Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-2-2016.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. D. XXX/X, M., o zaplatenie 634,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 634,55 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 634,55 eur od 01.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu ( VÚB, a.s.) a žalovanou.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015.
4. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd prejednal vec v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bez nariadenia pojednávania a zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 20.03.2006, z výpovede zo dňa 17.08.2015, z výpisu z bankovej knihy žalovanej, z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015 a zo všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu 01.10.2007 zistil tento skutkový stav veci:
7. Na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 20.03.2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom,
právny predchodca žalobcu zriadil žalovanej bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte žalovanej vo výške 863,04 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovanou a nedodržania zmluvných podmienok zo strany žalovanej, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.08.2015 vypovedal zmluvný vzťah so žalovanou a ku dňu účinnosti výpovede dňa 31.10.2015 sa suma 634,55 eur stala splatnou. Nakoľko žalovaná svoj dlh nezaplatila, dostala sa do omeškania a to od 01.11.2015.
8. Podľa bodu 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., zmluvu o účte je možné skončiť výpoveďou zo strany banky.
9. Podľa bodu 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., skončením zmluvy sa všetky pohľadávky banky voči žalovanej zo Zmluvy o účte stávajú splatnými.
10. Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30.06.2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
16. Podľa § 4 ods. 2, písm. a) - i) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30.06.2006, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
20. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená bankou. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami (resp. právnym predchodcom žalobcu), ktorý je založený zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ neovplyvňuje.
21. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
22. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená.
23. Keďže pôvodný veriteľ je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu
klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013).
24. Žalobca v žalobe uvádza, že medzi ním a jeho právnym predchodcom bola dňa 01.08.2015 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, avšak z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015, na ktoré žalobca odkazuje, vyplýva dátum postúpenia pohľadávky ku dňu 03.12.2015. Súdu teda nie je známy presný termín uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, avšak bez ohľadu na to, z predložených dôkazov je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Súd žalobcu vyzval výzvou zo dňa 27.01.2017 na preukázanie splnenia podmienok na postúpenie predmetnej pohľadávky, avšak žalobca na túto výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 10.02.2017 nereagoval a teda je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku a zmluva o postúpení pohľadávok je teda absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
25. S poukazom na uvedené, keďže výzva banky na zaplatenie predmetnej pohľadávky predložená nebola, súdu neostalo iné ako skonštatovať, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku a tým teda nepreukázal ani to, že je nositeľom práv a oprávnení v danom spore, teda aktívne legitimovaný, preto bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V konaní úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnila a preukázateľne jej v súvislosti s týmto konaním ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.