Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-9-2017.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: C. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., O. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou matkou Q. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, C., proti otcovi C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., U. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Škrabák, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 30, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. novembra 2016, č. k.: 15Pc/2/2016 - 73, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom, treťom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie otca proti tretiemu výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „Otec navrhovateľky C. C. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky C. C., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným vo výške 150,-- € mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. Týmto dochádza k zmene rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 5P 169/10 zo dňa 20.6.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoP 57/11 zo dňa 23.8.2011, právoplatného 16.10.2011 v časti výživného na C. C.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka žiadala určiť zvýšené výživné od právoplatnosti rozhodnutia súdu v sume 180 € mesačne s tým, že naposledy bolo rozhodované o výživnom rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp,. zn. 5P 169/2010 dňa 20.6.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP 57/11 zo dňa 23.8.2011, právoplatné 16.10.2011, kde bola určená vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky v sume 80 € mesačne. 3. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že na strane navrhovateľky sú dôvody pre zvýšenie výživného a návrhu v časti vyhovel. Po zistení reálne vynaložených výdavkov na stravu, ošatenie, školu, bývanie a zdravotné ťažkosti dospel k záveru, že opodstatnené sú výdavky v súvislosti so štúdiom, stravovaním, výdavky na školu, cestovné, bývanie na internáte, ako aj výdavky v súvislosti so zlým zdravotným stavom. Pri zohľadnení príjmu otca navrhovateľky dospel k záveru, že suma 150 € mesačne, ktorú určil otcovi navrhovateľky, je zodpovedajúca jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. 4. Otec navrhovateľky so zvýšením výživného nesúhlasil. Poukazoval na to, že je štatutárom spoločnosti Lorakk, s.r.o. s tým, že mesačne si vyberie z firmy 500 €. Keďže má ďalšie dve vyživovacie povinnosti okrem navrhovateľky a partnerku, ktorá je t. č. na materskej a s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby poskytoval navrhovateľke zvýšené výživné.
5. Súd po oboznámení sa s jeho majetkovými pomermi dospel k záveru, že otec navrhovateľky je schopný zabezpečovať navrhovateľke zvýšené výživné v sume 150 € mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je štatutárnym orgánom - konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti Lorakk, s.r.o.. Poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov pri určovaní výživného deťom voči rodičom, ktorí majú príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, kde je neochota povinných osôb predložiť potrebné podklady na vymeranie správnej výšky výživného. Súd vzhľadom k tomu, že otec navrhovateľky doložil podklady, z ktorých nevykazuje zisk, vykazuje len stratu, zobral do úvahy aj majetkové hodnoty, ktoré sú vo firme s tým, že v roku 2015 v mesiaci november zakúpil nové osobné motorové vozidlo, na ktoré vo svojej výpovedi poukazovala aj splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky. Jedná sa o finančne drahšie vozidlo a je potom otázne, s akým výsledkom hospodári firma, keď na firmu, kde vykazuje straty, kúpil v novembri minulého roku motorové vozidlo. V inom konaní pred tamojším súdom, kde bola uzavretá rodičovská dohoda ohľadom dcéry pochádzajúcej z druhého manželstva uviedol, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1.000€. Naopak, v tomto konaní už tvrdil, že z firmy čerpá mesačne 500€. Potom toto tvrdenie nekorešponduje s jeho výdavkami, na ktoré poukazuje, keď len hypotéka, ktorú spláca, predstavuje cca 900 € mesačne. Pokiaľ otec poukazoval na výdavky, ktoré má v súvislosti s výživným na dcéru XXX€, a na čerstvo narodenú C. a výdavky na domácnosť, súd konštatoval, že ak skutočne má len príjem 500€, tak potom nemôže splácať výdavky v súvislosti s úverom, ako aj výdavky na domácnosť, pretože tieto ďaleko presahujú výšku príjmu, ktorú uviedol, že má z podnikateľskej činnosti. S poukazom na jeho nákladný spôsob života, ako aj na jeho majetkové pomery, ktoré súd zistil v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností v kat. úz. Dudince, kde síce časť nehnuteľností je v režime BSM, ale časť vo výlučnom vlastníctve pri zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností, ako aj pri zohľadnení odôvodnených potrieb a výdavkov navrhovateľky v súvislosti so štúdiom, cestovaním, bývaním a zdravotným stavom dospel súd k záveru, že je na strane otca navrhovateľky možnosť a schopnosť prispievať na výživu navrhovateľky čiastkou 150 € mesačne. Navyše súd zobral do úvahy aj samotný fakt, že v priebehu jedného roka dvakrát jednorazovo, tak ako to vyplýva z rozhodnutí z príslušného Obvodného oddelenia PZ Krupina, vyplatil jednorazovo výživné zameškané po 320 € začiatkom roka a následne v septembri tohto roku. Ak by bol otec navrhovateľky v takej zlej finančnej situácii ako tvrdil nemohol by znášať výdavky v súvislosti s úverom, zakúpením auta, financovaním domácnosti a vyplácaním jednorazových čiastok na výživné. Súd preto vychádzal aj z vyjadrení otca, ktoré uviedol v inom konaní pred tamojším súdom a kde deklaroval svoje zárobkové pomery na sumu 1.000 €. Z čiastky 1.000 € tak, ako to uviedol v konaní 13P je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť mesačné výživné navrhovateľke v sume 150, € mesačne a preto návrhu v časti vyhovel. Keďže nebolo v plnom rozsahu vyhovené návrhu navrhovateľky a súd nezvýšil pôvodnú čiastku na sumu 180 € tak ako požadovala, v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Výživné požadovala navrhovateľka od právoplatnosti rozhodnutia súdu a keďže súd je návrhom viazaný tejto časti návrhu bolo vyhovené. Týmto došlo k zmene pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen vedeného pod sp. zn. 5P 169/2010 zo dňa 20.6.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP 57/2011 zo dňa 23.8.2011 v časti výživného na C. C.. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 7. Nenamietal záver súdu, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorej výdavky sa od posledného určenia výživného zvýšili. Namietal, že súd nezohľadnil v dostatočnej miere jeho príjmy a výdavky a nesprávne posúdil predložené dôkazy. Súdu predložil výkaz ziskov a strát za posledný kalendárny rok, z ktorého je zrejmé, že obchodná spoločnosť LORAKK s.r.o. dosiahla v poslednom zdaňovacom období stratu. Súd mal teda vychádzať z predloženého výkazu ziskov a strát, alebo ak mal pochybnosti o skutočných príjmoch z obchodnej spoločnosti, mohol vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1 a 2 zákona o rodine, v zmysle ktorých mal najprv vyžiadať doklady potrebné pre preukázanie nevyhnutnosti výdavkov podnikateľského subjektu a následne tieto brať alebo nebrať do úvahy. Súd mal presne zistiť a ustáliť výšku jeho príjmu a nie len konštatovať, že považuje tvrdenia otca za sa nevierohodné a nejasné. Pretože súd tento postoj nezvolil a uspokojil sa len s vágnym zistením, že príjem postačuje na zaplatenie jeho výdavkov, nezistil riadne skutkový stav a rozhodol na základe nejasných a nepreukázaných tvrdení. 8. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Uviedla, že s rozhodnutím súhlasí. Poukázala na to, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov, pokiaľ ide o
predložené daňové priznanie, ale došlo k rastu životných nákladov potrebných k výchove navrhovateľky, čo súd pre zohľadnil. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65 a 66 a contrario CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Jeho závery teda nie sú arbitrárne a vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu. Na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy. Povinný otec v odvolaní namieta nesprávne zistený skutkový stav, pričom ho ale žiadnym spôsobom nevyvracia. V namietanom smere sú závery súdu prvej inštancie logické a presvedčivé. Súd pri rozhodovaní vychádzal z praxe a skúseností z rozhodovacej činnosti predovšetkým pri zisťovaní príjmov rodičov - podnikateľov. Odvolací súd zdôrazňuje, že predložený výkaz ziskov a strát nie je jediným dôkazom, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádza, pretože nič nehovorí o skutočnej finančnej situácii povinnej osoby, zvlášť za situácie, kedy ide o právnickú osobu s jedným spoločníkom. Doklady o výdavkoch podnikateľského subjektu, ktoré ako jediné navrhuje vykonať otec, nie sú objektívne z hľadiska zistenia skutkového stavu. Otcovi, ako povinnej osoby, nič nebránilo tieto predložiť aj v odvolacom konaní. Z toho odvolací súd usudzuje, že táto námietka je účelová. Vzhľadom na podrobne zistený rozpísaný skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, preto rozsudok potvrdil. Okresný súd dostatočne vyvrátil tvrdenia otca o jeho príjme (tvrdený príjem otcom vo vzťahu k nákladom, ktoré platí), správne prihliadol na celkové majetkové pomery otca, pričom nákup nového auta to dostatočne preukazuje, pričom dostatočne nasvedčuje skutočne dosahovaným príjmom otca v podnikaní. 12. Pokiaľ v odvolaní otec žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, odvolací súd musel jeho odvolanie proti druhému výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, odmietnuť podľa ustanovenie § 386 písm. b) CSP, pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda otcom, ktorému bolo v časti vyhovené a návrh bol voči nemu čiastočne zamietnutý. 13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).