Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/9/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: VEDUCON, s.r.o., Hviezdoslavova 1008/7, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 43 849 041, zast. inLEGAL s.r.o., Kamenárska 5583/17A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 645 991, proti žalovanému: MOTIVATION s.r.o., Narcisová 1942/30, 927 01 Šaľa, IČO: 50 152 084, zast. Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, o zaplatenie 35.598,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. -537 zo dňa 10. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v časti proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Galanta, č.k. -537 zo dňa 10. októbra 2023 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. -537 zo dňa 10. októbra 2023 v odvolaním napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom zamietol návrh na zrušenie zabezpečovacieho (omylom uvedené „neodkladného“) opatrenia a II. výrokom zastavil konanie o návrhu na zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k zálohu - na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Z. C., obci Z. E., v katastrálnom území Z. E., zapísaných na LV č. XXXX evidovanom Okresným Ú. Z. C., katastrálnym odborom, a to k stavbe súpisné č. XXX, popis stavby: B. Z., I. na I.H. I. B. „. parcelné č. XXXX, P. I. A. Y. o výmere XXX N., o spoluvlastníckom podieli 1/1 na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 40.598,22 eur s príslušenstvom. Rozhodol tak s poukazom na . , a zák. č. 160/ 2015 Z. z. (ďalej len „“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom z 27. júla 2023 žiadal zrušiť nariadené zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že počas konania došlo k podstatnej zmene na zabezpečených nehnuteľnostiach, keď sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného už nenachádza záložné právo v prospech Fio banky. Okrem toho dal do pozornosti, že existujúce zabezpečovacie opatrenie je zjavne neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom sporu. Súd na základe návrhu žalobcu uznesením zo dňa 04. augusta 2022 zriadil záložné právo v prospech žalobcu k zálohu - bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 40.598,22 eur s príslušenstvom, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. .

Súd ďalej uviedol, že nariadil zabezpečovacie opatrenie z dvoch dôvodov, a to, že hrozila obava z ohrozenia exekúcie, ktorý dôvod nepominul a z dôvodu, že v čase rozhodovania o predmetnom návrhu bolo zriadené záložné právo v prospech Fio banky a. s., ktorý dôvod pominul. Nakoľko nepominula hrozba obavy z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie nevidel dôvod na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Či došlo k zmene skutkových okolností ohľadne zásady primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriadil zabezpečovacie opatrenie, súd nevie posúdiť z dôvodu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania neosvedčoval skutočnosti ohľadne tohto nepomeru. Povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania bolo predložiť listinný dôkaz o svojom tvrdení ohľadne nepomeru medzi možnou pohľadávkou žalovaného a hodnotou zálohu. Vzhľadom na uvedené súd nevidel dôvod na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Súčasne s návrhom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd prvej inštancie z uvedených dôvodov zamietol, žalovaný žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Z. C., obci Z. E., v katastrálnom území Z. E., zapísaných na LV č. XXXX evidovanom Okresným Ú. Z. C., katastrálnym odborom, a to k stavbe súpisné č. XXX, popis stavby: B. Z., I. na I. I. B. „. parcelné č. XXXX, P. I. A. Y. W. G. XXX N., o spoluvlastníckom podieli 1/1 na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 40.598,22 eur s príslušenstvom. V tejto časti návrhu súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu res iudicata podľa , podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova s poukazom na , keď o zriadení tohto zálohu právoplatne rozhodol uznesením zo 4. augusta 2022 č.k. -295 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 9. marca 2023 č.k. -409, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2023.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa a .

Napadnuté uznesenie považoval za hrubo zasahujúce do vlastníckeho práva žalovaného, neprimerané, nedostatočne odôvodnené, vecne nesprávne a nespravodlivé. Vytkol súdu, že sa nijako nezaoberal primeranosťou zabezpečovacieho opatrenia a nesprávne aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii a nesprávne vyhodnotil návrh žalovaného ako res iudicata. Uviedol, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je zásadný zásah do majetkových pomerov žalovaného, preto musí byť zásada proporcionality rešpektovaná, ktorej porušenie videl pri porovnaní hodnoty zabezpečeného majetku a výšky zabezpečenej pohľadávky. Napadnuté uznesenie v časti, že znalecký posudok aj s cenami nehnuteľností neboli podané včas s odkazom na sudcovskú koncentráciu podľa , považoval žalovaný za neakceptovateľné a v rozpore ustanoveniami .

5. S poukazom na ust. , , žalovaný uviedol, že nakoľko neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje zmenu zabezpečovacieho opatrenia, navrhol zrušiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že na zabezpečených nehnuteľnostiach nie je evidované záložné právo v prospech záložného veriteľa - Fio Banky a zároveň zriadiť nové zabezpečovacie opatrenie iba na jednu zo zabezpečených nehnuteľností.

6. Zriadenie žalovaným navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia konajúci súd zamietol z dôvodu res iudicata podľa , pričom takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje žalovaný za v rozpore s ustanoveniami . Citujúc z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29. marca 2022, žalovaný vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a samotné zabezpečovacie opatrenie nekonzumuje vec samú. Zabezpečovacie opatrenie v tejto veci má charakter dočasnej a provizórnej úpravy, ktorej účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania. Avšak samotné zabezpečovacie opatrenie voči žalovanému nesmie smerovať nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu. Narušenie proporcionality v tomto smere zakladá vecnú nesprávnosť uznesenia o zabezpečovacom opatrení z hľadiska účelnosti.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší zabezpečovacie opatrenie vydané uznesením dňa 4. augusta 2022, č.k. -295 a zriadi záložné právo v prospech žalobcu k bližšie špecifikovanému zálohu, na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky žalobcu v celkovej výške 40.598,22 eur s príslušenstvom. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že návrh žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia i jeho odvolanie sú v celom rozsahu nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a bez skutkových a právnych vád. Poukázal na to, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.08.2022, č.k. -295 bolo po odvolaní žalovaného preskúmané a následne potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.03.2023, č.k. -409 ako vecne správne. Súdy zhodne skonštatovali, že je daná a osvedčená hrozba zmarenia exekúcie i ďalšie zákonné predpoklady vrátane primeranosti (proporcionality) rozsahu zabezpečovacieho opatrenia.

9. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie v uznesení správne ozrejmil procesný inštitút zrušenia zabezpečovacieho opatrenia regulovaný a zdôraznil, že v predmetnom prípade dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neodpadli. Žalovaný pomer medzi výškou uplatňovanej pohľadávky a hodnotou zálohu žiadnym dôkazom neosvedčoval ani v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v odvolaní proti jeho nariadeniu) a takisto v návrhu na zrušenie zabezpečovacieho nepredložil žiaden dôkaz.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v návrhu opätovne namieta neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia, je na pováženie, či nezneužíva inštitút zrušenia zabezpečovacieho opatrenia ako ďalšieho opravného prostriedku, lebo námietku o neprimeranosti už predtým použil v odvolacom konaní a súdy ju neakceptovali, pričom ratione materiae by sa charakter námietok v odvolacom konaní a konaní o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia mal líšiť. Žalobca zároveň podotkol, že žalovaný v návrhu nijako nespochybňuje otázku ohrozenia exekúcie. Zároveň dal do pozornosti súdu, že formulácia petitu návrhu je nesprávna a koliduje s platnou právnou úpravou. Žalovaný totiž navrhuje zrušenie celého súčasného zabezpečovacieho opatrenia a zároveň nariadenie nového zabezpečovacieho opatrenia k stavbe súp. č. XXX a pozemku parc. č. XXXX/XXX, čiže sa štylizuje do postavenia svojej protistrany (žalobcu), a to nie je v súlade s . Nesúhlasil ani s obhajobou petitu v ods. 16 odvolania, kde žalovaný uvádza, že tak postupoval, lebo neobsahuje ustanovenie o zmene zabezpečovacieho opatrenia.

11. Žalobca ďalej vyslovil názor, že súd prvej inštancie určite nijako nepochybil, keď vo výroku II. uznesenia zastavil ďalšie konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa pokúsil iniciovať žalovaný (zneužijúc pritom inštitút konania o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého účelom je ho rušiť, nie nariaďovať, čo je zrejmé z názvu tohto inštitútu), pretože uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.08.2022, č.k. -295 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.03.2023, č.k. -409 sú právoplatné, vykonateľné a sčasti sa vzťahujú na identické nehnuteľnosti, ktoré chcel žalovaný „nanovo“ založiť, čiže ide o jasný príklad res iudicata podľa .

12. Za hrubú dezinterpretáciu považoval aj žalovaného odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.03.2022, sp. zn. , z ktorého nijako nevyplýva, že by v prípadoch neodkladných/ zabezpečovacích opatrení nemalo vydané súdne rozhodnutie (uznesenie) atribút právoplatnosti a je možné k identickým nehnuteľnostiam konať a rozhodovať duplicitne či triplicitne alebo až donekonečna x-plicitne a res iudicata sa na nich nevzťahuje.

13. Z právneho hľadiska považoval petit návrhu za vadný a u žalobcu vzbudzujúci podozrenie, že môže ísť o úskočný manéver žalovaného, lebo na jednej strane chce zrušiť celé súčasné zabezpečovacie opatrenie a potom chce zapísať nové zabezpečovacie opatrenie v zredukovanom rozsahu, voči ktorému by mohol účelovo podať opravný prostriedok. Nedá sa vylúčiť, že časový priestor medzi výmazom a zápisom na katastri by mohol chcieť zneužiť na rýchly prevod a scudzenie zaťažených nehnuteľností.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby v súlade s uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 10. októbra 2023, č.k. -537 ako vecne správne potvrdil.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6. decembra 2023 k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného odvolania a zotrváva na návrhu uvedenom v odvolaní.

16. Žalobca v stručnom vyjadrení zo dňa 12.01.2024 k vyjadreniu žalovaného poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu.

17. Žalovaný v podaní zo dňa 26.01.2024 oznámil súdu, že v rámci svojej developerskej činnosti uzatvoril so záujemcami o kúpu o budúcej zmluve na jednu zo zabezpečených nehnuteľností. Záujemcom bol zo strany Československej obchodnej banky, a. s. schválený úver, na základe ktorého je posledným termínom čerpania úveru 20. máj 2024. Ako uviedol vo svojich písomných podaniach, predmet zabezpečenia prevyšuje hodnotu sporu viac ako desaťnásobne. Zabezpečovacím opatrením, ktorým sú zabezpečené dve novostavby nehnuteľností, spôsobuje škodu nielen žalovanému, ale aj tretím subjektom, ktorí majú záujem zaobstarať si vlastné bývanie. V prípade neuvoľnenia jednej zo zabezpečených nehnuteľností tak, ako to navrhol žalovaný, hrozí nebezpečenstvo vzniku škody nielen žalovanému, ale aj záujemcom o kúpu nehnuteľnosti.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.03.2024 poukázal na novú argumentáciu žalovaného, odlišnú od pôvodnej argumentácie v návrhu i odvolaní. Namietol, že tvrdenie žalovaného, že v rámci svojej developerskej činnosti uzatvoril so záujemcami o kúpu o budúcej zmluve na jednu zo zabezpečených nehnuteľností a predloženie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.09.2023 a úverovej zmluvy zo dňa 23.11.2023, je z právneho hľadiska je irelevantné. Žalovaný predmetnou skutočnosťou nijako neargumentoval v konaní pred Okresným súdom Galanta, ktorý o návrhu rozhodoval dňa 10.10.2023, čiže s odstupom vyše 1 mesiaca od uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (06.09.2023). Považoval za vylúčené, aby odvolací súd mohol založiť svoje rozhodnutie na skutočnosti, o ktorej sa žalovaný vôbec nezmieňoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a neargumentoval ňou ani pri uplatňovaní riadneho opravného prostriedku v zákonnej lehote, hoci mu v tom nič nebránilo. Okrem toho predloženú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalobca považoval za listinu, z ktorej možno odvodiť paradoxne skôr potrebu zachovania a nie zrušenia zabezpečovacieho opatrenia.

19. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa , po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. -537 zo dňa 10. októbra 2023 je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. V časti odvolania proti II. výroku je odvolanie nedôvodné.

20. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

21. Podľa nadväzujúceho odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

22. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie zmení alebo zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie v zmysle odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v citovanom ustanovení . Proti iným rozhodnutiam odvolanie nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania teda znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

24. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že odvolateľ odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol I. výrokom jeho návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Takéto uznesenie nie je v zákonných ustanoveniach cit. uvedené, z čoho vyplýva, že proti nemu nie je odvolanie objektívne prípustné. V zmysle ustanovenia je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o zrušení neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, teda proti uzneseniu vyhovujúcemu návrhu na zrušenie, čo nie je prejednávaný prípad, keďže odvolaním bolo napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.

25. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nesprávne v danom uznesení poučil strany o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Nesprávne poučenie strán o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu ale nezakladá procesnú legitimáciu na uplatnenie tohto opravného prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Z judikatúry NS SR vyplýva, že mylné poučenie o tom, že je prípustný opravný prostriedok, nezakladá právo na jeho uplatnenie, keďže prípustnosť je ex lege vylúčená (NS SR sp. zn. ). v ustanovení poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie žalovaného v časti proti I. výroku uznesenia prvej inštancie zo dňa 10. októbra 2023 tak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd odvolanie v tejto časti s použitím ustanovenia odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej už nezaoberal odvolacími námietkami odvolateľa, pretože vzhľadom na vyššie uvedené sú irelevantné.

27. Odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd konanie o návrhu na bližšie špecifikované zriadenie záložného práva v prospech žalobcu zastavil, bolo v zmysle prípustné. Z podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný považoval zastavenie konania o návrhu žalovaného na zriadenie záložného práva z dôvodu res iudicata podľa za v rozpore s ustanoveniami . Žalovaný na podporu svojho názoru citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29. marca 2022 s poukazom, že napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a samotné zabezpečovacie opatrenie nekonzumuje vec samú a v tejto veci má zabezpečovacie opatrenie charakter dočasnej a provizórnej úpravy, ktorej účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania. Odvolací súd posúdil argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že z uvedeného rozhodnutia nijako nevyplýva, že by v prípadoch neodkladných/zabezpečovacích opatrení nemalo vydané súdne rozhodnutie (uznesenie) atribút právoplatnosti a dodáva, že časť citovaná žalovaným z uvedeného uznesenia sa týkala posúdenia prípustnosti dovolania podľa v spojení s .

28. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

29. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, príp. zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví v zmysle pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa . Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému znenie ust. , podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. V teoretickej rovine možno uvažovať tak o návrhu na nariadenie aj identického neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu.

31. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konanie v časti návrhu žalovaného na zriadenie bližšie špecifikovaného záložného práva zastavil z dôvodu res iudicata, nakoľko o zriadení navrhovaného záložného práva bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu v Galante č.k. -295 zo dňa 4. augusta 2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -409 zo dňa 9. marca 2023, právoplatným 21. marca 2023. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie v napadnutej časti II. výroku potvrdil v zmysle ako vecne správne.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).