Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu LIONS & PARTNERS, a.s., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 00 659 215, práv. zast. JUDr. Alojzom Baránikom, advokátom, Grősslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie 40.906,31 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/149/2011-190 zo dňa 6.11.2015 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/149/2011-190 zo dňa 6.11.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti prevyšujúcej sumu 8.920,53 EUR s príslušenstvom a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v sume 40.906,31 EUR spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.224,24 EUR od 9.7.2011 až do zaplatenia, 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.955,06 EUR od 29.11.2014 až do zaplatenia, 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.727,01 EUR od 22.10.2015 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 7.634,- EUR na účet S.. O. D.. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 17.224,24 EUR s príslušenstvom, úrokom z omeškania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného v podobe všeobecného nájmu za 4 roky spätne (t.j. 4 x 4.306,06 EUR), pričom pri vyčísľovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Antona Švrčeka č. 30/2011. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom žalovaný je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí - elektroenergetických zariadení tvoriacich súčasť distribučnej sústavy žalovaného, ktoré sú umiestnené a prevádzkované v Stavbe transformačnej stanice. Pri spoločnej obhliadke strany v konaní zistili, že Stavba transformačnej stanice ako celok pozostáva z prvého podlažia a suterénu. Zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia mal súd prvej inštancie za preukázané, že nimi bol povolený jeden stavebný objekt ako celok, a teda nie dva ako tvrdil žalovaný, a to stavba „Trafostanica a 22 kV kábelová prípojka.“ Vnútorná výmera podlahovej plochy Stavby transformačnej stanice ako celku je 101,86 m2. Žalobca i žalovaný súhlasili, aby pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia bol použitý znalecký posudok č. 77/2011. Súd prvej inštancie mal za to, že 22 kV káblová elektrická prípojka je súčasťou transformátora 1x630 kVA a technológie trafostanice ako veci hlavnej, pretože neumožňuje jej oddelenie bez toho, aby hospodárske využitie a funkčnosť transformátora 1x630 kVA a

technológie trafostanice boli znehodnotené. Znehodnotenie hlavnej veci neznačí vždy len jej zničenie alebo poškodenie, postačí, ak oddelením súčasti dôjde k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci tak, ako je tomu v predmetnom prípade. S ohľadom na uvedené, 22 kV káblová elektrická prípojka bezpochyby napĺňa všetky definičné znaky vymedzené Obč. zák. pre súčasť veci hlavnej - t.j. transformátora 1x630 kVA a technológie trafostanice, pričom ako súčasť veci sleduje vždy právny osud veci, ktorej je súčasťou. Z tohto dôvodu umiestnenie a prevádzka 22 kV káblovej elektrickej prípojky v suteréne Stavby transformačnej stanice podlieha rovnakému obmedzeniu zákonného vecného bremena ako v prípade prevádzky a umiestnenia transformátora 1x630 kVA a technológie trafostanice na prvom podlaží Stavby transformačnej stanice. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva ako prvé podlažie Stavby transformačnej stanice, tak i suterén Stavby transformačnej stanice v rozsahu ich výmery 71,86 m2 (rozdiel celkovej výmery 101,86 m2 a výmery 30 m2, na ktorú odkazuje Elektrizačný zákon). Na základe takéhoto užívania žalovaným odchádza na úkor žalobcu k jeho bezdôvodnému obohateniu.

3.

Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatnil voči žalovanému svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát 18.8.2011, a to za obdobie 4 roky spätne, teda od 19.8.2007 do 18.8.2011 a následne rozšírením žaloby za obdobie od 19.8.2011 do 28.5.2014, teda nie za obdobie, ktoré by bolo už premlčané. Námietka premlčania uplatnená v tomto konaní žalovaným je nedôvodná. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p.

4.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm. a), d) a f) O.s.p. Uviedol, že z elektrizačného zákona je zrejmé, že právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu sa vzťahuje explicitne k elektrickým vedeniam a explicitne k elektrickým staniciam. Limitácia tohto práva čo do rozlohy elektroenergetického zariadenia sa vzťahuje výlučne na elektrické stanice. Túto limitáciu nie je možné nijakým spôsobom rozširovať aj na elektrické vedenia, ako to nesprávne urobil súd. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neužíva prvé podlažie Stavby trafostanice za účelom umiestnenia a prevádzkovania elektrickej stanice bez právneho dôvodu, ale na základe právneho dôvodu, ktorým je zákonné vecné bremeno, a to v rozsahu jeho výmery 30 m2 (65,13% výmery prvého podlažia Stavby trafostanice). Žalobca v kontexte vyššie uvedeného rovnako ako v konaní uznáva, že prvé podlažie Stavby trafostanice v rozsahu jeho výmery 16,06 m2 (34,87% výmery prvého podlažia Stavby trafostanice) užíva bez právneho dôvodu, a že z tohto dôvodu dochádza na úkor žalobcu k jeho bezdôvodnému obohateniu. Ďalej poukázal na to, že k prevodu správy Zariadení žalovaného došlo s účinnosťou ku dňu 1.11.1988, je nesporné, že právo na poskytnutie jednorazovej náhrady za vyššie uvedené zákonné vecné bremená v zmysle zák. č. 79/1957 Zb. zaniklo (prekludovalo sa) a nie je ho možné priznať, pričom súd je povinný na takýto zánik práva prihliadať z úradnej povinnosti. Taktiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - peňažného plnenia za užívanie Stavby trafostanice umiestnením a prevádzkou Zariadení žalovaného v období od 17.6.2007 do 17.8.2007 je premlčaný a žalovaný preto úplne legitímne namietal premlčanie takéhoto nároku žalobcu. Súd však túto námietku považoval za nedôvodnú. Taktiež rozšírený nárok za obdobie od 17.6.2007 do 17.6.2011 a rozšírený nárok za obdobie od 19.8.2011 do 19.10.2011 je premlčaný a žalovaný namieta v odvolaní toto premlčanie.

5.

Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca má len čiastočný nárok na peňažné plnenie za užívanie Stavby trafostanice, a to vzhľadom k tomu, že žalovaný užíva bez právneho dôvodu výlučne časť prvého podlažia Stavby trafostanice, a to časť prvého podlažia Stavby trafostanice o rozlohe 16,06 m2, má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výlučne tejto časti prvého podlažia Stavby trafostanice. Vzhľadom na námietku premlčania časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne za obdobie od 17.8.2007 do 17.6.2011 a za obdobie od 19.8.2011 do 28.5.2014 t.j. spolu 2415 dní, bezdôvodné obohatenie získané užívaním výlučne časti prvého podlažia Stavby trafostanice o rozlohe 16,06 m2 a jednotková cena je 82,22 EUR/m2/rok (0,23 EUR/m2/deň), t.j. 8.920,53 EUR.

6.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého je rozsudok vecne správny, rozsudok nie je ani prekvapivý, keďže plne reflektuje správne zistený a vyhodnotený skutkový stav veci a vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca uvádza, že jeho právnych predchodca nežiadal

o vydanie Stavebného povolenia a Kolaudačného rozhodnutia pre dva samostatné stavebné objekty ako nesprávne tvrdí žalovaný. Naopak išlo o Stavbu trafostanice ako jediného stavebného objektu, ktorej súčasťou bola aj 22 kV kábelová prípojka, pretože bez takejto prípojky by zariadenia v takejto stavbe umiestnené nebolo hospodársky využiteľné. Žalobca si v žalobe neuplatnil nárok na peňažné plnenie za užívanie Stavby transformačnej stanice v období od 17.6.2007 do 17.6.2011, ako nesprávne tvrdí žalovaný. V tejto časti žaloby nie je možné počiatočné žalované obdobie stotožňovať s dátumom doručenia predžalobnej výzvy žalovanému, teda s dňom 17.6.2011. Tento deň je dôležitý len z pohľadu ustálenia dátumu splatnosti pohľadávky, a tým aj následného dátumu vzniku omeškania žalovaného, teda výlučne pre účely výpočtu úroku z omeškania. Podľa žalobcu je v predmetnom konaní zásadné to, že žalovaný užíva Stavbu trafostanice ako celok, t.j. jej prvé podlažie aj suterén, pričom bez právneho významu, aké zariadenia distribučnej sústavy sa v takejto stavbe nachádzajú. Aj elektrizačný zákon taxatívnym spôsobom vymenúva oprávnenia, ktoré prislúchajú energetickým podnikom, a ktoré viaznu na dotyčnej nehnuteľnosti ako zákonné vecné bremeno, pričom výslovne uvádza malé stanice do rozlohy 30 m2, avšak nerozlišuje druhy zariadení, ktoré v takýchto staniciach majú byť umiestnené. 22 kV kábelová elektrická prípojka z pohľadu súkromného práva napĺňa všetky definičné znaky vymedzené Obč. zákonníkom pre súčasť veci hlavnej t.j. transformátora 1x630 kVA a technológie trafostanice, pričom ako súčasť veci sleduje vždy právny osud veci, ktorej je súčasťou. Z tohto dôvodu umiestnenie a prevádzka 22 kV kábelovej elektrickej prípojky v suteréne Stavby trafostanice podlieha rovnakému obmedzeniu zákonného vecného bremena ako v prípade prevádzky a umiestnenia transformátora 1x630 kVA a technológie trafostanice na prvom podlaží Stavby trafostanice. To znamená, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva ako prvé podlažie, tak i suterén Stavby trafostanice v rozsahu ich výmery 71,86 m2.

7.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.4.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, i s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8.

Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.

9.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

11.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že zo Stavebného povolenia a Kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že nimi boli povolené dva stavebné objekty - o Stavbu trafostanice a Transformátor a Technológiu, a 22 kV kábelová prípojka ako Elektrické vedenie. Zo Stavebného povolenia a Kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že nimi bol povolený jeden stavebný objekt ako celok, a to Trafostanica a 22 kV kábelová prípojka. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že aj v ďalšom texte Stavebného povolenia sa stavba označuje výlučne v jednotnom čísle. Čo sa týka námietky premlčania, tak odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom premlčania, keďže žalobca si uplatnil nárok, ktorý nebol premlčaný.

12.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že listinnými dôkazmi bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k Stavbe trafostanice a že žalovaný v spornom období užíval prvé podlažie Stavby transformačnej stanice, tak i suterén Stavby transformačnej stanice v rozsahu ich výmery 71,86 m2 (celková výmera Stavby transformačnej stanice 101,86 m2 a výmery 30 m2, na ktorú odkazuje Elektrizačný zákon). Za užívanie Stavby transformačnej stanice vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný podľa § 451 ods. 1, Občianskeho zákonníka vydať. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Podľa súdnej judikatúry plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzieho majetku, nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady škody porovnáva s obvyklou hladinou nájomného , ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak teda súd prvej inštancie stanovil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie trafostanice na základe znaleckého posudku č. 77/2011, postupoval správne.

13.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej neschopnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu a súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pre stanovenie začiatku doby omeškania je rozhodujúca doba splatnosti, pričom v prípade vydania bezdôvodného obohatenia túto dobu nie je možné stanoviť. Za rozhodujúce kritérium je podľa súdnej praxe považovaná kvalifikovaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy alebo podanie žaloby na súd, ktoré nahrádza uvedenú výzvu. Súd prvej inštancie teda podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil skutkový stav čo sa týka vzniku bezdôvodného obohatenia, jeho rozsah a výšku primeranej náhrady. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením namietaného premlčania nároku a v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

14.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti prevyšujúcej sumu 8.920,33 EUR ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.

15.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).