Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-154-2016.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, W., proti povinnému odporcovi: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, W., t.č. F. L., O. XXX, O., Česká republika, o výživné na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 21. januára 2016 č.k. 5C/293/2015-94, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, nedoplatku na výživnom a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť odo dňa 27.05.2015 platiť na výživu navrhovateľa sumu 120,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do pätnásteho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Odporcovi nedoplatok na výživnom voči navrhovateľovi za obdobie od 27.05.2015 do 31.01.2016 v sume 629,35 Eur, uložil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne popri bežnom výživnom, vždy do pätnásteho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, k rukám navrhovateľa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/208/2011-60 zo dňa 18.06.2012 v časti povinnosti platenia výživného na navrhovateľa zo strany B. W. - matky navrhovateľa.
2. Rozhodnutie prvoinštančný súd v odvolaním napadnutej časti výživného zo strany otca s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že došlo k podstatnej zmene pomerov a je potrebné rozhodnúť o zmene výživného pre navrhovateľa. Oproti predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu z júna 2012 sa zmenilo to, že odporca nezabezpečuje o navrhovateľa starostlivosť a tiež neprispieva na jeho výživu. Navrhovateľ býva u matky, kde sa presťahoval v apríli 2015 a matka navrhovateľovi poskytuje úhradu jeho životných nákladov a poskytuje mu potrebnú starostlivosť. Zároveň sa značne zvýšili náklady navrhovateľa na štúdium (stredná škola) a na pobyt a stravu na internáte, na školské a študijné pomôcky. Navrhovateľ sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Matka navrhovateľa má čistý mesačný príjem 447,- Eur netto a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči synovi O.. Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálny príjem odporcu za celé obdobie od kedy neuhrádza výživné, preto vychádzal zo zistenia posledného príjmu odporcu 426,- Eur s tým, že súd je názoru, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je dosahovať zárobok minimálne ako mal pri rozhodovaní súdu o rozvode, t.j. minimálne 625,83 Eur mesačne, ktorý
dosahoval v spoločnosti Z.. Z uvedeného vyvodil, že odporca je schopný zabezpečiť si taký príjem, z ktorého môže platiť výživné navrhovateľovi vo výške 120,- Eur. Súd mal za preukázané, že takto zvýšené výživné je primerané ako možnostiam a schopnostiam odporcu, tak i odôvodneným potrebám a záujmom navrhovateľa. Súd pri takto určenom výživnom 120,- Eur mesačne vypočítal odporcovi nedoplatok na výživnom voči navrhovateľovi v sume 629,35 Eur za obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu (27.05.2015 do 31.01.2016). Táto suma predstavuje súčet sumy 19,35 Eur za 5 dní v mesiaci 05/2015 a sumy 960,- Eur za 8 mesiacov x 120,- Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal sumu 350,- Eur uhradenú ako čiastočné výživné za žalované obdobie (v septembri 2015), nedoplatok je potom 629,35 Eur. Za obdobie pred podaním návrhu súd nemohol priznať výživné, nakoľko navrhovateľ je plnoletý a preto takéto konanie začína len na návrh a možno priznať len výživné za dobu od podania návrhu. Nedoplatok súd s použitím ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi zaplatiť formou splátok, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil.
3. Súd zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného odporcovi v časti 90,- Eur mesačne, nakoľko dospel k záveru, že výživné vo výške 120,- Eur je primerané potrebám navrhovateľa a schopnostiam odporcu. Zároveň súd zmenil pôvodný rozsudok upravujúci vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný a súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný prikladajúc listinné dôkazy. Namietal, že prečo má zastupujúcu osobu, keď je človek, ktorý rozhoduje sám za seba. Vie, čo je jeho povinnosť voči deťom a zároveň chce súdu uviesť veci na pravú mieru. Posiela kópiu zmluvy s firmou V. O. A. s.r.o. a sám súd uvidí akú čiastku má na zmluve, pričom vždy sa snažil posielať deťom, čo mohol. Je pravdou, že určitú dobu bol bez práce, tak nemal z čoho posielať. Pokiaľ súd uvádza, že jeho adresa je neznáma, tak ide o omyl. Dňa 06.10.2015 mu bola doručená výzva na platenie výživného z Obvodného oddelenia Policajné zboru Brodské. Ďalej po skončení u firmy V. sa v novembri zamestnal u agentúry E., kde za november 2015 zarobil len 642,- Kč, za december 2015 4.421,- Kč, január 2016 6.765,- Kč a pritom posielal čo mohol na obidvoch synov. Suma 120,- Eur na syna je vysoká, nakoľko má skutočne malé zárobky, čo môže zdokladovať. Pre neho je momentálne nereálne dosiahnuť zárobok 625,83 Eur, tzn. približne 20.000,- Kč. Nevie na základe čoho si súd myslí, že dosahuje takýto zárobok. Momentálne je schopný zabezpečiť si ubytovňu a keď sa snaží, tak posiela deťom aspoň niečo. Sám si je vedomý, že chlapci potrebujú, a preto posiela ako vie. Týmto sa odvoláva proti rozhodnutiu súdu a domáha sa zníženie výživného na syna. Zároveň prikladá šeky, ktoré poslal. Okrem toho dvakrát dostal v minulom roku od súdneho exekútora exekučné príkazy, ale nevie na základe akého rozsudku. Odvolanie napísal podľa reálnej situácie, v ktorej sa nachádza a na základe toho, že súd rozhodol bez jeho účasti.
5. Navrhovateľ, tzn. výživou oprávnený odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, tzn. v neprospech ktorej strany súd rozhodol proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie výživou povinného otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
8. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len vo výrokoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca k synovi - navrhovateľovi, vo zvyšnej č zamietajúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
9. Vychádzajúc z obsahu spisu, navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 27.05.2015 domáhal určenia výživného odporcovi v sume 210,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/208/2011-60 zo dňa 18.06.2012, týmto rozsudkom zároveň súd zveril navrhovateľa - vtedy ešte maloletého do osobnej starostlivosti otca - odporcu a matke navrhovateľa určil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi 70,- Eur mesačne. Spolu s otcom sa navrhovateľ presťahoval do E., kde bývali v prenajatom byte. Odporca z E. odišiel hľadať si zamestnanie do ČR v januári 2015, navrhovateľ ostal v byte v E., kde študuje na Strednej odbornej škole techniky a služieb. V apríli 2015 sa navrhovateľ musel z prenajatého bytu vysťahovať, nakoľko odporca neplatil nájomné. Navrhovateľ zostal študovať na SOŠ v Topoľčanoch, presťahoval sa však k matke, nakoľko nemal finančné prostriedky na bývanie a štúdium. Od vtedy býva u matky a cez pracovné dni dochádza do Topoľčian do školy, kde býva na internáte. Všetky náklady súvisiace so štúdiom, cestovným, stravou a pobytom na internáte mu uhrádza matka. Za ubytovanie na internáte uhrádza 17,- Eur mesačne, za stravu 60,- Eur mesačne, za cestovné 60,- Eur, za študijné pomôcky, prax, oblečenie, obuv uhrádza okolo 50,- Eur mesačne, dostáva vreckovú 20,- Eur mesačne.
10. Odporca sa k návrhu nevyjadril, počas konania pred súdom prvej inštancie bol súdom nezastihnuteľný, nachádzal sa na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. platného v čase konania pred súdom prvej inštancie ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.
13. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
14. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
17. Okresný súd Skalica rozsudkom č.k. 6P/208/2011-60 zo dňa 18.06.2012 rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľa, zveril navrhovateľa - vtedy ešte maloletého do osobnej starostlivosti otca - odporcu a matke navrhovateľa určil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi 70,- Eur mesačne. Zároveň súd zveril brata navrhovateľa - O. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky navrhovateľa a určil otcovi - odporcovi vyživovaciu povinnosť 70,- Eur mesačne. V tom čase matka navrhovateľka mala zárobok 362,61 Eur mesačne, otec - odporca 625,83 Eur mesačne. V tom čase navrhovateľ chodil do 9. ročníka ZŠ W..
18. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane t.č. už plnoletého B. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje určiť výživné zo strany otca, pričom podstatnou a rozhodujúcou novou skutočnosťou je to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte maloletý B. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho však v podstate opustil, keď odišiel od navrhovateľa za prácou mimo bydliska a navrhovateľ bol nútený odísť k matke. Navrhovateľ sám vo výsluchu uviedol, že po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti otca - B. W. a býval s ním v E. v prenajatom dvojizbovom byte. Tam začali bývať od začiatku roku 2013, otec začal pracovať v E., stále menil zamestnanie. Navrhovateľ v E. začal chodiť na Strednú odbornú školu techniky a služieb. V súčasnosti je stále študentom tejto školy a od 01.09.2015 nastupuje v tejto škole do posledného 4. ročníka a bude maturovať. Po ukončení štúdia je predpoklad, že sa zamestná. Otec z bytu odišiel v januári 2015. Povedal mu, že ide do Y. K.. Od januára 2015 prišiel do tohto bytu len jedenkrát a to len na otočku, keď zároveň odišiel. Nájomné za byt platil do januára 2015 otec a navrhovateľ v tomto byte býval do apríla 2015, nakoľko otec neplatil ďalšie nájomné za byt a majiteľ tohto bytu ho z bytu vysťahoval.
19. Zárobok matky navrhovateľa za obdobie od 9/2014 do 8/2015 je 447,- Eur netto. Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálny príjem odporcu za celé obdobie od kedy neuhrádza výživné, preto vychádzal zo zistenia posledného príjmu odporcu 426,- Eur s tým, že súd je názoru, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je dosahovať zárobok minimálne ako mal pri rozhodovaní súdu o rozvode, t.j. minimálne 625,83 Eur mesačne, ktorý dosahoval v spoločnosti Z.. Z oznámenia zamestnávateľa odporcu V. O. A., s.r.o. súd zistil, že tento mal za obdobie od 6/2015 do 8/2015 priemerný mesačný zárobok 10.703 ČK, t.j. 426,- Eur netto.
20. Súd prvej inštancie správne zistil odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý nie je schopný sa sám živiť, je študentom vo štvrtom ročníku Strednú odbornú školu techniky a služieb v Topoľčanoch.
21. Súd pri určení výživného správne prihliadol, že k navrhovateľovi majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, pričom plní si ju iba matka. Obaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť aj k spoločnému synovi O., na ktorého má odporca určené výživné 70,- Eur.
22. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa, ktorými je odvolací súd viazaný, v ich súhrne, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval za tak dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že súd konal s opatrovníkom odôvodňuje skutočnosť, že skutočný pobyt odporcu sa mu nepodarilo zistiť, ani rozsiahlym šetrením v Čechách. Odporca ako cudzinec si splnil v Čechách svoju ohlasovaciu povinnosť a nahlásil adresu svojho pobytu: O. XXX P, O. na čas od 31.05.2015 do 30.05.2016. Aj keď z obdržaných správ súd zistil adresu pobytu odporcu na ubytovni v O., odporca zásielky súdu na tejto adrese riadne neprevzal a na predvolania súdu nereagoval. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný mimosporový poriadok a Civilný sporový poriadok, obe zákony upravujúce procesný postup súdu, ktoré už zastúpenie opatrovníkom nepripúšťa, súd prvej inštancie preto správne doručil rozsudok priamo odporcovi.
23. Argumentácia odporcu pracovnou zmluvou uzavretou so zamestnávateľom V. presonální A. s.r.o., neobstojí, pretože súd zohľadnil jeho zárobok v tejto spoločnosti 426,- Eur, ale zároveň vyslovil názor, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu dosahovať zárobok minimálne ako mal pri rozhodovaní súdu o rozvode, t.j. minimálne 625,83 Eur mesačne, ktorý dosahoval v spoločnosti Z.. Takémuto názoru zodpovedá, že pri určovaní výživného, na strane povinného sa totiž prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Je nesporným, že otec príjem, z akého súd vychádzal dosahoval, preto bolo preukázané, že je schopný vzhľadom na svoje osobné predpoklady takýto príjem reálne dosahovať aj aktuálne, pričom jeho pracovným zaradením bolo nezmenene pracovník v automobilovom priemysle.
24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné určiť výživné otca na navrhovateľa 120,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, tzn. od 27.05.2015, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred.
25. Záverom odvolací súd dodáva, že navrhovateľ je plnoletý, jeho potreby sú teda potrebami dospelého študujúce muža, ktorý ešte nie je schopný sám sa živiť, preto vyživovacia jeho rodičov k nemu trvá. Na druhej strane je však daný aj predpoklad, že tento stav už nebude dlho trvať, lebo navrhovateľ sa chce po ukončení školy, na ktorej aktuálne študuje, zamestnať.
26. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 27.05.2015, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 27.05.2015 do 31.01.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil s prihliadnutím na otcom zaplatené platby, pričom výška dlhu nebola odvolaním ani namietaná, a rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na výšku zaostalého výživného zaplatiť ho v splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určenom výživnom ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).