Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10T/62/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a prísediacich Z. N. a M. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla 2017, vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaný: H. H.V., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom S. č. XXX, okr. Bardejov, nezamestnaný, ženatý,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

tento v období od 09.01.2014 do 19.02.2014, v priestoroch pobočky poisťovne AXA, na ul. O. E. vo I. J. Y. a v obci S.H., okr. Vranov nad Topľou, vylákal postupne od K. E., K. Q., F.. Z. M., D. Č.H. a L. Š., finančné prostriedky v sumách od 120,00 EUR do 1.022,00 EUR, ako zálohy na kúpu pneumatík a od F.. Z. M. zároveň aj zálohu vo výške 1.922,90 EUR, na kúpu stavebného materiálu, ktoré tovary menovaným prisľúbil dodať najneskôr do jedného týždňa, čo však následne už neurobil, pneumatiky a ani objednaný stavebný materiál doposiaľ nedodal a ani prevzaté zálohy, aj napriek viacerým výzvam, poškodeným nevrátil, čím týmto konaním tak K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, okr. Vranov nad Topľou, D. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, H. a L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, J., okr. Gelnica, spôsobil každému z nich škodu vo výške 120,00 EUR, poškodenému K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, okr. Vranov nad Topľou, spôsobil škodu vo výške 200,00 EUR a poškodenému F.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., E. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, spôsobil škodu v celkovej výške 2.944,90 EUR,

t e d a

pokračovane, na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

- pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov. Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodeným :

a/ K. E., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom S. XX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 120,00 Eur ( stodvadsať eur ),

b/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom S. XX, okres Vranov nad Topľou, sumu 200,00 eur (dvesto eur ),

c/ F.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX vo I., okres Vranov nad Topľou, trvale bytom I., E. č. XX/XX, okres Vranov nad Topľou, sumu 2.944,90 eur ( dvetisícdeväťstoštyridsaťštyri eur a deväťdesiat eurocentov ),

d/ D. Č. nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom E. XXXX/X, H. - Ť., sumu 120,00 eur ( stodvadsať eur ),

e/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom X. XXX/XX, J., okr. Gelnica, sumu 120,00 eur ( stodvadsať eur ),

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 06.05.2015 obžalobu na obžalovaného H. H. pre skutok uvedený vo výrovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona.

Po oboznámení prítomného obžalovaného ako aj jeho obhajcu so zmenou zákonného sudcu, v zmysle ust. § 277 ods. 5 Tr. poriadku, s touto zmenou zákonného sudcu obžalovaný ako aj jeho obhajca prejavili súhlas a nežiadali opakovať dokazovanie vykonané na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému H. H., ktorý sa predchádzajúcich hlavných pojednávaní nezúčastnil, urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Na tomto podklade súd uznal obžalovaného H. H. za vinného z toho, že v období od 09.01.2014 do 19.02.2014 postupne prevzal od poškodených uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku finančné prostriedky v rozpätí od 120,00 eur až do 1.022,00 eur ako zálohy na kúpu pneumatík, pričom od poškodeného F.. M. prevzal ešte aj sumu 1.922,90 eur ako zálohu na kúpu stavebného materiálu s tým, že sľúbený tovar im nedodal a takisto im nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky a to napriek ich opakovaným výzvam, čím všetkým poškodeným uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku spôsobil škodu v celkovej výške 2.944,90 eur. Obžalovaný teda týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a to konkrétne tým, že od jednotlivých poškodených podvodným spôsobom vylákal ich finančné prostriedky, čím im spôsobil väčšiu škodu, pričom sa tohto trestného činu dopustil voči piatim osobám, teda viacerým osobám.

Obžalovaný skutok spáchal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda záujem na cudzom majetku.

Obžalovaný H. H. sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného ako aj jednotlivých prítomných poškodených či oboznámením výpovedí neprítomných poškodeným len k týmto výrokom a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný H. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že naposledy bol odsúdený v roku 2014 za podvodné konanie na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov, pričom skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia mu už uplynula a jeho odsúdenie je tak už zahladené. Vyjadril sa, že celkovo bol dvakrát odsúdený za podvodné protiprávne konanie a raz za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že v prípade odsúdení za podvodné konanie vystupoval v pozícii tzv. „bieleho koňa“, keďže podpísal nejaké dokumenty, pričom z tohto svojho konania nemal žiaden zisk, ale bol pritom trestne zodpovedný. Vyjadril sa ďalej, že s poškodeným F.. M. mal záujem uzavrieť splátkový kalendár či dohodu o uznaní dlhu, avšak tento poškodený najskôr od neho požadoval sumu 1.000,00 eur, ktorú mu nemal možnosť naraz poskytnúť. Uviedol, že neskôr pracoval v zahraničí, avšak dňa 20.12.2015 utrpel v zamestnaní kolaps a v dôsledku toho sa od roku 2016 lieči na vysoký krvný tlak. V čase konania hlavného pojednávania bol pritom nezamestnaný s tým, že ani nemá možnosť zamestnať sa vo svojom odbore ako montér - zámočník. Zdôraznil, že jednotlivých poškodených nepozná, keďže peniaze mu poskytol len poškodený F.. M., ktoré si však neponechal a nijakým spôsobom sa neobohatil. Od roku 2015 teda nemal finančné prostriedky na uhradenie dlžnej sumy jednotlivým poškodeným. Vo vzťahu k svojim osobným pomerom uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve banky a on uhrádza pravidelne splátky hypotekárneho úveru na toto obydlie. Má pritom dve deti, jedno vo veku 8 rokov, ktoré je v starostlivosti jeho bývalej manželky a na ktoré uhrádza výživné v sume 85,00 eur. Ďalšie jeho dieťa je vo veku 3 rokov, ktoré žije s ním ako aj s jeho súčasnou manželkou, pričom táto má z predchádzajúceho vzťahu ďalšie dieťa vo veku 9 rokov. Vyjadril sa, že do júna 2016 poberal nemocenské dávky v sume 300,00 eur, avšak odkedy je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, tak nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, keďže jeho manželka má príjem ako kuchárka v sume 450,00 eur. Vyjadril sa, že vzhľadom na vysoký krvný tlak ako aj upchávanie ciev nemá možnosť nájsť si zamestnanie, avšak má prísľub zamestnať sa od septembra roku 2017 ako šofér

- rozvážač mäsa v spoločnosti U. s.r.o.

Poškodený F.. M. ako v pôvodnej svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, tak aj pri výpovedi na ďalšom hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že si voči obžalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej sume 2.944,90 eur, pričom zvyšné peňažné prostriedky, ktoré tomuto obžalovanému poskytol, už od neho nepožaduje.

Poškodený E. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že obžalovaný mu svojím konaním spôsobil škodu v sume 120,00 eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného v odsudzujúcom rozsudku, keďže obžalovaný s ním neuzatvoril ani splátkový kalendár či dohodu o uznaní dlhu.

Poškodený Q. si v konaní pred súdom z titulu poskytnutej zálohy na kúpu pneumatík obžalovanému H., uplatnil voči jeho osobe nárok na náhradu škody v sume 200,00 eur, pričom takisto s týmto poškodeným neuzatvoril žiaden splátkový kalendár či dohodu o uznaní dlhu.

Poškodená Č. si v prípravnom konaní uplatnila voči obžalovanému z titulu poskytnutých peňažných prostriedkov na kúpu pneumatík nárok na náhradu škody v sume 120,00 eur.

Poškodený Š. sa zas takisto v prípravnom konaní vyjadril, že obžalovanému poskytol zálohu na kúpu pneumatík vo výške 120,00 eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného.

V konaní pred súdom bol takisto oboznámený trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 T 82/2011 zo dňa 16.09.2011, trestný rozkaz toho istého súdu sp. zn. 3 T 77/2011 zo dňa 07.12.2011, trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2 T 196/2012 zo dňa 13.11.2012, trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 1 T 120/2013 zo dňa 07.10. 2013, trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 T 64/2014 zo dňa 11.06.2014, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 33 T 47/2015-110 zo dňa 24.09.2015, ako aj uznesenie toho istého súdu č.k. 33 T 47/2015-130 zo dňa 10.11.2016 o osvedčení sa tohto obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Podľa vyjadrenia obce S. obžalovaný žije so svojou manželkou, deťmi ako aj rodičmi, pričom sa však v tejto obci veľmi nezdržiava.

Obžalovaný H. bol celkovo 6 krát priestupkovo postihnutý a to za priestupky na úseku cestnej premávky.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ už 6 krát súdne trestaný a to naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33 T 47/2015 zo dňa 24.09.2015, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť a to za prečin podvodu podľa § 221 od. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 3 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov, pričom týmto rozhodnutím bol zároveň zrušený výrok o treste v predchádzajúcom rozhodnutí toho istého súdu sp. zn. 41 T 64/2014 zo dňa 11.06.2014 a to za taký istý trestný čin. Uvedené posledné odsúdenie obžalovaného ako aj všetky ostatné predchádzajúce odsúdenia, ktoré boli obžalovanému ukladané za totožné trestné činy podvodu podľa § 221 Tr. zákona, okrem odsúdenia Okresným súdom Humenné sp. zn. 1 T 120/2013 zo dňa 07.10.2013 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, však už boli zahladené.

U obžalovaného H. súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa už v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval, pričom aj v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o vine. Keďže obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný a to dokonca za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade, aj keď sa na všetky jeho početné predchádzajúce odsúdenia vzťahuje fikcia neodsúdenia, pričom bol aj priestupkovo postihnutý, hoci len na úseku cestnej premávky, súd na strane obžalovaného nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť aj v podobe vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Zároveň pritom na vyššie uvedené zahladenia jeho početných predchádzajúcich odsúdení, súd ako priťažujúcu okolnosť nemohol pripočítať obžalovanému túto skutočnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona, teda, že bol už za trestnú činnosť odsúdený. Na strane obžalovaného tak bol zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Za zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona pritom možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 od. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Pri rozhodovaní súdu o určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, keďže vzhľadom na to, že ukladanie iného druhu trestu ani neprichádzalo do úvahy a to vo vyššie uvedenom rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody, súd prihliadol na tú závažnú skutočnosť, že obžalovaný H. bol opakovane súdne trestaný za totožnú trestnú činnosť. Súd pri rozhodovaní o treste pritom považoval za účelovú a nedôveryhodnú obranu obžalovaného, že v prípade predchádzajúcich odsúdení vystupoval v pozícii tzv. „bieleho koňa“, keďže zo všetkých oboznámených odsudzujúcich rozhodnutí obžalovaného ako aj z posledného jeho odsudzujúceho rozsudku Okresným súdom Prešov sp. zn. 33 T 47/2015 zo dňa 24.09.2015 je nepochybné, že obžalovaný sám aktívnym konaním prevzal či podvodným spôsobom vylákal od poškodených tovar, napr. aj pneumatiky či stavebný materiál alebo zváracie zariadenie, pričom za tento tovar neskôr nezaplatil a v čase ich prevzatia mal aj vedomosť o existencii iných svojich finančných záväzkov. Súd teda prihliadol na ten fakt, že obžalovaný bol doposiaľ už 6 krát súdne trestaný a to v piatich prípadoch za úplne totožnú trestnú činnosť ako v predmetnej trestnej veci, teda za podvodné konanie a v jednom prípade za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči svojim mal. deťom, za čo bol potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1 T 120/2013 zo dňa 07.10.2013. Súd v tejto súvislosti poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že napriek takýmto opakovaným odsúdeniam za podvodné konanie obžalovanému ani raz nebol uložený iný ako podmienečný trest odňatia slobody. Všetky jeho predchádzajúce odsúdenie sú síce zahladené, avšak len samotné zahladenie odsúdenia neznamená, že sa zároveň zahladzuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil protiprávnej činnosti a to dokonca totožnej povahy ako v predmetnom prípade. Je zrejmé, že napriek predchádzajúcim početným odsúdeniam obžalovaného, pričom súd dáva do pozornosti aj tú okolnosť, že prvýkrát bol obžalovaný odsúdený už v roku 2011, pričom z odpisu registra trestov takisto vyplýva, že vzápätí od tohto svojho prvého súdneho potrestania v priebehu každého jedného nasledujúceho roka až do času rozhodovania tohto súdu bol obžalovaný opätovne súdne trestaný

za totožné podvodné protiprávne konanie, pričom mu bol opakovane až 6 krát uložený podmienečný trest odňatia slobody. Takéto opakované podmienečné odsúdenia však neodradili obžalovaného od páchania ďalšej protiprávnej činnosti. Obžalovaný pritom posudzovaný skutok spáchal ešte v období od 09.01.2014 do 19.02.2014, čiže už po svojich početných odsúdeniach ako aj prípadne v čase vykonávania iných trestných stíhaní, a to voči viacerým osobám, pričom tým aj spôsobil väčšiu škodu. Je potrebné zdôrazniť, že trest v zmysle ust. § 34 Tr. zákona vo vzťahu k páchateľovi plní funkciu ochrany spoločnosti pred ním, teda sa v ňom prejavuje prvok represie a to v zámere zabrániť páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, ďalej prvok individuálnej prevencie ( vychovať páchateľa k riadnemu spôsobu životu ) ako aj zámer odradiť ďalších potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti, voči ktorým sa tak prejavuje aj prvok generálnej prevencie ( výchovne pôsobiť na ostaných členov spoločnosti ). Je nepochybné, že vzhľadom na takto formulovaný účel trestu tento účel trestu u tohto obžalovaného môže naplniť len nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže v opačnom prípade by sa obžalovanému ďalej nezabránilo v pokračovaní jeho protiprávnej činnosti a takisto by iný trest odňatia slobody ako spojený s obmedzením jeho osobnej slobody neodradil obžalovaného od páchania trestnej činnosti. Zároveň len takýto trest bude naplňovať prvok generálnej prevencie, keďže iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody tzv. špeciálnemu recidivistovi by nemal žiaden výchovný účel na ostaných členov spoločnosti. V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj ďalšiu významnú skutočnosť že voči obžalovanému sa viedlo trestné stíhanie už od 12.09.2014 a súd rozhodoval vo veci samej až dňa 12.04.2017, teda obžalovaný ani po uplynutí dvoch rokov a 7 mesiacov nielenže jednotlivým poškodeným neuhradil spôsobenú škodu, ale s nimi ani neuzatvoril splátkový kalendár na úhradu spôsobenej škody vo vopred dohodnutých splátkach, pričom zo samotného vyjadrenia obžalovaného je zrejmé, že v rozhodnom období aj bol zamestnaný a mal príjem. Za takejto situácie uloženie iného ak nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona. Na strane obžalovaného súd pritom nevzhliadol ani žiadne mimoriadne okolnosti či už týkajúce sa samotnej osoby páchateľa alebo okolností prípadu. Obžalovaný síce súdu uviedol, že od dňa 11.01.2016 je nezamestnaný, teda nepoberá žiaden príjem, pričom má vysoký krvný tlak a z tohto dôvodu má podľa vlastného vyjadrenia sťaženú možnosť sa zamestnať vo svojom odbore. V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti, že v súčasnosti takéto civilizačné ochorenie je bežných ochorením vyskytujúcim sa v bežnej populácii, pričom v žiadnom prípade nemôže predstavovať takú mimoriadnu okolnosť týkajúcu sa pomerov páchateľa, na ktorú by bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Odhliadnuc od skutočnosti, že zistené okolnosti prípadu sa nevyznačovali ničím významným v tom smere, že by ich bolo potrebné zohľadniť pri určovaní druhu a výmery trestu, takisto ani pomery páchateľa, ktorý má dve mal. deti, avšak už nie v dojčenskom veku, pričom obom mal. deťom poskytujú alebo môžu poskytovať potrebnú starostlivosť ich matky, súd dospel k záveru, že na strane obžalovaného nie sú také mimoriadne okolnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadať v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona. Samotné priznanie obžalovaného a oľutovanie spáchania skutku, keďže je potrebné uviesť, že súd túto skutočnosť zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a zároveň nemá ísť o formálne prejavenú ľútosť ako aj o priznanie sa k spáchaniu skutku pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov, nemožno takisto považovať za nejakú výnimočnú okolnosť. V danom prípade by muselo ísť o súbor viacerých poľahčujúcich okolností, pre ktoré by mohol byť trest pre obžalovaného neprimerane prísny oproti ostaným páchateľom. Súd už len na okraj poznamenáva, že obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona a že pochopiteľne s prihliadnutím na jeho predchádzajúcich šesť odsúdení, s výnimkou jedného prípadu, za podvodné konanie ako v posudzovanom prípade, uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy. Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokov pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ). Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Poškodený K. E. si v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z poskytuje zálohy obžalovaného na kúpu automobilových pneumatík v sume 120,00 eur. Poškodený K. Q. si z toho istého titulu uplatnil nárok na náhradu škody v sume 200,00 eur. Poškodená D. Č., ktorá takisto poskytla obžalovanému finančné prostriedky vo výške 120,00 eur ako zálohu na kúpu pneumatík, si takisto uplatnila nárok na náhradu škody v tejto výške. Poškodený L. Š. si zas z titulu poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu pneumatík v sume 120,00 eur, takisto uplatnil nárok na náhradu škody tejto výške. Poškodený F.. Z. M. zas obžalovanému poskytol finančné prostriedky nielen

na kúpu pneumatík, ale aj na zabezpečenie stavebného materiálu a to v celkovej výške 2.944,90 eur, aj keď v konaní pred súdom uviedol, že obžalovanému poskytol finančné prostriedky vo vyššej sume, avšak túto vyššiu sumu v konaní pred súdom už od obžalovaného nepožadoval. Keďže súd takto spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným mal za výslovne preukázanú, súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody jednotlivým poškodeným v nimi uplatnených sumách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.