Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/46/2022

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcu: O. D. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 52 650 880 proti žalovanému: K. T., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/X, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. N., obec N., okres N. a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcela P. J. Č.. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.068 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu, spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve vo veľkosti 61/6784 k celku, a to previesť na tretie osoby, prenajať tretím osobám, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Dňa 31.05.2022 podal žalobca na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, a to, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou bližšie špecifikovanou vo výroku tohto uznesenia, a to previesť ju na tretie osoby, prenajať tretím osobám, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Rovnakým podaním žalobca podal na súd žalobu o určenie, že vo výroku špecifikovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po T. I., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. K. XX, XXX XX N..

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že strany sporu sú sestry a zároveň dcéry T.U. I., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. K. XX, XXX XX N. (ďalej len „poručiteľka“). Počnúc dňom 08.01.2020 je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu (ďalej len „byt“), pričom tento byt obdržala od poručiteľky na základe darovacej zmluvy uzavretej krátko pred koncom roku 2019. Pár dní po smrti poručiteľky žalovaná žalobkyni oznámila, že v nadchádzajúcom dedičskom konaní po poručiteľke sa ako majetok nebude prejednávať byt, pretože jeho výlučnou vlastníčkou poručiteľka už v čase svojej smrti nebola. Až do tohto momentu, žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že byt, v ktorom poručiteľka žila a v ktorom žalobkyňa poručiteľku spoločne so svojim manželom a deťmi pravidelne navštevovala, odo dňa 08.01.2020 nepatrí poručiteľke, ale žalovanej. Žalobkyňa je bez akýchkoľvek pochybností presvedčená o tom, že poručiteľka by dobrovoľne a za obvyklých okolností nikdy bezodplatne nepreviedla vlastníctvo k bytu len na jednu zo svojich dcér. Poručiteľka žila po smrti svojho manžela (otca strán sporu) od roku 2016 v byte sama, pričom počas tohto obdobia (tzn. nielen od smrti manžela poručiteľky) ju pravidelne navštevovala tak žalovaná so svojom rodinou, ako aj žalobkyňa so svojou rodinou. Poručiteľka sa nikdy počas predmetných návštev ani mimo nich nikomu ani len náznakom nezmienila o tom, aby mala vôľu prenechať svoj majetok len jednej zo svojich dcér. Poručiteľka mala rovnako rada obe svoje dcéry, ako aj manžela žalobkyne a bývalého manžela žalovanej i svoje vnúčatá, preto si žalobkyňa nevie vysvetliť, prečo by sa poručiteľka náhle dva roky pred svojou smrťou a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu rozhodla darovať de facto celý svoj majetok len jednej

zo svojich dcér. Žalobkyňa má za to, že poručiteľka nedarovala byt žalovanej dobrovoľne, ale stalo sa tak pod psychickým nátlakom zo strany žalovanej a navyše tiež v rozpore s dobrými mravmi. Ako psychický nátlak na poručiteľku zo strany žalovanej vníma žalobkyňa to, že po smrti manžela poručiteľky sa žalovaná voči poručiteľke začala správať menej úctivo a miestami až agresívne a ponižujúco, čo vyústilo to až k tomu, že poručiteľka krátko pred svojou smrťou pred žalobkyňou a jej manželom plakala a prosila ju o to, aby k nej jej sestra (žalovaná) už viac nechodila. Žalobkyňa je v tejto spojitosti presvedčená o tom, že presne takto direktívne a „nanútene“ s najväčšou pravdepodobnosťou došlo aj k prevodu vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky na žalovanú, tzn. bez toho, aby to bolo skutočnou slobodnou vôľou poručiteľky. Za rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa v danom prípade považuje to, že žalobkyňa so svojou rodinou prišla pri výbuchu bytovky na K. B. C. N. dňa 06.12.2019 o bývanie a všetky svoje osobné veci, a preto si žalobkyňa s rodinou musela urýchlene hľadať náhradné bývanie, s tým, že žalovaná t. č. žalobkyni viackrát „naznačila“ obavu žalovanej z toho, že poručiteľka daruje svoj byt žalobkyni, ktorá o byt prišla pri výbuchu. Žalobkyňa však poručiteľku o jej byt nikdy nepožiadala a našla si iné bývanie. Práve v tom čase (tzn. v čase krátko po výbuchu bytového domu) muselo dôjsť k podpisu darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože jednak bola žalobkyňa t. č. v tragickej životnej situácii a ak by poručiteľka naozaj chcela v tom čase „vyporiadavať“ svoj majetok, žalobkyňu by v takejto jej tragickej životnej situácii nikdy neopomenula a za ďalšie, žalovaná mala plnohodnotne zabezpečené svoje vlastné bývanie v jej vlastnom byte na I. B. Č.. X C. N.Š.. Žalobkyňa zároveň uvádza, že poručiteľke bola v roku 2018 diagnostikovaná rakovina žlčníka, s tým, že poručiteľka rakovine žlčníka napokon dňa 20.05.2022 aj podľahla. Z toho je zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky v prospech žalovanej došlo v relatívne krátkom období (z pohľadu veku poručiteľky) po diagnostikovaní rakoviny žlčníka u poručiteľky, čo tiež svedčí o tom, za akých rozporuplných podmienok k prevodu vlastníckeho práva k bytu došlo. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobkyňa za to, že darovacia zmluva medzi poručiteľkou a žalovanou, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky v prospech žalovanej, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia a a to pre absenciu slobodnej a vážnej vôle poručiteľky a pre uskutočnenie tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi. Uzavretím darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou došlo k tomu, že v nadchádzajúcom dedičskom konaní po poručiteľke nebude predmetný byt predmetom vyporiadavania majetku po poručiteľke.

3. Úmrtím poručiteľky došlo súčasne k zániku vecného bremena v podobe práva doživotného bývania v prospech poručiteľky, ktoré na byte viazlo. Žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, pretože má za to, že súčasnosti už nič nebráni žalovanej k tomu, aby byt previedla (či už odplatne alebo bezodplatne) na tretie osoby, alebo aby byt prenajala tretím osobám, alebo aby byt zaťažila napríklad záložným právom banky a vzala si naň úver, pôžičku a pod. Ak žalovaná počas tohto súdneho konania uskutoční niektorý z právnych úkonov v zmysle vyššie uvedeného, závažným spôsobom tým zasiahne do práv a oprávnených záujmov žalobkyne, ktorá považuje darovaciu zmluvu uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou za absolútne neplatný právny úkon. Akýmkoľvek prevodom vlastníckeho práva k bytu na tretie osoby či akýmkoľvek iným disponovaním s týmto bytom dôjde obratom k hrubému zásahu do vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k bytu žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhuje, aby súd neodkladnému opatreniu vyhovel.

4. Podľa (ďalej len ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď strana sporu podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.

18. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv sporových strán do času definitívnej právnej ochrany. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.

19. V prejednávanej veci žalobca opisom skutkových okolností a predloženými listinami osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu je nesporné, že je potrebné priznať žalobcovi právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania súdneho sporu vlastnícky režim k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania nezmenil. Žalovanému by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu nič nebránilo previesť alebo zaťažiť dotknutú nehnuteľnosť, ktorej sa súdny spor týka. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobca môže, ale i nemusí byť úspešný), vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na ďalšie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu tejto nehnuteľnosti. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcu v spore vo veci samej, prípadne, k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

20. Súd pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaný nemá úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel túto nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa

preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťou, vydanie neodkladného opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak pre hospodárnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady je potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením ( ).