Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-86-2016.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova č. 11, Žilina, IČO 31575951, proti žalovanému : Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č.d.XXX, o zaplatenie sumy vo výške 10.543,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.411,06 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 10.9.2014 až do zaplatenia na účet žalobcu. II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 96 %.
odôvodnenie:
1./Žalobca sa písomným podaním domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10.543,92 eur, pričom svoje podanie oprel o skutočnosť, že strany sporu uzavreli dňa 03.03.2014 Úverovú zmluvu č. 108279, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.700,00 EUR. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.03.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 15.08.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 06.09.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Úverovú zmluvu, výpis z účtu, výzvu na predčasné splatenie úveru , výpis z hlavnej knihy Prima banky Slovensko, a.s.
3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorému bola písomnosť doručená v zmysle § 116 ods. 2 CSP.
5./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu.
6./ Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 03.03.2014 úverovú zmluvu č. 0000000000108279, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.700,- eur za účelom refinancovania iných úverov žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu vo výške 17.533,- eur. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 114,65 eur, so splatnosťou mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.03.2024. Ďalej bola v zmluve dohodnutá výška úrokovej sadzby 9,9,00% p a. - fixná, výška RPMN: 11,89% a priemerná RPMN vo výške 13,34 %. V predmetnej zmluve si strany sporu dohodli poistenie Súbor A ako poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, ktorý mal žalovaný platiť vo výške 3,47 eur mesačne. Zo žalobcom predloženého výpisu úverového účtu žalovaného bolo zistené, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo výške 3,45 eur. Žalovaný na predmetnom úverovom prípade uhradil sumu vo výške 288,94 eur.
7./Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8./Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9./ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
10./ Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11./Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná dôvodne len zčasti.
12./ Z vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 03.03.2014 zmluvu o úvere, na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.700,- eur. Poskytnutý úver mal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 141,65 eur vždy do 15. deň v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru do 15.03.2024. Žalovaný sa zaviazal v predmetnej zmluve uhradiť aj poistenie vo výške 3,47 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť na základe predmetnej zmluvy predstavovala výšku 17.533,- eur. Predmetnú zmluvu je však potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou tzv. formulárovou zmluvou a na daný vzťah okrem ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdenia žalobcu žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10.700, čo vyplýva z podanej žaloby žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovaného. Z poskytnutého úveru žalovaný uhradil len čiastku vo výške 288,94 eur, čiže z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy.
Zo žalobcom predloženého výpisu úverového účtu žalovaného bolo zistené, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo výške 3,84 eur.
13./Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
14./Podľa § 9 odsek 2 písmeno j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15./Podľa § 11 odsek 1 písmeno a), uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16./Podľa § 11 odsek 1 písmeno b), uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17./Podľa § 53 odsek 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18./ Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm., podľa písmena j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov .
19./ Z predložených listín vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. patriť aj náklady na poistné a doplnkové služby a žalobca nepreukázal, že žalovaný nemusel poistnú zmluvu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN. Súd mal za preukázané, že do výšky RPMN nie sú zahrnuté všetky náklady, ktoré ustanovuje zákon. Žalovaný svojim podpisom vyhlásil, že sa oboznámil so zmluvou a súhlasí s celou Poistnou zmluvou vrátane Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a ktoré mu boli odovzdané pred uzatvorením Úverovej zmluvy a v plnom rozsahu prijíma všetky povinnosti a práva, ktoré mu z uvedených dokumentov vyplývajú a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Taktiež vyhlásil je, že spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať Úver a pristupuje týmto k poistnej zmluve uzatvorenej medzi Bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2. za podmienok ďalej uvedených v Úverovej zmluve a poistnej zmluve. Z predloženej zmluvy bolo zistené, že žalovaný si vybral základný súbor poistenia Súbor A. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom úverovej zmluvy v časti bod 1. A bod 3.3.8 a 3.9. nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bodu 1. časť 1.2, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia. Zo strany žalobcu, ako aj z obsahu zmluvy nevyplýva a v konaní nebolo preukázané, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 114,65 eur bolo zistené, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo výške 3,47 eur, čiže je tam zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie vo výške 3,84 eur, a z toho dôvodu, poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov úveru ( Krajský súd Banská Bystrica č.k. 18 Co 100/2016, Krajský súd Prešov, č.k. 20Co 80/2016, zo dňa 27.04.2017 ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
20./V spore bolo preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorému poskytol úver 10.700,- eur a aj to, že žalovaný si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnil a preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi, zostatok nesplateného úveru vo výške 10.411,06 eur (10.700,- - 288,94 = 10.411,06) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu spolu s uplatnenými úrokmi, poplatkami ako nedôvodnú zamietol.
21./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.
22./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23./ Podľa § 517 odsek 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24./ Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25./Pretože žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnil a dostal sa s nezaplatením jednej splátky do omeškania dlhšieho ako tri mesiace , priznal súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania z celej dlžnej sumy výške 796,92 eur počnúc od 16.05.2015, vo výške 5,05 % ročne v súlade so žalobou a vo zvyšku uplatnenia úrokov z omeškania žalobu zamieta.
26./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10.543,92 eur (100%), súd mu priznal sumu 10.411,06 eur je 98%, vo zvyšku 132,86 eur 2% žalobu zamietol. Nakoľko miera úspechu žalobcu predstavuje 98 % (98% - 2%), v takejto miere mu súd priznal aj náhradu trov konania.
27./ V zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .