Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-134-2016.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 797 332, zastúpený splnomocnencom: KŠD LEGAL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Michalská 7, Bratislava, IČO: 35 978 741, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, G., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: O. G., bytom M. D. XX, C., o zaplatenie sumy 2.524,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Skalici zo dňa 20. októbra 2015, č.k. 5C/203/2014-66, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ohľadne sumy 15,60 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti ohľadne sumy 89,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 14.05.2013 až do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 521,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 812,47 eur od 04.12.2012 až do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 89,24 eur od 14.05.2013 až do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 1604,47 eur od 08.06.2013 až do zaplatenia, trovy konania vo výške 151,- eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu je žalovaný povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 261,74 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď vo zvyšku súd žalobu zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 18 ods. 1, 2, § 2 písm. c) bod 13, § 2 písm. c) bod 23, 24, 25, 26, § 48 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 544 ods. 1 a 2 OZ, § 142 ods. 3, § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti sumy 2 521,80 eur. Súd mal listinnými dôkazmi (zmluvou, faktúrami), predloženými žalobcom preukázané, že medzi ním a žalovaným vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dodávke plynu. Na základe tejto zmluvy žalobca dodával žalovanému plyn do odberného miesta: G. XXX, G. a dodaný plyn fakturoval žalobca žalovanému faktúrami č. 0000001000862688 a č. 0000001000441211 v súlade so zmluvou a cenníkom, v ktorej podrobne rozpísal skladbu jednotlivých zložiek ceny za spotrebovaný plyn. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je skutkovo a právne dôvodný a preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu spotrebovaného plynu celkovo vo výške 2 416,94 eur. V konaní bolo takisto preukázané a to výpoveďami žalovaného a
jeho zástupkyne, že z dôvodu neplatenia za dodávaný plyn navrhovateľ pristúpil k prerušeniu dodávky plynu. Za uvedenú službu si žalobca vyúčtoval poplatok vo výške 89,24 eur, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 0000001000350923 v súlade so zmluvou a cenníkom služieb. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi aj nárok na sumu 89,24 eur. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalobca si správne vyúčtoval aj úrok z omeškania vo výške 15,62 eur za omeškanie platieb v období od decembra 2012 do apríla 2013. Tento úrok z omeškania bol vyčíslený nasledovne: vo výške 8,75% zo sumy 156,- eur od 1.1.2013 do 7.5.2013 t.j. 4,75 eur, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.2.2013 do 7.5.2013 t.j. 3,59 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.3.2013 do 7.5.2013 t.j. 2,54 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.4.2013 do 7.5.2013 t.j. 1,38 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.5.2013 do 7.5.2013 t.j. 0,26 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.3.2013 do 7.5.2013 t.j. 2,54 eur a bol vyčíslený v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s a vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného dlhu v prospech žalobcu, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Pri určení okamihu začiatku omeškania žalovaného, súd vychádzal z dátumu splatnosti uvedených faktúr č.0000001000862688, č. 0000001000441211 a č. 0000001000350923, ktorými bola odporcovi vyúčtovaná cena za dodávku elektrickej energie a poplatok za prerušenie dodávky plynu. Súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry čo je v súlade ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s a vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Okrem sumy 2 521,80 eur sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty sume 3,- eur podľa v článku VI bod 3 písm. a) VOP. Súd je toho názoru, že v danom prípade chýba písomné dojednanie zmluvnej pokuty a preto samotné ustanovenie o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neplatné a návrh v tejto časti zamietol. Na základe uvedeného súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 2 521,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 812,47 eur od 04.12.2012 až do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 89,24 eur od 14.05.2013 až do zaplatenia,8,50 % ročne zo sumy 1 604,47 eur od 08.06.2013 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,- eur od 30.1.2013 do zaplatenia súd návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti t.j. v časti 3 eur oproti priznanej sume 1 521,80 eur, súd priznal plnú náhradu trov konania a to za súdny poplatok za návrh v sume 151 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 261,74 eur. Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. l O.s.p. povolil žalovanému zaplatenie priznanej sumy v splátkach a zároveň má za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že ho postoj žalobcu uviedol do pochybnosti a serióznosti spoločnosti ČEZ a vyslovuje tejto spoločnosti nedôveru, nakoľko neprístupnosťou spoločnosti došlo k následným nedoplatkom a odpojeniu plynu. Ďalej odvolateľ uviedol, že neakceptuje rozhodnutie súdu o zaplatenie poplatku za odpojenie plynu vo výške 89,24 eur, trovy konania 151 eur, trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 261,71 eur, ako aj úroky z omeškania. Ďalej žalovaný uviedol, že nespochybňuje nárok žalobcu a je si svojho záväzku vedomý, ale len do miery spotreby plynu, za ostatné si nepripadá zodpovedný.
5. Uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 08.01.2016, č.k. 5C/203/2014-75 súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil svoje odvolanie zo dňa 27.11.2015. v tom smere, že je potrebné jednoznačne uviesť v akom rozsahu sa rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.10.2015 napáda, teda akú sumu odvolateľ akceptuje a proti ktorej časti podáva odvolanie a čoho sa domáha, teda aký výrok súdu navrhuje vydať, t.j. ako má odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodnúť s poučením, že v prípade ak odvolanie bude mať náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 OSP odvolací súd v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. d) OSP odvolanie odmietne.
6. Na výzvu súdu zaslal odvolateľ doplnenie svojho odvolania v ktorom uviedol, že sa chcel so žalobcom dohodnúť, avšak žalobca neprejavil záujem o riešenie danej situácie. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k odpojeniu dodávky plynu až k 24.04.2014, nakoľko pri zaslaní upomienky za plyn zo dňa 22.01.2013 žalobca uviedol, že pokiaľ táto nebude uhradená, bude
nútený bez ďalšie požiadať o prerušenie dodávky plynu a odstúpiť od predmetnej zmluvy. Ďalej odvolateľ uviedol, že zálohy za mesiac december 2012 až apríl 2013 podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu boli zaplatené z jeho strany až po lehote splatnosti, a to dňa 24.05.2013 a preto vystavil žalovanému dňa 17.07.2013 faktúru na vyúčtovanie úrokov z omeškania vo výške 15,62 eur, ktorú faktúru však považuje za spornú, keďže nič neuhradil. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca svojim konaním a to svojou neprístupnosťou zavinil, že došlo k odpojeniu plynu, za čo si vyúčtoval sumu 89,24 eur, za ktorú sa on necíti vinný a taktiež poukázal na skutočnosť, že zástupca žalobcu sa nezúčastnil oboch súdnych pojednávaní a žiada, aby boli dodržané jeho práva na ochranu spotrebiteľa vyplývajúce z Ústavy SR čl. 19 bod 1.
7. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd, aby podané odvolanie žalovaného bolo odmietnuté ako neprípustné, a to v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. d), nakoľko odvolanie bolo podané p. O. G., pričom súčasťou predmetného odvolania nebola plná moc, ktorá by ju oprávňovala v mene žalovaného podať odvolanie. Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetné odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 205 ods. 2 OSP, nakoľko nebolo dostatočne odôvodnené, resp. absentoval dôvod na podanie odvolania. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojich podaniach doteraz nepredložil súdu žiadne dôkazy ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu a taktiež zo samotného výsluchu svedka je zrejmé, že žalovaný si je svojho záväzku vedomý. Žalovaný priznáva, že plyn skutočne odoberal a tiež že platby za plyn za žalované obdobie skutočne uhrádzané neboli v dôsledku nezamestnanosti dcéry žalovaného, ktorá mala za neho uhrádzať tieto platby za plyn. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola zo strany súdu povolená možnosť splácať žalovanú istinu v mesačných splátkach, čím žalovanému vyhovel.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, h/, d/ a f/ OSP, ktoré má čiastočný ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a to ohľadne zaplatenia sumy 89,24 eur, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keď vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti ohľadne sumy 15,62 eur odvolanie dôvodne nie je a preto je potrebné v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 CSP potvrdiť.
9. Predmetom konania vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/203/2014 je návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 524,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 812,47 eur od 04.12.2012 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,- eur od 30.1.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 89,24 eur od 14.05.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 604,47 eur od 08.06.2013 až do zaplatenia.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti rozhodnutia súdu, a to ohľadne sumy 15,62 eur titulom úrokov z omeškania a sumy 89,24 eur predstavujúcej poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu vo výške 88,24 eur a administratívny poplatok za refakturáciu vo výške 1 euro, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne, skutkovo aj právne posúdil ak dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 15,62 eur titulom úrokov z omeškania a poplatku za prerušenie dodávky zemného plynu, ako aj administratívny poplatok v celkovej výške 89,24 eur je vo vzťahu k žalovanému dôvodný. V konaní pritom nebolo sporné, že uplatňovaný nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku čoho je pri
posudzovaní nevyhnutné aplikovať všetky normy tzv. spotrebiteľského práva. Sporným bolo, či žalobca má pravo na zaplatenie sporných úrokov z omeškania vo výške 15,62 eur vyčíslených za obdobie január 2013 až máj 2013 a taktiež poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu vo výške 88,24 eur a administratívny poplatok za refakturáciu vo výške 1 euro vyčíslené faktúrou č. 0000001000350923 zo dňa 29.04.2013.
12. Z obsahu spisu vyplýva žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako zákazník - odberateľ uzavreli dňa 5.8.2011 Zmluvu o združenej dodávke plynu oprávnenému zákazníkovi, predmetom ktorej je záväzok dodávateľa opakovane dodávať plyn zákazníkovi pre vlastnú potrebu v domácnosti, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku a zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta zákazníka, a to v súlade s platnými právnymi predpismi a Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky plynu domácnostiam a malým podnikateľom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a záväzok zákazníka odoberať od dodávateľa plyn za podmienok dohodnutých v zmluve a VOP a riadne a včas platiť dodávateľovi za opakované dodávky plynu a distribučné služby v cenách v súlade so zmluvou a VOP. V zmluve bolo uvedené odberné miesto: G. XXX/XXX, XXX XX G., číslo plynomeru: 189358608904, pôvodný dodávateľ: SPP, a.s., produktový rad: Comfort, produkt: D2- vykurovanie. Cena plynu pre dohodnutý produkt elektriny je daná aktuálne platným cenníkom dodávateľa a predpokladaná výška zálohy je 123,- eur mesačne. Podľa dohody o platbách - platobný kalendár zo dňa 19.11.2013 boli žalovanému predpísané mesačné platby vo výške 156,- eur od decembra 2012 do októbra 2013, ktoré mal žalovaný uhrádzať vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.
13. Podľa vyúčtovania úrokov z omeškania zo dňa 17.7.2013, splatnosť dňa 31.7.2013, žalobca vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania vo výške 15,62 eur za omeškanie s platbou istiny 156 eur a to vo výške 8,75% zo sumy 156,- eur od 1.1.2013 do 7.5.2013 t.j. 4,75 eur, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.2.2013 do 7.5.2013 t.j. 3,59 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.3.2013 do 7.5.2013 t.j. 2,54 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.4.2013 do 7.5.2013 t.j. 1,38 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,- eur od 1.5.2013 do 7.5.2013 t.j. 0,26 eur, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 156,- eur od 8.5.2013 do 24.5.2013 t.j. 0,62 eur, t.j. spolu 15,62 eur.
14. Z faktúry č. 0000001000350923 vyplýva, že touto faktúrou žalobca vyčíslil žalovanému sumu 88,24 eur za špeciálne služby - prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta č. 5020042829 a administratívny poplatok vo výške 1 euro za refakturáciu, čo spolu predstavuje 89,24 eur, ktorá suma bola splatná dňa 13.05.2013.
15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej Nariadenie vlády). Podľa znenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády účinného ku dňu 01.01.2013, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Odvolací súd je tohto názoru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k správnemu právnemu posúdeniu a rozhodnutiu ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 15,62 eur, ktorý úrok z omeškania bol správne vyčíslený v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka spojený s vykonávacím predpisom, a to Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zo strany žalobcu došlo k dôvodnému uplatneniu si tohto zákonného úroku z omeškania za neuhradenie predpísanej zálohovej platby vo výške
156 eur mesačne za obdobie od januára 2013 do mája 2013, ktoré zálohové platby boli splatné vždy k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca.
19. S poukazom na vyššie uvedené a po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ohľadne sumy 15,62 eur ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Inak tomu bolo ale ohľadne uplatneného nároku v časti zaplatenia istiny vo výške 88,24 eur, ktorá suma predstavovala poplatok za prerušenie dodávky plynu a sumy 1 euro ako poplatok za vystavenie faktúry, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle cenníka služieb PDS a zoznamu špeciálnych služieb a vyčíslil faktúrou č. 0000001000350923 s lehotou splatnosti 13.05.2013.
21. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie na zaplatenie tejto sumy zo strany žalovaného tým, že mal preukázané, a to ako výpoveďami žalovaného, tak aj jeho zástupkyne, že z dôvodu neplatenia za dodaný plyn, žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky plynu a preto si žalobca v súlade so zmluvou a cenníkom služieb dôvodne vyúčtoval poplatok vo výške 89,24 eur. Z obsahu spisu avšak žiadnym spôsobom nevyplýva na základe akej skutočnosti došlo k priznaniu tejto pohľadávky zo strany súdu, nakoľko nie je zrejmé ako dospel súd k poznaniu, že uplatnená suma vo výške 88,24 eur predstavujúca poplatok za prerušenie dodávky plynu je zo strany žalobcu uplatňovaná dôvodne a taktiež ako dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu je dôvodne uplatňovaná suma 1 euro za vystavenie faktúry, nakoľko sa v spise nenachádza žiaden listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že takto uplatnené sumy zo strany žalobcu sú požadované oprávnene. Ak súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že to bolo v súlade s cenníkom služieb a so zmluvou, tak v danom prípade je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia súdu nevyplýva z akého cenníka vychádzal a ani v zmysle ktorého ustanovenia zmluvy si žalobca uplatňuje tieto nároky.
22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
23. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).
24. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
25. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 89,24 eur za opodstatnený a to bez toho, aby to malo oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z rozhodnutia súdu vôbec nevyplýva na základe akého konkrétneho dôkazu súd dospel k poznaniu, že v tejto výške uplatnené nároky žalobcu sú dôvodné, malo za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
26. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ohľadne sumy 89,24 eur spolu s prísl. zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie,).
27. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia dôvodnosti uplatnenej sumy vo výške 89,24 eur s prísl. s tým, že súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami sporových strán.
28. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).