Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-21-2016.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava, proti žalovanej: E. M., bytom v D., F.Á. Č.. X, o zaplatenie 165,31 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 35,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 35,98 eur ročne od 19.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 165,31 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ktorej žalobca umožnil žalovanej prístup k mobilnej telefónnej sieti za súčasného dodržiavania dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 26/10.2014-26/11/2014, čím porušila zmluvné povinnosti. Nedoplatok za poskytované služby tak predstavuje sumu 35,98 eur. Suma 129,33 eur je náhrada škody vzniknutá žalobcovi z dôvodu odstúpenia od zmluvy so žalovanou. zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností.
2. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dodatkov k tejto zmluve. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od 10/2014 do 11/2014, čím porušila dohodnuté zmluvné povinnosti, platiť cenu služieb riadne a včas. Žalobca z uvedeného dôvodu odstúpil od zmluvného vzťahu so žalovanou. Žalobca predložil súdu ako dôkaz výšky sumy nezaplatených služieb faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 17,99,- eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 17,99 eur, spolu 35,98 eur, ktoré prestavujú cenu služieb dodaných žalovanej za obdobie mesiacov 10/ a 11/2014.
5. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
6. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
8. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a služby pripojenia. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj dodatok, na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok zabezpečiť žalovanému prístup k službe a záväzok žalovaného platiť dohodnutú cenu služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Žalovaná napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradila faktúry za mesačné poplatky za služby za obdobie 010/2014 a 11/2014.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa v zmluve zaviazal, súd návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 35,98 eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 19.03.2015, kedy žalovanej uplynula lehota na dodatočné plnenie v zmysle pokusu o pokonávku.
13. Pokiaľ ide o tvrdený nárok na zaplatenie sumy 129,33 eur ako paušalizovanej náhrady škody za mobilné telefóny, predané za akciovú cenu súd uvádza, že žalobca po tom, ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
14. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
15. Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
16. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu, a to protiprávny úkon žalovaného. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov a tak porušil jednu zo zmluvných povinností.
17. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
18. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
19. Súd s poukazom na vyššie uvedú judikatúru, mal za nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 90,71 eur, ako sankcie za porušenie zmluvných povinností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 90,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na iba čiastočný úspech žalobcu v konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.