Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-234-2016.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/234/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: UK B., spol. s r.o., so sídlom K. XXX/ XX, I., IČO: 35 937 815, zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 3 proti žalovanej V. B., bytom W. XXX/XX, K. M., o zaplatenie 477,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. januára 2016, č. k. 11C/298/2014-71, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 477,96 eur spolu s príslušenstvom v sume 110 eur a s 5,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 477,96 eur od 28.09.2013 do zaplatenia. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V žalobe uviedol, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o kreditnej karte, ktorej predmetom bolo vydanie elektronickej kreditnej karty VISA Classic žalovanej s celkovým úverovým rámcom vo výške 20.000,- Sk (663,87 eur), ktorého výška bola dodatkom zmenená na sumu 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Žalovaná využila možnosť čerpať úverový rámec, ale podmienky pre splácanie riadne nedodržala a dostala sa so splácaním dlhu do omeškania, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Právny vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S odkazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zisťoval s úradnej povinnosti, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Konštatoval, že napriek tomu, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu a zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, považoval v otázke premlčania práva spravovanie sa ustanoveniami Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa, preto v otázke premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluvné strany si v obchodných podmienkach v súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodli možnosť odstúpiť od zmluvy, ktorú aj právny predchodca v zmysle bodu 10.3 písm. b/ a f/ obchodných podmienok pre kreditné karty využil, keď žalovanej listom zo dňa 22.10.2010 oznámil, že od zmluvy o kreditnej karte odstupuje, a to s účinnosťou ku dňu 31.10.2010, nakoľko porušila svoje zmluvné povinnosti. Zrušenie zmluvy je predpokladom pre použitie pravidla obsiahnutého v § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danej veci subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka začala plynúť v rovnaký deň, a to v deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, t. j. od 01.11.2010. Posledným dňom subjektívnej premlčacej doby bol deň 01.11.2012 a posledným dňom objektívnej premlčacej doby bol deň 01.11.2013. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 12.06.2014 je zrejmé, že žalobca svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil až po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že právny vzťah bol do účinnosti novely zák. č. 102/2014 Z. z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou bol novelizovaný aj Občiansky zákonník, posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka, premlčacia doba bola v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka štyri roky. Novelou zák. č. 102/2014 Z. z. bolo zmenené ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015. Vzhľadom na to, že žalobný návrh bol podaný dňa 12.06.2014 (pred účinnosťou vyššie uvedenej novely), bol podaný včas, t. j. pred uplynutím premlčacej doby.
3. V lehote na odvolanie doplnil svoje odvolanie o ďalšie dôvody, keď namietal, že od zmluvy je možné odstúpiť v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka len za podmienky, že právnym predpisom nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V predmetnej právnej veci však bola medzi účastníkmi odchylná dohoda, keď v zmysle ustanovenia bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok pre kreditné karty odstúpením od zmluvy o kreditnej karte nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po odstúpení od zmluvy si zmluvné strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy od kreditnej karty je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej strane aj všetky nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia. K zrušeniu zmluvy teda nedošlo od počiatku a nárok žalobcu na vrátenie dlžnej pohľadávky nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
8. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, bolo možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..
9. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
11. Žalobca v odvolaní a v doplnení odvolania vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných listinných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa možnosti odstúpenia od zmluvy. Zároveň túto okolnosť spolu s možnosťou aplikácie Občianskeho zákonníka aj na vzťahy vzniknuté pred novelou zák. č. 102/2014 Z. z. považuje za nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. 12. Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
13. Preskúmaním odvolací súd opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov nezistil.
14. K námietkam žalobcu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 30.07.2008, keď definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval Občiansky zákonník, ako aj zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. V posudzovanej veci uzavretá zmluva, hoci ju účastníci uzavreli ako nepomenovanú zmluvu a dohodli sa, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka spĺňa zároveň charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a je nepochybné, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaná zmluvu podpísala ako fyzická osoba, z obsahu zmluvy je zrejmé, že nepoužila predmet plnenia na podnikanie a tiež je zrejmé, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a že predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.
16. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu normu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013.
17. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením so spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie podľa ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne aplikácie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014 odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
18. K ďalšej námietke žalobcu uplatnenej v doplnení odvolania je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či uplatnený nárok žalobcu mal byť posudzovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka alebo nárok na zaplatenie nesplatených pohľadávok v zmysle bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok pre kreditné karty, nárok žalobcu je premlčaný, pretože aj v zmysle ust. bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok by bola žalovaná po odstúpení od zmluvy povinná splniť svoju povinnosť do 15 dní od odstúpenia, t.j. do 15.11.2010. Pri uplatnení trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka tak žalobca aj v prípade akceptovania dohody o nezrušení zmluvy od počiatku mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde dňa 16.11.2010; premlčacia doba by uplynula dňa 16.11.2013. Žalobca podal žalobu na súde dňa 12.06.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto jeho nárok je premlčaný.
19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žalovaná náhradu týchto trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).