Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2C/217/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2C/217/2015-135

8615205627

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu: H., zastúpená advokátom JUDr. Róbertom Slamkom, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanej U. zastúpená advokátskou kanceláriou obchodná spoločnosť MGA JURIS s.r.o. so sídlom Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 5.000,- Eur takto

rozhodol:

rozhodol:

I.......Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia odškodného za ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Hyundai Accent, ev.č. SK 397 AA, jednorazovo vo výške 5.000,- Eur.

-2- 2C/217/2015

2. Žalobu odôvodnila tým, že Z.. viedol po ulici Sov. hrdinov vo Svidníku v smere na obec Ladomirova motorové vozidlo D., pričom počas jazdy na priamom úseku za križovatkou s miestnou komunikáciou nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri obchádzaní stojaceho motorového vozidla eN., s ktorým vodič S. zastavil pred priechodom pre chodcov a dával prednosť chodkyni (žalobkyni), ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov z pravej na ľavú stranu chodníka

v smere jazdy uvedených vozidiel, nedal prednosť žalobkyni a zrazil ju pravou časťou svojho vozidla, pričom poškodená pri dopravnej nehode utrpela otras mozgu, tržnú ranu na temene vo vlasatej časti hlavy, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie ľavého kolena a pomliaždenie ľavého predkolenia. Motorové vozidlo Z. je poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX., ktorá sa týka povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1R.. Listom zo dňa 4.9.2015 žalovanému oznámila, že jej vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle právnych noriem Európskej únie z tohto titulu, že spôsobením traumy pri dopravnej nehode došlo k neoprávnenému zásahu do psychickej integrity jej osobnosti, čím bolo porušené jej právo na ochranu osobnosti uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Žalovaná odmietla rokovať o náhradu nemajetkovej ujmy a svoje stanovisko oznámila listom zo dňa 21.9.2015.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.12.2015 uviedol, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Zákon č. 381/2001 Z.z. (ďalej aj „Zákon o PZP“) obsahuje aj zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V tomto zozname sú okrem iného uvádzané aj smernica rady 72/166/ EHS z 24. apríla1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti a druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Keďže zákon o PZP v celom svojom obsahu nerieši nemajetkovú ujmu (takýto alebo iný obdobný pojem sa v zákone nenachádza), je zrejmé, že Slovenská republika s príslušnými smernicami zákon o PZP harmonizovala tak, že náhradu nemajetkovej ujmy neumožňuje, a tak vnútroštátne právo neumožňuje uplatniteľnosť takéhoto inštitútu. Podľa ustálenej judikatúry ESD pritom platí, že smernica ako právny akt sa transponuje do vnútroštátneho vnútorného poriadku a nikto sa nemôže dovolávať priameho uplatnenia smernice, ak bola v podmienkach vnútroštátneho práva plne transponovaná (úplne, včas do vhodnej právnej normy a so stanovením sankčného mechanizmu). Inak povedané, ak došlo k úplnej transpozícii smerníc do zákona o PZP, platia priamo ustanovenia zákona a nie ustanovenia smernice a výklad smernice zo strany ESD. Náhradu na základe zodpovednosti poistenia za škodu spôsobenú motorovým vozidlom upravuje naše vnútroštátne právo len -3- 2C/217/2015

v zákone č. 381/2001 Z.z. Preto právo uplatniteľné v spore vo veci samej môže vychádzať len z tohto zákona. Z uvedeného dôvodu teda nie je splnená podmienka, ktorú vo svojom odporúčacom rozhodnutí použil súdny dvor EÚ vo veci Hassová (C-22-11). Svedčí o tom aj rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 12Co/89/2013 zo dňa 26.6.2014, ktorý v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol proti poisťovni žalobu. V žiadnom texte judikatúry ESD sa nenachádza skutočnosť, že náhrada ujmy, ktorú žiadajú navrhovatelia, musí byť krytá povinným zmluvným poistením motorového vozidla. Vnútroštátnym právom uplatniteľným vo veci nároku navrhovateľky na základe poistenia zodpovednosti za škodu je zákon o PZP č. 381/2001 Z.z. Tento zákon však úhradu ujmy, ktorú si navrhovateľka uplatňuje neupravuje, ani dosiaľ nemá v úmysle upraviť. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie na uplatnený nárok a konanie v tejto veci. Ďalej uviedol, že navrhovateľke po riadnom preukázaní zaplatil za jeho poisteného nárok na bolestné. Navrhovateľka vo svojej žalobe žiada odškodniť psychickú škodu spočívajúcu v znížení psychickej integrity, ktorú ocenila na 5.000,- Eur. Vôbec však nepreukázala, či ide o trvalú ujmu alebo len odznievajúcu opatrnosť, ktorá je prirodzená po takom zážitku každej ľudskej bytosti. V tejto súvislosti poukázal na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnom prípade pod sp.zn. 5Cdo/196/2009, kde Najvyšší súd aplikoval zásadu ne bis in idem, ktorá sa premieta aj v občianskoprávnom konaní. Podľa tam uvedeného právneho názoru v prostredí slovenskej právnej praxe nie je prípustné, aby sa subjekt zásahu domáhal svojej ochrany zdravia prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti, ktorá ma nahradiť alebo navýšiť tie isté nároky z titulu náhrady škody, čím by došlo de facto k dvojitému zhodnoteniu nemajetkovej ujmy na zdraví. Pokiaľ navrhovateľka podoprela svoje nároky klinicko- psychologickým nálezom z 20.7.2015, nálezom neurológa z 24.8.2015, správou z psychiatrického vyšetrenia z 9.9.2015, tak poukázal na to, že z týchto listín vyplýva, že navrhovateľka od 17 rokov má epileptické záchvaty, podľa CT zistenia v októbri 2000 trpí cerebrálnou atrofiou mozgu, podľa zistenia NMR v roku 2005 trpí demyelinizáciou pri borelióze. Záver klinicko-psychologického nálezu uvádza u navrhovateľky mimo iné poruchu osobnosti na organickom

základe (teda nie v dôsledku úrazu) a nešpecifikovanú duševnú zaostalosť (v mentálnej subnorme). Uvádza tiež špecifickú izolovanú fóbiu (ktorá je podľa neho možno spôsobená úrazom), ktorá sa však podľa navrhovateľky lepší. Teda celý nárok navrhovateľky je postavený na zdravotnom stave, ktorý je neustálený a ktorý po jeho ustálení bude predmetom hodnotenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odborníkom z oblasti psychiatrie. Tento odborník pokiaľ bude dodržiavať podmienky hodnotenia, určí z predchorobia navrhovateľky, či vôbec išlo o zníženie duševnej integrity navrhovateľky a ak áno predpokladá, že bude postupovať podľa ustanovenia § 10 ods. 6 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 22.1.2016 k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla, že k otázke rozsahu úpravy škody v Občianskom zákonníku možno jasne konštatovať, že Občiansky zákonník nemá definovaný pojem “škody na zdraví”, ale v § 420 a násl. uvádza už len jednotlivé nárokové zložky (bolestné, sťaženie -4- 2C/217/2015

spoločenského uplatnenia). No tieto nárokové zložky (dielčie), neurčujú čo škodou na zdraví v celom rozsahu je. Podľa ustanovenia § 11 má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, teda aj zdravia, medzi ktoré patrí fyzická ako aj duševnú zložka, obe ako súčasť jednotnej integrity ľudskej osoby. Predmetnou dopravnou nehodou dňa 15.04.2015 bolo poškodené žalobkynine zdravie v telesnej oblasti, ako aj duševnej oblasti. Smernica ako jeden z druhov právnych aktov Európskej únie je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány (čl. 249 pododsek 3 ZES). Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje dve možnosti aplikácie smerníc a to nepriamu aplikáciu a priamu aplikáciu. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t. j. jeho výklad v súlade so smernicou), aby sa tak zabezpečil „reálny účinok“ smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. Nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa vzťahuje aj na vnútroštátnu judikatúru. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 24.10.2013 vo veci C-22/12 Katarína Hassová, kde z bodu 46 rozsudku vyplýva, že medzi škodami, ktoré musia byť kryté, sa v súlade s čl. 1 ods. 1 druhej smernice nachádza najmä ujma na zdraví. Z bodu 47 rozsudku vyplýva, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu. V zmysle uvedeného zastáva názor, že cieľom hore uvedených smerníc o poistení zodpovednosti je posilnenie ochrany obetí dopravných nehôd. Eurokonformný výklad pojmu „škoda na zdraví“ podaný ESD, umožňuje žalobkyni v rámci konania žiadať, aby súd vykladal Občiansky zákonník, ako aj zákon o PZP, v súlade s ustanoveniami a cieľom smerníc o poistení zodpovednosti (cieľ = ochrana obetí dopravných nehôd). A to konkrétne takým spôsobom, že žalobkyni bude ujma na zdraví spôsobená dopravnou nehodou v jej duševnej oblasti nahradená z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, teda náhradu nemajetkovej ujmy bude pokrývať aj toto poistenie. Naviac Občiansky zákonník, pojem „škoda na zdraví” nedefinuje, teda má medzeru, ktorú možno vyplniť eurokonformným výkladom tohto pojmu tak, ako vykladá ESD v rozsudku z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12, Katarína Haasová. V uvedenom rozsudku ESD, sa síce hovorí o náhrade nemajetkovej ujmy pozostalým obetiam dopravnej nehody, na čo viac ma nárok na náhradu nemajetkovej ujmy obeť dopravnej nehody, ktorá je jej priamym účastníkom. Teda náhradu nemajetkovej ujmy bude pokrývať aj PZP. Je toho názoru, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §13 ods. 2 OZ, a nárok na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle §444 OZ, sú samostatné právne inštitúty. To znamená, že v žalobkyninom spore nepôjde o porušenie zásady ne bis in idem v žiadnom prípade.

5. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobkyne vo svojom písomnom podaní zo dňa 22.11.2016 poukázal na to, že vo veci nedostatku pasívnej legitimácie poisťovní bolo vydané v poradí už tretie rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 301/2012 zo dňa 31. 03. 2016, ktorým NS -5- 2C/217/2015

SR konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie poisťovní v sporoch o ochranu osobnosti (s finančným odškodnením nemajetkovej ujmy), ktorých nároky boli uplatnené podľa zákona o PZP. Predtým to

boli rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20. 04. 2011 a 4Cdo 139/2011 z 30. 10. 2012. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na tzv. eurokonformný výklad škody na zdraví a odvoláva sa pritom na odporúčacie rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (ESD) vo veci Haasová, uviedol, že ani ESD vo veci nerozhodol, že takáto nemajetková ujma je v SR krytá povinným zmluvným poistením. Žiadny súd totiž nemôže priznať tzv. motorovým smerniciam priamy účinok, hoci smernice majú špeciálne postavenie v rámci komunitárneho práva spoločenstva a sú záväzné pre členské štáty Spoločenstva, ktorým sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť s tým, že voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Slovenská právna úprava zatiaľ v predmetnej veci dôsledne rozlišuje medzi škodou podľa § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a nemajetkovou ujmou podľa § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, takže z hľadiska odškodniteľnosti ujmy poisťovňou, by to mala rešpektovať aj súdna prax dovtedy, kým sa nezmení rozsah existujúceho zákonného poistenia v zákone č. 381/2001 Z. z.. Na záver uviedol, že v danom prípade si žalobkyňa uplatňuje nemajetkovú ujmu za nedbanlivostné konanie jeho poisteného a nie za škodu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom. Z uvedeného dôvodu z opatrnosti namietal neadekvátnu výšku žalovanej ujmy a má za to, že dôvody, o ktoré žalobkyňa opiera svoj nárok sú dôvodmi na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. XT/XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX,. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2015 bol obvinený Z. uznaný za vinného tým, že dňa XX.X.XXXX o X.XX hod.. viedol po ulici Sov. hrdinov vo Svidníku v smere na obec Ladomirová osobné motorové vozidlo továrenskej značky D., pričom počas jazdy na priamom úseku za križovatkou s miestnou komunikáciou nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri obchádzaní stojace osobné motorové vozidlo ev.č. K. s ktorým vodič S.k zastavil pred priechodom pre chodcov a dával prednosť chodkyni H. ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov z pravej na ľavú stranu chodníka v smere jazdy uvedených vozidiel, nedal prednoK. N. a túto zrazil pravou časťou svojho vozidla, pričom poškodená (žalobkyňa) pri dopravnej nehode utrpela otras mozgu, tržnú ranu na temene vo vlasatej časti hlavy, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie ľavého kolena a pomliaždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť 3 až 4 týždne, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Za prečin ublíženia na zdraví mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacoch, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť mot. vozidlá po dobu 18 mesiacov. Poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. -6- 2C/217/2015

8. Listom zo dňa 4.9.2015 zástupca žalobkyne zaslal žalovanému lekársky posudok o bolestnom zo dňa 8.6.2015 a zároveň žalovaného vyzval, či má záujem rokovať s ním o náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobkyni.

9. Zo správny klinického psychológa Mgr. Zuzany Hiľovskej zo dňa 20.7.2015 je zrejmé, že u žalobkyne je aktuálne v popredí obsedantne-kompulzívna a fobická symptomatika reaktívneho charakteru po zranení autom na prechode. Osobnosť pacientky sa javí extrovertovaná, zvýšene citlivá s nižšou frustračnou toleranciou a sklonom k somatizácii afektov. Intelekt v pásme populačnej subnormy, kognitívne deficity na úrovni pamäte a pozornosti na báze org. poškodenia CNS, psychomotorické tempo výrazne inhibitované. Porucha osobnosti na organickom podklade, špecifická (izolovaná) fóbia, nešpecifikovaná duševná zaostalosť (mentálna subnorma).

10. Z lekárskej správy zo dňa 24.3.2015 MUDr. Márie Kolcúnovej, jej záveru vyplýva demyelinizačné ochorenie CNS s pozit. NMR mozgu na podklade angiopazie, verifikovaná vrodená trombifilná porucha. Od nehody sa u žalobkyne zvýraznili tiky pravej hornej končatiny, má stavy keď sa zľakne „aut“, stavy, keď sa cíti akoby nesvoja.

11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to už nie je ona, nemá takú silu ako pred nehodou, stále sa bojí, keď niekde ide, tak rozmýšľa, či má radšej ostať doma, alebo niekam ísť. Úseku, kde sa jej stala nehoda, sa vyhýba a keď tam musí ísť, tak tam ide s veľkým strachom. Nevie odhadnúť, keď je pri prechode a ide nejaké auto, či prejde alebo nie. Vo večerných hodinách, keď sa stmieva, tak má

problémy, po nehode nemá takú obratnosť, nemôže si čupnúť. Tak isto má aj bolesti hlavy a cez zimu musí mať na hlave čiapku, kapucňu i šál. Aj napriek tomu stále pociťuje zimu.

12. Na pojednávaní bolo preukázané, že žalobkyni zo strany žalovaného bolo vyplatené bolestné vo výške 2.060,- Eur.

13. Svedkyňa R. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa bola v nemocnici od utorka do nedele a keď sa vrátila domov, musela s ňou všade chodiť, najmä po lekároch a úradoch a vybavovať rôzne veci. Žalobkyňa bola veľmi úzkostlivá a hoci pred nehodou mala žalobkyňa zdravotné ťažkosti, tieto neboli takého rázu, aby nemohla samostatne pracovať. V súčasnej dobe situácia už nie je taká akútna ako bezprostredne po nehode. Žalobkyňa v súčasnej dobe žiadne psychiatrické lieky neberie.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť -7- 2C/217/2015

fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

17. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

18. V zmysle § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj „PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady nemajetkovej ujmy z toho titulu, že spôsobením traumy pri dopravnej nehode došlo k neoprávnenému zásahu do psychickej integrity jej osobnosti, čím bolo porušené jej právo na ochranu osobnosti uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Toto právo jej vzniklo v zmysle právnych noriem Európskej únie a to: smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972, smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 a smernica Rady 90/232/EHS z 14. mája 1990.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX bola zrazená na prechode pre chodcov motorovým vozidlom, ev.č. K.. Menovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 558 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

-8- 2C/217/2015

23. Je nepochybné, že konaním vodiča motorového vozidla G. ktorý spôsobil dopravnú nehodu napriek skutočnosti, že bol v trestnom konaní za tento čin potrestaný, zasiahol do osobnostných práv žalobkyne tým, že narušil jej psychickú pohodu. Taktiež bolo preukázané, že žalobkyňa si už uplatnila bolestné, ktoré jej bolo vyplatené zo strany žalovaného vo výške 2.060,- Eur. Zatiaľ si nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa voči žalovanému neuplatnila.

24. Je teda potrebné zaoberať sa, či v prípade žiadaného nároku ide o nemajetkovú ujmu v zmysle § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, alebo či nejde o ďalšie odškodnenie z titulu poškodenia na zdraví formou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ako vyplýva z ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, nárokom , ktorý spadá pod nároky pri náhrade škody na zdraví je aj nárok na odškodnenie spoločenského uplatnenia. Tento nárok má potom ten, komu bolo poškodené zdravie a má povahu nemajetkovej ujmy, lebo sťaženie spoločenského uplatnenia v rodinnom a spoločenskom živote je nemateriálnou ujmou.

25. Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko bolo postihnuté jej právo na život, zdravie a súkromie. Je síce pravdou, že tieto práva sú zložkami práva, ak dôjde aj k zásahu do osobnostných práv, ale v prípade spoločenského uplatnenia je nemajetkovou ujmou, ktorou sa výslovne odškodňuje sťaženie v živote a spoločnosti. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že spôsobením traumy pri dopravnej nehode došlo k neoprávnenému zásahu do psychickej integrity jej osobnosti, pričom poukázala na to, že nemá takú silu, stále sa bojí, keď niekde ide, tak rozmýšľa, či má radšej ostať doma, alebo niekam ísť. Po nehode nemá takú obratnosť ako predtým a máva bolesti hlavy. Ide všetko o skutočnosti, ktoré sa posudzujú pri sťažení spoločenského uplatnenia. Súd považuje žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nárok spadajúci pod odškodnenie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie spoločenského uplatnenia si však žalobkyňa doposiaľ neuplatnila.

26. Z pohľadu citovanej platnej úpravy je zrejmé, že ujma u žalobkyne je krytá inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňuje sa jednorázovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom, politickom či športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Platná úprava počíta aj s možnosťou zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.), pričom aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR túto možnosť nespája výlučne s uznaním invalidity (uznesenie sp.zn. 5Cdo/212/2010 z 29.11.2011). Takéto zvýšenie pritom prichádza do úvahy v takých prípadoch, kde paušalizovaná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia cez bodové ohodnotenie celkom zjavne neplní dostatočne satisfakčnú a reparačnú funkciu a je na mieste

-9- 2C/217/2015

a v záujme spravodlivého usporiadania porušených vzťahov túto náhradu súdom zvýšiť. Z uvedených dôvodov preto žalobkyni nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože tvrdené ujmy sú odškodňované prostredníctvom inštitútu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom takýto nárok si žalobkyňa u žalovaného doposiaľ neuplatnila. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán konania. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, -10- 2C/217/2015

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 12. apríla 2017

JUDr. Mária Tvrdíková

sudca