Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-183-2016.pdf
PDF · 87.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/183/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaných G. T. K. G. A., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 147/16/7702 zo dňa 22.12.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla 2017 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný G. T., U.. XX.XX.XXXX H. E., F. R. L. XXXX/X, XXX XX E.,
obžalovaný G. A., U.. XX.XX.XXXX H. E., F. R. L. XXXX/X, XXX XX E.,
uznávajú sa za vinných, že
dňa 25.03.2015 asi o 16.30 hod. v E. U. Z. Š. najprv v bare P. napadli Š. H. tak, že ho bili päsťami a keď Š. H. ušiel zadným vchodom, tak ho dobehli medzi barom P. a budovou H. E., kde ho opäť bili päsťami do hlavy, odkiaľ sa mu podarilo utiecť k baru P., kde ho opäť bili, čím tak svojím konaním poškodenému Š. H. spôsobili zranenia a to pohmoždenie nosa ľahkého stupňa, pohmoždenie hrudníka vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie oblasti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého kolena ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 5 až 6 dní, teda
G. T.
spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,
G. A.
spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchali
G. T.
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona,
G. A.
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú:
G. T.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j), k), l) Trestného zákona, podľa § 54 Trestného zákona, na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
G. A.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j), l) Trestného zákona, podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výške 250,00 eur (dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného: Š. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L.U. XXXX/X, XXX XX E., s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor podal obžalobu na G. T. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať ako spolupáchateľ podľa § 20 TZ a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a na G. A. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať ako spolupáchateľ podľa § 20 TZ, tým že: „dňa 25.03.2015 asi o 16.30 hod. H. E. U. Z. Š. najprv v bare P. U. Š. H. tak, že ho bili päsťami a keď Š. H. ušiel zadným vchodom, tak ho dobehli medzi barom P. a budovou H. E., kde ho opäť bili päsťami do hlavy, odkiaľ sa mu podarilo utiecť k baru P., kde ho opäť bili a keď spadol na zem, vypadla mu peňaženka, ktorú vzal G. T., čím tak svojím konaním po poškodenému Š. H. spôsobili zranenia a to pohmoždenie nosa ľahkého stupňa, pohmoždenie hrudníka vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie oblasti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého kolena ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 5 až 6 dní, G. T. odcudzením peňaženky s dokladmi najmenej 20 eur“
Vec bol prerokovaná na hlavnom pojednávaní dňa 12. apríla 2017.
Po prednesení obžaloby prokurátorom, obhajca zaujal k obžalobe stručné stanovisko a uviedol, že „obidvaja obvinení uznávajú, že sa dopustili skutku, ktorý napĺňa znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ a v tomto rozsahu sú pripravení urobiť vyhlásenie o vine. G. T. nespáchal však tú časť skutku, ktorá napĺňa prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. c) TZ“.
Po vyhláseniach obvinených v zmysle § 257 TP, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 TP vyhlásenie obžalovaného G. A. prijal a vo vzťahu k obžalovanému G.. A. sa vykonávali iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 TP prijal vyhlásenie obžalovaného G. T. o tom, že je vinný zo spáchania skutku tak, že: „dňa 25.03.2015 asi o 16.30 hod. H. E. U. Z. Š. najprv v bare P. napadli Š. H. tak, že ho bili päsťami a keď Š. H. ušiel zadným vchodom, tak ho dobehli medzi barom P. a budovou H. E., kde ho opäť bili päsťami do hlavy, odkiaľ sa mu podarilo utiecť k baru P., kde ho opäť bili,čím tak svojím konaním poškodenému Š. H. spôsobili zranenia a to pohmoždenie nosa ľahkého stupňa, pohmoždenie hrudníka vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie oblasti hrudnej chrbtice ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého kolena ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 5 až 6 dní“ a podľa § 257 ods. 8 TP, súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s nepriznanou časťou skutku a výrokom o treste a náhrade škody.
Následne súd pristúpil k dokazovaniu iba v rozsahu, v ktorom obžalovaný G. T. skutok nepriznal - v časti, v ktorej by svojím konaním mohol naplniť prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) TZ.
Obžalovaný G. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že H. udrel on, A. ho držal na ceste. Všetci traja spadli na zem. Potom sa postavili, A. nechali tak a odišli preč. Žiadnu peňaženku nevidel, ani v bare. S A. odišli k nemu domov a pri dome už čakala hliadka polície. Poškodeného H. pozná je to jeho bratranec, no často sa nestretávali. V krčme sa vyhrážal jeho otcovi, že mu vytrhne srdce z tela, bolo to asi dva mesiace pred napadnutím H.. V čase zadržania policajnou hliadkou mal obžalovaný pri sebe asi vlastných asi 350,00 eur.
G. A. pri svojom výsluchu povedal, že dôvody k spáchaniu skutku si nepamätá. V ten deň bol opitý, lebo oslavovali jeho meniny a narodeniny, preto sa na daný skutok nepamätá. Pamätá si len to, že prišli do baru P., kde im čašníčka odmietla naliať, a príchod k T., odtiaľ ich brali policajti. Spomenul si, že v ten deň vyberal peniaze z účtu a mohol mať pri sebe okolo 200,00 eur.
Poškodený Š. H. na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka uviedol, že v bare P. bol spolu s A. D. a jeho sestrou. Potom prišli T. K. A., a bolo vidieť, že sú v podnapitom stave. Objednali si, no čašníčka im odmietla naliať. T. prišiel k nemu a začal ho biť, no nechápal prečo. Bitka netrvala dlho, v bare sa to ukľudnilo. Išiel sa umyť od krvi a potom počul, že oni dvaja sa vrátili naspäť. Snažil sa odísť preč, no opäť ho napádali - začalo to od dverí baru a pokračovalo to až k stĺpu pri ceste. Tam ho bili tak, že spadol na kolená a v tom mu vypadla peňaženka z vrecka bundy. Snažil sa ju zobrať, už ju mal v ruke, keď mu ju vytrhol T. z ruky a utiekli preč. Potom prišli policajti a sanitka a zobrali ho do nemocnice. Útočníci mu povedali jediné - zabijem ťa, zdochni. Pri bitke prišiel o telefónne a bankomatové karty, a o hotovosť 1,20 eur. Domáhal sa vrátenia peňaženky hneď na polícii.
Svedkovia A. D., H. C., D. R., C. N. K. A. G. priebeh konfliktu vonku pre barom (kde malo dôjsť k odcudzeniu peňaženky) nevideli.
Na hlavnom pojednávaní bola vykonaná na návrh prokurátora konfrontácia medzi obžalovaným G. T. a poškodeným Š. H. k okolnosti týkajúcej sa odcudzenia peňaženky. Na otázku prokurátora, aby povedali jeden druhému do očí, ako a k čomu došlo pri fyzickom napadnutí pred barom P., Š. H. hovoril do očí G. T.: „Tam ma dokopali a okradli ako špinavého psa“.
Poškodený bol prokurátorom aj samosudcom (aj vlastným splnomocnencom) upozornený na to, že v konfrontácii k osobe, ktorej tyká jej to má povedať priamo do očí v priamej reči, to čo mu táto osoba spôsobila. Aj napriek poučeniu poškodený ďalej uviedol: „Vytrhol mi peňaženku z ruky a skopal ma“.
G. T. povedal do očí Š.F. H.: „Ja som ti žiadnu peňaženku nezobral, zostal si ležať na zemi a my sme odišli preč“.
Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný G. T. ani obžalovaný G. A. nemajú nijaký záznam v registri trestov.
G. T. podľa správy G. E. je slobodný a žije spolu s rodičmi na adrese trvalého pobytu. Do spoločenského a verejného života sa nezapája. Doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.
G. A. podľa správy G. E. je slobodný a žije spolu s rodičmi a súrodencami na adrese trvalého pobytu. Do spoločenského a verejného života sa nezapája. Doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.
Po vykonanom dokazovaní súd považuje za nesporné, že obaja obžalovaní sa dopustili na verejne prístupnom mieste výtržnosti, pretože napadli poškodeného Š. H., a to spoločným konaním skutkom uvedeným v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku - teda v rozsahu, v akom súd prijal vyhlásenie obžalovaných o vine za ich konanie popísané v skutkovej vete.
V konaní pred súdom však nebola preukázaná vina obž. T. vo vzťahu k odcudzeniu peňaženky poškodeného H. tak, ako mu to kladie obžaloba za vinu v ním nepriznanom rozsahu skutku. Krádež peňaženky poprel nielen samotný obžalovaný, ale nesvedčil o nej ani jeden z piatich svedkov. Súd vyhodnotil výpoveď poškodeného Š. H.Á. ako nedôveryhodnú, okrem iného aj z tohto dôvodu, že
pri realizovanej konfrontácii nedokázal v priamej reči do očí tvrdiť obžalovanému G. T., s ktorým si tyká, že to bol on, kto mu násilím odcudzil peňaženku. Súd zároveň poukazuje na závery znaleckého posudku znalca G.. K. D. Č.. XX/XXXX, ktorým bol posudzovaný duševný stav svedka Š.. H. v zmysle ktorých bola u posudzovaného diagnosticky zistená zmiešaná porucha osobnosti, ľahká depresia a syndróm závislosti od alkoholu, znalec konštatoval prítomnosť depresívnej epizódy ťažkého stupňa a halucinatórny syndróm, pričom zároveň popísal dôsledky otrasu mozgu tak, že podľa vypracovaného posudku znalcom z odboru chirurgia G.. E., Š. H. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, pričom išlo o náhlu traumaticky vzniknutú, globálnu, krátkotrvajúcu, funkčnú, reverzibilnú poruchu mozgových funkcií, kde hlavnými klinickými príznakmi otrasu mozgu sú okamžité bezvedomie a následná strata pamäte. Charakteristickým príznakom otrasu mozgu je i retrográdna amnézia - pacient sa nepamätá nielen na to, že bol v bezvedomí, ale ani na určitý časový úsek pred úrazom.
V neposlednom rade v prospech obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že bolo preukázané, že obžalovaný mal pri sebe značnú sumu vlastných finančných prostriedkov - 350,00 eur - teda „nepotreboval“ od iného násilím brať peniaze.
Súd upozorňuje, že v takomto prípade, ak by sa preukázalo odcudzenie peňaženky, a aj jeho spôsob (násilím) uvádzaným poškodeným, obžalovaný T. by naplnil znaky zločinu lúpež podľa§ 188 ods. 1 TZ (pri sadzbe tri až osem rokov odňatia slobody).
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre oboch obžalovaných súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich pomery, ako aj možnosti ich nápravy. Súd u obžalovaného G. T. zistil prítomnosť troch poľahčujúcich okolností, a to, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), že dobrovoľne nahradil poškodeným (H. K. H.) spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zák. ) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd u neho pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, teda hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu. U obžalovaného G. A. súd zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Aj u neho vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2,ods. 3 Trestného zákona, teda hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu. Pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba u trestu odňatia slobody až na tri roky - po jej úprave podľa § 38 ods. 3 TZ je sadzba až do dvoch rokov odňatia slobody.
Podľa§ 34 ods. 6 TZ, tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
V danej veci súd dospel k presvedčeniu, že dostatočnú prevýchovu obžalovaného G. T. K. G. A. je možné dosiahnuť aj uložením alternatívneho trestu, teda trestu, ktorý aj bez spojenia s odňatím slobody zaručuje splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol obžalovaným uložený trest odňatia slobody. Prihliadajúc na už konštatované poľahčujúce okolnosti, súd rozhodol u obžalovaného T. o uložení trestu povinnej práce vo výmere 200 hodín a obžalovanému G. A. uložil trest peňažný vo výške 250,00 eur, (pracuje v zahraničí) a pre prípad jeho úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace.
Vzhľadom na rozhodnutie súdu o vine obžalovaných len vo vzťahu k prečinu výtržníctva poškodeného Š. H. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.