Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2017 v Žiline, o odvolaní obžalovaného A. K. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/123/2015 zo dňa 28.11.2016, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/23/2015 zo dňa 28.11.2016 v časti - vo výroku o vine a treste vo vzťahu ku skutku zo dňa 8.11.2014 uvedenom pod bodom 2/ napadnutého rozsudku.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. K., nar. XX.XX.XXXX v Z. - S. S., trvale bytom M. - L., Z. č. XX/X, okres Z., podľa § 285 písm. c) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Pv 544/14/5505 zo dňa 13.11.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., obidva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 8.11.2014 asi o 13.45 hod. v katastrálnom území obce Z. v lokalite Z. - G. spoločne s ďalšou osobou sa vlámali do rekreačnej chaty č. 155 tak, že presne nezisteným predmetom prekonali uzamykací mechanizmus visiaceho zámku, následne opakovaným trhnutím dvere otvorili a vnikli do chaty, odkiaľ zo zabudovanej skrine odcudzili záložný zdroj APC Back - UPS 400 v hodnote 37,62 Eur, ďalej Wifi router 4G značky D-link DWR-921, z priestoru nad vchodovými dverami odcudzili bezpečnostnú infra kameru značky D-link DCS-942L v hodnote 277,32 Eur a po vyjdení z chaty zo záložného zdroja odobrali zadný kryt, vybrali batériu a veci zanechali v blízkosti chaty, čím spôsobili škodu A.. A. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. - X., O. XXXX/XX vo výške 308,44 Eur a poškodením zámku škodu vo výške najmenej 22,- Eur.

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. K. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku. Za tieto prečiny mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 38

ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 1 rok a 6 mesiacov. Okrem toho podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému Poľnohospodárskemu družstvu Močenok, so sídlom Nitrianská 1232/50, Močenok, vo výške 35,- Eur. V tejto časti sa rozsudok stal právoplatným dňa 28.11.2016.

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný A. K. v bode 2/ uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tieto prečiny mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.11.2016 je zistiteľné, že obžalovaný A. K. po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prehlásil, že zahlasuje odvolanie proti výroku o vine a treste za skutok pod bodom 2/, ktorého sa mal dopustiť dňa 8.11.2014.

Podaním zo dňa 7.4.2017 odvolanie písomne odôvodnil. Podľa odvolateľa uznanie viny za skutok pod bodom 2/ obžaloby je založené na nezákonne vykonaných dôkazoch, a to na nezákonných dôkazoch a úkonoch zo dňa 8.11.2014, najmä pokiaľ ide o jeho zadržanie, ohliadku motorového vozidla, obmedzenie osobnej slobody, vyžiadanie veci - oblečenia a obuvi na polícii v Liptovskom Hrádku. Uvedený skutok nespáchal. Svedok X. K. potvrdil jeho obranu, keď uviedol, že tento skutok spáchal sám, a jeho len zavolal, aby ho prišiel odviesť. Taktiež potvrdil, že pri odovzdávaní vecí (oblečenia a obuvi) na polícii v Liptovskom Hrádku dňa 8.11.2014 došlo k zámene odovzdaných vecí. V zápisnici o prevzatí vecí sú uvedené veci, ktoré patrili jemu a opačne. I keď prvostupňový súd konštatuje, že je usvedčovaný zo spáchania skutku výpoveďou poškodeného A.. G., tak z obsahu tejto výpovede nevyplýva táto skutočnosť. Poškodený len potvrdil ako sa o skutku dozvedel a kedy to nahlásil polícii. Z fotografií zo zabezpečovacieho zariadenia poškodeného je zrejmé len to, že skutok spáchala jedna osoba, ktorá však pre menej kvalitné fotografie nie je na nich zobrazená tak, že by ju bolo možné identifikovať. Podľa odvolateľa jeho zadržanie hliadkou OO PZ Vysoké Tatry dňa 8.11.2014 bolo vykonané nezákonne. Napriek tomu súd dospel k záveru, že polícia postupovala na základe podozrenia voči konkrétnej osobe, keď zadržiavala motorové vozidlo s poznávacími značkami, ktoré mali patriť osobe podozrivej z majetkovej trestnej činnosti, a to v súvislosti s vlámaním do chaty poškodeného A.. G.. Právny názor súdu prvého stupňa, že policajti tak mohli urobiť a aj tak urobili podľa Zákona o policajnom zbore, považuje odvolateľ za nesprávny. Podľa jeho názoru je potrebné rozlišovať, kedy je polícia povinná postupovať podľa Trestného poriadku, a kedy podľa Zákona o policajnom zbore. je, a vždy bude a nikdy tomu nemôže byť inak, v pomere špeciality k zákonu o policajnom zbore, ale len pokiaľ ide o konkrétne podozrenie zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom, pričom tieto podozrenia musia byť aspoň v základných štruktúrach a črtách spojené s možnými zásahmi do základných práv a slobôd v zmysle Ústavy SR, ako aj v Európskych dohovoroch o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto prípade polícia hľadala automobil obžalovaného A. K., teda konkrétnej osoby, voči ktorej mala podozrenie z toho, že spáchal skutok pod bodom 2/ obžaloby. Uvedené je preukázané úradným záznamom policajnej hliadky OO PZ Vysoké Tatry, ktorá vozidlo i zastavila. Podľa obhajoby malo ísť o postup podľa Trestného poriadku. Zadržanie obžalovaného sa preto javí ako nezákonné a rovnako i prehliadka motorového vozidla sa v tejto súvislosti javí ako nezákonná a tiež všetky nasledujúce úkony, ktoré boli vykonané dňa 8.11.2014 na polícii v Liptovskom Hrádku. Zadržanie obžalovaného, ako i prehliadka vozidla boli vykonané bez súhlasu prokurátora, ako i bez toho, aby bol obžalovaný riadne poučený o tom, že môže prehliadku vozidla odmietnuť a aký to bude mať následok. Je nesporné, že pokiaľ by obžalovaný nebol nezákonne zadržaný dňa 8.11.2014 a odvedený na policajnú stanicu, nemohlo byť od neho políciou ani žiadané vydanie oblečenia a obuvi a nebolo by došlo k zámene vecí ako ju popisuje sám obžalovaný a svedok X. K.. Jedná sa o dôkazy získané na základe nezákonného obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, a ako také by ich mal súd pokladať za nezákonné, pretože neboli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Obhajca obžalovaného ďalej poukázal na tú skutočnosť, že keďže polícia hľadala konkrétne vozidlo konkrétnej osoby, mohla si na zadržanie tejto osoby vyžiadať predchádzajúci súhlas prokurátora - od ohlásenia vlámania okolo 14.00 hod. do 15.50 hod. uplynulo dosť času na vyžiadanie si tohto súhlasu, avšak polícia v tomto čase nemala žiadne dôkazy voči obžalovanému, ktoré by ho spájali s vlámaním do chaty a tak nemohol existovať ani dôvod

preventívnej väzby a nebol ani dôvod na zadržanie obvineného. Obžalovaný A. K. nebol zadržaný ani pri páchaní trestného činu a ani bezprostredne po ňom. Keďže trestný čin mal byť spáchaný okolo 13.45 hod. na úplne inom mieste ako bolo miesto zadržania, vo vzdialenosti viac ako 3 kilometre od miesta činu a zadržanie sa vykonalo až o 15.50 hod., teda chýba časová aj miestna súvislosť, ktorá by spájala obžalovaného s miestom činu a s vykonaním trestného činu. S poukazom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd ho spod obžaloby pre skutok uvedený pod bodom 2/ oslobodil, pretože nebolo preukázané, že by ho spáchal.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní obžalovaného, obžalovaný i jeho obhajca trvali na dôvodoch podaného odvolania, i na návrhu v ňom uvedenom. Intervenujúci prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného A. K. bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Odvolací súd s poukazom na argumenty obžalovaného, prednesené prostredníctvom obhajcu, považoval za primárne vysporiadať sa s jeho odvolacou námietkou o nezákonnom postupe polície pri jeho zadržaní dňa 8.11.2014, pri vykonaní ohliadky motorového vozidla, pri obmedzení jeho osobnej slobody a pri vydaní vecí.

V súvislosti s touto námietkou je zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 14) zistiteľné, že A. K. bol dňa 8.11.2014 o 15.55 hod. zadržaný políciou postupom podľa § 85 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 85 ods. 1 Tr. por. osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takéhoto súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä, ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

Zadržanie predstavuje prechodné opatrenie, účelom ktorého je časovo obmedzené (krátkodobé) obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby (§ 85 ods. 1). V prípade takejto osoby sa vyžaduje vyšší stupeň podozrenia zo spáchania skutku, ktorý možno posúdiť ako trestný čin, a tiež existenciu niektorého dôvodu väzby (§ 71). Uvedený postup možno aplikovať v prípade osoby, ktorá je priamo pristihnutá pri páchaní trestného činu, alebo keď bola po čine ako podozrivá prenasledovaná a dostihnutá na inom mieste.

Žiada sa uviesť, že z tej istej zápisnice o zadržaní je zistiteľné, že podozrivý A. K. bol prepustený zo zadržania v ten istý deň, t.j. dňa 8.11.2014 o 22.30 hod. Tiež sa žiada uviesť, že tomuto krátkodobému obmedzeniu osobnej slobody, v tom čase podozrivému A. K., predchádzal postup polície zaznamenaný v úradnom zázname zo dňa 8.11.2014 (č.l. 71). Z tohto je zistiteľné, že hliadka polície postupovala v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o policajnom zbore), podľa ktorého policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. Pri zastavení vozidla a kontrole osádky tohto bolo zistené, že vozidlo viedol A. K. a vo vozidle sa nachádzal i jeho brat X. K.. Z tohto úradného záznamu je tiež zistiteľné, že osádka uvedeného motorového vozidla bola podozrivá z účasti na krádeži vlámaním do chát na Podbanskom a okolí.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania.

Krajský súd po preskúmaní namietaného postupu polície, keď odvolateľ tvrdí, že jeho zadržanie dňa 8.11.2014, zastavenie a ohliadka motorového vozidla boli vykonané nezákonným spôsobom uzatvára, že nezistil dôvodnosť a opodstatnenosť tvrdenia odvolateľa. Nezistil, že by polícia postupovala v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku.

Žiada sa uviesť, že rovnaké obhajobné tvrdenia predniesol odvolateľ už v konaní pred prvostupňovým súdom. S týmito sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal a so znalosťou veci presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil na č.l. 8, 9 prečo sa s argumentáciou obžalovaného nestotožnil. Odvolací súd považuje argumenty okresného súdu za správne a presvedčivé, a preto i v ďalšom na tieto poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Okrem iného aj so záverom prvostupňového súdu súvisiacim s vydaním vecí, ktoré obžalovaný A. K. vydal dobrovoľne tak, ako to vyplýva zo zápisnice o vydaní vecí na č.l. 116 spisového materiálu.

S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že odvolacie výhrady obžalovaného týkajúce sa nezákonnosti vykonaných dôkazov považoval krajský súd za neudržateľné a argumenty obhajoby, že úkony polície súvisiace so zadržaním A. K. boli vykonané v rozpore s Trestným poriadkom a tiež Ústavou SR, za neopodstatnené.

V ďalšom krajský súd uvádza, že i keď okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu v akom mal a bolo potrebné, vykonané dôkazy nevyhodnotil správne a súladne s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Treba uviesť, že obžalovaný A. K. od samého začiatku vypovedal nezmenene, že skutku sa dňa 8.11.2014 nedopustil, na mieste samom nebol, a v prítomnosti brata X. bola iba preto, že mu tento zavolal, aby prišiel pre neho a odviezol ho domov. Toto obhajobné tvrdenie obžalovaného vykonanými dôkazmi pred prvostupňovým súdom nebolo bez pochybností vyvrátené. Svedok X. K. od samého začiatku a nezmenene tvrdil, že skutok spáchal sám. Brat A. K. tam vôbec nebol, zavolal ho iba preto, aby sa dostal domov, aby ho odviezol. Tiež uviedol, že pri vydaní vecí došlo k zámene vecí. V zápisnici o vydaní vecí, ktorú podpísal brat A. boli uvedené jeho veci, ktoré patrili jemu a nie A.. Svedok - poškodený A.. A. G. vo svojej výpovedi popísal akým spôsobom oznámil polícií násilné vniknutie do rekreačnej chaty č. 155. Uviedol, že na kamerovom zázname, ktorý bol zhotovený je vidno len jednu osobu, a to z profilu. Z jeho ďalšieho vyjadrenia vyplýva, že túto osobu nevedel presne stotožniť s obžalovaným A. K.. Svedok U.. A. S. sa vyjadroval k okolnostiam, ktoré sa týkali vydania vecí. Na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom vypovedal nejednoznačne, nejasne a rozporne oproti výpovedi z prípravného konania. Jeho výpoveď bola nepresvedčivá, a to i napriek tomu, že v priebehu hlavného pojednávania boli odstraňované rozpory v jeho výpovedi. S poukazom na uvedené záver prvostupňového súdu, že obžalovaný A. K. je usvedčovaný zo spáchania skutku viacerými dôkazmi, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú, nezodpovedá dôkaznej situácii zistenej súdom prvého stupňa.

V zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Ak vykonané dôkazy v konaní pred súdom nestačia na uznanie viny obžalovaného, a ak nie je možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, potom je nevyhnutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd uzatvára, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní síce bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný A. K. kto inkriminovaný skutok spáchal.

S poukazom na uvedené krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.