Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/119/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu Bel air, s.r.o., Tri hôrky 11, Košice, IČO: 36 789 755, zast. Advokát Pirč, s.r.o., Kpt. Nálepku 17, Košice proti žalovanému E.. Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, P. X, E., zast. JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, Radničné nám. č. 7/B, Bratislava, o zaplatenie 49 331,30 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 30.11.2004 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia 1.486.155,- Sk s prísl. z titulu náhrady škody.

2. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd žalobu proti žalovanému v 1. rade P. C. zamietol a nárok proti žalovanému v 2. rade E.. Ľ. I. vylúčil na samostatné konanie.

3. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2009 a vylúčený nárok sa ďalej viedol pod novou spisovou značkou XC/XXX/XXXX. Počas konania došlo na strane žalobcu v súvislosti s uzavretím zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky k zmene žalobcu, na základe čoho súd v súlade s ustanovením §80 ods. 1 naposledy uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.2016 pripustil do konania ako žalobcu Bel air, s.r.o. Tri hôrky 11, Košice, IČO: 36789755.

4. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že škodu žalovaný spôsobil svojim konaním, keď ako predseda predstavenstva A., a.s., M. XX, C. dňa 01.06.2003 splnomocnil P. C., aby uzavrel v mene spoločnosti kúpne zmluvy o predaji nehnuteľnosti, ktoré patrili spoločnosti A., a.s., M. XX, C..

5. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril ako predávajúci A., Q..A.. v zast. P. C. a kupujúci E. Č., došlo k predaju nehnuteľnosti za kúpnu cenu 793.155,- Sk.

6. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretou medzi predávajúcim A., a.s. v zast. P. C. na základe plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX a kupujúcim P.K. R. došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 693.000,- Sk. Kupujúci pri uzavretí kúpnej zmluvy jednostranne započítal svoju pohľadávku voči predávajúcemu, v dôsledku čoho kupujúci nevyplatil kúpnu cenu vo výške 693.000,- Sk, ale iba 32.425,50 Sk.

7. Žalovaný spôsobil škodu podľa žalobcu tým, že finančné prostriedky, získané z predaja nehnuteľnosti, nevložil na účet spoločnosti, nezaúčtoval ich v časovej a vecnej následnosti.

8. Protiprávnosť konania žalovaného podľa žalobcu však nespočíva len porušení ustanovenia § 35 a násl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú podnikatelia povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom, ale aj porušením povinnosti, ktorá mu bola uložená uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.06.2003, ktoré bolo vydané na základe zákona č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní. Podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžník je povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti (§4b písm. a) Zákona č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní, účinný v roku 2003).

9. Škoda bola vyčíslená ako súhrn kúpnych cien, ktoré predajom žalovaný získal, pričom žalobca nezobral do úvahy to, že žalovaný v skutočnosti získal z predaja len sumu 825.580,50 Sk, a nie sumu 1.486.155,- Sk, pretože zo strany kupujúceho R. došlo k započítaniu jeho pohľadávky voči predávajúcemu vo výške 660.574,50 Sk.

10. Zavinenie sa u žalovaného zo zákona predpokladá, preto podľa žalobcu túto skutočnosť v konaní nebolo potrebné preukazovať.

11. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že odpredajom nehnuteľnosti nedošlo k zmenšeniu majetku spoločnosti, len sa to prenieslo do jeho finančnej podoby. Na cenu nehnuteľnosti bol vypracovaný znalecký posudok, a preto podľa žalovaného bol samotný odpredaj nehnuteľnosti učinený v súlade so zákonom a nezakladá zodpovednostný vzťah dlžníka voči veriteľom.

12. Žalovaný poukazoval tiež na to, že dňa 08.03.2002 sa stal jediným akcionárom spoločnosti a predsedom predstavenstva A., a.s.. Dňa 13.03.2002 na výzvu orgánov činných v trestnom konaní bola odovzdaná agenda spoločnosti. Napriek tomu, že žalovaný túto agendu neprevzal od predchádzajúcich akcionárov a predstavenstva spoločnosti, až do vyhlásenia konkurzu bola účtovná dokumentácia odovzdávaná a vracaná pracovníkmi spoločnosti orgánom činným v trestnom konaní.

13. Nedošlo k sprevádzkovaniu účtovného programu, došlo k zablokovaniu účtov spoločnosti, nebolo možné uhrádzať faktúry, spoločnosť bola obmedzená vo svojom výkone a v neposlednom rade došlo aj k vlámaniu do priestorov spoločnosti.

14. Žalovaný nepoprel uzavretie kúpnych zmlúv, aj prevzatie sumy 825.580,50 Sk od P. C. z titulu prevzatia kúpnej ceny, avšak v konaní tvrdil, že si tieto finančné prostriedky neponechal, ale ich použil na vyplatenie preddavkov na mzdy svojim pracovníkom a na zaplatenie dane obci W. v sume 268.238,- Sk. Neskôr vo svojom vyjadrení uviedol, že na úhradu tejto pohľadávky na zaplatenie daní obci W. použil z prevzatých kúpnych cien sumu 125.580,50 Sk a na úhradu preddavkov na mzdy pracovníkov použil z kúpnej ceny 700.000,- Sk, pričom tieto vložil na osobné účty pracovníkom v novembri 2003, na dôkaz čoho predložil aj vkladové lístky.

15. Žalovaný vo svojej obrane poukazoval aj na to, že v danej veci voči nemu bolo vedené aj trestné konanie pre spáchanie viacerých skutkov, medzi ktorými bolo aj konanie, keď ako predseda predstavenstva spoločnosti A., a.s., so sídlom M. XX, C. odstránil časť majetku uvedenej spoločnosti tak, že dňa 10.10.2003 na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredal nehnuteľnosti patriace spoločnosti A., a.s., a to parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX nachádzajúce sa v kat. území M., evidované Katastrálnym úradom C., Správa katastra M. na liste vlastníctva č. XXXX, ako aj novovytvorené parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré vznikli odčlenením z parciel nachádzajúcich sa v kat. území M., evidované Katastrálnym úradom C., Správa katastra M. na LV č. XXXX za sumu 693.000,- Sk, pričom uvedenú sumu následne prevzal v hotovosti od P. C. na ul. P. č. X, C.Š., ktorý ju predtým ako splnomocnená osoba prevzal od kupujúceho P. R. a nevložil ju do pokladne spoločnosti A., Q..A.., ale ju použil na doposiaľ presne nezistený účel nesúvisiaci s podnikateľskou činnosťou spoločnosti A., a.s., C..

16. Proti žalovanému sa viedlo aj trestné konanie pre spáchanie skutku, ku ktorému došlo tak, že ako predseda predstavenstva spoločnosti A., a.s., so sídlom M. XX, C. odstránil časť majetku uvedenej spoločnosti tak, že dňa 11.11.2003 na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredal nehnuteľnosti patriace

spoločnosti A., a.s., a to parcelu č. XXXX/XX, ktorá vznikla odčlenením z parciel nachádzajúcich sa v kat. území M., evidované Katastrálnym úradom C., Správa katastra M. na LV č. XXXX za sumu 793.155,- Sk, pričom uvedenú sumu následne prevzal v hotovosti od P. C. na parkovisku v blízkosti G. V. v K., ktorý predtým ako splnomocnená osoba prevzal od kupujúceho E. Č. a nevložil ju do pokladne spoločnosti A. a.s., ale ju použil na doposiaľ presne nezistený účel, nesúvisiaci s podnikateľskou činnosťou spoločnosti A., a.s., C., čím tak zmaril uspokojenie najmenej 9234 veriteľov uvedenej spoločnosti a spôsobil im škodu najmenej vo výške 14.826.105,- Sk.

17. Žalovaný poukazoval na to, že medzi inými bol obžalovaný aj pre tieto skutky, ktoré súviseli s uzatvorením kúpnopredajných zmlúv a jeho konanie bolo kvalifikované v obžalobe ako pokračujúci trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b) Tr. zákona v znení zákona č. 140/1961 Zbierky, účinného v čase spáchania skutku. Poukazoval na to, že v trestnom konaní, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom C. I pod sp. zn. XT/XX/XXXX bol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX oslobodený spod obžaloby, pričom súd sa zaoberal okolnosťami uzavretia týchto kúpnych zmlúv, ako aj možnosťou žalovaného v období prijatia týchto kúpnych cien zaevidovať a zaúčtovať túto sumu do majetku spoločnosti, pričom súd vyhodnotil celé konanie žalovaného v súvislosti s uzavretím týchto zmlúv ako konanie, ktoré nemožno kvalifikovať ako trestný čin. V neposlednom rade žalovaný poukazoval na to, že správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu uzavrel v súvislosti s týmito kúpnymi zmluvami dohodu o urovnaní tak s kupujúcim R., ako aj s kupujúcim Č., a tieto dohody o urovnaní vlastne usporiadali vzťahy týkajúce sa nehnuteľnosti, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu patrili do majetku konkurznej podstaty a boli aj pojaté do tohto súpisu, čo v konaní nebolo popreté.

18. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Za nesporné považoval súd uzavretie kúpnych zmlúv o predaji nehnuteľnosti, ktoré boli majetkom spoločnosti A., a.s., pričom kúpnu zmluvu za A. uzatváral P. C.Č. na základe plnej moci, ktorú mu udelil žalovaný a na základe ktorej bola uzavretá kúpna zmluva dňa 11.11.2003, kde predávajúcim bol A. a kupujúcim E. Č., a predmetom predaja boli nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 4807 m2 za kúpnu cenu 793.155,- Sk. Pri predaji týchto nehnuteľnosti bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcom z odboru A., U. G., J. posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval T.. V. O..

19. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel predávajúci A., a.s. v zastúpení P. C. na základe plnej moci udelenej žalovaným a kupujúcim P. R. kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, nachádzajúcich sa v kat. území M., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 996 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1698 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2, ako aj parcely zapísané na LV č. XXXX vyčlenené a to parcely č. XXXX/XX vyčlenená z parcely č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere 450 m2 a parcela č. XXXX/XX vyčlenená z parcely č. XXXX/XX zastavaná plocha dvor o výmere 660 m2. Tieto nehnuteľnosti boli špecifikované v znaleckom posudku vyhotovenom znalcom T.. B. M. a znázornené aj v príslušnom geometrickom pláne. Kúpna cena bola dohodnutá na 693.000,- Sk pri hodnote 165,- Sk za 1 m2.

20. Z písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade P. C. v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX, ale aj výsluchu kupujúceho P.Ó. R. a písomného jednostranného započítania pohľadávky P. R. bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré boli odpredané P. R. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX za cenu 693.000,- Sk, boli síce predané za sumu 693.000,- Sk, avšak kupujúci P. R. jednostranne započítal pohľadávku voči spoločnosti toho istého dňa vo výške 660.574,50 Sk (jednostranné započítanie na č.l. 43 spisu XC/XX/XXXX), z ktorého dôvodu bol vyplatený predávajúcemu zvyšok kúpnej ceny vo výške 32.425,50 Sk.

21. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že uznesením Krajského súdu C. zo dňa 20.05.2004, č. k. XK/XX/XXXX bol na majetok dlžníka A., a.s., C. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca B.. B. O..

22. Jedným z navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu bol veriteľ T.. B. R., ktorý návrh podal dňa 18.06.2003. Z listinných dôkazov, predložených v tomto konaní ďalej bolo zistené, že Krajský súd C. prípisom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným spoločnosti A., a.s. zaslal jej návrh na vyhlásenie konkurzu s tým, aby sa k nemu žalovaný vyjadril a oznámil tejto spoločnosti okrem iného aj to, že podľa § 4b ods. 1,

2 Zákona o konkurze a vyrovnaní je povinná zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu svojho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti. Tento prípis súdu bol spoločnosti doručený dňa 04.07.2003.

23. K uzavretiu kúpnych zmlúv došlo teda po doručení tohto uznesenia, keďže zmluvy boli uzavreté dňa 10.10.2003 a dňa 11.11.2003.

24. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne poukazoval na to, že týmto konaním nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a že len sa premietol do inej finančnej podoby. Po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty podal na Krajský súd v C. žalobu proti žalovaným P. R. a M. R. o vydanie nehnuteľného majetku do konkurznej podstaty, pričom v konaní žalobca nepopieral, že uvedený majetok pojal do súpisu majetku úpadcu po vyhlásení konkurzu. Krajský súd v C. rozsudkom č. k. XCbi/XX/XXXX- XX zo dňa 26.01.2006 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade žalobcovi vydať pozemok parcelu č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1698 m2 kat. územia M., obec M., zapísanú na LV č. XXXX a LV č. XXXX s tým, že táto patrí do konkurznej podstaty úpadcu A., a.s., C.. Svoj rozsudok Krajský súd v C. odôvodnil tým, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi A. a P. R. dňa XX.XX.XXXX bol porušený zákon podľa § 4b ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, a preto aj kúpna zmluva je podľa § 39 OSP absolútne neplatná. Ide o neplatný právny úkon, na základe ktorého nenadobudol žalovaný v 1. rade vlastnícke právo. Podľa Krajského súdu C. ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu A., a.s. vlastníkom predmetných nehnuteľností bol úpadca, a preto tieto nehnuteľnosti podľa § 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní patria do konkurznej podstaty úpadcu.

25. Proti tomuto rozsudku bolo podané zo strany žalovaných odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v C. uznesením zo dňa 20.09.2006 tak, že konanie o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade zastavil pre nesplnenie poplatkovej povinnosti. Neskôr došlo aj k späťvzatiu odvolania.

26. Žalobca ako správca konkurznej podstaty pred súdom uviedol, že proti P. R. podal žalobu len o vydanie jednej nehnuteľnosti, pretože v čase podania žaloby už P. R. previedol nehnuteľnosti, ktoré získal na základe kúpnej zmluvy od A., a.s. na iné osoby, preto bolo v tom čase veľmi obtiažne zistiť, kto by mal byť pasívne legitimovaný v spore o vydanie ďalších nehnuteľností, a aj z toho dôvodu pristúpil správca konkurznej podstaty k uzavretiu dohody o generálnom urovnaní, ktorú uzavrel správca konkurznej podstaty so žalovanými P. R. a T.. M. R. dňa 06.04.2006. Predmetom dohody bolo mimosúdne finančné vyporiadanie formou doplatenia rozdielu medzi pôvodne určenou a zaplatenou kúpnou cenou vo výške 165,- Sk za 1 m2 a kúpnou cenou, určenou znaleckým posudkom vypracovaným v konkurznom konaní. Z článku II. predmetnej dohody (č.l. 147, 148 spisu) vyplýva, že na základe týchto skutočnosti za účelom urovnania všetkých vzájomných práv a nárokov, ktoré vznikli medzi účastníkmi dohody, resp. ich právnymi predchodcami, alebo nástupcami v období pred a po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti A. a.s. z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.10.2003 uzatvárajú účastníci tejto dohody medzi sebou dohodu o generálnom urovnaní v takom znení, že P. R. sa zaviazal uhradiť na účet úpadcu sumu 189.000,- Sk a zároveň správca konkurznej podstaty uznáva v plnom rozsahu vlastnícke právo účastníka P. R. k pozemkom nadobudnutým na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorých vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom Z./XX, resp. vlastnícke právo nadobúdateľov. Pre prípad spochybňovania tohto práva v súdnom, alebo exekučnom konaní sa B.. B. O. ako správca konkurznej podstaty zaviazal k povinnosti uhradiť P.Ó. R. zmluvnú pokutu vo výške celkovej zaplatenej kúpnej ceny v roku 2003 a v roku 2006, teda spolu 693.000,- Sk a 189.000,- Sk, t.j. 882.000,- Sk. Podmienkou tejto dohody bolo aj to, že žalovaní zoberú odvolanie voči rozsudku Krajského súdu C., vydaného pod sp. zn. XCbi/XX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2006 späť v lehote do odvolacieho konania na Najvyššom súde SR. Zároveň sa správca konkurznej podstaty zaviazal k späťvzatiu žaloby bez nároku na náhradu trov súdneho konania. Zo záverečných ustanovení tejto dohody vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli o urovnaní, a táto dohoda je generálna, vzťahuje sa na všetky práva a právne vzťahy a nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2003, týkajúce sa ako zmluvných strán, tak aj právnych predchodcov, alebo nadobúdateľov.

27. Správca konkurznej podstaty k tejto dohode o urovnaní uviedol iba to, že situácia v čase vedenia súdneho konania pred Krajským súdom v C. bola taká, že P. R. po tom, čo nadobudol nehnuteľnosti od A., a.s. zamenil na základe zámennej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2003 s Y. Č. parcely, ktoré získal od A., čím sťažil postup správcu konkurznej podstaty v konaní o vydanie nehnuteľností, ktoré P. R. získal na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa XX.XX.XXXX. V tom období bolo teda obtiažne zistiť, kto je pasívne legitimovaným pre prípadnú žalobu o vydanie nehnuteľnosti, alebo o odporovateľnosť úkonu.

Na dôkaz svojich tvrdení predložil aj kúpnu zmluvu, ktorou už naďalej Y. Č. predal tieto nehnuteľnosti M. C. M. (č.l. 422).

28. Správca konkurznej podstaty ako žalobca poukazoval aj na to, že rovnakým spôsobom postupoval aj E. Č., ktorý uzavrel pôvodnú kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, keď ďalšou kúpnou zmluvou previedol túto nehnuteľnosť na M. L.. Kúpna zmluva medzi E. Č. a M. L. bola predložená na č.l. 425 a násl. spisu, preto uzavrel správca konkurznej podstaty ďalšiu dohodu o urovnaní s M. L., ktorú predložil do konania ako dôkaz (č.l. 424). Táto dohoda o urovnaní obsahovala dohodu správcu konkurznej podstaty a nadobúdateľa nehnuteľnosti M. L. o tom, že M. L.Š. dorovná pôvodnú kúpnu cenu za pozemok 165,- Sk za 1 m2 na aktuálnu kúpnu cenu 210,- Sk za 1 m2, ktorá bola stanovená znalcom T.. M. Y., doplatí na účet správcu sumu 216.315,- Sk v lehote 7 pracovných dní od podpísania dohody, pričom bude rešpektovaný právny nárok M. L. k týmto pozemkom nadobudnutým na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, ktoré boli zavkladované v katastri nehnuteľnosti pod Z./XX a správca konkurznej podstaty, ktorý požiadal o vydanie tejto nehnuteľnosti v konaní pred Krajským súdom v C., vedenom pod sp. zn. XXCbi/XX/XXXX zoberie žalobu späť. Rovnako sa správca konkurznej podstaty zaviazal pre prípad spochybňovania tohto práva do budúcna uhradiť M. L. zmluvnú pokutu vo výške celkovej zaplatenej kúpnej ceny, t.j. 1.009.470,- Sk.

29. Napriek týmto dohodám o urovnaní, ktoré sa týkali oboch kúpnych zmlúv, správca konkurznej podstaty podal žalobu aj voči žalovanému o náhradu škody, ktorú žalovaný spôsobil tým, že kúpnu cenu dohodnutú v kúpnych zmluvách 10.10.2003 a 11.11.2003 prevzal od P. C.. Tieto finančné prostriedky nevložil do spoločnosti, nezaúčtoval ich v súlade so zákonom a tým spoločnosti spôsobil škodu.

30. Výsluchom žalovaného súd zistil, že finančné prostriedky, ktoré žalovaný získal z predaja nehnuteľnosti, použil na zaplatenie časti dane obci W.. Zo správy obce W. na č. l. 54 spisu XC/XX/XXXX bolo zistené, že obec W. vyrubila daň pre A., a.s., M. XX, C. z nehnuteľnosti v roku 2002 v sume 133.744,- Sk a v roku 2003 v sume 134.494,- Sk. Daň bola uhradená naraz v sume 268.238,- Sk dňa 05.11.2003.

31. Žalovaný počas konania uviedol, že dani obci W. vyplatil dňa 05.11.2003 nielen z kúpnej ceny, ale aj z vlastných prostriedkov, ktoré si následne zobral z kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti. Trval však na tom, že kúpna cena bola obci W. vyplatená aj z časti kúpnej ceny. Súdu žalovaný nepredložil na svoje tvrdenie relevantný dôkaz na to, v akej sume a kedy poskytol spoločnosti vlastnú pôžičku, a kedy a v akej výške si ju následne zobral z kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané ani to, aby sa žalovaný so svojou pohľadávkou stal konkurzným veriteľom úpadcu. Na preukázanie svojho tvrdenia, že zvyšok kúpnej ceny použil na vyplatenie preddavkov na mzdy svojich pracovníkov predložil žalovaný listinné dôkazy, a to kópie vkladových lístkov a navrhol tiež výsluch svedkov a oboznámenie výpovede niektorých svedkov z trestného spisu.

32. Žalobca opakovane počas konania namietal pravdivosť tvrdenia žalovaného. Poukazoval na to, že pracovníci sa so svojimi mzdovými nárokmi do konkurzného konania riadne prihlásili, nie je preto zrejmé, za aké obdobie a v akej výške boli preddavky zamestnancom vyplatené.

33. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, a to N. C., ktorá po vyhlásení konkurzu na firmu A., a.s. C. začala spolupracovať so správcom konkurznej podstaty, boli jej odovzdané účtovné doklady od spoločnosti K. za rok 2003 a pokladničná kniha za rok 2003. Podľa svedkyne firma mala kanceláriu aj na ul. P. v C., kde pri vstupe do priestoru kancelárie boli po zemi rozhádzane rôzne písomnosti, ktoré následne pozbierali a uložili do archívu. Svedkyňa predložila ako dôkaz pokladničnú knihu za rok 2003, v ktorej nebol žiaden záznam o zaúčtovaní kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti. Účtovné doklady nemala k dispozícii ani firma K., ktorá robila účtovníctvo pre A. do vyhlásenia konkurzu. Svedkyňa na pojednávaní disponovala aj originálmi mzdových listov pracovníkov, ktorú agendu jej odovzdala pani I., pričom uviedla, že z predložených dokladov nie je zjavné, aby zamestnancom firmy boli vyplatené preddavky na mzde. Následne však uviedla, že mzdový list hovorí len o tom, aké nároky mal pracovník, a či mu bola skutočne vyplatená mzda. To mzdový list nepreukazuje, to by mal preukazovať len doklad o prevode peňazí na účet zamestnanca, resp. výplata z pokladne, alebo iný doklad. Svedkyňa, ktorá vypovedala aj v trestnom konaní nepoprela, že sa v jednom šanóne za rok 2003 našiel aj príjmový a výdavkový doklad o predaji nehnuteľnosti, ktorý však nebol zaúčtovaný a následne ako príjem za rok 2003 do pokladne.

34. Z výsluchu svedka T.. O. W. súd zistil, že tento potvrdil vklad na svoj účet vo výške 150.000,- Sk v roku 2003 s tým, že i keď si už na to presne nepamätá, dôvodom vkladu mohla byť len nevyplatená mzda, keďže v tomto období zamestnanci mzdu nemali vyplatenú, účty boli zablokované. Svedok uviedol, že v tom čase bolo viacej takýchto pracovníkov, ale on sám nevedel uviesť, z akých finančných prostriedkov žalovaný vložil tieto peniaze na jeho účet.

35. Žalovaný doložil do konania vkladové listiny na č.l. 138 a násl. v spise XC/XX/XXXX ako dôkaz o tom, že jednotlivým pracovníkom boli vyplatené preddavky na mzde v celkovej výške 700.000,- Sk tak, že M.. K. A. bolo vložených 200.000,- Sk, B. L. 100.000,- Sk, M. Y. 60.000,- Sk, A. B. 60.000,- Sk, E. I. 50.000,- Sk, M. A. 80.000,- Sk a T.. O. W. 150.000,- Sk. Išlo o poskytnutie záloh na splatné mzdy za obdobie od apríla do októbra 2003.

36. Z výsluchu svedkyne E. I., ktorá pracovala Z. A. v mzdovej a personálnej agende bolo zistené, že táto pracovala v A. ako mzdová účtovníčka. Po nástupe žalovaného nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu spisov. Spracovala doklady na to, aby mohli byť mzdy vyplatené. Po predložení listinného dôkazu o vyplácaní miezd svedkyňa uviedla, že sú to čísla účtov, ktoré uviedli zamestnanci, ktorí boli v tom čase v pracovnom pomere v A.. Mzdy sa vyplácali pracovníkom pravidelne až do doby, keď bol zablokovaný účet. Po tom, čo jej bol predložený rozpis nevyplatených miezd za rok 2003 a 2004 uviedla, že to mohla robiť ona. Zamestnanci verili, že po odblokovaní účtov im budú mzdy vyplatené.

37. Žalovaný na podporu pravdivosti svojich tvrdení žiadal, aby súd sa oboznámil s výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní. Následne sa súd oboznámil s výpoveďou svedkov N. C., ktorá vypovedala, že pracovala ako účtovníčka v A. do mája 2003, viedla bežné účtovníctvo nie za celú firmu s tým, že účtovníctvo bolo neúplné. Podľa jej vedomosti po prevzatí firmy žalovaným sa neodovzdalo účtovníctvo, zmenilo sa iba vedenie. Problémy s účtovníctvom boli iba v tom, že dochádzalo k zrušeniu pobočiek, doklady kompletného účtovníctva sa zobrali na políciu, odkiaľ sa neúplne doklady vrátili až po niekoľkých mesiacoch a bol problém pozháňať všetky doklady potrebné pre účtovníctvo. Svedok E. Č. vypovedal, správca konkurznej podstaty ho žiadal o vrátenie pozemku s tým, že išlo o odporovateľný právny úkon. Svedkyňa A. B. vypovedala, že bola asistentkou T.. W. a po predložení podkladov o výplate miezd uviedla, že prijala na svoj účet platby z titulu výplaty miezd. Výpoveď svedka Y. nebola jednoznačná v trestnom konaní. Tak isto svedok A. potvrdil vo svojej výpovedi, že prijal finančnú čiastku na svoj účet. Súd oboznámil aj výpovede svedkov U. Q., svedka T., svedkyne C., ktorí tak isto potvrdili, že sa spoločnosť A. ocitla v situácii, keď nebol funkčný program, riešil sa problém nezaplatených faktúr, boli zablokované účty a riešila sa aj novácia zmlúv, a teda boli vedené problémy súvisiace s vedením účtovníctva.

38. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu C. I, vydaného vo veci pod sp. zn. XT/XX/XXXX, a v ňom nachádzajúceho sa oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu bolo zistené, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutky, ktoré boli uvedené v obžalobe, nie sú trestnými činmi. Aj Okresný súd C. T.. v trestnom konaní svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti si splnil svoju povinnosť tým, že na základe zmluvných vzťahov poveril spracovaním účtovníctva profesionálne subjekty, ktoré mali za povinnosť viesť účtovníctvo v súlade s platnými právnymi predpismi. V skutočnosti, že správcovi konkurznej podstaty bolo odovzdané neúplné účtovníctvo vyplýva z okolnosti veci, že účtovné doklady sa nachádzali v rôznych subjektoch, v ktorých ich následne správcovia konkurznej podstaty odovzdávali. V trestnom konaní mal súd za preukázané, že peniaze získané z predaja nehnuteľnosti boli použité na úhradu dane z nehnuteľnosti a suma 700.000,- Sk bola použitá na vyplatenie miezd pracovníkom tak, ako to tvrdil žalovaný aj v tomto konaní. Základom však pre posúdenie konania žalovaného bol záver aj trestného súdu taký, že žalovaný nikdy neprevzal agendu a účtovníctvo spoločnosti od predchádzajúcich štatutárov spoločnosti, z ktorého dôvodu nemohol byť zostavený ani zoznam aktív a pasív tejto spoločnosti.

39. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 420 ods. 1 O. z. je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavretím predmetných kúpnych zmlúv po tom, čo mu bolo oznámené, že voči spoločnosti bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, a to prípisom Krajského súdu v C. zo dňa 26.06.2003, ktorý zároveň oznámil spoločnosti A., a.s., že podľa § 4b ods. 1, 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní je povinná spoločnosť sa zdržať konania smerujúceho k zmenšeniu svojho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti, dopustil protiprávneho konania.

41. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní cieľom konkurzu, alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 4b ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu, alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi, je dlžník povinný zdržať sa konania, smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou bežnej obchodnej činnosti.

42. V konaní mal teda súd za preukázané, že žalovaný uzavretím kúpnych zmlúv sa dopustil protiprávneho úkonu, lebo ich uzavrel v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní. Súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v C., ktorý v konaní XCbi/XX/XXXX vylovil, že uzavretie kúpnych zmlúv je preto podľa § 39 OSP absolútne neplatným právnym úkonom, a teda ani kupujúci na základe týchto kúpnych zmlúv nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, lebo kúpne zmluvy sú neplatné.

43. Z vykonaného dokazovania súd mal nepochybne preukázané, že správca konkurznej podstaty pojal tieto nehnuteľnosti do majetku úpadcu, a začal viesť konanie o vydanie týchto nehnuteľností proti kupujúcim. Obidve konania však skončili takým spôsobom, že správca konkurznej podstaty uzavrel so žalovanými dohody o urovnaní, na základe ktorých uznal vlastnícke právo kupujúcich k týmto parcelám za dodržania podmienok, že kupujúci doplatia cenový rozdiel medzi kúpnou cenou podľa kúpnej zmluvy a cenou podľa znaleckého posudku, vypracovaného už v konkurznom konaní, keďže cena týchto nehnuteľnosti bola podľa tohto posudku vyššia. Ďalším predpokladom pre zodpovednosť za škodu podľa citovaného ustanovenia je popri protiprávnom úkone škoda. Dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody znáša poškodený. Za škodu v danom prípade žalobca považoval súhrn kúpnych cien, za ktoré boli predané nehnuteľnosti žalovaným v rozpore so zákonom.

44. Súd má za to, že od tohto okamihu mal žalobca možnosť domôcť sa vydania nehnuteľnosti z titulu ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak napriek súdnym konaniam boli uzavreté dohody o urovnaní, na základe ktorých získali tento majetok podľa nového usporiadania vlastníckych vzťahov pôvodní kupujúci, resp. nadobúdatelia od pôvodných kupujúcich a to za doplatenie cenového rozdielu. Za týchto okolnosti súd mal za to, že nebola v konaní preukázaná ani príčinná súvislosť protiprávnosti a škody, pretože uzavretie kúpnych zmlúv v rozpore so zákonom spôsobilo následok neplatnosť týchto zmlúv, vrátenie týchto nehnuteľnosti do majetkovej podstaty úpadcu a žalobca sa preto aj správne domáhal vydania nehnuteľnosti z týchto neplatných právnych úkonov.

45. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal to, aby konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške uplatnenej v tomto konaní.

46. Strany sporu sú povinné v konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Základným predpokladom úspechu sporu je unesenie dôkazného bremena a vo vzťahu k nim uvádzaným skutočnostiam. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na splnenie procesnej povinnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojení s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania,

ktorý závisí z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Uplatňovanie dôkazného bremena spočíva v zabezpečení uplatneného základného práva na súdnu ochranu, aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorá to pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

47. Žalovaný svojim konaním podľa názoru súdu spôsobil to, že kúpne zmluvy boli uzavreté v rozpore so zákonom, a to malo za následok ich neplatnosť. V dôsledku týchto úkonov sa nehnuteľnosti pojali aj do majetkovej podstaty úpadcu, čo z pohľadu súdu vylučuje, aby uzavretie kúpnych zmlúv malo za následok zmenšenie majetku úpadcu. Na základe toho súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

48. Naviac v konaní žalovaný výpoveďami svedkov preukázal, že v období po uzavretí kúpnych zmlúv vkladal na účty zamestnancov finančné hotovosti z titulu preddavkov na mzdy. Rovnako bolo v konaní výsluchom svedkov a oboznámením sa s rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ako aj výpoveďami svedkov v trestnom konaní preukázané to, že žalovaný po prevzatí spoločnosti A. nikdy neprevzal od bývalých štatutárov agendu a účtovníctvo. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol.

49. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.