Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-63-2016.pdf
PDF · 114.85 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky - plnoletej dcéry: K. W., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom V., D. V. D. X/XX, občan SR, zastúpená B. U., narodenou XX.X.XXXX, trvale bytom V., D. V. D. X/XX, občan SR, proti žalovanej - matke: W. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, V., prechodne bytom XX F. Y., C. XXXXX, E., o návrhu plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti a vzájomnom návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti žalovanej z a m i e t a. II.Žalovaná - matka plnoletého dieťaťa W. G., narodená XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľke K. W., narodenej XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2017 k rukám navrhovateľky, ktoré je povinná platiť do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. III.Súd vo zvyšku návrh žalovanej - matky plnoletého dieťaťa na zníženie výživného z a m i e t a. IV.Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 16P/24/2015-81 zo dňa 21.01.2016 v jeho treťom výroku. V.Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
(1)Dňa 18.11.2016 podala stará matka ako osoba, ktorej bola maloletá K. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť matke v sume 150,- eur mesačne a otcovi v sume 130,- eur mesačne. Od roku 2016 náklady spojené s výchovou maloletej K. podstatne vzrástli. V čase rozhodovania o výživnom bola maloletá študentkou 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Žiline, v súčasnej dobe je študentkou 3.ročníka, začala chodiť na odbornú prax, čím vznikajú zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním oblečenia, pomôcok a exkurzií odbornej praxe. Na maloletú má navrhovateľka nasledovné výdavky: oblečenie a strava 85,- eur, poplatok za stravu v školskej jedálni 59,-eur, ubytovanie v školskom internáte 25,-eur, pomôcky na odbornú prax 15,- eur, exkurzie odbornej praxe 30,- eur, cestovné 50,- eur , náklady spojené s liečbou 45,- eur, náklady na lieky 30,- eur , mobil + internet 20,- eur, hygienické potreby a drogéria 50,- eur, náklady na stužkovú 20,- eur, náklady spojené s voľným časom 30,-eur, vreckové 40,- eur. Pretože od poslednej úpravy výživného pre maloletú K. došlo k podstatnej zmene odôvodňujúcej jeho zvýšenie, stará matka navrhla zvýšenie výživného, ktoré je povinná platiť maloletej K. matka a to zo sumy 150,-eur na sumu 350,-eur s účinnosťou od spísania predmetného návrhu t.j. od 14.11.2016.
(2)V priebehu konania maloletá K. dňa 14.1.2017 dosiahla plnoletosť, preto súd plnoletú Natáliu predvolal k predbežnému výsluchu dňa 1.3.2017. Plnoletá súdu uviedla, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného, zároveň na svoje zastupovanie v konaní splnomocnila starú matku jednak z dôvodu svojich študijných povinností ako aj z dôvodu, že s matkou nechcela byť v konaní v osobnom kontakte. Stará matka plnomocenstvo na zastupovanie vnučky v konaní prijala.
(3)Matka sa k podanému návrhu vyjadrila podaním z 8.3.2017. Uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného z viacerých dôvodov nesúhlasí. Je vlastníčkou podielu 1/5 pôdy, ktorú zdedila po nebohom manželovi, pôda v takomto podiele je nepredajná, a to napriek jej snahe svoj podiel predať. Vlastní auto zn. Ford, ktoré užíva jej manžel, pretože nie je vlastníčkou vodičského preukazu. Auto je však pre nich nevyhnutnosťou pre každodenný život, nakoľko sa všade musia dopravovať na veľké vzdialenosti ( obchod, manželova práca, lekári, atď.). Iný majetok nevlastní. Od 14.05.2010 bola poberateľom invalidného dôchodku, ktorý jej však bol odňatý dňom 16.2.2017. Žiadneho iného zamestnávateľa nemá a ani žiadny finančný príjem v tomto čase. Pre zmenu pomerov mala v úmysle žiadať súd o zníženie výživného , ale nemala rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku, čakala na jeho doručenie. Ani pri najväčšej snahe nemá finančné prostriedky na to, aby zvládala výživné v aktuálne výške, nie ešte navrhované výživné. Matka spochybnila výšku cestovného 50,- eur, pretože dcéra žije na internáte, kam dochádza každú nedeľu a do domácnosti starých rodičov sa vracia v piatok, čo sú dve cesty pričom reálna výška cestovného lístka je 2,80 eur , pričom je to cena bežného nie študentského cestovného lístka. Matka spochybnila výdavok na lieky, keď navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukazuje chorobný stav, ktorý by si vyžadoval pravidelnú liečbu a pravidelné lieky. Dcéra je zdravá a žiadnu mesačnú liečbu a lieky z tohto dôvodu nepotrebuje. Navrhovateľka jedinú pravidelnú platbu preukázala na antikoncepcii, ktorá ale nie je nevyhnutným liekom pre život. Navrhovateľka od svojho biologického otca zvýšené výživné nepožaduje, hoci on má finančný príjem a matka naopak nie. Preto žiada súd, aby na túto skutočnosť prihliadal a upravil podľa reálnych pomerov výšku výživného nielen jedného ale oboch rodičov. Aktuálne matka žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom Y. , ktorého zárobok je jediným príjmom do ich domácnosti. Manžel znáša všetku ťarchu platieb, plní si vyživovaciu povinnosti voči nej ako svojej manželke, platí za ňu dlhy vzniknuté spred manželstva, platí hypotéku 500,- eur mesačne, ktorú už v tomto čase nie sú schopný splácať, nakoľko manželov mesačný príjem sa znížil , pretože stratil možnosť nočného príplatku a na výplate tak stratil 600,-eur. Platí všetky poistky , stravu, bývanie, lekárske ošetrenia, ročnú daň na bývanie, náklady na vykurovaciu sezónu do 2000,- eur, energie v mesačnej splátke 85,-eur, plní vyživovaciu povinnosť na syna 120,- eur mesačne, znáša ťarchu výživného na jej dcéru, čo je aj s doplatkom zameškaného výživného 180,- eur mesačne, mesačné náklady na pohonné hmoty majú 150,- eur. Na stravu im neostávajú finančné prostriedky. Manžel už nie je ochotný sa ďalej zadlžovať, aby boli schopní súdom určené výživné platiť, nie je schopný uvedené náklady hradiť sám. Manžel sa ohrádza tým, že navrhovateľka má svojho biologického otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť k plnoletej navrhovateľke a preto má aj znášať túto povinnosť v potrebnom rozsahu a podľa vlastných možností. Svojmu vlastnému synovi manžel nedáva toľko , lebo nie je schopný a vyjadril sa, že ak má tento stav pokračovať, tak sa rozvedie. Z tohto dôvodu matka žiada súd, aby jej znížil vyživovaciu povinnosť na minimum, pretože matka nemá žiadny príjem, z ktorého by bola schopná výživné navrhovateľke platiť. Biologický otec navrhovateľky je rodičom zarábajúcim, má stály príjem a preto je v jeho schopnostiach prispievať dcére viac, za stavu, že matka príjem nemá a kým nebude schopná dcére zabezpečiť viac v prípade, že bude môcť, nakoľko je to jej jediné dieťa, má ju rada a nijako sa nezbavuje zodpovednosti voči vlastnej dcére. Žiada súd, aby upravil výšku výživného podľa reálnych pomerov oboch rodičov. Matka sa chce na pojednávanie osobne dostaviť, závisí to však od toho, či sa im s manželom podarí zohnať finančné prostriedky na cestu na Slovensko, požiadala súd, aby bol v konaní vypočutý jej manžel a podľa možností rozhodol už na prvom pojednávaní , v prílohách doložila súdu doklady na preukázanie svojich aktuálnych pomerov.
(4) Na výzvu súdu sa stará matka ako pôvodná navrhovateľka tohto konania vyjadrila, že sa domáha zvýšenia výživného len voči matke, ktorá žije a pracuje v zahraničí. Sama pracovala v zahraničí a môže potvrdiť, že matka je schopná pomôcť dcére doštudovať, hoci na súde matka poprie, že pracuje. Otec pravidelne posiela výživné a prispieva dcére podľa svojich možností, nezabudne na narodeniny, meniny, na Vianoce. Dcéra s ním trávi každý voľný čas, nič z toho sa o matke povedať nedá.
(5) Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá súhlasila s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti, za účasti ňou splnomocnenej zástupkyne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky navrhovateľky, matky, manžela matky ako svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s podaným návrhom, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o výške starobného dôchodku starého otca, potvrdením o zaradení v evidencii uchádzačov o zamestnanie starej matky, pokladničnými dokladmi o kúpe oblečenia, liekov, potravín, kníh, vyjadrením starej matky, rodným listom navrhovateľky, zápisnicou o predbežnom výsluchu navrhovateľky, vyjadrením matky z 8.3.2017, potvrdením o výške invalidného dôchodku matky, listinnými dôkazmi o splácaní aktuálnych dlhov matkou a jej manželom, dokladom o úhrade dane za dom, výpisom z osobného účtu matky, potvrdením o poplatku za lekárske vyšetrenie, dokladom o úhrade liekov matke, dokladom o nedoplatku za vodu u matky, dokladom o zaslaní omeškaného výživného, dokladom o mesačných splátkach hypotéky, dokladom o poistke na auto, dokladom o PZP, dokladom o platbe za telefón, potvrdením o odňatí invalidného dôchodku matke, výplatnými páskami manžela matky, súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. 16P/24/2015 a ostatným obsahom súdneho spisu.
(6)Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Z potvrdenia o návšteve Strednej zdravotníckej školy v Žiline z 14.11.2016 mal súd preukázané, že navrhovateľka je v školskom roku 2016/2017 žiačkou tretieho ročníka stredoškolského štúdia.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredia z 3.12.2015 bolo zistené , že starý otec, v ktorého starostlivosti ako spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľka t.č. je, poberá starobný dôchodok vo výške 362,30 eur mesačne.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 4.11.2015 je zrejmé, že stará matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.5.2010 doposiaľ.
Z rodného listu navrhovateľky mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou W. W., nar. X.XX.XXXX a W. W., rod. U., nar. 20.11.1977.
Zo zápisnice o predbežnom výsluchu navrhovateľky z 1.3.2017 vyplýva, že matka navrhovateľky stále žije vo Francúzsku, navrhovateľka má vedomosť zo sociálnej siete, že by matka mala pracovať v záhradníctve, je vydatá , ďalšie deti nemá a asi žije s manželom, ktorý pracuje v sklárňach.
Z výplatných pások manžela matky za obdobie od apríla 2016 do februára 2017 bol zistený priemerný čistý mesačný zárobok manžela matky 1780,19 eur. Za mesiac marec 2017 bola čistá mzda manžela matky 1.557,88 eur podľa predloženej výplatnej pásky za toto obdobie.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredia z 27.2.2017 bol matke navrhovateľky odňatý invalidný dôchodok od 14.04.2017.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/24/2015 súd zistil, že v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti rodičov navrhovateľka začala študovať na Strednej odbornej škole v Žiline, nechcela s matkou vycestovať do zahraničia. Cez týždeň bývala na internáte a cez víkend v domácnosti starých rodičov. Za internát a stavu platila 93,- eur, za telefón 10,- eur mesačne. Jej výdavok na cestovné do školy bol 20,- eur mesačne, vreckové dostávala vo výške 20,-eur mesačne niekedy 40,- eur mesačne. Starý otec bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 360,- eur a náklady na bývanie v 3-izbovom byte predstavovali 132,- eur mesačne. Matka mala v čase posledného rozhodovania o výživnom zdravotné problémy, pre ktoré odišla do Francúzska. Bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 240,40 eur, splácala úvery SLSP, a.s. 36,28 eur, Quatro 30,- eur, Consumer Finance Holding 93,56 eur, mala mesačný výdavok na telefón 146,99 eur, jej manžel zarábal v čistom cca 1400,- eur mesačne, z tohto príjmu mesačne uhrádzali podnájom 310,- eur, povinné poistenie bývania 15,90 eur, úhradu elektriky 80,-eur a v čase vykurovacej sezóny 160,- eur mesačne, voda 50,- eur mesačne, telefón a internet 50,-eur, splátka úveru na auto 322,24 eur a ďalšie dva úvery 270,-eur a 43,35 eur mesačne, pohonné hmoty 100,- eur mesačne plus poistné štvrťročne 37,14 eur, záloha na daň 379, - eur, výživné na manželovho syna 120,- eur mesačne, daň plus koncesionárske poplatky 290,- eur mesačne. Manžel matke hradil výdavky na liečenie, u matky manžela mali dlh 2000,- eur. Po úhrade všetkých nevyhnutých platieb matke spolu s jej manželom ostávala mesačne suma 150- eur.
Stará matka navrhovateľky B. U. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka žiada výživné zvýšiť od 18.11.2016 na sumu 350,- eur mesačne. Starý otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 362,30 eur, ona je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Navrhovateľka si musí na prax kupovať pomôcky, oblečenie, nestíha na praxi chodiť na obedy, musí si obedy kupovať inde. Navrhovateľka uviedla ako pravidelný výdavok 15,-eur mesačne na nákup rukavíc a iných pomôcok na odbornú prax, na ktorú chodí trikrát do týždňa. Sumu 30,-eur mesačne na exkurzie a odbornú prax vynaloží navrhovateľka na úhradu výdavkov za prax do nemocníc mimo obvodu školy, napríklad do Banskej Bystrice, ráno ide a večer sa vráti naspäť do školy, ide o jednodňové exkurzie, cestu si hradia študenti sami, pričom v tejto položke je zarátaný aj výdavok na stravu na tento deň. K položke cestovných výdavkov 50,- eur mesačne sa stará matka nevedela bližšie vyjadriť, uviedla, že obvykle dáva vnučke na cestovné 20,- eur. K nákladom uvedeným ako liečba 45,-eur mesačne stará matka uviedla, že ide o bežné lieky, vnučka trvalé zdravotné problémy nemá, rovnako tak položka 30,- eur je na bežné lieky, platba za mobil sa zvýšila zo sumy 20,- eur mesačne na sumu 28,- eur mesačne, položka 50,- eur za drogériu na všetko, čo žena bežne potrebuje, na stužkovú je to platba 20,- eur mesačne, voľný čas 30,- eur mesačne najmä na kúpu kníh, vreckové jej stará matka mesačne dáva 20,- eur. Matka výživné neplatí včas. Otec navrhovateľky pracuje na Slovensku, kde platy nie sú také ako v zahraničí, stará matka uviedla, že pracovala v zahraničí a preto má o tomto vedomosť. S otcom má dcéra veľmi dobrý vzťah, keď niečo potrebuje podľa svojich možností jej kúpi, rovnako na narodeniny, meniny, Vianoce, na tieto sviatky prispieva aj nad rámec určeného výživného. Stará matka nesúhlasila s návrhom matky na zníženie výživného na minimum. Uviedla, že dieťa je prvoradé, bez ohľadu na to, či matka má alebo nemá pôžičky. Ďalej uviedla, že návrh bol podaný len proti matke, lebo biologický otec má zárobok 500,- eur a má malé dieťa, zárobok manžela matky je vyšší, pretože on pracuje v zahraničí. Vnučka musí doštudovať, potrebuje výživné ako žiada.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že spolu s manželom cez hypotekárny úver kúpili vo Francúzsku dom v máji 2016, s mesačnou splátkou cca 500,- eur, tento úver sa snažia splácať pravidelne, ale pravdou je, že z času na čas prídu upomienky pre omeškanie s mesačnou splátkou úveru. Splácajú tiež z manželovho platu aj pôžičku, ktorú čerpal manžel preto, aby dorovnal mínusový stav na účte a to 60,-eur mesačne. Kúpna cena rodinného domu bola 73.000,- eur avšak cez hypotekárny úver zaň zaplatia 112.000,- eur , budú ho splácať 20 rokov. Hypotekárny úver na kúpu domu zobrali preto, že sú s manželom už v takom veku, ktorý je vo Francúzsku hraničný pre poskytnutie hypotéky. Matka uviedla, že je zaradená na úrade práce bez nároku na dávku, úrad práce ju poslal do školy na vzdelávanie vo francúzskom jazyku, úrad práce jej t.č. hľadá prácu avšak túto si hľadá aj ona sama za pomoci manžela, cez inzeráty, noviny, známych. Výplata manželovi na účet chodí 25. niekedy 28. deň v mesiaci . K zdravotnému stavu uviedla, že chodí na kontroly, je po operácii krčka maternice , mesačne na lieky minie sumu do 85,- eur ( čo je mesačná dávka liekov a trojmesačná dávka hormónov). S navrhovateľkou nie je v žiadnom kontakte, starí rodičia jej kontakt s dcérou znemožnili, zamedzili jej aj prístup na internetovú žiacku knižku, dlho sa s týmto stavom zmierovala. Ak svojej dcére nedáva nič na sviatky je to preto, že nie je umožnené jej to dať. Matka už nepoberá invalidný dôchodok, aktuálne robí všetko preto, aby sa vo Francúzsku zamestnala, žiada znížiť výživné na minimum a po tom čo sa zamestnaná bude platiť viac. Matka uviedla, že nie je v jej možnostiach platiť také výživné aké žiada navrhovateľka ani také, aké jej bolo určené posledným súdnym rozhodnutím. Táto situácia môže ohroziť jej manželstvo, o dcéru už prišla a nerada by prišla aj o manžela , urobí všetko preto aby sa mohla zamestnať.
Svedok Y. G., nar. X.X.XXXX vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní namietol, aby platiť navrhovateľke vyššie výživné. Potvrdil že sumu určeného výživného v mene svojej manželky uhrádza on a situácia je taká, že to nie je jeho dcéra, navrhovateľka ho hanlivo označuje na sociálnych sieťach, pritom v podstate jej nič zlé neurobil, nevie ho na ulici ani pozdraviť. Vlani kúpili nehnuteľnosť vo Francúzsku, kde chcú ostať natrvalo. Splácajú hypotéku spolu s poistením 470,- eur, manžel má vyživovaciu povinnosť na 17- ročného syna, ktorému platí 120,- eur mesačne. Na splátky hypotéky majú t.č. dve upomienky a ak nedá do 6 mesiacov účet do poriadku, budú mu bankou odmietnuté zahraničné platby t.j. smerom do zahraničia. Manželka si aktívne hľadá prácu, bez ovládania francúzskeho jazyka však nemá možnosť sa zamestnať. S manželkou sa rozhodli kúpiť nehnuteľnosť, hoci v práci u neho nebola priaznivá situácia, on chcel mať svoje bývanie, pretože od svojich 18-tich rokov žije v prenájmoch. Vo Francúzsku žije už 10 rokov. Momentálna situácia manželke neumožňuje plniť výživné navrhovateľke v takej výške, akú ona žiada ani výživné 150,- eur bežné plus 30,- eur na zameškanom výživnom . Manžel má zdravotné problémy s vysokým krvným tlakom , užíva lieky a musí chodiť na pravidelné kontroly.
(7)Po právnej stránke súd návrh posúdil podľa týchto ustanovení:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 157 Zákona o rodine rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
8)Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u účastníkov nastala zmena pomerov a to jednak na strane navrhovateľky aj na strane matky ako žalovaného rodiča oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Navrhovateľka je t.č. študentkou 3. ročníka stredoškolského štúdia, jej výdavky so štúdiom sa nepochybne zvýšili, najmä v súvislosti s odbornou praxou, ktorú aktuálne vykonáva mimo priestorov strednej školy. Súd je však toho názoru, že pravidelné mesačné výdavky na stravu, cestovné, oblečenie, ubytovanie na internáte, mobil a internet, hygienické potreby, stužkovú a voľno-časovú aktivitu navrhovateľke pokryje suma výživného od rodičov celkom v sume 230,- eur na bežnom výživnom spolu so splátkou zameškaného výživného 30,- eur od matky. Súd nepovažoval mesačné výdavky v súvislosti s kúpou antikoncepcie za nevyhnutný výdavok súvisiaci s nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľky, ide skôr o nadštandard, ktorý súd nepovažoval za nevyhnutný. Pokiaľ navrhovateľka v konaní ďalej tvrdila, že má výdavok na cestovnom 50,-eur mesačne, nijakým spôsobom uvedenú sumu a jej dôvodnosť súdu nepreukázala, rovnako tak ani sumu 50,- eur na drogériu mesačne a sumu 30,- eur ako pravidelný výdavok na odbornú prax , ani pravidelný výdavok na exkurzie a výdavok 15,- eur mesačne na odbornú prax. Pokiaľ matka namietla, aby súd konal aj s biologickým otcom navrhovateľky, ide o plnoleté dieťa, ktoré s poukazom na § 156 Civilného mimosporového poriadku (účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné) podáva návrh na zvýšenie či určenie výživného voči tomu rodičovi, ktorého plnoleté dieťa za osobu povinnú platiť výživné označí, určí okruh pasívne legitimovaných osôb v konaní a nie je v možnostiach súdu (ak koná o výživnom na plnoleté dieťa), aby konalo aj s otcom dieťaťa za stavu, že ho ako žalovaného navrhovateľka neoznačí, na rozdiel od konaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletých deťom, kedy sú účastníkmi konania obaja rodičia. Súd v tejto súvislosti udáva, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia v rozsahu určenom súdom do času , kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v možnostiam matky je prispievať na výživu navrhovateľke sumou 100,-eur mesačne, keď dospel k záveru, že momentálna situácia matke neumožňuje plniť výživné v žiadanej výške 350,-eur mesačne, preto návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na sumu 350,- eur mesačne zamietol. Súd čiastočne vyhovel vzájomnému návrhu matky, ktorá v konaní žiadala o zníženie jej vyživovacej povinnosti, z dôvodu odňatia invalidného dôchodku, kedy sa ocitla bez akéhokoľvek príjmu. Ak matka žiadala výživné znížiť na sumu minimálneho výživného t.j. 27,13 eur mesačne, súd udáva, že vzhľadom na aktuálne odôvodnené potreby navrhovateľky takýto návrh matky zamietol. Je však potrebné dodať, že navrhovateľka je t.č. už v takom veku, ktorý jej umožňuje prispieť na finančné pokrytie svojich výdavkov ( súvisiacich najmä s voľno-časovou aktivitou) aj prípadnou študentskou brigádou, keď nie je v aktuálnych možnostiach rodičov prispievať na jej výživu vyššou sumou. V konaní bolo preukázané, že matka navrhovateľky je nezamestnaná, bol jej odňatý invalidný dôchodok na území Slovenska ani Francúzska , nepoberá žiadnu dávku a má pretrvávajúce zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú pravidelnú liečbu a kontrolné odborné vyšetrenia. Chod domácnosti matka spolu s manželom t.č. zabezpečujú výlučne z príjmu manžela. Podľa názoru súdu však nemožno prenášať vyživovaciu povinnosť na manžela matky, hoci pri posudzovaní majetkových pomerov matky súd na jeho príjem do spoločnej domácnosti nepochybne prihliada. Ak v konaní navrhovateľka tvrdila, že matka vo Francúzsku údajne pracuje, nijakým spôsobom to v konaní nepreukázala, naopak matka predložila do konania potvrdenie o jej zaradení na francúzskom úrade práce aj o odňatí invalidného dôchodku na Slovensku. Je pravdou, že zmena majetkových pomerov u matky nastala aj kúpou rodinného domu vo Francúzsku cez hypotekárny úver, keď však súd porovnal výdavok matky na bývanie v čase, kedy sa naposledy o výživnom rozhodovalo, čo bola suma nájomného 310,- eur, povinné poistenie bývania 15,90 eur, úhrada elektriky 80,-eur a v čase vykurovacej sezóny 160,- eur mesačne, vody 50,- eur mesačne, nemožno ustáliť, že náklady na bývanie sa výrazne kúpou rodinného domu a úhradami energii, ktoré plynú z jeho užívania výrazne zmenili. Matka síce nadobudla do spoločného vlastníctva rodinný dom, avšak prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorého riadne a včasné splácanie po cca 470,- eur mesačne počas ďalších viac ako 20-tich rokov je za aktuálneho stavu viac ako otázne. Pokiaľ matka uviedla, že splácajú aj ďalšie úvery a pôžičky, tu sa súd stotožnil s námietkou starej matky, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, aj preto súd návrh matky na zníženie výživného na minimálnu sumu zamietol. Je však nutné dodať, že sa súd nestotožnil s názorom starej matky v otázke, že navrhovateľka žiada zvýšiť výživné len od matky preto, že biologický otec pracuje na Slovensku, kde zarobí len 500,- eur a má naviac vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, tiež on prispieva svojej dcére aj nad rámec určeného výživného, čo matka nie. Navrhovateľke nič nebráni, aby sa samostatným návrhom domáhala zvýšenia výživného aj voči svojmu biologického otcovi. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
(9) Na záver súd s odkazom na § 43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine dodáva, že dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich, je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojich schopnostiam, preto by malo byť elementárnou povinnosťou navrhovateľky aj voči svojej matke pravidelne informovať o priebehu svojho štúdia, o dosiahnutých študijných výsledkoch a úspechoch. Nedorozumenie, ktoré medzi matkou a dcérou vzniklo z dôvodu pre matku neuspokojivých študijných výsledkov dosahovaných dcérou v prvom ročníku jej štúdia na strednej škole by podľa súdu nemalo byť medzi nimi neprekonateľnou prekážkou v ich vzájomnej komunikácii, ak sa s odstupom času súdu javí takéto konanie matky v dobrom úmysle skôr ako prejavený záujem rodiča o študijné výsledky svojho dieťaťa po prestupe na strednú školu. Matka prejavila záujem o kontakt s dcérou, naopak dcéra zvolila konanie v jej neprítomnosti za účasti splnomocneného zástupcu, pričom ako sama uviedla aj preto, že nechce prísť s matkou do kontaktu. Starí rodičia by mali byť v náprave narušených vzťahov medzi matkou a dcérou nápomocní. Súd záverom dodáva, že v záujme oboch zúčastnených strán je úprava nerušených vzťahov, najmä za stavu, že matka je dlhodobo chorá, pravidelne lekársky sledovaná a navrhovateľka, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole zdravotníckej by jej do budúcna mohla a mala byť ako jej jediné dieťa týmto smerom nápomocná, odhliadnuc od toho, že vyslovený názor súdu by v súčasnosti nemusel celkom korešpondovať s postojom samotných rodičov matky, ktorým bola vnučka do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu zverená. Tak ako majú rodičia vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu do času, kým nenadobudne schopnosť samé sa živiť , má aj dieťa povinnosť spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu ( § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine).
(10)O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov tohto konania ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.