Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-242-2016.pdf
PDF · 123.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/242/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415 proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 103942640/2016 zo dňa 20. septembra 2016, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e oznámenie Daňového úradu Nitra o použití nadmerného odpočtu č. 103942640/2016 zo dňa 20. 09. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise žalovaného je riadne daňové priznanie za mesiac máj 2013 na dani z pridanej hodnoty (podané dňa 25. 06. 2013 o 18:25 hod.), v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a druhé riadne daňové priznanie za mesiac máj 2013 (podané dňa 25. 06. 2013 o 18:34 hod), v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 17.574,71 eur.
2. Dňa 18. 02. 2014 podal žalobca dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013, podľa ktorého vznikla žalobcovi za uvedené obdobie na dani z pridanej hodnoty vlastná daňová povinnosť v sume 12.885,- eur. 3. Obsahom administratívneho spisu je i riadne daňové priznanie žalobcu za mesiac jún 2016 (podané dňa 25. 07. 2016), z ktorého vyplýva, že žalobcovi vznikol za uvedené zdaňovacie obdobie (jún 2016) nadmerný odpočet v sume 4.706,24 eur.
4. Žalovaný v podaní zo dňa 18. 07. 2016 označenom ako „oznámenie použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2016 v sume 7.728,55 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na úhradu daňového nedoplatku: -sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty v sume 861,98 eur, vyrubeného rozhodnutím o sankčnom úroku č. 9416301/5/3970736/2013 zo dňa 28. 08. 2013 za zdaňovacie obdobie február 2009, splatného dňa 27. 12. 2013, v pôvodnej výške 892,50 eur,
- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 6.866,57 eur, vyrubenej na základe podaného dodatočného daňového priznania č.7965715/2014 zo dňa 18. 02. 2014 za zdaňovacie obdobie máj 2013, splatnej dňa 31. 03. 2014, v pôvodnej výške 12.885,- eur.
5. V predloženom administratívnom spise sa nachádza podanie žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 označené ako „oznámenie o použití nadmerného odpočtu“, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadmerný odpočet v sume 2.473,06 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 07. 2016 v sume 2.473,06 eur za zdaňovacie obdobie máj 2016 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty
- vlastnej daňovej povinnosti na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014, v pôvodnej výške 4.689,71 eur (ďalej len „oznámenie zo dňa 18. 06. 2016“).
6. Dňa 25. 08. 2016 žalobca podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.719,77 eur.
7. V ďalšom podaní zo dňa 20. 09. 2016 označenom ako „oznámenie použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2016 v sume 4.706,24 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na úhradu daňového nedoplatku:
- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 597,85 eur, na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 7965715/2014 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014,
- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 4.108,39 eur, na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 7965715/2014 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014.
8. Žalobca podal proti „oznámeniu zo dňa 20. 09. 2016“ odvolanie zo dňa 07. 10. 2016, v ktorom uviedol, že voči žalobcovi bolo začaté reštrukturalizačné konanie uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013 a uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola žalobcovi povolená reštrukturalizácia. Následne bol potvrdený reštrukturalizačný plán. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Žalovaný si neprihlásil pohľadávku zodpovedajúcu daňovej povinnosti do reštrukturalizácie. Na vysvetlenie uviedol, že za zdaňovacie obdobie máj 2013 podal dve riadne daňové priznania a to za časť mesiaca do začatia reštrukturalizačného konania (od 01. 05. 2013 do 22. 05. 2013), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a daňové priznanie za časť mesiaca od začatia reštrukturalizačného konania (od 23. 05. 2013 do 31. 05. 2013) s daňovou povinnosťou 17.574,71 eur, ktorej celá výška bola započítaná s nadmerným odpočtom za mesiac apríl 2013. Následne dňa 18. 02. 2014 bol upozornený zamestnankyňou žalovaného, že nastal problém pri spracovaní daňového priznania za mesiac máj 2013, podal dňa 18. 02. 2014 dodatočné daňové priznanie za máj 2013 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 12.885,- eur (17.574,71 eur
- 4.689,71 eur), ktorá daňová povinnosť bola započítaná s nadmerným odpočtom za mesiac apríl 2013 (nadmerný odpočet v celkovej výške 21.893,58 eur), ktorého zostávajúca časť nebola žalobcovi vrátená. V závere odvolania žalobca poukázal na to, že daňový úrad mu doručil tri oznámenia o použití nadmerných odpočtov, ktoré sa mali použiť na úhradu daňovej povinnosti za mesiac máj 2013 podľa dodatočného daňového priznania zo dňa 18. 02. 2014, pričom sumárna výška nadmerných odpočtov použitých na úhradu daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 presahuje výšku daňovej povinnosti podľa tohto daňového priznania.
9. Žalovaný v podaní zo dňa 12. 10. 2016 oznámil žalobcovi, že odvolanie je možné podať len proti rozhodnutiu, pričom vydané oznámenie o použití nadmerného odpočtu nemožno považovať na rozhodnutie a teda proti nemu nie je možné použiť inštitút odvolania. Odvolanie považoval za bezpredmetné, lebo voči nemu nie je možné uplatniť opravné prostriedky.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. Žalovaný v podaní zo dňa 20. 09. 2016 označenom ako „oznámenie o použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2016 v sume 4.706,24 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty sa použije na úhradu daňového nedoplatku:
- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 597,85 eur, na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 7965715/2014 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014,
- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 4.108,39 eur, na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 7965715/2014 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014.
III. Argumenty žalobcu
11. Žalobca podal proti rozhodnutiu (oznámeniu) žalovaného žalobu zo dňa 14. 10. 2016 (doručená súdu dňa 17. 10. 2016), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného označeného ako oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 103942640/2016 zo dňa 20. 09. 2016.
12. V žalobe namietal nezákonnosť opatrenia žalovaného správneho orgánu, ktoré ukracuje žalobcu na jeho subjektívnych právach. Žalobca prezentoval názor, že opatrenie je bez ďalšieho spôsobilým predmetom preskúmania súdom v konaní začatom na základe žaloby a na podporu svojho názoru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/4/2009, ako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto právnej otázky.
13. Ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti opatrenia žalovaného uviedol, že uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 z dňa 15. 05. 2013 a zo dňa 22. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, uznesením zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia a dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Z dôvodu prebiehajúcej reštrukturalizácie žalobca podal dňa 25. 06. 2013 riadne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za uplynulú časť mesiaca do začatia reštrukturalizačného konania (od 01.01. 2013 do 22. 05.2013), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a riadne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za časť mesiaca od začatia reštrukturalizačného konania (od 23. 05. 2013 do 31. 05. 2013) s daňovou povinnosťou 17.574,71 eur, od ktorej bol odpočítaný nadmerný odpočet za mesiac apríl 2013.
14. Ďalej žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 18. 02. 2014 bol zamestnankyňou žalovaného upozornený na problém so spracovaním daňového priznania za mesiac máj 2013 v informačnom systéme žalovaného, preto žalobca podal dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 s daňovou povinnosťou v sume 12.885,- eur (17.574,71-4.689,71), od ktorej bol v daňovom priznaní odpočítaný nadmerný odpočet za mesiac apríl 2013 (v celkovej výške 21.893,58 eur), ktorého zostávajúca časť nebola žalobcovi vrátená. Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu na základe pôvodných daňových priznaní, resp. dodatočného daňového priznania je rovnaký, t. j. daňová povinnosť v sume 12.885,-eur. Žalobca sa domnieval, že pri vykazovaní dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii i zákonom o dani z pridanej hodnoty a k podaniu dodatočného daňového priznania pristúpil výlučne v dôsledku požiadaviek žalovaného. Uviedol, že pokiaľ by i pripustil, že pri podávaní daňových priznaní pochybil, v kontexte uvedených skutočností nemožno rozumne vysvetliť postup žalovaného, ktorý na základe výkazu daňových nedoplatkov ku dňu 08. 04. 2014 v exekučnom konaní na základe daňovej exekučnej výzvy č. 9400504/51710233/2014ŠubM zo dňa 02. 05 2014 od žalobcu vymáha sumu 17.574,71 eur (12.885,-eur + 4.689,71eur), teda sumu, ktorá zjavne nepredstavuje daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2013 v zmysle dodatočného daňového priznanie, ktorým mala byť vyrubená daňová povinnosť.
15. Opatrenie žalovaného je nezákonné nielen z dôvodu nevysvetliteľného nezohľadnenia odpočítania nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2013 od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, ale aj preto, že žalovaný použil na úhradu daňovej povinnosti nadmerný odpočet, pričom daňovú povinnosť súčasne vymáha v daňovej exekúcii na základe daňového priznania týkajúceho sa toho istého zdaňovacieho obdobia, ale v inej výške.
16. V závere svojej žaloby poukázal na to, že daňový úrad mu doručil tri oznámenia o použití nadmerných odpočtov, ktoré sa mali použiť na úhradu daňovej povinnosti za mesiac máj 2013 podľa dodatočného daňového priznania zo dňa 18. 02. 2014 (12.885,-eur), pričom sumárna výška nadmerných odpočtov
použitých na úhradu daňovej povinnosti na dani z priadnej hodnoty za mesiac máj 2013 presahuje výšku daňovej povinnosti podľa tohto daňového priznania (14.045,87 eur).
IV. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 26. 01. 2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 30. 01. 2017. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal elektronicky dňa 27. 06. 2016 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 4.706,24 eur. Pretože v čase poukázania nadmerného odpočtu bol u žalobcu evidovaný daňový nedoplatok, žalovaný použil nadmerný odpočet na splatný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty a o tomto upovedomil daňový subjekt oznámením o použití nadmerného odpočtu zo dňa 20. 09. 2016. Daňový preplatok bol použitý na úhradu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 597,85 eur na základe dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014 a vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 4.108,39 eur vyrubenej na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014.
18. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu nie je rozhodnutím, nemá základné náležitosti rozhodnutia uvedené v § 63 daňového poriadku, pričom má len informatívny charakter a neboli ním žalobcovi uložené povinnosti ani priznané práva. Proti uvedenému oznámeniu nie je možné podať opravný prostriedok v zmysle daňového poriadku.
19. V súvislosti s prebiehajúcim reštrukturalizačným konaním u žalobcu uviedol, že žalovaný si môže do reštrukturalizačného konania prihlásiť iba daňové nedoplatky. Pretože vlastná daňová povinnosť žalobcu na základe podaného dodatočného daňového priznania zo dňa 18. 02. 2014 bola splatná až dňa 31. 03. 2014, nebolo možné tento nedoplatok spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Len tie pohľadávky, ktoré môžu byť prihlásené do reštrukturalizačného konania nemožno ďalej vymáhať. Pohľadávky je možné prihlásiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, v uvedenom prípade do 28. 07. 2013. Nedoplatok uvedený v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 20. 09. 2016 bol splatný 31. 03. 2014, a teda ho nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania.
20. Žalovaný potvrdil, že žalobca podal dňa 25. 06. 2013 dve riadne daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, a to daňové priznanie za uplynulú časť mesiaca do začatia reštrukturalizačného konania (od 01. 05. 2013 do 22. 05.2013), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a daňové priznanie za čas mesiaca od začatia reštrukturalizačného konania (od 23.05.2013 do 31. 05. 2013) s daňovou povinnosťou 17.574,71 eur, od ktorej bol odpočítaný nadmerný odpočet za apríl 2013. Následne bolo žalobcom dňa 18. 02. 2014 podané dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 s daňovou povinnosťou v sume 12.885,- eur (17.574,71- 4.689,71), od ktorej bol v daňovom priznaní odpočítaný nadmerný odpočet za mesiac apríl 2013 (v celkovej sume 21.893,58 eur), ktorého zostávajúca časť nebola žalobcovi vrátená. Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu na základe pôvodných daňových priznaní resp. dodatočného daňového priznania je rovnaký, podľa tvrdenia žalobcu, t. j. daňová povinnosť v sume 12.885,- eur. K uvedenému tvrdeniu žalobcu žalovaný uviedol, že podľa ust. § 77 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je stanovené zdaňovacie obdobie platiteľa dane. V jednotlivých odsekoch tohto ustanovenia nie je uvedené, že žalobca mal za zdaňovacie obdobie máj 2013 podať dve riadne daňové priznania, a to od začiatku reštrukturalizácie a od nasledujúceho dňa po reštrukturalizácii do konca kalendárneho mesiaca. Žalobca bol upozornený, že nepodal za máj 2013 daňové priznanie v súlade s ust. § 77 zákona o dani z pridanej hodnoty a následne podal dodatočné daňové priznanie dňa 18. 02. 2014, v ktorom si vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur. Žalovaný uviedol, že druhé riadne daňové priznanie za máj 2013, v ktorom si žalobca vyčíslil daňovú povinnosť v sume 17.574,71 eur nemohlo byť spracované, lebo za jedno zdaňovacie obdobie môže byť podané len jedno riadne daňové priznanie. To, že žalobca podal dňa 18. 02. 2014 dodatočné daňové priznanie za obdobie máj 2013 neznamená, že prvé riadne daňové priznanie za máj 2013, v ktorom vyčíslil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur, je nespracovateľné. Žalobca podaním dodatočného daňového priznania vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur a keďže v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2013 vyčíslil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur, jeho celková daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie máj 2013 je súčet vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu, t. j. 12.885,- eur + 4.689,71 eur, spolu 17.574,71 eur.
21. Žalovaný mal za to, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 20. 09. 2016 nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a teda napadnuté oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie ani v tzv. materiálnom poňatí. Oznámenie správcu dane nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 20. 09. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 12. 04. 2017 vyššie označené oznámenie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
23. Podľa § 77 ods. 1, 4, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2016, zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2. Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac. Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.
Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.
Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
24. Podľa § 55 ods.1, 2, 5, 6, 7, 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 12. 2016, daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane. Platbu dane možno vykonať a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného u poskytovateľov platobných služieb na príslušný účet správcu dane,
2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33)na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici, b) v hotovosti 1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane, 2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov, 33) 3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad, c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7. Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu.
Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.
25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o použití nadmerného odpočtu v sume 4.706,24 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 a jeho použití na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty - vlastnej daňovej povinnosti na základe dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014 v pôvodnej výške 597,85 eur a vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 4.108,39 eur na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014 (čo je uvedené v oznámení zo dňa 20. 09. 2016 o použití nadmerného odpočtu).
26. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 20. 09. 2016, sa zaoberal námietkou žalovaného, že oznámenie správcu dane o použití nadmerného odpočtu nemá charakter rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verenej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V ust. § 3 ods. 1, písm. c/ SSP je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
27. Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku
konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na úhradu jeho daňových nedoplatkov, t. j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sére žalobcu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Sžf/17/2016 zo dňa 25.10.2016). Vzhľadom na znenie citovaných ustanovení SSP v bode 25. tohto rozsudku mal súd za to, že oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
28. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia (v tomto prípade oznámenia správcu dane o použití nadmerného odpočtu) je zákonnosť postupu daňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia (oznámenia). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (oznámenia) žalovaného ako i jeho postupu pri rozhodnutí o použití nadmerného odpočtu v sume 4.706,24 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 a jeho použití na úhradu vlastnej daňovej povinnosti na základe dodatočného daňového priznanie za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 597,85 eur a v sume 4.108,39 eur zistil, že postup správcu dane tak, ako je upravený v zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nebol dodržaný.
29. Súd po preskúmaní daňových priznaní, ktoré podal žalobca ako daňový subjekt na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 zistil, že žalobca ako daňový subjekt podal dve riadne daňové priznania, a to prvé riadne daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a druhé riadne daňové priznanie, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 17.574,71 eur. Uvedené skutočnosti nespochybňuje ani žalovaný s tým, že na druhé riadne daňové priznanie neprihliadol (podľa jeho tvrdenia uvedeného vo vyjadrení k žalobe).
30. Podľa názoru súdu žalobca zvolil pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 na dani z pridanej hodnoty nesprávny postup, ak podal dve riadne daňové priznania, a to od začiatku mesiaca máj 2013 do začatia reštrukturalizačného konania a od začatia reštrukturalizačného konania do konca mesiaca máj 2013. Uvedená skutočnosť (reštrukturalizácia) nemá vplyv na podanie daňového priznania. Takýto postup mohol žalobca zvoliť v zmysle zákonných ustanovení len v prípade, ak by bol na neho vyhlásený konkurz. V dôsledku tohto pochybenia žalobcu (podanie dvoch riadnych daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013) a po upozornení správcu dane, že nepodal za máj 2013 daňové priznanie v súlade s ust. § 77 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podal dodatočné daňové priznanie, nakoľko v systéme žalovaného nebolo možné spracovať dve riadne daňové priznania za to isté zdaňovacie obdobie, čo tiež nebolo v konaní sporné. V dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013 uviedol žalobca vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur a nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti podľa § 79 daňového poriadku v sume 12.885,- eur, ku ktorej dospel tak, že z vlastnej daňovej povinnosti, ktorú uviedol v druhom riadnom daňovom priznaní za máj 2013 v sume 17.574,71 eur odpočítal nadmerný odpočet, ktorý si uplatnil v prvom riadnom daňovom priznaní za máj 2013 v sume 4.689,71 eur. Správca dane však v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 20. 09. 2016 uvádza vlastnú daňovú povinnosť v podanom dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013 v sume 597,85 eur a v sume 4.108,39 eur, pričom nie je zrejmé, prečo vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013 rozdelil do dvoch súm, ak vychádzajú z jedného daňového priznania. K uvedenej skutočnosti sa nevedela vyjadriť ani zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 12. 04. 2017. Okrem toho, podľa názoru súdu, nie je zrejmé, na akú vlastnú daňovú povinnosť žalobcu za mesiac máj 2013 započítal nadmerný odpočet, ktorý vznikol v mesiaci jún 2016, ak uviedol, že vychádzal pri jej určení z prvého riadneho daňového priznania za mesiac máj 2013, v ktorom si uplatnil žalobca nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a z dodatočného daňového priznania za máj 2013, v ktorom žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur a z akých dôvodov tvrdil vo svojom vyjadrení, že vlastná daňová povinnosť žalobcu tak predstavuje súčet týchto súm, t. j. 4.689,71 eur a 12.885,- eur, spolu 17.574,71 eur a to aj s ohľadom na jeho tvrdenie uvedené v jeho vyjadrení k žalobe, že druhé riadne daňové priznanie podané žalobcom za mesiac máj 2013, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 17.574,71 eur nebolo spracované a teda naň neprihliadol. Naviac, zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 12. 04. 2017 uviedla, že žalovaný ako správca dane vychádzal z dodatočného daňového priznania, v
ktorom bola určená vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 12.885,- eur. Oznámenie žalovaného zo dňa 20. 09. 2016 je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, ako správca dane k uvedenej sume dospel, a z akej daňovej povinnosti žalobcu za mesiac máj 2013 vychádzal.
31. Z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve sú i oznámenia o použití nadmerného odpočtu, lebo sa dotýkajú subjektívnych práv daňových subjektov. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/4/2009, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Odvolací súd považoval za potrebné uviesť aj to, že vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nie je podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane. Nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu vyplýva priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade, ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
32. Je nepochybné, že správca dane môže v zmysle § 55 ods. 6, 7 daňového poriadku použiť nadmerný odpočet na daňovú povinnosť daňového subjektu, ktorá sa stala splatnou, ale z preskúmavaného oznámenia žalovaného nie je zrejmé, či správca dane takto postupoval. Tvrdenie správcu dane uvedené v samotnom oznámení nezodpovedá listinám, ktoré predložil daňový subjekt a ktoré sa nachádzajú i v predloženom administratívnom spise žalovaného. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu musí byť zrozumiteľné pre samotný daňový subjekt, ale i pre súd, ktorý má právo takého oznámenie z hľadiska jeho zákonnosti preskúmať.
33. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne posúdiť použitie nadmerného odpočtu žalobcu ako daňového subjektu v sume 4.706,24 eur za zdaňovacie obdobie jún 2016 a výsledok tohto posúdenie oznámiť žalobcovi tak, aby skutočnosti uvedené v oznámení korešpondovali s listinami založenými v spise a toto odôvodní spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho správnosti, inak povedané, žalovaný riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní a vysvetlí, na akú daňovú povinnosť žalobcu použije nadmerný odpočet, ktorý vznikol daňovému subjektu - žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 v sume 4.706,24 eur. Zároveň sa žalovaný vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu (oznámeniu) v podanej žalobe, vrátane námietky týkajúcej sa toho, že všetky tri oznámenia o použití nadmerného odpočtu, týkajúce sa vlastnej daňovej povinnosti žalobcu za obdobie máj 2013 presahujú ním uvedenú vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013 a to s prihliadnutím na vyjadrenie zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 12. 04. 2017, že správca dane vychádzal z dodatočného daňového priznania, kde bola uvedená vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 12.885,- eur. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP.
34. V ďalšom konaní sa teda žalovaný bude dôsledne zaoberať tým, či boli dodržané procesné práva žalobcu a či zákonným spôsobom rozhodol o použití nadmerného odpočtu za obdobie jún 2016, ujasní si, aká bola vlastná daňová povinnosť žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2013, z akých podkladov pri jej určení vychádzal, či vzal do úvahy prvé riadne daňové priznanie za máj 2013, v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a dodatočné daňové priznanie za máj 2013, v ktorom žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur, prečo pripočítaval nadmerný odpočet k vlastnej daňovej povinnosti a to tak, aby nielen daňovému subjektu, ale i súdu bol jasný a zrozumiteľný postup správcu dane ako i údaje, z ktorých vychádzal.
35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
36. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.