Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-347-2013.pdf
PDF · 135.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/347/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky - matky: L. V. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX V., štátna občianka SR, proti 1/ mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: M. J., štátny občan SR, 2/ maloletému dieťaťu: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky L. V. V., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, je otcom mal. A. V., nar. XX.XX.XXXX z matky L. V. V., nar. dňa XX.XX.XXXX.
Mal. A. V., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. A. V., nar. XX.XX.XXXX, sumu 50,- € od 20.12.2013 do 31.12.2014, sumu 60,- € mesačne od 01.01.2015 do 31.12.2015, sumu 70,- € mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016 a sumu 90,- € mesačne od 01.01.2017 do budúcnosti, splatnú vždy do každého 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Zameškané výživné za obdobie od 20.12.2013 do 30.04.2017 vo výške 2.539,40 € je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, pričom omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 20.12.2013 domáhala, aby súd určil, že Z. Z. je otcom mal. A. V. a aby súd rozhodol o zverení maloletej do výchovy a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 200,- € od 28.03.2009 s tým, že zameškané výživné je otec povinný zaplatiť do rúk matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že s domnelým otcom sa spoznala v zime 2007, boli si navzájom sympatickí a ich priateľstvo prerástlo v lásku, ktorá trvala asi 3 mesiace. Po tomto období sa ich vzťah ukončil, nakoľko Z. Z. si našiel novú známosť. Následne sa nevideli asi pol roka, potom sa v mesiaci júni 2008 opäť náhodne stretli a aj keď mali obaja partnerov, začali sa opäť stretávať. Navrhovateľka sa následne so svojím vtedajším partnerom rozišla, nakoľko verila, že Z. Z. spraví to isté
a budú zase tvoriť pár. Ich vzťah prerástol v intímne zblíženie, dňa 21.06.2008 mali intímny styk, na základe ktorého otehotnela. Keďže mal Z. Z. vzťah aj s inou ženou a v tom čase nebol rozhodnutý ho ukončiť, navrhovateľka sa rozhodla ukončiť vzťah s ním a vrátila sa k predchádzajúcemu partnerovi V. Z.. Po narodení maloletej A. dňa XX.XX.XXXX však zistila na základe metódy analýzy DNA, že otcovstvo V. Z. voči maloletej A. je vylúčené, pričom na OS Žilina prebehlo konanie o zapretie otcovstva sp.zn. 4C/58/2009. Z. Z. o tom, že maloletá A. môže byť jeho dcérou, vedel, no neprejavil o ňu žiaden záujem, a to ani potom, ako mu navrhovateľka oznámila výsledky testov DNA. Odvtedy s Z. Z. nekomunikovala a keď sa s ním snažila dohodnúť, neodpovedal jej. Navrhovateľka je zamestnaná vo firme QUAD SLOVAKIA s.r.o. a jej mesačný príjem predstavuje cca. 390,- €, poberá 23,10 € prídavok na dieťa. Podľa vedomostí navrhovateľky pracuje Z. Z. ako vodič pre taxislužbu Luna v Žiline, bližšie informácie o jeho pobyte jej nie sú známe, nakoľko odmieta s ňou komunikovať.
2. Uznesením č.k. 4C/347/2013-19 zo dňa 31.10.2014 bol ustanovený maloletej A. V. kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
3. V špecifikácii výdavkov na maloletú zo dňa 11.6.2015 (č.l. 42 spisu) súd zistil, že výdavky na dieťa za obdobie od 28.03.2009 do 11.6.2015 boli vyčíslené v celkovej výške 15.500,- €, ktoré výdavky navrhovateľka špecifikovala ako výdavky pre bábätko v sume 1.500,- €, na plienky mesačne 25,- € do 2,5 roka maloletej, na umelé mlieko ročne 288 € do veku dvoch rokov maloletej, na stravu približne 100,- € mesačne, na oblečenie a topánky ročne 400,- €, na hygienu a pracie prostriedky 200,- € ročne, na výlety 100,- € ročne, na škôlku 17,- € mesačne, na stravu 20,- € mesačne, na ZRPŠ v škôlke 60,- € ročne, na lieky 60,- € ročne. Na zakúpenie školských potrieb vynaložila zatiaľ 100,- €. Navrhovateľka vynakladá pre seba na stravu 120,- € mesačne, na oblečenie 150,- € ročne, na hygienu 200,- € ročne, prispieva na bývanie 100,- € mesačne.
4. Z potvrdení ÚPSVaR Žilina o poberaní rodičovského príspevku (č.l. 48 - 50) súd zistil, že navrhovateľka v roku 2009 poberala rodičovský príspevok v období marec - august vo výške 158,60 € mesačne, v období 09/2009 - 12/2010 vo výške 164,22 € mesačne v období 01/2011 - 12/2011 vo výške 190,10 € mesačne a v období 01/2012 - 03/2012 vo výške 194,70 € mesačne.
5. Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 26.11.2014 (č.l. 30 spisu) súd zistil, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa A. V. do dovŕšenia troch rokov dieťaťa, t.j. do 28.03.2012.
6. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 06.03.2017 (č.l. 198 spisu) súd zistil, že L. V. v období od 01.12.2014 do súčasnosti nepodala žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
7. Z potvrdenia zo dňa 10.06.2015 (č.l. 181) o nemocenských dávkach, vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 28.03.2009 do 30.04.2015 L. V. V. súd zistil, že v predmetnom období boli navrhovateľke vyplatené sociálne dávky v celkovej výške 3.454,40 €, z toho v relevantnom období pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti Z. Z. voči maloletej, a to od 06/2014 do 30.4.2015 bolo vyplatené nemocenské vo výške 1460,70 €, ošetrovné vo výške 153,20 € a materské vo výške 1.624,30 €.
8. Z potvrdení ÚPSVaR Žilina o poberaní prídavku na dieťa (č.l. 52 - 58) zo dňa 10.06.2015 súd zistil, že navrhovateľka poberala prídavok na dieťa, a to vo výške 23,10 € mesačne v roku 2013, vo výške 23,52 € v roku 2014 okrem mesiaca december, kedy prídavok na dieťa predstavoval 47,04 € a v období 01
- 06/2015 vo výške 47,04 € mesačne.
9. Zo správ a potvrdení ÚPSVaR Žilina zo dňa 10.03.2017 (č.l. 200 - 203 spisu) súd zistil, že L. V. V. nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nie je a ani v minulosti nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, poberá len prídavky na dieťa a rodičovský príspevok. Poberá rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa V. L., nar. XX.XX.XXXX, od 01.07.2015 do 31.12.2017 v sume 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa A. V. vo výške 23,52 € mesačne a L. V. vo výške 23,52 € mesačne.
10. Zo mzdových výmerov (č.l. 68 - 70), vyhotovených TESCO STORES SR, a.s. súd zistil, že v súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 15.06.2011, podľa ktorej pracuje L. V. u zamestnávateľa ako pracovníčka obchodnej prevádzky na pracovnom mieste s ustanoveným týždenným pracovným časom 38,75 hod., bola stanovená mesačná mzdová sadzba od 15.06.2011 vo výške 360,- € a mesačná regionálna zložka
mzdy vo výške 56,50 €, od 01.07.2012 mesačná mzdová sadzba vo výške 447,- € a mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 36,50 € a od 01.07.2013 mesačná mzdová sadzba vo výške 456,- € a mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 36,50 €.
11. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.07.2013 medzi spoločnosťou QUAD SLOVAKIA s.r.o. ako zamestnávateľom a L. V. ako zamestnancom súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 01.08.2013 na dobu určitú do 31.01.2014. Podľa bodu 4. zmluvy bola dohodnutá mzda za prácu vo výške 2,48 €/hod., osobné ohodnotenie kvality vykonanej práce je dané výškou prémie, ktorá môže nadobudnúť max. výšku 35,- € / mesiac. 12. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 31.01.2014 k pracovnej zmluve (č.l. 76 spisu) bol pracovný pomer dojednaný na dobu určitú do 31.07.2014 a mzda vo výške 2,64 € / hod. s účinnosťou od 01.02.2014.
13. Z potvrdenia zamestnávateľa QUAD Slovakia s.r.o. zo dňa 06.07.2015 (č.l. 77 a 148 spisu) o príjme navrhovateľky súd zistil, že čistá mzda navrhovateľky v období od augusta 2013 do júla 2014 predstavuje celkom 4.266,45 €, priemerná čistá mzda tak predstavuje 355,54 €.
14. Z potvrdenia TESCO STORES SR, a.s. zo dňa 07.07.2015 (č.l. 150 spisu) o príjme L. V. zo závislej činnosti za obdobie od 2014-01 do 2015-06 zamestnanej od 15.06.2011 do 30.06.2015 súd zistil, že priemerná hrubá mzda predstavovala mesačne v období 2014-01 - 2014-05 a v období 2015-01 - 2015-06 sumu 53,33 €.
15. Zo zmluvy o výpožičke bytu (č.l. 79 spisu), uzatvorenej dňa 21.07.2014 medzi C. A. ako požičiavateľom a M. V. a L. V. V. ako vypožičiavateľmi súd zistil, že predmetom zmluvy je výpožička X-izbového bytu č. XX vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX.. Podľa čl. IV. zmluvy sa vypožičiavateľ zaviazal platiť požičiavateľovi mesačné priame náklady spojené s užívaním bytu v celkovej výške 410,- €.
16. Z potvrdenia Materskej školy O. X, XXX XX J. zo dňa 08.07.2015 súd zistil, že platby v materskej škole predstavujú celkom sumu 504,40 €, ktorá pozostáva zo sumy 170,- € ako príspevku rodičov na prevádzku škôlky (17,- € mesačne), 50,- € ako príspevku ZRŠ, 1,- € na poistné, 13,- € za návštevu divadla priebežne počas školského roka, 7,- € za nákup hygienických potrieb a príspevok na pitný režim, 3,40 € za pracovné zošity a 258,- € za stravné (cca podľa poštu odobratých obedov).
17. Zo správy zamestnávateľa E. V. - LUNA (č.l. 31 spisu) zo dňa 28.11.2014 súd zistil, že Z. Z. bol zamestnaný ako vodič taxislužby od 18.06.2009 do 31.05.2011 na základe dohody o pracovnej činnosti, od 01.06.2011 do 25.11.2013 bol pracovnoprávny vzťah zmenený na pracovný pomer na kratší pracovný čas s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ktorý nahrádza dohodu o pracovnej činnosti. Čistá mzda za obdobie od 06/2009 do 12/2009 predstavovala celkom 170,46 €, za obdobie roka 2010 sumu celkom 501,88 €, za rok 2011 za obdobie od 01/2011 do 05/2011 sumu celkom 182,84 €, od 06/2011 do 12/2011 sumu celkom 157,93 €, za obdobie roka 2012 celkom sumu 195,60 € a za obdobie roku 2013 od 01/2013 do 11/2013 sumu celkom 250,17 €.
18. Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 10.04.2017 (č.l. 209 spisu) súd zistil, že Z. Z. ku dňu podania správy nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nikdy nebol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný. Nepoberá a ani nepoberal dávku v hmotnej núdzi a iné štátne sociálne dávky.
19. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 11.04.2017 (č.l. 210 spisu) súd zistil, že Z. Z. v období od 01.12.2014 do súčasnosti nepodal žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
20. Účastníkovi konania - domnelému otcovi Z. Z. bol návrh na začatie konania doručený náhradným spôsobom podľa 46 ods. 2 O.s.p. (v tom čase platného právneho predpisu upravujúceho postup súdu v občianskom súdnom konaní - č.l. 37 spisu) taktiež predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 03.07.2015 (č.l. 59 spisu). Domnelý otec sa na pojednávanie nedostavil a súd vzhľadom na doručenie predvolania na pojednávania náhradným spôsobom pojednávanie vykonal v neprítomnosti potenciálneho otca, tiež v neprítomnosti kolízneho opatrovníka maloletej.
21. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že domnelý otec považuje maloletú za svoju dcéru, avšak napr. pred svojou sestrou sa vyjadroval tým spôsobom, že nevie, s kým navrhovateľka maloletú má. Keď s ním navrhovateľka telefonuje, hovorí jej, že jej bude platiť výživné a aby to vyriešili mimosúdne. Nemá však o maloletú nejaký záujem, bol za ňou iba párkrát. Ako navrhovateľka uviedla v návrhu na začatie konania, mala priateľa, s ktorým sa rozišla a začala sa znova stretávať s Z. Z.. Mali raz aj pohlavný styk. On mal priateľku, s ktorou sa nechcel rozísť, navrhovateľka však do toho otehotnela, on sa však s priateľkou nerozišiel, navrhovateľka sa preto vrátila späť k svojmu priateľovi V. Z., s ktorým mala následne pohlavný styk. Nevedeli určiť otcovstvo, priateľ navrhovateľky sa zapísal do rodného listu. Hneď po narodení maloletej išli k detskej lekárke a v zdravotnej karte, ktorú mala z pôrodnice, bola v zdravotnej dokumentácii maloletej uvedená krvná skupina. V. Z. si dal následne urobiť testy otcovstva, ktoré dokázali, že nie je otcom maloletej. V. Z. následne podal na súd aj návrh na určenie, že nie je otcom maloletej. Z toho vyplýva, že otcom maloletej je Z. Z., pretože intímny styk v čase rozhodnom pre splodenie maloletej nemala navrhovateľka s nikým iným. Obidvaja potenciálni otcovia vedeli o tejto možnosti.
22. Čo sa týka uplatneného nároku na výživné na maloletú, navrhovateľka zotrvala na návrhu, aby súd zaviazal Z. Z. na platenie výživného na maloletú vo výške 200,- € od narodenia maloletej, teda od 28.03.2009. Navrhovateľka v súčasnej dobe nepracuje, je na materskej dovolenke. Od narodenia maloletej poberala rodičovský príspevok. Je vydatá od mesiaca júna 2014. Bývajú na I. v podnájme na ulici M. K.. K špecifikácii výdavkov na maloletú uviedla, že na lieky vynakladala sumu 60,- € ročne, maloletá bývala často chorá, teraz už tak často chorá nebýva, mávala chrípky. Navrhovateľka platila za lieky jednorazovo aj 15 - 20,- €. Na bývanie prvé tri roky prispievala 100,- € mesačne, vtedy bývala prvý rok aj pol v V. XXX u svojich rodičov, potom sa zdržiavali v C.. Keď mala maloletá dva roky, vrátili sa z C. a bývali na I. dva roky. Potom sa presťahovali ku matke na ul. Z. U., kde bývali rok a posledný rok bývajú na I. na ulici M. K.. V marci roka 2014 sa zoznámila s terajším manželom. Platia za užívanie bytu 410,- €. Navrhovateľka má dve vyživovacie povinnosti, voči maloletej A. V. a voči synovi L. V., nar. XX.XX.XXXX. Jeho otcom je M. V., s ktorým navrhovateľka uzatvorila dňa 14.06.2014 manželstvo. V spoločnosti Quad Slovakia, s.r.o. pracovala rok, do júna 2014, mala príjem 400,- € mesačne, potom bola práceneschopná. V spoločnosti Tesco bola zamestnaná od roku 2011 do júna roku 2013. Mala príjem približne 400- € mesačne. Po narodení maloletej A. nevyužila možnosť byť na materskej dovolenke tri roky, začala pracovať v spoločnosti Tesco cez leto 2011, odkedy bola nepretržite zamestnaná až do mája 2014, kedy začala byť práceneschopná v súvislosti s tehotenstvom. Manžel navrhovateľky má príjem 1.000,- €, nie je to ale pravidelné, teraz napr. 2 mesiace nepracoval, preto nemal žiadny príjem. Príjem navrhovateľky predstavuje iba rodičovský príspevok. Tiež pracuje brigádnicky v Tescu, a jej mesačný príjem predstavuje 50 - 70,- €. Pracuje jeden deň v týždni.
23. Pojednávanie bolo odročené na deň 07.08.2015, o ktorom termíne bol domnelý otec telefonicky oboznámený, načo súdu oznámil, že mu termín nevyhovuje a oznámil svoju adresu pre doručovanie - O., taktiež elektronickú adresu. Pojednávanie bolo preto odročené na deň 21.10.2015, o ktorom termíne bol domnelý otec telefonicky oboznámený, zároveň mu bolo doručované predvolanie na pojednávanie na doručovaciu adresu ním oznámenú. Domnelý otec však opäť oznámil súdu, že mu termín pojednávania nevyhovuje. Termín pojednávania bol nariadený na deň 16.12.2015, pričom domnelému otcovi boli doručované súdne zásielky na adresu uvedenú v návrhu na začatie konania, tiež na adresu pre doručovanie, uvedenú v návrhu na začatie konania a na adresu pre doručovanie, oznámenú domnelým otcom, teda O. J., taktiež na elektronickú adresu oznámenú domnelým otcom, keďže súdu následne elektronickou poštou oznámil, že mu bol P. O. Box zrušený, pričom z dvoch adries boli súdne zásielky s predvolaním na pojednávanie vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote (súd mal za to, že boli teda doručené fikciou podľa ust. § 46 ods. 2 O.s.p.) a z jednej adresy s poznámkou pošty, že adresát je neznámy. Zároveň domnelý otec súdu dňa 09.12.2015 oznámil, že predvolanie na pojednávanie doručené elektronickou poštou považuje za nedostatočný prostriedok pre doručenie predvolania. Následne súd vykonal šetrenie pobytu domnelého otca u jeho rodinných príslušníkov, ktorí súdu uviedli, že adresa Z. Z. im nie je známa a nesúhlasia so svojím ustanovením za jeho opatrovníka.
24. Výzvou zo dňa 21.09.2016 (č.l. 137) bol vyzvaný účastník konania - domnelý otec na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjmy, výdavky a majetkové pomery za obdobie od 28.03.2009 doposiaľ. Domnelý otec bol oboznámený i telefonicky o vytýčenom pojednávaní na deň 11.11.2016.
25. Následne, vzhľadom na zistenie súdu v registri obyvateľov, že trvalý pobyt Z. Z. je vedený v Obci Žilina a vzhľadom na vstup do účinnosti od 1.7.2016 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (v texte aj CSP), bol vykonaný dopyt na Mestský úrad Žilina o podanie informácie, či a) bol menovanému zrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z.z. a Mesto Žilina sa eviduje miesto jeho trvalého pobytu v registri podľa ust. § 7 ods. 3 cit. zákona, alebo b) menovaný sa prípadne sám prihlásil na trvalý pobyt v Meste Žilina ako ohlasovni, postupom podľa ust. § 5 cit. zákona č. 253/1998 Z.z.
26. Mesto Žilina súdu oznámilo listom zo dňa 13.10.2016, že dňa 25.04.2012 došlo k zrušeniu trvalého pobytu Z. Z. v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR na návrh vlastníka nehnuteľnosti s tým, že menovaný si v sledovanom období nepreberal listové zásielky.
27. S poukazom na ust. § 106 ods. 3 CSP, vzhľadom na zrušenie trvalého pobytu Z. Z. dňa 25.04.2012 na jeho poslednej adrese trvalého pobytu a vzhľadom na začatie konania dňa 20.12.2013, súd i napriek tomu, že domnelý otec mal o začatí konania vedomosť (čo vyplýva z elektronickej komunikácie súdu s domnelým otcom), súd opakovane doručoval domnelému otcovi návrh na začatie konania, a to oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu (č.l. 157 - 159).
28. Pojednávanie nariadené na deň 11.11.2016 bolo na žiadosť potenciálneho otca, ako i na žiadosť navrhovateľky, odročené na deň 18.01.2017.
29. Domnelý otec dňa 18.01.2017 súdu oznámil, že deň predtým telefonicky oznámil navrhovateľke, že pojednávania sa nezúčastní a odmieta otcovstvo. Zároveň požiadal, pokiaľ súd odročí pojednávanie, aby bol o ďalšom termíne pojednávania oboznámený zo strany súdu telefonicky.
30. Pojednávanie nariadené na deň 18.01.2017 bolo vykonané v neprítomnosti Z. Z., ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, a to oznámením o doručovaní písomností na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu.
31. Navrhovateľka na odôvodnenie podania návrhu na začatie konania až dňa 20.12.2013, keď maloletá sa narodila dňa XX.X.XXXX a rozsudok v konaní 4C/58/2009-129 zo dňa 14.03.2012 nadobudol právoplatnosť 07.05.2012, uviedla, že nemala finančné prostriedky na súdny poplatok 66 € a nevedela o tom, že môže požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku. Rodičovský príspevok, ktorý poberala pri maloletej A. V., predstavoval 190 Eur mesačne. V súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a aj s prídavkami to predstavuje cca 240 €. Maloletá má v súčasnosti 8 rokov, navštevuje základnú školu a navrhovateľka vynakladá na jej výživu výdavky v zmysle predloženej špecifikácie za rok 2016. Výdavky na dieťa v roku 2015 boli približne rovnaké ako v roku 2016, len v roku 2016 začala maloletá navštevovať krúžky.
32. Navrhovateľka písomne špecifikovala výdavky na dieťa za rok 2016 (č.l. 182 spisu) mesačne vo výške 100,- € na stravu, na cestovné do školy 14,40 €, na stravu v škole cca 17,- €, na družinu 10,- €. Vynaložila na oslavu narodenín (vrátane daru) 110,- €, na jarné topánky 32,50 €, letné topánky 50,- €, prezuvky do školy 9,15 €, súpravu na telesnú výchovu 30,- €, oblečenie 150,- €, (v mesiaci septembri), plavecký výcvik 32,- €, na ošetrenie u zubára 30,- € (apríl), 34,- € (október), letný tábor 139,- € (jún), výlety 80,- € (júl), 98,- € za zimnú bundu, za obuv 41,05 € (september), za nákup kníh a fotografií 18,- €, oblečenie a dary na Vianoce 170,- € (december). Na hygienické potreby vynaložila sumu 100,- € ročne, na lieky 50,- € ročne. V roku 2015 kupovali dioptrické okuliare za 54,- €.
33. Navrhovateľka uviedla, že maloletá začala chodiť do družiny od novembra minulého roka, kedy sa začala stravovať v školskej jedálni. Na stravu v školskej jedálni vynakladá približne 17 € mesačne, 5 € za družinu. Na oblečenie vynakladá mesačne priemerne 30-40 €, vrátane obuvi. Pravidelné výdavky
na lieky nemá. Ďalej vynakladá 15 € na cestovné do školy v Rajci, keďže teraz bývajú v J. od februára 2016. V januári vynaložili 70 € na krúžok pooldance. V lete zaplatili za letný tábor 139 €. Na zakúpenie školských potrieb a školskej tašky vynaložili sumu 135 €, keď maloletá nastupovala do prvého ročníka, tie isté výdavky vynaložili aj na začiatku druhého ročníka, kedy tiež kupovali novú školskú tašku. Na bývanie teraz vynakladajú sumu 80 € mesačne na energie - elektrinu, plyn, za TV. Okrem toho vynaložili 800 € na zakúpenie uhlia a dreva na kúrenie. 86 € platia polročne za vodu. Manžel navrhovateľky je živnostník, pracuje v oblasti stavebníctva a jeho príjem predstavuje mesačne priemerne sumu 1800 do 2000 €. Nie tomu tak každý mesiac, niekedy majú prácu, niekedy nie.
34. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie na určenie otcovstva, ku ktorému návrhu sa navrhovateľka pripojila. Uviedla, že keď sa telefonicky rozprávala s p. Z., povedal jej, že bude chcieť testy otcovstva a bude sa to takýmto spôsobom aj tak naťahovať.
35. Na otázku súdu, keďže z doterajšieho dokazovania vyplýva, že u navrhovateľky prichádzajú do úvahy ako potenciálni otcovia dvaja muži, pričom jeden muž už je z otcovstva vylúčený, čo vyplýva z dokazovania vykonaného v konaní sp. zn. 4C/58/2009, navrhovateľka uviedla, že v jej prípade skutočne prichádzajú do úvahy len dvaja muži, o čom si je absolútne istá.
36. Pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania výzvy domnelému otcovi na predloženie súkromného znaleckého posudku znalca z odboru genetiky v lehote dvoch mesiacov.
37. Predvolanie na pojednávanie bolo Z. Z. doručené spolu s výzvou (č.l. 192) na predloženie súkromného znaleckého posudku znalca z odboru genetiky pre prípad, že spochybňuje svoje otcovstvo k maloletej A., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjmy a výdavky.
38. Pojednávanie nariadené na deň 12.04.2017 bolo vykonané v neprítomnosti domnelého otca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené, ako v predchádzajúcom prípade, podľa ust § 106 ods. 3 CSP. Domnelý otec do termínu pojednávania súdu nepredložil súkromný znalecký posudok znalca z odboru genetiky, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil.
39. Navrhovateľka a zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedli, že netrvajú na svojom návrhu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom znalca z odboru genetiky.
40. Z pripojeného spisu 4C/58/2009 súd zistil, že rozsudkom 4C/58/2009-129 zo dňa 14.03.2012 súd rozhodol, že V. Z., nar. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej A. V., nar. XX.XX.XXXX z matky L. V., nar. XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že otcovstvo k mal. A. V. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov - navrhovateľa V. Z. a odporkyne 1/ L. V., ktorí nie sú manželmi. Navrhovateľovi teda svedčila v poradí druhá zákonná vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine, môže aj muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, zaprieť otcovstvo k dieťaťu, ale len v prípade, ak je bezpečne vylúčené, že by mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Vzhľadom na v konaní preukázaný sexuálny styk navrhovateľky v období, kedy došlo k počatiu mal. A., s dvomi mužmi, a to s navrhovateľom a s Z. Z., v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru genetiky (analýza DNA). Súd mal za nesporne preukázané, že otcovstvo navrhovateľa V. Z. je vylúčené, a to zo znaleckého posudku vyhotoveného dňa 3.11.2011 súdnou znalkyňou z odboru genetiky a odvetvie analýza DNA P... Podľa záveru znaleckého posudku na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb a súčasných poznatkov genetiky je treba pokladať otcovstvo navrhovateľa V. Z. voči mal. A. V. za vylúčené, pretože nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. Otcovstvo vylučuje 10 nezávislých systémov (polymorfizmov DNA), takže vylúčenie treba pokladať za jednoznačné.
41. Na pojednávaní v konaní sp. zn. 4C/58/2009 konanom dňa 09.09.2009 navrhovateľ V. Z. uviedol, že s L. V. nikdy neboli manželmi, nežili v spoločnej domácnosti. L. V. mu povedala, že otcom byť nemusí. Keď boli s maloletou na vyšetrení u lekára, všimol si krvnú skupinu maloletej, ktorá nesúhlasila s jeho krvnou skupinou a krvnou skupinou matky. Uviedol, že predpokladaným otcom je Z. Z., ktorý má krvnú skupinu AB, teda mohol by byť otcom maloletej.
42. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 84 Zákona o rodine č. 36//2005 Z.z. (ďalej len ZoR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 94 ods. 1 ZoR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ust. § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matku dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 110 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len CMP), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 prvej vety ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu vyhovel a určil, že Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, je otcom mal. A. V., nar. XX.XX.XXXX z matky L. V. V., nar. dňa XX.XX.XXXX.
44. Súd rozhodoval o otcovstve navrhovateľa na základe tretej domnienky otcovstva upravenej v ust. § 94 ods. 2 ZoR. Citované ustanovenie Zákona o rodine určuje otcovstvo k dieťaťu pomocou tzv. vyvrátiteľnej domnienky. Predpokladom jej existencie je súlož medzi matkou dieťaťa a mužom, ktorého otcovstvo má byť určené a jej vykonanie v čase medzi stoosemdesiatym a trojstým dňom pred narodením dieťaťa. Pre domnienku otcovstva je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti, ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú. Z hľadiska dokazovania zásadne platí, že skutočnosti ustanovené v zákone domnienkami netreba dokazovať. U nich sú predmetom dokazovania len tie skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad na ich použitie. V prípade domnienky otcovstva podľa ust. § 94 ods. 2 ZoR to znamená, že je potrebné najskôr dokazovať existenciu súlože medzi matkou dieťaťa a domnelým otcom v rozhodnom čase ako základného predpokladu na použitie tejto domnienky. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná je na strane navrhovateľa. Ak skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad pre použitie domnienky otcovstva, sú dané, môže byť jej obsah vyvrátený len dôkazom opaku, t.j., že domnelý otec nemôže byť otcom dieťaťa, pretože ho z otcovstva vylučujú závažné pochybnosti. Musí ísť teda o dôkaz, ktorý dokazuje úplne spoľahlivo (nezvratne bez najmenších pochybností), že tvrdenie zo strany navrhovateľa o otcovstve domnelého otca je nepravdivé.
45. Súd mal z vyjadrenia matky, ktoré domnelý otec nepoprel, preukázané, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej došlo k intímnemu styku medzi navrhovateľkou a Z. Z.. Dôkaz opaku v konaní nebol predložený a ani nebol vykonaný, keďže účastníci konania vykonanie žiadneho dokazovania nenavrhli. Ani domnelý otec súdu nepredložil znalecký posudok znalca z odboru genetiky, a to ani na výzvu súdu na predloženie súkromného znaleckého posudku, pokiaľ by domnelý otec spochybňoval svoje otcovstvo k maloletej. Zo strany domnelého otca neboli produkované ani žiadne tvrdenia, ktoré by popierali tvrdenia navrhovateľky.
46. Súd mal teda spoľahlivo preukázané, že domnelý otec označený navrhovateľkou -Z. Z. je otcom maloletej A. V., keďže vzhľadom na to, že pokiaľ aj prichádzali do úvahy, vzhľadom na intímny styk navrhovateľky v čase rozhodnom pre splodenie maloletej, dvaja muži, V. Z. a Vladimír Šándor, jeden z nich - V. Z. už bol z otcovstva nesporne vylúčený v konaní sp. zn. 4C 58/2009.
47. Pretože žiadne zistené okolnosti navrhovateľkou označeného otca Z. Z. z otcovstva nevylúčili, súd podľa § 94 ods. 2 ZoR určil, že Z.G. je otcom maloletej A. V..
48. Podľa ust. § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Súd preto rozhodoval o tom, komu z rodičov bude dieťa zverené do výchovy a ako druhý rodič bude prispievať na jeho výživu.
49. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. K takejto úprave práv a povinností k maloletej súd pristúpil z dôvodu, že matka sa o maloletú sama od narodenia stará a zo strany opatrovníka maloletej neboli hlásené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú.
50. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej vo výške 200,- € mesačne od 28.03.2009, teda od narodenia dieťaťa.
51. Pokiaľ navrhovateľka žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej spätne - od narodenia maloletej, teda od 28.03.2009 do podania návrhu na začatie konania dňa 20.12.2013, súd dospel k záveru, že návrh matky maloletej nie je dôvodný. Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR druhej vety je možné priznať výživné len odo dňa začatie súdneho konania, pričom podľa tretej vety cit. zák. ustanovenia výživné pre maloleté dieťa síce možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ale len za predpokladu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
52. Navrhovateľka vedomosť o tom, že V. Z. nie je otcom maloletej, mala už od 28.11.2011, kedy jej bol doručený znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v konaní sp. zn. 4C/58/2009, pričom najneskôr túto vedomosť získala dňa 07.05.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok 4C/58/2009-129 zo dňa 14.03.2012, ktorým súd rozhodol, že V. Z. nie je otcom maloletej A. V.. Navrhovateľke teda nič nebránilo podať návrh na začatie konania o určenie otcovstva skôr, ako bolo toto konanie na
základe jej návrhu, doručeného súdu dňa 20.12.2013, začaté. Tvrdenie navrhovateľky, že nedisponovala finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohla zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania a nevedela ani o možnosti oslobodenia od súdneho poplatku, súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania. 53. Súd preto návrh v časti o určenie výživného za obdobie od narodenia maloletej, teda od 28.03.2009 až do dňa 19.12.2013, ktorý deň predchádzal dňu, kedy bol návrh na začatie konania podaný osobne na súde, zamietol.
54. Súd mal preukázané, že navrhovateľka má dve vyživovacie povinnosti, voči maloletej A. V. a voči synovi L. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je M. V., s ktorým navrhovateľka uzatvorila dňa 14.06.2014 manželstvo. Navrhovateľka si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní i osobnou starostlivosťou.
55. Súd nemal preukázané, že otec maloletej má okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej A. V. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
56. Z vyjadrenia matky maloletej mal súd preukázané, že príjem matky maloletej predstavoval od 20.12.2013 sumu cca 390 € mesačne titulom pracovného pomeru v spoločnosti QUAD SLOVAKIA s.r.o.. Od júna 2014 príjem navrhovateľky predstavovali nemocenské dávky, keďže začala byť práceneschopná v súvislosti s ďalším tehotenstvom. V súčasnej dobe príjem navrhovateľky predstavuje rodičovský príspevok. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že popri tom pracuje brigádnicky v Tescu a jej mesačný príjem predstavuje tiež suma 50 - 70,- € a príjem jej manžela, vykonávajúceho podnikateľskú činnosť, je vo výške 1800 - 2000 € mesačne, pričom však takáto výška príjmu nie je pravidelná. 57. Príjem otca maloletej Z. Z. mal súd preukázaný len zo správy jeho zamestnávateľa: E. V. - LUNA (č.l. 31 spisu) zo dňa 28.11.2014, u ktorého bol otec zamestnaný na pracovnej pozícii vodič taxislužby, a to za obdobie od 18.6.2009 do 11/2013, keď čistý príjem otca bol zamestnávateľom vykázaný v celkovej výške 170,46 € od 06/2009 do 12/2009, v celkovej výške 501,88 € za obdobie roka 2010, v celkovej výške 182,84 € za rok 2011 od 01/2011 do 05/2011, v celkovej výške 157,93 € od 06/2011 do 12/2011, v celkovej výške 195,60 € za obdobie roka 2012 a v celkovej výške 250,17 € za obdobie roku 2013 od 01/2013 do 11/2013. Zároveň mal súd preukázané zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 10.04.2017 (č.l. 209 spisu), že otec nebol nikdy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a ani nepoberal dávku v hmotnej núdzi a iné štátne sociálne dávky a zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 11.04.2017 (č.l. 210 spisu), že otec nepodal žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
58. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky maloletej nie je v celom rozsahu dôvodný a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca vo výške 50,- € od 20.12.2013 do 31.12.2014, vo výške 60,- € mesačne od 01.01.2015 do 31.12.2015, vo výške 70,- € mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016 a vo výške 90,- € mesačne od 01.01.2017 do budúcnosti. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
59. Súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca maloletej s poukazom na listinné dôkazy preukazujúce príjem otca maloletej, v spojitosti s princípom potenciality príjmov. Súd teda pri určení vyživovacej povinnosti nevychádzal z takého príjmu otca, aký mal preukázaný z dôkazov vykonaných v konaní (č.l. 31 spisu), ale vzal do úvahy taký príjem, aký by bol povinný z vyživovacej povinnosti schopný dosahovať v prípade, ak by si svojím postupom zabezpečoval finančné prostriedky tým, že by aktívne vyhľadával možnosť zamestnať sa. Preto súd vychádzal zo súm minimálnych miezd určených v jednotlivých rokoch 2013 - 2017, vzhľadom na obdobie, za ktoré súd určil vyživovaciu povinnosť (od 20.12.2013 do 30.04.2017) otca, keď výška minimálnej mzdy v roku 2013 predstavovala sumu 337,70 €, v roku 2014 sumu 352 €, v roku 2015 sumu 380 €, v roku 2016 sumu 405 € a v roku 2017 sumu 435 €.
60. Súd pri určení vyživovacej povinnosti aplikoval zákonné ustanovenia §62 a §75 ZoR pri zohľadnení zásady, že dieťa má podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a s poukazom na príjem otca určený na základe potenciality príjmu dospel k záveru, že súdom stanovená vyživovacia povinnosť otca zodpovedá príjmu otca, ktorý súd predpokladal na základe výšky minimálnej mzdy určenej v jednotlivých rokoch, aj vzhľadom na to, že zo strany navrhovateľky neboli produkované žiadne tvrdenia ohľadom príjmu domnelého otca. Súd nemal ani preukázané, že by otec dosahoval vyšší príjem, ako vyplýva z
dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Súd bol preto nútený určiť vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je uvedené vyššie, a to na základe potenciality príjmu.
61. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca doplatiť zameškané výživné za obdobie od 20.12.2013 do 30.04.2017 vo výške 2.539,40 € v mesačných splátkach vo výške 20,- € splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, pričom omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Suma zameškaného výživného pozostáva z čiastkových súm 19,40 € ako pomernej časti výživného zo sumy 50 € za obdobie od 20.12.2013 do 31.12.2013, sumy 600 € za rok 2014 (50 € x 12 mesiacov), sumy 720 € za rok 2015 (60€ x 12 mesiacov), sumy 840 € za rok 2016 (70 € x 12 mesiacov) a sumy 360 € za rok 2017 ( 90 € x 4 mesiace).
62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.