Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/166/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: L. M. L. S. SR, a.s., IČO: 31 338 976, so sídlom v C., Ul. XX. augusta X/A proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. N. XXXX/ XX, zast. JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom v Prievidzi, Ul. Matice slovenskej 17, o zaplatenie 331,94 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 3C/117/2013-63, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 331,94 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 331,94 eur z dôvodu, že žalovaný neuhradil v lehote splatnosti poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu za rok 2008. V rozhodnutí konštatoval, že keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa súd predovšetkým tým, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný. Citoval ust. § 164a ods. 3 veta prvá, § 99 ods. 4 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 103 ods. 1, 3, 5, 6, čl. 16 bod 1., 2., 3. prevádzkového poriadku žalobcu, § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, v súvislosti s čím uviedol, že pokiaľ ide o odplatu za činnosť Centrálneho depozitára cenných papierov, spôsob platby za vykonanú službu je určený tak, že platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej faktúry. Žalovaný bol preto povinný uhradiť poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu za r. 2008 na základe vystavenej faktúry, v lehote uvedenej vo faktúre. Faktúra vystavená žalobcom dňa 31.12.2008 má dátum splatnosti 28.02.2009 a bola vystavená na sumu 331,94 eur. Všeobecná štvorročná premlčacia doba pre splatnosť uplynula 28.02.2013. Predpokladom splnenia povinnosti žalovaným bolo, že vystavená faktúra sa dostala do dispozície žalovaného, čo sa stalo až 20.08.2013, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby od lehoty splatnosti faktúry. V konaní žalobca nepreukázal, že žalovaný sa o uloženej povinnosti, ale najmä o lehote, v ktorej mal plniť, dozvedel v iný dátum ako 20.08.2013, kedy mu bol doručený žalobný návrh, aj faktúra. Nárok žalobcu preto súd prvej inštancie považoval za premlčaný a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f/ a ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, v súvislosti s tým poukázal na ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa mohlo právo uplatniť na súde. Z toho jednoznačne vyplýva, že zároveň končí uplatnením alebo neuplatnením práva na súde a nie doručením výzvy dlžníkovi. Inštitút premlčania sa teda nevzťahuje na to, kedy je výzva na zaplatenie doručená dlžníkovi, ale do kedy sa mohlo právo uplatniť na súde. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 23.02.2013 k premlčaniu nároku podľa jeho názoru nedošlo. Zároveň nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný sa o svojom záväzku dozvedel až doručením žalobného návrhu dňa 20.08.2013. V prílohe pripojil dôkaz o komunikácii žalobcu so žalovaným v predmetnej veci zo dňa 12.02.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný výzvu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa za rok 2008 obdržal najneskôr 12.02.2013, teda ešte pred podaním žalobného návrhu. Žalovaný v uvedenej mailovej komunikácii so žalobcom žiadal o odpustenie predmetného poplatku. Ďalej uviedol, že faktúra za poskytnutú službu je len účtovný doklad, nezakladá žiadne práva a jej prípadné nedoručenie dlžníka nezbavuje záväzku. V danej veci žalobca v konaní jasne preukázal, že žalovanému poskytol predmetnú službu vedenie účtu majiteľa cenných papierov, v zmysle platných zákonov riadne za danú službu vystavil faktúru a vzhľadom na to, že ani po výzve žalovaný svoju pohľadávku neuhradil, uplatnil si v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka riadne a včas svoju pohľadávku na súde.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní vychádza z dôkazov, ktoré neboli predložené na súde prvej inštancie, pričom žalovaný o takomto dôkaze nemá ani vedomosť. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, a preto ho žiadal potvrdiť.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 331,94 eur z dôvodu, že žalovaný neuhradil v lehote splatnosti poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu za r. 2008.

6. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že faktúra, na ktorú poukazoval žalobca v žalobe mu nebola doručená, zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

7. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 28.05.2015 č. k. 17Co/354/2014-49 vyslovil názor, že v danej veci súd prvej inštancie vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí nesprávne aplikoval ust. § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka z dôvodu, že v súdenej veci nejde o zmluvný vzťah, ale o odplatu za činnosť Centrálneho depozitára cenných papierov vykonávanú podľa § 99 ods. 4 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda o činnosť vykonávanú na základe zákona. Spôsob platby za vykonanú službu je určený, a to prevádzkovým poriadkom a cenníkom Centrálneho depozitára tak, že platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej faktúry. Žalovaný bol preto v predmetnej veci povinný uhradiť poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu za r. 2008 na základe vystavenej faktúry, v lehote uvedenej vo faktúre. Predpokladom splnenia tejto povinnosti však bolo, že vystavená faktúra sa dostala do dispozície žalovaného. V konaní musí byť preto preukázané, že žalovaný sa o uloženej povinnosti, ale najmä o lehote, v ktorej má plniť, dozvedel.

8. Súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom doplnil dokazovanie, pričom právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.12.2015 uviedol, že žalovaný faktúru vystavenú dňa 31.12.2008 obdržal až spolu s doručením žalobného návrhu, tvrdil, že žalovanému predmetná faktúra predtým doručená nebola.

9. Vychádzajúc z uvedeného tvrdenia žalovaného a z obsahu spisu treba potom považovať za dátum doručenia faktúry žalovanému deň 30.05.2013, kedy žalovanému bola doručená žaloba s prílohami, teda aj so spornou faktúrou. K dôkazu, predloženému žalobcom v odvolaní, že faktúra bola žalovanému doručená skôr, odvolací súd už prihliadať nemohol, pretože tento dôkaz žalobcom pred súdom prvej inštancie predložený nebol a odvolací súd je skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, viazaný. Keďže vo faktúre, ktorá bola žalovanému doručená, bol uvedený dátum splatnosti 28.02.2009, teda lehota splatnosti uvedená vo faktúre dávno uplynula, žalovaný bol povinný splniť žalobcom stanovenú povinnosť nasledujúci deň po doručení faktúry, t. j. 31.05.2013. Až nasledujúci deň, t.j. 1.6.2013 si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde, pretože premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zo spisu je zrejmé, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde ešte pred 01.06.2013 (žaloba podaná na súde dňa 25.02.2013), preto uplatnený nárok žalobcu premlčaný nie je.

10. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobu žalobcu bolo potrebné zamietnuť, pretože nárok žalobcu je premlčaný, preto odvolací súd považoval za nesprávny. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného, ktorý iné, ako hore uvedené námietky proti uplatnenému nároku nevzniesol, zaviazal žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .