 Z. z. obmedzil (vylúčil) užívacie právo podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pri BSM), podľa § 705a Občianskeho zákonníka (pri spoločnom nájme), ale pri § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka užívacie právo nevylúčil, neobmedzil, pretože si bol vedomý možnosti okamžitej aplikovateľnosti ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na tú časť, kde je uvedené, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadne na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Nejde teda o „medzeru v zákone“, ale o úmysel zákonodarcu. Nie je možné použiť analógiu legis, pretože taký postup by bol v priamom rozpore so zákonom, Ústavou SR. Žalobkyňa má právo domáhať sa ochrany práva (nie nepráva) podľa čl. 46 Ústavy SR. Odmietnutie poskytnutia ochrany nie je odmietnutím poskytnutia spravodlivosti žalobkyni. Súd neschvaľuje fyzické ani psychické násilie, pokiaľ k nemu došlo. (V tomto časovom momente tvrdenie žalobkyne nie je preukázané.). V tomto časovom momente je po faktickej stránke zabezpečená bezpečnosť žalobkyne neodkladným opatrením, ktorým boli žalovaní 1/, 2/ až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vylúčení z užívania bytu. Žalobkyňa má teda vytvorený dostatočný časový priestor a všetky zákonné podmienky k tomu, aby podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Keď napriek zistenému skutkovému stavu podala žalobu na vylúčenie žalovaných 1/, 2/ z užívania bytu, ide aj podľa názoru súdu o účelový postup žalobkyne, v rozpore s ústavným právom žalovaných 1/, 2/ na ochranu vlastníckeho práva, pričom ochrana ústavných práv žalobkyne a žalovaných musia byť v rovnováhe. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa chce ochranu svojho ústavného práva uplatniť na úkor ústavných práv žalovaných 1/, 2/. Také uplatnenie práva je podľa článku 5 všeobecných zásad zneužitím práva, a preto nepožíva právnu ochranu. Zo žiadneho tvrdenia, dôkazu zo strany žalobkyne nevyplýva, že by sa pokúsila dohodou vyplatiť žalovaných 1/, 2/ za zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a zrušenie vecného bremena vyporiadací podiel vo výške všeobecnej trhovej ceny, na ktorú majú nárok. Práve naopak. Ku dňu rozhodovania bolo preukázané len to, že úmyslom žalobkyne bolo vylúčiť žalovaných 1/, 2/ trvalo z užívania bytu, bez akejkoľvek náhrady za stratu 1 predmetu vlastníctva, vecného bremena. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu proti žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne k podaniu žaloby podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 705a Občianskeho zákonníka.

8. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ boli v konaní úspešní v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % im súd priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku, preto bez ďalšej výzvy súdu je povinnosťou strán konania predložiť vyúčtovanie náhrady trovy konania, preukázanie zákonných predpokladov priznania tejto náhrady trov konania (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

9. Súdny poplatok za žalobu: Uznesením č. k. 4C/92/2016-45 zo dňa 13.1.2017 súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd nezaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu namiesto oslobodenej žalobkyne žalovaných 1/, 2/, pretože v konaní boli v celom rozsahu úspešnými stranami konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.