Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoSr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, K. K., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 28, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 8Csr/2/2015 - 121, zo dňa 07. 12. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, Stály rozhodcovský súd, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3550/B, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. SR 04632/12 zo dňa 03. 04. 2013. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že strany sporu mali uzavretú zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, ktoré vyhodnotil súd ako formulárové. Obe zmluvy boli predtlačené a žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na to, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a žalovaný v konaní nepreukázal, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi boli použité na výkon povolania, súd priznal žalobcovi postavenie spotrebiteľa. Len samotné uvedenie skutočnosti, že žalobcovi sú poskytnuté finančné prostriedky na výkon povolania, nestačí na to, aby mu bolo odopreté postavenie spotrebiteľa a tým aj odopretá ochrana, ktorá mu prislúcha podľa právneho poriadku. Súd prvej inštancie ďalej skúmal možnosť uplatnenia nároku spotrebiteľa na všeobecnom súde. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na situácie, kedy si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodnú, že spory sa z takejto zmluvy budú riešiť pred rozhodcovským súdom a vylúči sa možnosť uplatnenia nároku spotrebiteľa na všeobecnom súde. Zdôraznil, že samotný žalovaný určil príslušný rozhodcovský súd, na ktorom sa majú prejednávať spory zo zmluvy o úvere bez toho, aby žalobca mohol voľbu takéhoto rozhodcu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Samotná rozhodcovská zmluva na jednej strane poskytuje možnosť domáhania sa ochrany svojich práv buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, avšak táto možnosť je podľa názoru súdu len teoretická, nakoľko z praxe súdu prvej inštancie je známe, že vo väčšine prípadov sa ochrany svojich práv domáha žalovaný z titulu neplnenia záväzkov dlžníkov z uzavretých zmlúv, a teda žalovaný ako strana, ktorá podáva žalobu na začatie konania, je vo výhode, pretože si môže zvoliť, na ktorý súd podá takýto

návrh. Výlučne takéto žaloby podáva na rozhodcovský súd. Súdu tiež neuniklo, že sídlo žalovaného a sídlo rozhodcovského súdu sú v rovnakom meste, pričom bydlisko žalobcu je vzdialené od sídla rozhodcovského súdu, čím sa reálne sťažuje uplatnenie práv žalobcu ako spotrebiteľa. Takto uzavretou rozhodcovskou zmluvou, dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že so žalobcom uzavrel nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Navyše poukázal na čl. III rozhodcovskej zmluvy, kde si zmluvné strany dohodli, že vylučujú zrušenie rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, pričom takéto ustanovenie je v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal aj na to, že samotný rozhodca rozhodcovského súdu vyhovel návrhu žalovaného v celom rozsahu bez toho, aby preskúmaval opodstatnenosť uplatneného nároku, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca mal postavenie spotrebiteľa. Rozhodca neskúmal, či uzavretá zmluva o úvere má všetky náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. a či plnenie, ktorého sa žalovaný domáhal, nebolo v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Keďže žalobca ako spotrebiteľ obsah rozhodcovskej zmluvy nemohol reálne ovplyvniť, súd prvej inštancie považoval túto rozhodcovskú zmluvu za neplatnú pre rozpor so zákonom, a to v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Účelom rozhodcovskej zmluvy bolo odoprieť žalobcovi ochranu jeho práv, ktorá mu mohla byť poskytnutá v konaní, ktoré by sa uskutočnilo na všeobecnom súde.

3. Žalovaný ako jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a samotný rozhodca nesprávne zistil skutkový stav. Rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré odporuje zákonu, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok, nakoľko tu existovali dôvody podľa ust. § 45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) zák. č. 335/2014 Z. z.

4. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 151 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a o trovách konania nerozhodol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktorým žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Poukazoval v odvolaní na samotné znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka s tým, že je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto však nie je prípad rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vyslovené v uznesení zo dňa 30. 05. 2011 sp. zn. 14NcC/10/2011. Rovnako aj na odbornú literatúru, článok publikovaný v Justičnej revue, Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách rok 2008 s tým, že išlo medzi stranami sporu o nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko tak žalobca, ako aj žalovaný mali právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatnia svoje právo. Zdôraznil v odvolaní, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je však to, že v čase uzavretia zmluva sama o sebe umožňuje spotrebiteľovi voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Odvolateľ vytkol súdu, že nevykladal ustanovenie Občianskeho zákonníka eurokonfortne v tom smere, že podľa smernice EÚ je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne arbitrážou. Zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia, týkajúce sa spotrebiteľských úverov, sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania spotrebiteľských sporov vyplýva aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Rovnako aj táto prípustnosť vyplýva zo súdnej judikatúry

a odbornej literatúry. Medzi stranami sporu bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Stály rozhodcovský súd žalobcovi riadne doručil všetky písomnosti, výzvu na žalobnú odpoveď spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe na začatie rozhodcovského konania, ktorým spôsobom mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačné, že ide o konanie v písomnej forme a miesto rozhodcovského konania nie je zásadné, pričom nie je dôležitá vzdialenosť od miesta konania. Navyše poukázal odvolateľ aj na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z., kde spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobcovi bol poskytnutý úver na úhradu nákladov spojených s dochádzaním za prácou. Ak by toto tvrdenie nebolo pravdivé, žalobca by k nemu svoj vlastnoručný podpis nepripojil. Týmto mal za preukázaný účel poskytnutia finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne podrobne posúdil úverovú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi stranami konania. Zdôraznil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným treba posudzovať podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zdôraznil, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Stotožnil sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie. Názor žalovaného považoval za absolútne nesprávny, nakoľko už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V prípade zmluvy o úvere ide o reálnu zmluvu, nakoľko pri samotnom podpísaní zmluvy došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Aj napriek snahe žalovaného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim obchodného zákonníka, bez ohľadu na označenie zmluvy je tento vzťah podľa obsahu zmluvným vzťahom spotrebiteľským a je potrebné naň aplikovať normy občianskeho práva. Opätovne žalobca poukazoval na formulárovú zmluvu, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá. Argumentácia žalovaného pri posudzovaní vzťahu ako nespotrebiteľského je postavená na tom, že finančné prostriedky mali byť použité na výkon povolania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný obchádza zákon, aby sa vyhol posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmluvy vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré predkladá spotrebiteľom, vrátane žalobcu. Uzatváranie obdobných formulárových zmlúv je u žalovaného bežnou praxou. Žalobca mal za to, že takmer každý odsek predmetnej zmluvy je krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa. Zdôraznil, že jednotlivé odseky zmluvy nemôže spotrebiteľ ovplyvniť, zmeniť, ani upraviť, nakoľko zmluva je vopred predformulovaná. Pokiaľ poukazoval odvolateľ na osobitný podpis žalobcu, ktorý mal vyjadriť súhlas s použitím finančných prostriedkov, zdôraznil žalobca, že ako spotrebiteľ absolútne nemá a nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje. Nemohol predpokladať, ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je potrebné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Aj žalobca poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v Trnave, v Banskej Bystrici, v Prešove. K samotnej rozhodcovskej zmluve uviedol, že došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobcu, ako spotrebiteľa a vznikol tu hrubý nepomer v právach medzi ním a žalovaným zo zmluvy o úvere. Ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka, a to najmä z dôvodu, že žalovaný si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu možnosť výberu, či prípadný spor predloží konkrétnemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému súdu Slovenskej republiky. Právo výberu, akému súdu spor predloží, spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobný návrh. Teda v konečnom v dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby spory boli so spotrebiteľmi riešené pred rozhodcovským súdom, kde je postavenie žalovaného oveľa výhodnejšie. Na základe tejto doložky samotný spotrebiteľ nemá možnosť rozhodnúť o tom, či spor bude prejednaný pred všeobecným súdom alebo nie. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodovaciu prax tak súdov prvej inštancie, ako odvolacích súdov. Navyše uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v takom znení si žalobca jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie s tým, že rozhodcovské konanie je známe omnoho väčšou benevolenciou, postavenou v prospech podnikateľa. Okrem iného kratšími lehotami na podanie opravného prostriedku, vyššími trovami. Žalobca nemal na rozdiel od žalovaného reálnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu, čím došlo k jeho znevýhodneniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

10. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 07. 12. 2015, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odvolanie bolo podané dňa 08. 01. 2016 rovnako za účinnosti ustanovení O. s. p. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/20154 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

14. Právny vzťah strán sporu mal byť založený na základe zmluvy o úvere č. 60200573 a zároveň rozhodcovskou zmluvou, obe podpísané dňa 21. 01. 2011. Pri oboch zmluvách sa jedná o formulárovú zmluvu a správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovaný v prospech žalobcu, neboli poskytnuté na výkon povolania a priznal žalobcovi postavenie spotrebiteľa. Samotné uvedenie skutočností v úverovej zmluve, že žalobcovi sú poskytnuté finančné prostriedky na výkon povolania, nestačí samé o sebe na odopretie postavenia spotrebiteľa a tým odopretie ochrany, ktorá mu v zmysle právnych predpisov prislúcha. Neobstojí tvrdenie odvolateľa, že žalobca uzatvoril dodatok k zmluve o úvere, kde vlastnoručne vypísal, že finančné prostriedky použije na úhradu nákladov spojených s dochádzaním za prácou. Táto skutočnosť zo zmluvy zo dňa 21. 01. 2011 nevyplýva. Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 05. 2011 sp. zn. 6Co/84/2011). Účel, tak ako ho špecifikoval odvolateľ, nebol v konaní preukázaný. Naopak, žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že zástupca žalovaného mu vravel, čo všetko má podpísať. Z uvedeného odvolací súd konštatuje, že len samotné uvedenie tejto skutočnosti v úverovej zmluve nestačí na to, aby bolo odopreté postavenie spotrebiteľa žalobcovi a tým odopretá aj náležitá ochrana. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi postavenie spotrebiteľa, postupoval správne a s týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

15. Ďalšia námietka zo strany žalovaného spočívala v pochybení súdu prvej inštancie pri vyhodnotení rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovaného ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a súd prvej inštancie mal platnosť tohto právneho úkonu hodnotiť v čase jeho uzavretia

bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu nastať, ale aj nemusia po jeho uzavretí. Aj v tejto časti považoval odvolací súd námietku žalovaného za nedôvodnú. Bol rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu v postavení spotrebiteľa a vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodcovská zmluva, aj napriek formulácii, nebola skutočnou alternatívou. Žalovaný podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania uskutočnil výber predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už žalobca nemal možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy v takomto znení si jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie Navyše, aj tu odvolací súd konštatuje, že tak, ako zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, síce na osobitnom liste papiera, avšak ide o predtlačený formulár, ktorý žalobca podpísal. Zmluvu o úvere a ani rozhodcovskú zmluvu nemohol ovplyvniť, zmeniť, upraviť alebo vylúčiť jej dojednanie, nakoľko text aj jednej aj druhej zmluvy bol vopred naformulovaný. Vzhľadom na vyjadrenia žalobcu len ťažko možno predpokladať, že si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybností označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Navyše rovnaké argumenty, ktoré uvádzal žalovaný v rámci odvolacieho konania, uvádzal už pred súdom prvej inštancie a okresný súd sa s týmito náležite vysporiadal.

16. Odvolací súd dáva do pozornosti, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel aj z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) zák. č. 335/2014 Z. z. To znamená, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený nielen z dôvodov, že jedna zo strán rozhodcovského konania popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy, ale rozhodcovský rozsudok bol zrušený aj z dôvodov, že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, keď rozhodca v rozhodcovskom konaní v konečnom dôsledku priznal žalovanému nároky na plnenie, ktoré treba považovať za plnenie nemožné a právom nedovolené z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu v rozpore so všeobecnými ustanoveniami právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov.

17. Tieto skutočnosti boli postačujúce pre prijatie konečného záveru súdu prvej inštancie, ktorým zrušil rozsudok rozhodcovského súdu. Výsledok rozhodnutia je založený na skutkových zisteniach a dôkazoch, zistených v danom konaní, na ktorý nemajú vplyv ani prípadné iné rozhodnutia súdov, týkajúce sa toho istého žalovaného vo vzťahu k tretím osobám, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní, a v ktorých súdy vyvodili skutkové zistenia a príslušné závery z iných dôkazov. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255a ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca a priznal mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdom prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .