Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/436/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v exekučnej veci oprávnených: 1. L. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. XXXX/X, 2. mal. F. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. XXXX/X, zastúpenej matkou: Ing. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. G., L. XX, proti povinnému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. X, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Katarína Szabóová, Exekútorský úrad so sídlom Dunajská Streda, Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, pod č. k. Ex 1/15, o vymoženie zaostalého výživného v sume 1.827,12 Eur a bežného výživného od mesiaca január 2015, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Er/22/2015-52 zo dňa 13.10.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .

II. Oprávneným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie odobratím vodičského preukazu zo dňa 5.5.2016 a zároveň zamietol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zo dňa 17.5.2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor postúpil súdu podanie povinného zo dňa 5.5.2016 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie odobratím vodičského preukazu“ a zo dňa 1.6.2016 podanie označené ako „Návrh na odklad exekúcie“. Povinný v podaní zo dňa 5.5.2016 uviedol, že je súkromným podnikateľom - živnostníkom - ktorý sa živí v taxislužbe. Bez vodičského preukazu by stratil zamestnanie a tiež aj príjem z ktorého finančne zabezpečuje svoje maloleté deti. Deti sú zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a v čase, keď sú deti u neho zabezpečuje im odvoz aj dovoz zo školy, na záujmové krúžky, lekársku starostlivosť, pričom na tieto aktivity potrebuje vodičský preukaz. Ďalej uviedol, že v námietkach, o ktorých už súd rozhodol uznesením zo dňa 3.9.2015 uviedol skutočnosti na ktorých aj teraz trvá. Dôkazom jeho snaženia má byť aj podanie na Okresnom súde Bratislava II dňa 2.5.2016 a to „Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, v ktorom navrhol, aby súd obe maloleté zveril do jeho osobnej starostlivosti. Navrhuje preto aby súd exekúciu zadržaním vodičského preukazu zastavil. K podaniu zo dňa 5.5.2016 povinný pripojil fotokópiu Návrhu na úpravu rodičovských práv a povinnosti voči maloletým deťom doručeného dňa 2.5.2016 Okresnému súdu Bratislava II. Podanie zo dňa 10.5.2016 povinný odôvodnil tým, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní, peniaze síce nedával k rukám matky, ale ich priamo dával maloletým tým, že im hradil vzniknuté náklady, ktoré potrebovali. Matka sa dlhodobo odmieta podieľať na nevyhnutných nákladoch súvisiacich so základnými potrebami, vrátane vyživovacej povinnosti, vzdelávacej a zdravotnej starostlivosti. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie odňatím vodičského preukazu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je splnená ani jedna zo zákonných podmienok na zastavenia exekúcie uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto súd prvej inštancie podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie odobratím vodičského preukazu“ zamietol. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že je naplnený niektorý z dôvodov podľa ust.

§ 56 ods. 1 a 4 EP na to, aby súd návrhu vyhovel a povolil odklad exekúcie, preto návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietol ako neodôvodnený.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote podaním označeným ako „sťažnosť“ odvolanie povinný z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Uviedol, že o maloleté deti sa stará skoro výlučne sám a požiadal o ich zverenie do jeho výlučnej opatery. Odobratím vodičského preukazu mu bude znemožnený výkon živnosti taxikára a tým mu bude znemožnené obstarávanie živobytia pre seba a pre maloleté deti a tiež zamedzená možnosť dlžné výživné určené súdom matke detí v budúcnosti uhradiť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť § 386 písm. c) CSP, nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok prípustný nie je.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 355 ods. 2 je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je možné podať odvolanie, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa 14.11.2016, doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 18.11.2016, podal povinný sťažnosť (odvolanie) voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celosti. Z vyššie citovaných ustanovení § 355 ods. 2 v spojení § 56 ods. 8 Exekučného poriadku však vyplýva, že Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie nepripúšťa, nakoľko odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým bol odklad exekúcie povolený.

14. V súvislosti s odvolaním podaným voči zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie odvolací súd uvádza, že síce CSP, že je nutné vychádzať s citovaných ustanovení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 v spojení s ustanovením § 355 ods. 2 s poukazom na § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ktorý výslovne zakotvuje, že proti rozhodnutiam (o zastavení exekúcie) podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ až m/ je prípustné odvolanie. Odvolanie teda pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. Pod rozhodnutiami podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ až m/ Exekučného poriadku možno rozumieť len uznesenia o zastavení exekúcie, ak je daný niektorý z výslovne označených dôvodov. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie celkom zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Pričom žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (v znení k 31.3.2017) nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (porovnaj uzn. NS SR sp. zn. 6 Cdo 171/2012). Z uvedeného potom vyplýva, že ani proti tomuto rozhodnutiu Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa.

15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie povinného smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na odklad exekúcie a ktorým zároveň zamietol návrh na zastavenie exekúcie, proti ktorým podľa zákona odvolanie prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie povinného proti napadnutému uzneseniu podľa § 386 písm. c) odmietol.

16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným oprávneným vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešní oprávnení boli v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

18. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

19. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že oprávneným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .