Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/49/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D., zast. Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, AK Grešova 7, 080 01 Prešov, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Ro/48/2011, takto

rozhodol:

Súd p o v o ľ u j e obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Ro/48/2011.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23.03.2016 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/48/2011 a žalobcovi uložil nahradiť mu trovy súdneho konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ro/48/2011 súd žalovaným 1-3 zaviazal na zaplatenie sumy 3 484,19 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 3 223,75 eur od 01.02.2011 vo výške 7,7 % ročne a na náhradu trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2011. V pôvodnom konaní súd vychádzal z návrhu žalobcu, ktorý sa opieral o predloženú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V konaní aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom predloženú zmluvu nepodrobil kontrole neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd podľa neho tak postupoval nie len v rozpore s právnou úpravou v Slovenskej republike v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (premlčanie, voľba Obchodného zákonníka, sankčné úroky, úroky z omeškania, poplatky, účinky odstúpenia), Občianskeho súdneho poriadku § 179 ods. 9, ale predovšetkým súd v pôvodnom konaní postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko nezbavil žalovaných ako spotrebiteľov neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora - č. C-240/98 až C-244/98 Oceano grupo Editorial a Salva Editores (súd ex offo aj bez námietky musí v spotrebiteľských sporoch posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky), č. C-243-08 Pannon GSM, č. C-168/05 Mostaza Claro, č. C-472/11 Banif Plus Bank, č. C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA. Poukázal na povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev. V ďalšom uviedol, že priemerný spotrebiteľ sa spravidla ťažko orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky. Zákon stanovuje na podanie návrhu subjektívnu lehotu 3- mesiace. Jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna 3-ročná lehota začína plynúť od okamihu, kedy napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí tejto lehoty môže byť návrh podaný iba v prípadoch uvedených

v § 230 ods. 2 O.s.p. Žalovaný sa dozvedel o existencii uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ od svojho advokáta po tom, čo tento bol nahliadnuť do súdneho spisu ap. zn. 6Ro/48/2011 a po tom, ako udelil plnú moc advokátovi dňa 28.12.2015. Podľa jeho názoru má za to, že v danom prípade došlo k splneniu zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Citovaná judikatúra SDEC predstavuje podľa neho dôvod obnovy konania a zohľadnenie vyššie uvedených rozhodnutí je spôsobilé privodiť pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie rozhodnutie, bez povinnosti plniť z neprijateľných podmienok.

2. Žalobca sa k žalobe nevyjadril.

3. Uznesením č.k. 7C/49/2016-24 zo dňa 22.06.2016 tunajší súd návrh žalovanému na povolenie obnovy konania zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Súd dospel k záveru, že žiadny z dôvodov uvádzaných žalovaným nemá povahu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu, ktorý nemohol bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní alebo ktorý by mohol privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci alebo ktorý nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. V konaní nebolo preukázané ani to, že by rozhodnutie vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Ro/48/2011 bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Európskej únie) alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev (Európskej únie). Z uvedených dôvodov preto súd návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 137, § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd bol tiež toho názoru, že určenie začiatku 3 mesačnej subjektívnej lehoty sa odvíja od okamihu, kedy sa takýto účastník preukázateľne dozvedel o takomto dôvode, alebo v prípade, ak takýto okamih nemožno určiť, tak od okamihu, kedy takýto dôvod mohol uplatniť. Pri dôvode, ktorý uviedol žalovaný je nepochybné, že sa jedná o druhý prípad, teda subjektívna 3 mesačná lehota sa počíta od času, keď ten, kto obnovu navrhuje, ho mohol uplatniť. V tomto smere je súd toho názoru, že na plynutie tejto lehoty je významným čas zverejnenia takéhoto rozhodnutia v Úradnom vestníku EÚ. Takýto prístup je viac v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej istoty, medzi ktoré patrí požiadavka určitosti právnych situácií.

4. Odvolací súd uznesením č.k. 6Co/230/2016-48 zo dňa 31.10.2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušila vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spotrebiteľ nepodal odpor proti platobnému rozkazu, je klasickým príkladom konania spotrebiteľa, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora EU C-429/05). Nečinnosť spotrebiteľa nemôže byť v takom prípade považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré, napriek ich absolútnej neplatnosti, žalobca uplatňuje. V čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie a ich prednosť pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutie teda musí byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok „musí byť napĺňaný v rovine pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10). Nepodrobenie spotrebiteľského zmluvného vzťahu kontrole z hľadiska existencie nekalých zmluvných podmienok je dôvodom obnovy konania.

Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť včasnosť podania návrhu na obnovu konania a s poukazom na uvedené právne názory odvolacieho súdu vyhodnotiť dôvody obnovy konania v súlade s cieľmi čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS. Keďže návrh na obnovu konania bol podaný pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti je nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania návrhu na obnovu konania. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1

5. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

6. Tunajší súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vec opätovne prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.

7. Súd sa oboznámil sa so žalobou, pripojeným spisom sp. zn. 6Ro/48/2011, prednesom práv. zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

8. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/48/2011 bol dňa 31.03.2011 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalovaných v 1. až 3. rade (v 3. rade bol žalovaný D. G.) zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 484,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy 3 223,75 eur od 01.02.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v danej veci bola notárska zápisnica napísaná dňa 16.10.2011 na Notárskom úrade v D., G.. J. X., notárom a Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobca, dlžníci - A. Č. a G. Č. a D. G. ako ručiteľ. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 400 000,- Sk. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,50 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 800,- Sk splácať medziúver a splátkami vo výške 2 834,- eur splácať úroku mimoriadneho medziúveru. Za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ poplatok vo výške 1 000,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej len Všeobecné podmienky) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške cca 200 000,- Sk. Dlžník sa zaväzuje plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 800,- Sk. Žalovaný v 3. rade sa zaviazal ručením prevziať na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Tí si svoju povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky riadne a včas nesplnili, preto boli, rovnako ako žalovaný v 3. rade, upozornení na plnenie. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných v 1. - 3. rade odstúpil žalobca listom zo dňa 16.12.2009 v súlade s článkom VI. a VII. od Zmluvy o mimoriadnom stavebnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných na okamžité plnenie.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvajú. Má za to, že v danom prípade bol podaný návrh v zákonnej subjektívnej 3 mesačnej lehote a prioritou daného konania je poukázanie alebo uprednostnenie únijného práva pred právnom vnútroštátnym na základe čoho vlastne je toho názoru, že v rozpore s únijným právom bol vydaný aj platobný rozkaz v konaní 6Ro/48/2011 a v rámci toho sa preto domáham ochrany v súlade s týmto únijným právo s tým, že dané rozhodnutie tunajšieho súdu je v rozpore s judikatúrou alebo rozhodnutiami Súdneho dvora európskych spoločenstiev, ktoré uviedol vo svojom žalobnom návrhu.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v decembri 2015 začal preverovať, na základe čoho bolo vydané rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Ro/48/2011. Začal skúmať, prečo dlžníci Č. nesplnili svoj záväzok voči žalovanému. Vtedy kontaktoval právneho zástupcu, stretol sa sním dňa 28.12.2015 a požiadal ho o pomoc. Na základe toho mu udelil plnomocenstvo. Právny zástupca potom nahliadol do súdneho spisu a následne ho kontaktoval a oznámil mu, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Potom bola v danej veci podaná žaloba. Pokiaľ sa jedná o plynutie subjektívnej lehoty a čase kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania, tak to bolo dňa 03.02.2016, kedy ho kontaktoval jeho právny zástupca a oboznámil ho z dôvodmi pre ktoré je možné podať žalobu. Podľa jeho názoru týmto dňom mu začala plynúť zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a teda žaloba bola podaná v zákonnej subjektívnej lehote.

11. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 404 CSP, Za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

Podľa § 415 ods. 1 CSP, právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614> v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>, d) § 228 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>, e) § 228 ods. 1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>.

13. Podľa čl. 3 čl. ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť. podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 4 ods. 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa § 879f ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a to z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Pri mimoriadnych opravných prostriedkoch, rozoznávame subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti toho - ktorého opravného prostriedku. Subjektívnu podmienku prípustnosti opravného prostriedku, predstavuje subjekt legitimovaný na uplatnenie konkrétneho opravného prostriedku.

16. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Ustanovenie § 228 ods. 2 O.s.p. upravuje možnosť napadnúť návrhom na obnovu konania aj právoplatný platobný rozkaz. Právoplatný platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania i z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

17. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je aj skutočnosť, že právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

18. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný. Žalovaný podal návrh včas, keď o dôvode obnovy konania sa dozvedel od svojho právneho zástupcu až dňa 03.02.2016, žaloba vo veci bola podaná dňa 23.03.2016. Žaloba na obnovu konania bola teda podaná v subjektívnej ako aj objektívnej lehote v zmysle § 230 ods. 1 a 2 O.s.p.

19. Žalovaný uviedol na zdôvodnenie svojho návrhu viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C-392/04, C-422/04, C-240/98 až 244/98, C-158/08, C-472/11, C-618/00), s ktorými je podľa jej názoru napadnutý platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ro/48/2011 v rozpore.

20. Súd prvej inštancie je názoru, že je daný dôvod pre obnovu konania vyplývajúci z § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. (teraz § 397 písm. e) . Povinnosťou všetkých súdov pri aplikácii spotrebiteľských predpisov je vytvárať a vylúčiť z bežného života ľudí všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Je povinnosťou súdu postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali, najmä ak občan sa ťažko orientuje nielen v zmluvách a v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj v existujúcej judikatúre Súdneho dvora. Pokiaľ úverová zmluva, na základe ktorej bol žalobca zaviazaný na plnenie platobným rozkazom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ide o dôvod na obnovu konania.

21. Podľa komentára k ustanoveniu § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. publikovaného v systéme ASPI (autor G.. G. D.U.): „Z tohto dôvodu vzniká otázka, prečo je táto právna úprava - na rozdiel od dôvodu obnovy konania podľa písmena a) - taká veľkorysá, že neobmedzuje obdobie, v ktorom bol prijatý rozsudok Súdneho dvora, neobmedzuje ani objektívnu lehotu na jeho uplatnenie troma rokmi (subjektívna lehota zostáva zachovaná) a neurčuje ani žiadny súvis s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.“

22. Je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26.10.2006 vo veci C

- 168/05 Mostaza Claro v. Centro Móvil, podľa ktorého Smernica Rady 3/13/EHS z 05.04.13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

23. Súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co 60/2016 z 23.06.2016, podľa ktorého cieľom povolenia obnovy konania, po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez svojej viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského práva prostredníctvom neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená skutočnosť je priemernému spotrebiteľovi zrejmá až z kontaktu so združeniami na ochranu spotrebiteľov a od iných informovaných subjektov.

24. Podľa rozsudku súdneho dvora vo veci OCÉANO GRUPO Editoriale: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, a by napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že

účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

25. V prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva pre príslušnú oblasť, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva podľa zásady procesnej autonómie členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), a že nespôsobujú faktickú nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spoločenstva (zásada efektivity), (rozsudky zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s. 13201, bod 31, a z 19. septembra 2006, I-21Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod 57), (bod 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro).

26. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa 3 odseku článku 189: „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na „výsledok", ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s cieľom ktorý sleduje ".

27. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/2007), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189".

28. Cieľom povolenia obnovy konania je snaha o vylúčenie neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života, zo života bežných ľudí a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ sa spravidla ťažko orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky.

29. Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ro/48/2011 nemohol s ohľadom na obsah spisového materiálu komplexne, v súlade s požiadavkami uvedenými v smernici vyhodnotiť zmluvné podmienky v rozsahu a kvalite vyžadovanej v čl. 4 smernice. Obsahom spisu v uvedenom konaní nebola zmluva o stavebnom sporení, ktorá bola základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru žalovanému. Žalobca v žalobe uviedol len výšku dlžnej sumy vyjadrenú jedným číslom, z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, z čoho predmetná suma pozostáva, či ide len o istinu, resp. sú v tejto sume zahrnuté napr. kapitalizované úroky, poplatky, sankcie a pod. Bez ďalšieho preto nebolo možné vyhodnotiť, či si žalobca v rámci dlžnej sumy uplatňuje aj prípadné nároky z neprijateľných zmluvných podmienok.

30. Z tohto stavu je možné vyvodiť len to, že skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok súd rozhodujúci o vydaní platobného rozkazu nerealizoval, a teda konal v rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Na povolenie obnovy konania by mali postačovať tvrdenia o existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a po povolení obnovy konania už vo veci samej, na základe dokazovania, by mal súd vyhodnotiť jednotlivé zmluvné podmienky so zreteľom na všetky relevantné okolnosti podľa čl. 4 ods. l smernice 93/13. Vydanie platobného rozkazu pri uvedených pochybnostiach o povahe uplatnených nárokov je zároveň nedostatkom v zisťovaní skutkového stavu, ktorý možno odstrániť povolením obnovy konania.

31. Napádaný platobný rozkaz je z vyššie uvedených dôvodov v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a preto súd dospel k záveru, že je daný dôvod na povolenie obnova konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6Ro/48/2011 podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. ( teraz § 397 písm. e) a žalobe z uvedeného dôvodu vyhovel.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a a preto žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.