Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cb-53-2016.pdf
PDF · 80.15 KB
No categories available
42Cb/53/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: BEKWOODCOTE s.r.o., so sídlom Odborárska 52, 831 03 Bratislava, IČO: 31364951, zastúpeného: Právny dom -advokáti, s.r.o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36857793, proti žalovaným v 1. rade : N.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XX, XXX XX X., v 2. rade : N.. I. T. , B.. X. X. XXXX, X. Š. XX, XXX XX X., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 18. 1. 2016 domáhal proti žalovanému v 1. rade vydania súdneho rozhodnutia , ktorým súd zaviaže žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 45.780,12,-€ s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 14. 11. 2012 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou MatiStav, s.r.o.. 2/ Podaním zo dňa 14. 3. 2017 doručeným súdu dňa 20. 3. 2017 zobral žalobca čiastočne žalobu späť vo výške 2.113,36,-€ z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k poníženiu žalovanej sumy a to v dôsledku úhrady reštrukturalizačného plánu zo strany spoločnosti MatiStav s.r.o., vo vzťahu ku ktorej je žalovaný v 1. rade ručiteľom. 3/ Písomným podaním zo dňa 14. 3. 2017 , doručeným súdu dňa 20. 3. 2017 sa žalobca domáhal aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach presne špecifikovaných v návrhu , ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu ručiteľského záväzku / žalovaného v 1. rade / vo výške 43.666,76,-€. s príslušenstvom. 4/ Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že hoci návrh vo veci samej podal žalobca len voči žalovanému v 1. rade, predmetom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú nehnuteľnosti v bezpodielovom vlastníctve žalovaných ako manželov, preto sa návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia týka oboch manželov a je rozšírený aj na žalovaného v 2. rade. 5/ Žalobca uviedol, že nárok uplatnený žalobou považuje za dôvodný , žalobca ako predávajúci uzavrel so spoločnosťou MatiStav s.r.o. ako kupujúcim Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 14. 11. 2012 , ktorá v čl. V. bod 5. zmluvy obsahuje ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 1. rade , v ktorom o.i. žalovaný v 1. rade v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. vyhlasuje , že preberá na seba ručiteľský záväzok tak, že uspokojí pohľadávku predávajúceho / ako veriteľa / v prípade, ak kupujúci nesplní svoje záväzky z tejto zmluvy / vrátane nároku na náhradu škody a bezdôvodného obohatenia /, za spoločnosť / Matistav s.r.o. / a žalovaného v 1. rade sa na zmluve nachádza len jeden podpis. Žalobca má za to, že jeho nárok voči žalovanému v 1. rad je oprávnený a písomná forma ručiteľského vyhlásenia je zachovaná . 6/ Žalobca lustráciou majetku žalovaného v 1. rade v katastri nehnuteľnosti zistil ,že žalovaný v 1. rade po podaní žaloby previedol nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve na svoju dcéru , ktorá je v zmysle § 116 Obč. zák. príbuzným žalovaného v 1. rade . Žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 23. 6. 2016 previedol byt č. 25, zapísaný na I. Č.. XXXX, vedenom pre katastrálne územie U., obec U. , okres U. na tretiu osobu , ktorou je I. T., Š. XX, X. , B.. X. X. XXXX.
7/ Práve táto skutočnosť podľa názoru žalobcu odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko úkon žalovaného v 1. rade spočívajúci v prevode nehnuteľnosti na svoju dcéru predstavuje ohrozenie budúcej exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade , pričom žalobca nevie vylúčiť , či sa žalovaný v 1. rade aj v súčasnosti nechystá zbaviť svojho existujúceho majetku , čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu , ktorá predstavuje sumu 43.666,76,-€. 8/ Žalobca je toho názoru , že účel sledovaný žalobcom / zabezpečenie jeho pohľadávky , nakoľko sa žalovaný zbavuje svojho majetku / , je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. 9/ Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 10/ Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11/ Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12/ Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13/ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/ Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15/ Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16/ Podľa § 332 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 17/ Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 18/ Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd , ktorý rozhoduje o návrhu , musí mať osvedčené , že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená . Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy , ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. 19/ Aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie , musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka , a to aj vo vzťahu k pohľadávke , na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer . Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 20/ Súčasný § 325 ods. 1 C. s. p. nepredpokladá len úpravu pomerov strán / žalobca a žalovaný / , ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho . To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných opatrení , ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania , rovnako ako jeho nariadenie pred začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania. Preto je nevyhnutné konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vnímať ako pomerne autonómne , s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu , ktorý vyplýva priamo zo zákona/ § 326, 335 a 336 C. s. p. / . Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe , to platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania , v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán / žalobca, žalovaný / , a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému . /
Civilný sporový poriadok, Komentár ., doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič , PhD. a kol., 2016/ 21/ / Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu , v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 22/ V danom prípade žalobca neosvedčil také konanie žalovaného v1. rade a v 2. rade , dôsledkom ktorého je znižovanie majetku a reálna hrozba . Nepredložil žiaden konkrétny dôkaz / okrem I. Č.. XXXX na byt Č.. XX, ktorý na základe kúpnej zmluvy nadobudla dcéra žalovaných v 1. a v 2. rade I. T. / o tom, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí, rovnako ako nepreukázal , že žalovaný sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. 23/ Aj keby žalovaný v 1. a v 2. rade previedli kúpnou zmluvou zo dňa 23. 6. 2016 byt Č.. XX , zapísaný na I. Č.. XXXX , vedenom pre katastrálne územie U. na svoju dcéru I. T. žalobca neosvedčil , že žalovaný tak robí za účelom znižovania majetku. 24/ Navyše aj pri preukázanom vlastníctve žalovaných k nehnuteľnostiam / tri domy, garáž, byt / , by zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 43.666,76,-€ s prísl. bolo v rozpore so zásadou a požiadavkou proporcionality a išlo by o neprimeraný zásah do majetkových pomerov nielen dlžníka / žalovaného 1. rade / ale aj jeho manželky / žalovaného v 2. rade / . 25/ Oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 26/ S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky v danom prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán zabezpečovacím opatrením.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).