Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/54/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: H. E., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Masarovič, Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 303,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie združenia proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C 85/2013-122 zo dňa 2. decembra 2015 vo výroku o povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť náhradu trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti združenia zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie odporkyni (žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 228,09 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.04.2010 do zaplatenia, s tým že súd jej dlh povoľuje splácať po 30,- eur mesačne. Prvá splátka splatná do 20- teho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka splatná vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporkyni (žalovanej) a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne (žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu iných trov konania v sume 9,06 eur a náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnencovi navrhovateľa (žalobcu) JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, vo výške 39,54 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutej časti po citácii § 142 ods. 2 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 75,19 % a u odporkyne 24,81 %. Nakoľko mal navrhovateľ v predmetnej veci čistý úspech 50,38 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 9,06 eur (50,38 % z 18 eur) a na trovách právneho zastúpenia odmenu požadovanú súčasným splnomocnencom navrhovateľa podľa uplatnenia a vyčíslenia v návrhu predchádzajúcim advokátom navrhovateľa. Navrhnuté bolo priznať na trovách právneho zastúpenia 78,50 eur vrátane DPH za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu každý úkon po 24,90 + 20% DPH a 2x režijný paušál vrátane DPH , po 7,81-eur + 20% DPH. Titulom

čistého úspechu navrhovateľa v sporovom konaní súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania na právnom zastúpení vo výške 39,54eur.

3. Pokiaľ sa týka uloženia povinnosti vedľajšiemu účastníkovi tiež nahradiť navrhovateľovi priznanú náhradu trov konania, súd vychádzal zo skutočnosti, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu a vystupoval v sporovom konaní na strane menej úspešného účastníka a navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania od toho účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval a ktorého záujmy obhajoval. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a ak vyplývajú vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 4 O.s.p. práva, musí znášať aj povinnosť náhrady trov konania v prípade čiastočného neúspechu toho účastníka, na strane ktorého vystupoval.

4. Proti tomuto rozsudku podalo odvolanie združenie vo výroku o trovách konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník sa vyjadril podaním zo dňa 19.12.2014 v rámci ktorého vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa tak vedľajší účastník ďalej nevyjadroval k neprijateľným zmluvným podmienkam spotrebiteľskej zmluvy a žiadal žalobu zamietnuť. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, tento sa nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 228,09 eur s príslušenstvom do zaplatenia a vo zvyšnej časti pripadajúcej na zmluvnú pokutu vo výške 75,27 eur návrh žalobcu zamietol. K záveru súdu prvej inštancie výrazne prispela samotná žalovaná, ktorá de facto uznala dlh voči žalobcovi a žiadala vo veci povoliť splátky, inak sa vo veci nevyjadrovala. Vzhľadom na čistý úspech žalobcu vo výške 50,38% súd prvej inštancie zaviazal k náhrade trov konania spoločne vedľajšieho účastníka a žalovanú poukazujúc na § 142 ods. 2 O.s.p. a ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Združenie vystupovalo v konaní iba na podporu hlavného účastníka a ak súd prvej inštancie zaviazal k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka spolu so žalovanou na podporu ktorej vstúpil do konania v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p. teda ako Združenie ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, poukázal na § 142 O.s.p., pričom ak by mal byť k náhrade trov konania zaviazaný spolu so žalovanou aj vedľajší účastník, malo ísť o prípad kedy ide hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania a na uvedené je možné aplikovať v prípade vedľajšieho účastníka § 93 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie zaviazal vedľajšieho účastníka spolu so žalovaným na náhradu trov konania, poukázal na tú skutočnosť, že predmetom konania nie sú spoločné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka a žalovaného voči žalobcovi. Vedľajší účastník nikdy nebol v právnom vzťahu so žalobcom a predmetom konania sú nároky žalobcu zo záväzkového vzťahu so žalovaným a preto záver súdu prvej inštancie o náhrade konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na základe § 93 ods. 4 ako ho vyložil súd prvej inštancie považuje za nesprávny. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co329/2015. Vedľajší účastník svojim vstupom do konania nezapríčinil vznik ďalších trov, nakoľko trovy konania, ktoré žalobca vo veci uplatnil vznikli pred vstupom do konania a za tieto žalobcovi ani nezodpovedá. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 5Co 476/2013 zo dňa 31.10.2013 ako aj na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15Co 576/2015 zo dňa 09.12.2015. Preto považuje odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie v časti o spoločnej povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania spolu so žalovanou a jeho skutkové a právne odôvodnenie v tom smere, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia je vzhľadom na absenciu náležitého odôvodnenia neodôvodnené a teda nepreskúmateľné. Taktiež zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania so žalovanou, ktorá vzhľadom na svoj procesný postoj - uznanie záväzku bez toho, že by sa ďalej vyjadrovala k vzneseným argumentom v jej prospech, bolo amorálne a jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o spoločnej povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť trovy konania spolu so žalovanou zmenil a rozsudok v tejto časti zmenil tak, že trovy konania a to 9,06 eur za zaplatený súdny poplatok a 39,54 eur za trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 48,60 eur je povinná žalobcovi zaplatiť žalovaná. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 17,38 eur v zmysle písomného vyčíslenia. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s právnou argumentáciu žiada, aby podľa § 150 ods. 1 O.s.p. žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal a to so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

5. Žalobca a žalovaná odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu združenia sa nevyjadrili.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie pôvodného vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania potvrdiť.

8. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ust. § 81 a nasl. CSP, pričom Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať. Takéto občianske združenie môže zastupovať žalovaného spotrebiteľa už len na základe udeleného splnomocnenia v zmysle § 291 ods. 1 alebo môže v konaní vystupovať ako osobitný subjekt za splnenia podmienok v zmysle § 95 ods. 1 (nevyhnutný je súhlas žalovaného), čo v predmetnom konaní splnené nebolo.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne preskúmavanou časťou rozsudku rozhodol o náhrade trov konania žalobcu.

10. Už právoplatnou (odvolaním nenapadnutou) časťou preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 228,09 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.04.2010 do zaplatenia, s tým že súd jej dlh povoľuje splácať po 30,- eur mesačne. Prvá splátka splatná do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka splatná vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalobca bol teda v konaní úspešnejší a tak o náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., zistil čistý úspech žalobcu 50,38 eur a na náhradu trov konania žalobcu zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

11. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

12. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa považuje aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 15.10.2008, bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení sa dopĺňa Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.). Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5

zákona o ochrane spotrebiteľa proti rušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania oznámil vedľajší účastník podaním doručeným 12.5.2014 vstup do konania a žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami. V podaní doručenom súdu 21.12.2014 vzniesol námietku premlčania.

14. Prvoinštančný súd vo výroku uznesenia nerozhodol o tom, že žalovaná a vedľajší účastník sú zaviazaní k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne. Z ustanovenia § 140 ods.1 O.s.p. vyplýva, že každý účastník platí trovy, ktoré vznikajú jemu, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Ak je na niektorej strane alebo na oboch stranách niekoľko účastníkov sporu, platia pre náhradu trov konania rovnaké zásady, ktoré platia pre povinnosť trovy platiť (§ 140 ods.1 O.s.p). Platná právna úprava zakotvená v ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka pripúšťa solidaritu iba v tých prípadoch, kde je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, že viacerí dlžníci majú k tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne. Dôsledky spojené s neúspechom v konaní spoločného návrhu na začatie konania podané niekoľkými účastníkmi konania tiež nezakladá ich solidárnu zodpovednosť na náhradu trov konania prisúdených účastníkovi konania, ktorí mali vo veci úspech. V § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka upravuje zákon vzťah medzi veriteľom a niekoľkými dlžníkmi len pre prípad, že je stanovené alebo dohodnuté, že majú plniť spoločne a nerozdielne a v § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza, že podiely na dlhu všetkých dlžníkov sú vo vzájomnom pomere rovnaké, pokiaľ nie je stanovené alebo dohodnuté inak. V danom prípade je potrebné vychádzať zo zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 93 ods. 2, 3 O.s.p., z ktorého vyplýva postavenie združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka. Vedľajšiemu účastníkovi v danom spore nie je možné uložiť plnenie povinnosti vo veci samej ako žalovanému a jeho úlohou je pomáhať účastníkovi sporu na strane ktorého vystupuje. Neexistuje medzi nimi hmotnoprávny vzťah, z ktorého by bolo možné odvodiť, že trovy konania majú plniť spoločne a nerozdielne. Vedľajší účastník konania má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, čo znamená, že v prípade úspechu vo veci má právo na náhradu trov konania a v prípade prehry môže byť zaviazaný k náhrade trov konania úspešnému účastníkovi.

15. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti združenia zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada trov odvolacieho konania žalobcovi nebola priznaná.

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .