Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35923130, v konaní zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: K. R., U.. XX.X.XXXX, F. R. Č. XX, o zaplatenie 2.042,48,- Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 285,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35923130 sa žalobou došlou súdu dňa 16.1.2016 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 2.042,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 122,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 239,66 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.5.2010 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla celkovú sumu pôžičky 4.968,- Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v Zmluve. Poskytnuté peniaze žalovaný sa zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 106,50 Eur. Do podania žaloby na pôžičke žaloby zaplatil 3.093,40Eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas v súlade s podmienkami zmluvy, listom zo dňa 19.1.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Na výzvu žalovaný nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.042,48 Eur.

2/ Nakoľko počas konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky ku dňu 19.9.2016 Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding a.s. a postupníkom Intrum Justitia Slovakia s.r.o. súd uznesením zo dňa 8.12.2016 pripustil zmenu na strane žalobcu. Na miesto pôvodného žalobcu pribral do konania postupníka Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

3/ Na výzvu súdu o upresnenie žaloby postupca vo vyjadrení zo dňa 15.6.2016 žalobu v časti o zaplatenie 285,40 Eur (zmluvnej pokuty vo výške 283,84 Eur a poplatkov vo výške 1,56 Eur) s prislúchajúcim príslušenstvom vzal späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Zároveň upravil žalobný petit tak, že žalovaného navrhol zaviazať na zaplatenie sumy 1.757,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia. Právny nástupca žalobcu v podaní zo dňa 10.4.2017 uviedol, že jeho pohľadávka v sume 1.757,08 Eur pozostáva z neuhradených splátok č. 29 až 33 v sume 532,50 Eur ( 5 x 106,50 Eur), z predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 1.335,98 Eur (splátky č. 34 až 48) krátené o úhrady žalovaného po predčasnom zosplatnení pohľadávky vo výške 110,40 Eur.

4/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaný ako strana sporu uviedol. že predmetný úver vzal pre svoju matku. Ona ho splácala, preto k nároku žalobcu uplatneného v konaní sa vyjadriť nevie. Je nezamestnaný, žiadne príjmy nemá. Svojou výživou je odkázaný na svoju matku, dôchodkyňu. Ak sa mu podarí zamestnať sa, začne túto dlžobu splácať, ale momentálne finančné prostriedky na to nemá.

5/ Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

6/ Podľa § 145 ods. 1-3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

7/ Podľa § 146 ods. 1, 2 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 285,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28..1.2013 do zaplatenia zastavil.

9/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj Zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7072184 uzatvorenej medzi Consumer Finance Holfing, a.s. a žalovaným dňa 17.5.2010, Podmienkami k Zmluve,Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len VOP), predžalobnou upomienkou veriteľa zo dňa 19.1.2013 spolu s dôkazom o jej doručení žalovanému, prehľadom splátok a úhrad, oznámením postupcu zo dňa 30.9.2016 o postúpení pohľadávky s dôkazom o podaní oznámenia na poštovú prepravu. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10/ Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16.6.201117.5.2010 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- Eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 106,50 Eur. Celkové základy spotrebiteľa dohodli sumou 1.968,- Eur, ročnú úrokovú sadzbu 31,10%, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) 31,10%-mi, priemernú hodnotu RPMN 20,72%, sadzbu poistenia 3,- Eur (2,90%). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP. Zmluva neobsahuje dátum splatnosti prvej, ani poslednej splátky, ani termín konečnej splatnosti úveru. Žalovaný úver pravidelne splácal do septembra 2012. Od nasledujúceho mesiaca si neplnil svoje zmluvné povinnosti, preto ho veriteľ listom zo dňa 19.1.2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok, t.j. sumy 2.151,30 Eur najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Táto bola žalovanému doručená dňa 24.1.2010.

11/ Podľa článku 6.1-4 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve alebo Podmienkach alebo VOP. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v Zmluve stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

12/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 13/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 14/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.

15/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 16/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 17/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia § 52 ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) . 18/ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.( § 658 ods. 1 .

19/ Podľa § 658 ods. l Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

20/ Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22/ Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23/ Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: ( písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a, b, d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak : (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1;

(b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

25/Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky sú VOP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny vzťah založený touto zmluvou súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

27/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na posudzovanú Úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 ods.2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo Zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva iba výška jednotlivých splátok (106,50 Eur). Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto podstatnú náležitosť úverovej zmluvy riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu vyše uvedenú požiadavku nespĺňa, preto predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28/ Podľa § 9 ods. 2 písm. j) úverová zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, do ktorých okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie výdavkov ako také má žalobca vopred predformulované v bode VII. v ktorom sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Pri vynásobení počtu splátok s výškou splátok, t.j. 48 x 106,50 Eur je zrejmé, že žalovaný mal zaplatiť na úvere celkovú čiastku 5.112,- Eur , pričom veriteľ v Zmluve udáva celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 1968,- Eur. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v žalobcom uvádzanej celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné ako úhradu za poistenie v sume 3,- Eur ( 2,9 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru). Po celú dobu splácania úveru preto predstavovalo poistné sumu 3 Eur x 48 mesiacov, čiže 144,- Eur, a takto celková suma splatená spotrebiteľom nepredstavuje sumu uvádzanú v Zmluve, t.j. 1.968,- Eur, ale 2.112,- Eur. V zmysle § 9 odst. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol pravdivý údaj o celkovej čiastke, pretože v sume 1.968,- Eur nezohľadnil poistné. Pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z toho, že poistenie je dobrovoľné, nemal ho uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením splátky s ich počtom spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti mal splatiť vyššiu sumu, a to 144,- Eur. Poisťovňu, s ktorou dlžník uzatvára poistnú zmluvu určuje veriteľ. Vychádzajúc z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalovaný, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy. Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť, ktorá obsahuje veľké množstvo informácii týkajúce sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky, poistnej doby a podobne. Poistné ako také je podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože veriteľ, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, keďže sprostredkovanie poistenia zrejme nerobí bezodplatne. Podľa názoru súdu mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa. Nesprávnu výšku RPMN možno považovať za klamlivú praktiku veriteľa. Náklady súvisiace s touto „službou“ boli veriteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy. Nič teda nebránilo ich zahrnutiu do výpočtu celkových nákladov úveru. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru. Účelom zadefinovania údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako obligatórneho je, aby spotrebiteľ mal možnosť porovnať tento údaj s priemernou výškou RPMN od všetkých poskytovateľov úverov pre obdobné typy úverov, resp. s konkrétnou výškou RPMN u iných poskytovateľov úverov; t.j. posúdiť, či poskytovaný úver je (na základe tohto porovnania) pre neho výhodný alebo nie. Absencia daného údaju v zmluve by znemožňovalo spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa je na mieste požiadavka na správnosť tohto údaju. Predmetná zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa: 31,10% namiesto správnej výšky 31,55% zistenej súdom na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, preto aj z tohto dôvodu je úver podľa § 11 ods.1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Ďalší nedostatok Zmluvy súd vzhliadol v tom, že Zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru v súlade s ustanovením § 9 ods.2 písm. f), ktorý nedostatok tiež robí pôžičku bezúročnou a bez poplatkov. Z prehľadu splátok predloženého právnym predchodcom žalobcu, správnosť ktorého žalovaný nenamietal, je nepochybné, že na základe Zmluvy o pôžičke veriteľ poskytol žalovanému finančnú čiastku 3.000,- Eur, z ktorej žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe uhradil sumu 3.093,40 Eur, t.j. o 93,40 Eur viac než dostal. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný už ku dňu 26.6.2013 zaplatil na pôžičke viac než dostal, súd žalobu s poukazom na citované zákonné ustanovenia ako neopodstatnenú zamietol.

29/ Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30/ Toto ustanovenie vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca vo veci úspech nemal. Zo spisu nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké trovy, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 31/ Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.