Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_15C-324-2014.pdf
PDF · 157.32 KB
No categories available
15C/324/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 proti žalovaným 1/: BRIEŽDENIE, občianske združenie so sídlom Hodžova 12, 036 01 Martin, IČO: 37802763 zastúpené Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 3, I917 01 Trnava, 2/ U. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. Z. XXX, XXX XX C. - V., Č. R., zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1184 v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, katastrálne územie Kláštor pod Znievom, ako parciel registra „C“ pod parcelným číslom 481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo 482 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo 483/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcelné číslo 483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, ako aj nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, katastrálne územie Kláštor pod Znievom, zapísané na LV č. 1095 ako drevený sklad, maštaľ s pivnicou na pozemku parcelné číslo 481.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.12.2014 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súlade s ust. § 80 písm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská republika zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline v zmysle § 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov platných a účinných v rozhodnom čase, t.j. k 30.11.2014 ( ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“) uzatvorila so žalovaným 1/ Kúpnu zmluvu č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 8.4.2011, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1095 špecifikovaných v čl. II zmluvy. Predmetnom prevodu bolo aj príslušenstvo hlavnej veci - nehnuteľnosti, ktoré sa kupujúci zaviazal v čl. III. zmluvy po vykonaní rekonštrukcie využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb ( konkrétne na poskytovanie ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám ) prevádzkovaním Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená znalcom z odboru stavebníctvo E.. Q. Z. Znaleckým posudkom č. 20-45/2009 zo dňa 31.3.2009 v sume 23 300 eur. Kúpna cena nehnuteľnosti však bola v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. dohodou zmluvných strán stanovená na sumu 10 000 eur. Správa Katastra Martin rozhodnutím č. W. XXXX/XX C. XX.X.XXXX povolila klad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/. V ďalšom žalobca poukázal na čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy, na čl. V. bod 5.4 predmetnej zmluvy a uviedol, že sa žalovaný 1/ ako kupujúci zaviazal pod sankciou neplatnosti zmluvy dodržať účel zmluvy ( poskytovanie všeobecne prospešných služieb ), najmenej po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam t.j. využívať predmet zmluvy na poskytovanie všeobecne prospešných služieb
najmenej do 10.1.2017. Napriek tomu žalovaný 1/ uzatvoril dňa 16.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s fyzickou osobou - žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa ale v zmysle zmluvy žalovaný 1/ zaviazal využívať po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Správa Katastra Martin rozhodnutím č. V XXXX/XX zo dňa 10.7.2013 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, a to v prospech žalovaného 2/. Podľa žalobcu žalovaný 1/ konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z., ako aj v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy, nakoľko žalovaný 1/ predal nehnuteľnosti, ktoré mal najmenej po dobru 5 rokov využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb a z tohto dôvodu právnym následkom je zrušenie kúpnej zmluvy od počiatku v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. a čl. V. bod 5.4 zmluvy. To znamená, že nastal stav, akoby ani nikdy nebola uzatvorená predmetná kúpna zmluva a teda neexistuje. Táto skutočnosť má za následok, že aj kúpna zmluva o prevode k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 16.5.2013 je týmto absolútne neplatná, a to z dôvodu, že právnym následkom nedodržania zákona č. 278/1993 Z. z. a zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, čo znamená, že aj prevod vlastníckych práv na žalovaného 1/ v dôsledku zrušenia tejto zmluvy je neplatným právnym úkonom, keďže žalovaný 1/ nebol v dôsledku zrušenej zmluvy vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol ani previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, teda žalovaného 2/. Z toto dôvodu je aj zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ neplatná, keďže žiaden účastník zmluvného vzťahu nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. V ďalšom žalobca poukázal na to, že dňa 19.8.2013 získal informáciu o tom, že žalovaný 1/ predal nehnuteľnosti, vrátane objektu bývalej žandárskej stanice, ktorý mal byť zrekonštruovaný a využívaný na poskytovanie všeobecne prospešných služieb po dobu najmenej 5 rokov žalovanému 2/, pričom objekt bývalej žandárskej stanice bol zdemolovaný a dňa 20.8.2013 sa v obci Kláštor pod Znievom malo začať stavebné konanie na stavbu dvoch rodinných domov, o ktoré požiadal žalovaný 2/. S poukazom na uvedené žalobca podal podľa ust. zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku návrh na zastavenie konania alternatívne návrh na prerušenie konania. Stavebné konanie bolo potom z podnetu žalobcu prerušené rozhodnutím zo dňa 19.8.2013. Dňa 27.8.2013 bolo žalobcovi zo strany žalovaného 1/ doručené stanovisko k návrhu na zastavenie alebo prerušenie stavebného konania, v ktorom žalovaný 1/ tvrdí, že neporušil ust. zmluvy. Všetky svoje aktivity a postupy smeruje a smeroval k tomu, aby vybudoval, zriadil a rozšíril kapacity jestvujúceho domova pre osamelé ženy a matky ako je uvedené v zmluve. Žalovaný 1/ uviedol, že účel zmluvy zostane zachovaný a to tým spôsobom, že potom, ako žalovaný 2/ skolauduje rodinné domy, dá tieto na základe nájomnej zmluvy žalovanému 1/ do nájmu, ktorý ich bude využívať na zmluvne dohodnutý účel. Zároveň žalovaný 1/ zaslal aj výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb a tvrdil, že má pripravenú registráciu na poskytovanie sociálnych služieb klientkam na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Ďalej žalobca uviedol, že samotná zmluva zaväzuje občianske združenie poskytovať sociálne služby v zmysle § 27 zákona č. 448/2008 Z .z., a to prevádzkovaním Domova na pol ceste týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám, avšak z výpisu z registra poskytovateľom sociálnych služieb vyplýva, že žalovaný 1/ má poskytovať sociálne služby od 1.2.2013 v zariadení pre seniorov, pričom cieľovou skupinou majú byť fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č. 3 , alebo ktoré dovŕšili dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebujú z iných vážnych dôvodov. Poskytovanie tohto druhu sociálnej služby však spadá pod ust. § 34 až 51 a piatej hlavy zákona č. 448/2008 Z. z. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ tiež v rozpore so zmluvou bez vedomia a bez súhlasu žalobcu zdemoloval objekt bývalej žandárskej stanice i napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III bod 3 zmluvy mal tento zrekonštruovať a následne ho minimálne po dobu 5 rokov využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb ( čo sa však nestalo). S poukazom na skutočnosť, že došlo k demolácii budovy namiesto jej zmluvne dohodnutej rekonštrukcie a následne došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností, ktoré mali byť využívané na zmluvne dohodnutý účel na fyzickú osobu, ktorá nie je poskytovateľom sociálnych služieb a táto následne požiadala príslušnú obec o povolenie stavby na dva rodinné domy, pričom z architektonickej štúdie doručenej žalobcovi vyplýva, že ide o dva rodinné domy určené výlučne na bývanie, avšak nie na poskytovanie sociálnych služieb s kapacitou 18 osôb, ako aj s poukazom na údaje uvedené vo výpise z registra poskytovateľov sociálnych služieb žalovanému 1/ , účel zmluvy tak, ako bol dohodnutý medzi správcom žalobcu štátu a žalovaným 1/ nebude dodržaný. Žalobca teda mal za to, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky zmluvy tým, že stavbu, ktorú sa zmluvne zaviazal zrekonštruovať a užívať, zbúral bez vedomia žalobcu cca po dvoch rokoch od uzavretia zmluvy, predal pozemky napriek skutočnosti, že sa zaviazal ich spolu so zrekonštruovanou stavbou využívať na
zmluvne dohodnutý účel po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nim, pričom dodržanie zmluvne dohodnutého predmetu zmluvy je ex lege viazaný na vlastníctvo k danej nehnuteľnosti. Takýmto konaním žalovaného 1/ alebo z dôvodu takéhoto konania žalovaného 1/ bol žalobca nútený podať predmetnú určovaciu žalobu. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Žalobca má za to, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky zmluvy, konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z. a tiež v rozpore so zmluvou č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 zo dňa 8.4.2011 uzatvorenou medzi SR zastúpenou Krajským riaditeľskom Policajným zborom v Žiline a žalovaným 1/, čo malo za následok zrušenie tejto kúpnej zmluvy ex lege. Tým, že došlo zo zákona k zrušeniu uvedenej kúpnej zmluvy, všetky následne kroky žalovaného 1/ vo vzťahu k prevode vlastníckeho práva boli neplatnými právnymi úkonmi, vrátane kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Preto žalobca žiada, aby súd v rámci predbežných otázok sa vysporiadal s otázkou zrušenia kúpnej zmluvy č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 zo dňa 8.4.2011 uzatvorenej medzi SR zastúpenou Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline a žalovaným 1/ priamo zo zákona, a to s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., ako aj s otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 6.5.2013. Potom žalobca navrhuje, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, k.ú. Kláštor pod Znievom a nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, k.ú. Kláštor pod Znievom zapísanej na LV č. XXXX.
2. Podaním doručeným súdu 17.12.2014 ( č. l. 45) podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakáže akokoľvek nakladať žalovanému 1/ so stavbou evidovanou na LV č. 1095 a žalovanému 2/ s nehnuteľnosťami uvedenými na LV č. XXXX. Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 15C/324/2014 zo dňa 18.12.2014 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline a uznesením č. k. 6Co/89/2015 zo dňa 27.2.2015 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal žalovaný 2/ dovolanie. O dovolaní rozhodoval NS SR, ktorý uznesením č. k. 3Cdo/1382/2015-182 dovolanie odmietol. V ďalšom súd potom pokračoval v konaní.
3. Podaním doručeným súdu 14.5.2015 zaslal do konania vyjadrenie žalovaný 1/ ( č. l. 136 ), v ktorom uviedol, že žaloba nie je v celom rozsahu dôvodná. Poukazuje na to, že je daná prekážka litispendencie ( § 83 OSP ) z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. 15C/201/2013, žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca nepreukázal žiadne porušenie vo vzťahu k ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. Žalobca v žalobe preukázal, že žalovaný 1/ dodržal účel uvedený v § 8 a) ods. 6 písm. e) a c) zákona č. 278/1993 Z. z.. K otázke naliehavého právneho záujmu žalovaný 1/ uviedol, že žalobca na strane 12 žaloby uvádza, že stavba, ktorá by mala byť zbúraná, v právnom zmysle existuje a je evidovaná ako vlastníctvo žalovaného 1/ a teda žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníctva dnes zbúranej stavby, t.j. k neexistujúcej veci a to ani v prípade, ak táto zmena nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Žalobca nemá naliehavý právny záujme na požadovanom určení, nakoľko môže v prípade poručenia podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z .z. podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti, o ktorom môže konať len príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Martin, nie všeobecný súd, a teda žalobca sa zo zákona môže domáhať ochrany iným spôsobom. Žalobca nepreukázal porušenie účelu, resp. preukázal, že žalovaný 1/ zákonný účel dodržal. Žalovaný 1/ uvádzal, že nebolo možné vykonať rekonštrukciu stavby, ktorú je podľa statického posudku potrebné zbúrať, s čím je nepochybne spojený fakt, že žalobca ako predávajúci z kúpnej zmluvy mal na takéto vady stavby upozorniť žalovaného 1/ ako kupujúceho, čo však neurobil, hoci takéto vady existovali. Žalovaný 1/, nakoľko vady stavby nebolo možné rekonštrukciou odstrániť, požiadal o povolenie nadobudnutú stavbu odstrániť, preto sa žalobca nemôže domáhať toho, aby žalovaný striktne dodržiaval účel spôsobom v rozpore s právnymi predpismi. K týmto tvrdeniam žalovaný 1/ do konania doložil statický posudok Ing. Zemanoviča z júla 2012. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že zmenou verejno- prospešného účelu podľa kúpnej zmluvy na verejno-prospešný účel podľa registra nie je možné porušiť podmienky ust. § 8a) ods. 6 písm. e) zákona č. 278/1993 Z. z. , pričom žalobca na strane žaloby uvádza ako skutkový základ svojich tvrdení o údajnom porušení účelu práve takúto zmenu. Žalovaný 1/ v žiadnom prípade nepreviedol účel na tretiu osobu, previedol iba vlastnícke právo k pozemkom na žalovaného 2/, čo mu žiadny právny predpis nezakazuje, pričom sám žalobca v žalobe v časti 6. žaloby preukázal, že žalovaný 1/ dodržiava dohodnutý účel tak, že jeho konanie spolu so žalovaným 2/ smeruje k prevádzkovaniu penziónu pre seniorov ( verejno-prospešný účel podľa registra ), pričom žalovaný 1/
musel zvoliť iný postup, nakoľko mu žalobca odovzdal vadnú nehnuteľnosť, ktorú pre tieto vady nebolo možné zrekonštruovať. Žalovaný 1/ vzhľadom na vadné plnenie žalobcu z kúpnej zmluvy mal na výber, či si uplatní zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpi od zmluvy. Žalovaný 1/ si však vzhľadom na zákonnú zľavu podľa § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. zľavu z kúpnej ceny neuplatnil ( s poukazom na dobré mravy ), ale snaží sa vzniknutú situáciu riešiť spôsobom opísaným žalobcom v žalobe, hoci by mohol aj v súčasnosti na základe § 597 OZ odstúpiť od zmluvy. Žalovaný 1/ v súvislosti s týmito skutočnosťami poukazuje aj na šikanu žalobcu, keď tento obyčajnou, e-mailovou žiadosťou na stavebný úrad zo dňa 19.8.2013 dosiahol prerušenie konania už v tom istom dni 19.8.2013, pričom žalovaný 1/ poukazuje na fakt, že žalobca vôbec nie je účastníkom stavebného konania, teda nemá oprávnenie podávať návrh podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, čo znamená, že konanie žalobcu je šikanózne a preto požadujú žalobu za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
4. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania. Čo sa týka pojednávanie konaného dňa 27.6.2016 ( č. l. 198) žalobca sa pridržiaval skutkových tvrdení uvedených v podanej žalobe. K skutkovým vyjadreniam žalovaného 1 vo vyjadrení (ods. 6. odôvodnenia rozsudku) uviedol, že neobstoja tvrdenia žalovaného 1/ o zlom technickom stave budovy. Žalovaný 1/ bol pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámený s jej stavom zo znaleckého posudku znalca Q. Z. a to priamo v zmluve čl. V bod. 1 výslovne vyhlásil, že predmet kúpy mu je známy a v tomto stave ho odkupuje. Teda stav nehnuteľnosti žalovanému 1/ bol známy a s vedomím tohto stavu prevzal na seba záväzok nehnuteľnosť zrekonštruovať a tento svoj záväzok porušil. Zároveň žalobca potvrdil, že na súde prebieha pod sp. zn. 7C/68/2015 konanie, v ktorom sa domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného 1/, ktorý asanoval budovu žandárskej stanice, ktorá bola ich vlastníctvom, a preto sa na zmluvu hľadí, ako keby nebola nikdy uzavretá. Došlo k zničeniu ich majetku. Z toto dôvodu sa domáhajú peňažnej náhrady.
5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.10.2016 ( č. l. 209) sa vo veci vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/. Zároveň doplnil, že bolo v konaní preukázané, že sa nejednalo o svojvoľnú demoláciu objektu bývalej žandárskej stanice. Žalovaný 1/ konal výlučne v zmysle odporúčania, ktoré v znaleckom posudku konštatoval aj E.. C., autorizovaný inžinier a znalec z odboru statiky. Zároveň konštatoval, že prevod predmetných nehnuteľností nie je predmetnou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 1/ nijako zakázaný. Dispozícia žalovaného 1/ ako kupujúceho, resp. vlastníka prevedených nehnuteľností nebola nijakým spôsobom obmedzená Prevodom nehnuteľnosti žalovaný 1/ nemohol porušiť nijakú zmluvnú povinnosť, keďže takáto mu ani nevznikla, ani sa k takejto nezaviazal. K tvrdeniam, že nedošlo k naplneniu účelu zmluvy žalovaný 2/ uviedol, že žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ vo vzájomnej kooperácii sledovali svojou činnosťou naplnenie verejno-prospešného účelu, ktorý predpokladá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/. Uvedený účel bude realizovať žalovaný 1/, ktorému predmetné nehnuteľnosti, vrátane stavieb, ktoré mali byť na nich umiestnené, budú odovzdané do užívania. Táto skutočnosť bola deklarovaná od počiatku, ako aj v priebehu celého súdneho konania. Prevodom predmetných nehnuteľností dochádza síce k zmene vlastníctva týchto nehnuteľností, ale nedochádza k zmene subjektu, ktorý bude v konečnom dôsledku realizovať verejno-prospešný účel v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalovaný 1/ opakovane inicioval mimosúdne rokovanie so žalobcom za účelom vyriešenia vzniknutej situácie, vysvetlenia jednotlivých postupov oboch žalovaných, ako aj preukázanie skutočností, že žalovaný 1/ vyvíja činnosť smerujúcu k naplneniu účelu zmluvy, pričom navrhoval aj obdobu akejsi kontrolnej pozície žalobcu, ktorý by mohol vykonávať dohľad nad činnosťami oboch žalovaných. Podľa vedomostí však snahy žalovaného 1/ boli žalobcom odmietnuté a naďalej trvá na jednotlivých podaniach v podaných žalobách. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne špekulatívneho konania žalovaného 2/, tak toto kategoricky odmietajú. K osobe žalovaného 2/ je potrebné uviesť, že na požiadanie žalovaného 1/ sa rozhodol poskytnúť v rámci svojich možností súčinnosť žalovanému 1/ smerujúcu k naplneniu verejno-prospešného účelu v zmysle ust. čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Pre úplnosť žalovaný 2/ uviedol, že právnické osoby s majoritnou majetkovou účasťou žalovaného 2/ v Českej republike ktorý je zároveň aj štatutárnym orgánom je predovšetkým obchodná spoločnosť Ekonomické stavby s.r.o. ekonomické stavby a.s. sa podieľajú na spolupráci s rôznymi organizáciami sledujúcimi verejno-prospešný účel. V tomto prípade žalovaný 2/ svojou činnosťou s Občianskym združením Brieždenie sledoval naplnenie verejno-prospešného účelu s tým, že žalovaný 2/ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také konanie alebo nekonanie zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorého následkom bolo zrušenie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/.
6. Na nariadených a vykonaných pojednávaniach strany sporu doplnili skutkové tvrdenia žalobca, súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/ zastúpenej riaditeľkou X. D., výsluchom svedkyne, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do konania zo strany žalobcu, ako aj žalovaných 1/ a 2/. Na návrh žalovaného 1/ bol pripojený spis sp. zn. 15C/201/2013.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožnou uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejedaní, vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. S účinnosťou od 1.7.2016 platí nová civilná a právna úprava, a to Civilný sporový poriadok, ktorý sa uplatňuje aj na konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou CSP.
8. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem musí teda žalobca preukázať pokiaľ nevyplýva z osobitného predpisu, čiže je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný aj navrhnúť dôkazy. Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom a práve takýmto príkladom je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva. Ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastra nehnuteľnosti zapísaná na žalovaného, naliehavý právny záujem žalobcu na určenie práva je daný vždy, ako zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ tým, že žaloba o určenie vlastníckeho práva v danom prípade je jediným prostriedkom odstránenia neistého postavenia žalobcu a rozhodnutie súdu o tejto žalobe s konečnou platnosťou vyrieši otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli uvedené v podanej žalobe.
9. K otázke naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že na návrh žalovaného 1/ do konania pripojil aj spis sp. zn. 15C/201/2013. Predmetom konania sp. zn. 15C/201/2013 bola žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z toho istého dôvodu ako v predmetnom konaní, avšak žaloba smerovala len proti žalovanému 1/ - BRIEŽDENIE, občianske združenie. Predmetné konanie sp. zn. 15C/201/2013 bolo právoplatne skončené tým spôsobom, že súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol a dôvodom na zamietnutie bolo, že žalovaný nebol v predmetnom konaní vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania, nakoľko vlastníkom pozemkov bol v tom čase žalovaný 2/ . Rovnako súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že zo zákona o správe majetku štátu z §11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. vyplýva, že správca je povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti, ak kupujúci nedodržal dohodnutý účel, alebo ak zmenil dohodnutý účel a kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje , a teda že je vyslovene daná zákonná možnosť, že predmetná zmluva sa od začiatku zrušuje, t.j., že práva zanikli zo zákona a správca majetku štátu je povinný dať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti a kataster je povinný postupovať v súlade s § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. Súd z listiny ( č. l. 91 ), ktorú predložil žalobca zistil, že tento podal dňa 18.12.2014 na Okresný úrad Martin, katastrálny odbor záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., ako návrh na záznam vlastníckeho práva Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a to tak, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby evidovanej na LV č. 1095 a pozemkov evidovaných na LV č. XXXX. Až na vyžiadanie súdu Okresný úrad Martin, katastrálny odbor podaním doručeným súdu 9.5.2016 ( č. l. 195) sa vyjadril v súvislosti s týmto návrhom na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti a uviedol, že nakoľko zánik vlastníckeho práva zo zákona má i vecno- právne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, to znamená, že zo zákona sa záznamom obnovuje vlastnícke právo prevodcu v celom rozsahu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastnícke právo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred zrušením zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobu. Pokiaľ ďalší nadobúdatelia nadobudli vlastnícke právo v dobrej viere, toto požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými
princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a bez ďalšieho nezaniká. Pokiaľ teda vznikne spor o platnosť/neplatnosť, z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občiansko-právny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. Z tohto dôvodu Okresný úrad Martin, katastrálny odbor uviedol, že návrh žalobcu na záznam podľa § 34 ods. 1 a 36 katastrálneho zákona nie je spôsobilý na zápis do súboru popisných informácií s tým, že Okresný úrad Martin vykoná zápis vlastníckeho práva záznamom na základe rozhodnutia o určení práva k nehnuteľnosti v zmysle § 80 písm. c) OSP, resp. rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právneho úkonu. Na základe skutočností uvedených v odseku 8., 9. odôvodnenia tohto rozsudku, súd konštatuje , že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnom určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v podanej žalobe. K tvrdeniam žalovaného 1/, že je daná prekážka litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 15C/201/2013, súd uvádza, že z konania sp. zn. 15C/201/2013 ( pripojený spis) boli stranami sporu žalobca a žalovaný 1/, toto konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím určovacej žaloby dňa 22.7.2015. Súd je tohto názoru, že nebola daná prekážka už začatej veci, a preto toto konanie nezastavil.
10. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané aj kúpnou zmluvou doručenou zo strany žalobcu, ide o Kúpnu zmluvu č. KRPZ-ZA-EO 2-153-005/2011 ( č. l. 15) súd považoval za preukázané, že bola uzavretá táto zmluva medzi predávajúcim, ktorý bola v tom čase Slovenská republika zast. Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline a kupujúcim bolo Brieždenie, občianske združenie, teda žalovaný 1/ v tomto konaní. Predmetom tejto kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 8.4.2011, bol prevod vlastníctva nehnuteľností, v tom čase zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra v Martine, obec Kláštor pod Znievom, k.ú. Kláštor pod Znievom na LV č. XXXX. Išlo o parcely registra „C“, evidované pod par. číslom 481 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 381 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, ďalej objekt bývalej žandárskej stanice súpisné číslo 14, ktorý bol postavený na pozemku parcelné číslo 483/1. Predmetom prevodu bolo aj príslušenstvo týchto nehnuteľností, a to drevený sklad so suchým WC, maštaľou a pivnicou pri budove súp. č. 14 na pozemku parcelné číslom 481, murované oplotenie, spevnené plochy a vodomerná šachta. Je zrejmé, že v zmysle čl. II. bod 2.5 kúpnej zmluvy bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom na sumu 23 300 eur s tým, že v čl. III. bod 3.3 predmetnej kúpnej zmluvy bolo uvedené: „ kupujúci uvedenú nehnuteľnosť bude využívať po vykonaní rekonštrukcie na poskytovanie všeobecne prospešných služieb: na účely prevádzkovania Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, poskytovanie ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám. V rámci tejto zmluvy, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu bolo preukázané, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo na žalovaného 1/ ako občianske združenie prevedené dňa 10.1.2012, a to na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, kde vklad bol pod V XXXX/XX ( č. l. 20 ) s tým, že to bolo prevedené za nižšiu cenu, než bola stanovená znalcom, čo vyplynulo z čl. IV. bod 4.1 predmetnej kúpnej zmluvy, kde bola dohodnutá cena vo výške 10 000 eur. Zároveň v čl. V. bod 5.1. bolo uvedené, že kupujúcemu je známy stav predmetu kúpy a v tomto stave ho odkupuje. Podľa čl. V bod. 5.4 kupujúci je povinný dodržať účel dohodnutý v bode 3.3. tejto zmluvy, najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami, kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V takomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti. Zároveň súd mal za preukázané, že k uzavretiu predmetnej zmluvy bol udelený súhlas tak, ako to vyžadovalo ust. § 11 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, a to súhlas Ministerstva financií SR, ktorý bol udelený 14.6.2011 ( č. l. 17). Ďalej súd mal preukázané zo skutkových tvrdení, ako aj z listinného dôkazu, ktorý do konania doložil žalobca, že bol uzavretý dodatok č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve, ktorým bol doplnený čl. V. kúpnej zmluvy o bod 5.9., ktorý znie trak, že v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sa vlastník pozemkov parc. číslo XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a stavby - bývalá žandárska stanica súpisné číslo 14 zaväzuje po dobu piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva dodržať dohodnutý účel kúpy, resp. účel, ktorý je v súlade s § 8a) ods. 6 písm. e) zákona o správe majetku štátu. Tento dodatok bol podpísaný 17.10.2011. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy, ako aj dodatku k nej nebolo rozporované zo strany žalovaných 1/, 2/.
11. Ďalej súd mal preukázané zo skutkových tvrdení, aj z doloženej Kúpnej zmluvy ( č. l. 21), že žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ túto kúpnu zmluvu dňa 16.5.2013, kde predmetom prevodu boli
nehnuteľnosti, ktoré boli aj predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ ( ods. 10. Odôvodnenia rozsudku) s tým, že tieto nehnuteľnosti boli, čo sa týka parciel registra „C“ pod parc. č. č. XXX, XXX, XXX/X L. XXX/X prerozdelené a vytvorený nový stav v súvislosti s geometrickým plánom a to tak, že išlo o pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m 2 a parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2. Takto prerozdelené parcely a vytvorené geometrickým plánom boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Predmetná zmluva bola zavkladovaná rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 10.7.2013 pod číslom vkladu XXXX/XX ( č. l. 24).
12. Čo sa týka otázky aktívnej legitimácie žalobcu, tak súd má za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Poukazuje na tú skutočnosť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol správcom majetku štátu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia. Rozhodnutím zriaďovateľa č. Č.P.: SLV-PS-1120/2012 z 12.12.2012, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, bolo ku dňu 31.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia, čím stratilo právnu subjektivitu ako právnická osoba a v zmysle ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Od 1.1.2013 vystupuje namiesto Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ako správca majetku štátu Ministerstvo vnútra SR, na ktoré prešli vyššie uvedeným zákonom práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie. K tejto skutočnosti a na preukázanie aktívnej legitimácie do konania doložil žalobca aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o zrušení rozpočtových organizácii ( č .l. 25). Ide o rozhodnutie zo dňa 12.12.2012. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ je daná z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX , žalovaného 2/ z LV č. XXXX. Žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ iba pozemky, nie však stavbu. Stavba aj naďalej zostala vo vlastníctve žalovaného 1/.
13. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným pri prevode nehnuteľného majetku štátu až do 1.12.2014 podľa § 8a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel, najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.
14. Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z., ako aj v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy, porušenie zmluvy spočívalo v nedodržaní dohodnutého účelu najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko žalovaný 1/ predal nehnuteľnosti, ktoré mal po dobu piatich rokov využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam dňa 10.1.2012. Je zrejmé, že nadobudol tieto nehnuteľnosti v súlade s ust. zákona o správe majetku štátu, ako zákona č. 278/1993 Z. z. za nižšiu cenu, ako bola stanovená znalcom práve s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. Rovnako je aj preukázané, že ku rozhodovaniu súdu žalovaný 1/ nevyužíva nehnuteľnosti na zmluvne dohodnutý účel. Bolo preukázané, že objekt bývalej žandárskej stanice, ktorý mal v zmysle zmluvy zrekonštruovať, bol v rozpore so zmluvou a bez vedomia a súhlasu žalobcu zdemolovaný. Vlastnícke práva k pozemkom boli prevedené na tretiu osobu, ktorá je fyzickou osobou a nie je poskytovateľom sociálnych služieb, teda žalovaný 2/ tým, že tieto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k prevodu na tretiu osobu, fyzickú osobu, teda žalovaného 2/, čo sa týka pozemkov, ktoré dokonca boli prerozdelené na základe nového geometrického právu na žalovaného 2/ bolo preukázané samotnou kúpnou zmluvou, rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemkom pre žalovaného 2/. To, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu, a to objekt bývalej žandárskej stanice bol zdemolovaný, bol preukázaný listinnými dôkazmi, ako aj skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli popreté zo strany žalovaných 1/ a 2/. Títo však uvádzali, resp. skutkovo tvrdili, že objekt bývalej žandárskej stanice bol zbúraný z toho dôvodu, že nebolo možné vykonať rekonštrukciu tejto stavby, ktorú bolo potrebné podľa statického posudku zbúrať. K týmto tvrdeniam žalovaný 1/ doložil do konania diagnostiku a statický posudok E.. C. z júla 2012 ( č. l. 141), kde bolo skonštatované v závere posudku, že podľa statických kritérií je jestvujúca neudržiavaná stavba bývalej žandárskej stanice od základu nevyhovujúca. Bez rekonštrukcie a dôkladného zosílenia ( previazania ) ešte vyhovujúcich nosných prvkov, prípadne výmeny z väčšej časti alebo všetkých
poškodených jestvujúcich nosných konštrukcií nedoporučujú zo statického a bezpečnostného hľadiska bývalú stanicu žandárskej stanice používať na žiadne skladové alebo iné účely. Pri prehodnotení starej stavby, ktorá je už v dezolátnom stave nám vychádza, že rekonštrukcia bude mať väčšie náklady ako postavenie novej budovy pre požadované účely podľa požiadavky a potreby majiteľa. Samorozkladajúcu sa, schátralú, neudržiavanú stavbu postavenú ešte v predminulom storočí ako žandársku stanicu, aj keby mala spĺňať pamiatkovú hodnotu, možno zachovať už iba ako repliku s tým, že ju doporučujú iba odstrániť. Uvedené teda vyplynulo z diagnostiky a posudku E.. C. z júla 2012. K tomuto súd poukazuje na to, že v čl. III. bod 3.3. kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ je deklarovaný záväzok kupujúceho k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu využívať po vykonaní rekonštrukcie na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Je tu špecifikované na aké, a to na účely prevádzkovania Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách, a to teda poskytovanie ubytovania a sociálne služby týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám. Zároveň súd poukazuje aj na čl. V bod 5.4 tejto kúpnej zmluvy, kde opätovne je zakotvená povinnosť žalovaného 1/ ako kupujúceho dodržať účel dohodnutý v bod 3.3. zmluvy, najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva a v prípade, ak nedodrží tento účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami, kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. Uvedené je deklarované aj v dodatku č. 1 predmetnej zmluvy, kde sa čl. V doplnil o bod 5.9., ktorý hovorí, že vlastník pozemkov a stavby, t.j., že žalovaný 1/ ako kupujúci sa zaväzuje po dobu piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva dodržať dohodnutý účel kúpy, resp. účel, ktorý je v súlade s § 8a) ods. 6 písm. e) zákona o správe majetku štátu. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že nebol naplnený účel predmetnej zmluvy už v tom, že žalovaný 1/ previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ - čiže pozemky, hoci sa zaviazal využívať tieto nehnuteľnosti, vrátane bývalej žandárskej stanice, na verejno-prospešný účel, čo je prvým porušením predmetnej zmluvy. V konaní bolo ďalej preukázané a nebolo to ani rozporované zo strany žalovaných 1/ a 2/, že ďalším porušením zmluvy je samotná asanácia budovy, teda bývalej žandárskej stanice, pretože v čl. III bod. 3 kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ je uvádzané, že kupujúci bude uvedenú nehnuteľnosť využívať po vykonaní rekonštrukcie na poskytovanie všeobecne - prospešných služieb. Tým, že došlo k asanácii predmetnej budovy, teda bývalej žandárskej stanice tento účel už nemôže byť nikdy naplnený. Skutkové tvrdenia žalovaného 1/, ku ktorým sa prikláňal aj žalovaný 2/ o tom, že ten stav bývalej žandárskej stanice bol zlý a z tohto dôvodu muselo dôjsť k jej asanácii, sú vyvrátené samotnou kúpnou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi právnym s predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, kde žalovaný 1/ v čl. V. bod 5.1. kúpnej zmluvy vyhlásil, že mu je stav predmetnej nehnuteľnosti známy, v takomto stave ho odkupuje. Žalovanému 1/ ako kupujúcemu bol teda známy technický stav bývalej žandárskej stanice, teda stavby. Žalovaný 1/ bol oboznámený so znaleckým posudkom vypracovaným pre kúpnu zmluvu E.. Q. Z. č. 20/2009 ( č. l. 253 a nasl. ). Napriek tomu sa žalovaný 1/ zaviazal túto budovu zrekonštruovať a prevádzkovať ju na verejno-prospešné účely. Pokiaľ sa žalovaný 1/ domnieval, že pre technický stav budovy, teda bývalej žandárskej stanice nie je možné dodržať záväzky, ktoré mu vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy, mal právo v súlade s ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) od zmluvy odstúpiť. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 278/1993 Z. z. nevyplýva, že by technický stav budovy menil záväzky účastníkov zmluvy, t.j., že pokiaľ žalovaný 1/ od zmluvy neodstúpil, bol povinný plniť všetky záväzky tak, ako sa na ich plnenie zaviazal, t.j., že bol povinný budovu bývalej žandárskej stanice zrekonštruovať a využívať na dohodnutý účel. V tomto smere súd zdôrazňuje, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy bola rekonštrukcia budovy bývalej žandárskej stanice a jej využitie na verejno-prospešné účely, nie poskytovanie akýchkoľvek verejno- prospešných služieb v akýchkoľvek nehnuteľnostiach, ktoré budú postavené na pozemkoch takto získaných od štátu za zníženú kúpnu cenu. V tomto smere neobstoja ani tvrdenia žalovaného 1/, že išlo o vady skryté, čo sa týkalo predmetnej nehnuteľnosti bývalej žandárskej stanice, s tým, že poukazoval žalovaný 1/, že nemal vedomosť o tom, že objekt je tak staticky narušený, že jeho rekonštrukcia by nielenže nebola možná, ale by nebolo možné v takomto zrekonštruovanom objekte realizovať dohodnutý verejno-prospešný účel, nakoľko by to bolo protiprávne konanie. Je nesporné a nebolo to ani spochybnené, že rozhodnutie o odstránení stavby bolo zo dňa 19.8.2012, diagnostika a statický posudok pred odstránením stavby je z júla 2012. Súd je toho názoru, že žalovaný 1/ neurobil však žiadne kroky, ktorými by nejakým spôsobom oznámil žalobcovi, že predmetná nehnuteľnosť, teda bývalá budova žandárskej stanice má skryté vady, že chce odstúpiť z týchto dôvodov od predmetnej kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu bolo jeho povinnosťou si plniť povinnosti, na ktoré sa zaviazal v predmetnej kúpnej zmluve. Tvrdenia žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, že prevod predmetných nehnuteľnosti, nie je kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným nijako zakázaný dispozícia žalovaného 1/ ako kupujúceho, resp. ako vlastníka predmetných nehnuteľností nebola takýmto smerom nijako obmedzená,
že žalovaný 1/ predmetom prevodu nehnuteľností nemohol porušiť nijakú zmluvnú povinnosť, keďže takáto mu ani nevznikla, ani sa k takejto nezaviazal, súd nespochybňuje.
15. Žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že vo vzájomnej kooperácii sledujú svoju činnosť, čo je naplnenie verejno- prospešného účelu, ktorý predpokladá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/. Uvedený účel by mal realizovať žalovaný 1/ s tým, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré na nich mali byť teda umiestnené, mu mali byť dané do užívania. Táto skutočnosť bola deklarovaná od začiatku, ako aj v priebehu celého tohto súdneho konania. K týmto skutkovým tvrdeniam žalobca uvádzal, že dňa 19.8.2013 získal informáciu o tom, že žalovaný 1/ predal nehnuteľnosti, vrátane objektu bývalej žandárskej stanice, ktorý mal byť zrekonštruovaný a využívaní na poskytovanie všeobecne prospešných služieb po dobu najmenej piatich rokov fyzickej osobe, teda žalovanému 2/, pričom objekt bol zdemolovaný a dňa 20.8.2013 sa v obci Kláštor pod Znievom malo začať stavebné konanie na stavbu dvoch rodinných domov, o ktoré požiadal žalovaný 2/. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca do konania doložil oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 6.8.2013 ( č. l. 29), kde bolo uvedené, že začalo stavebné konanie dňa 20.8.2013 v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na rodinný dom č. 2 na pozemku vedenej ako parcela registra „C“ pod parcelným číslom 483/1, k. ú. Kláštor pod Znievom, ako aj z ďalšieho listinného dôkazu, a to z oznámenia o začatí stavebného konania v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinný dom č. 1 ( č. l.30) Žiadosti o vydanie stavebného povolenia na dva rodinné domy podával žalovaný 2/. Žalobca doložil do konania aj architektonickú štúdiu týchto rodinných domov ( č. l. 34 až 40), s tým, stavbu týchto rodinných domov mali realizovať Ekonomické stavby, s. r. o. so sídlom na Slovensku a tieto domy mali byť situované na mieste odstránenej bývalej žandárskej stanice. Štúdiu vypracoval spoločnosť JOKA SK, s. r. o. , ktorá v liste, ktorým žiadala žalovaného 1/ o odsúhlasenie tejto štúdie ( č. l. 33), uviedla, že v ďalšej etape sa stane majiteľom stavby Q. X. U., teda žalovaný 2/, ktorý bude vybavovať stavebné povolenie. V poslednej etape po uzavretí nájomnej zmluvy medzi investorom a žalovaným 1/ bude občianske združenie vybavovať zmenu účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Z týchto skutkových tvrdení, ktoré boli prezentované v rámci konania je teda zrejmé, že žalovaný 1/ odpredal predmetné pozemky žalovanému 2/, ktorý požiadal o vydanie stavebného povolenia na dva rodinné domy, teda ako investor žalovaný 2/ a až v neskoršej etape malo dôjsť k tomu, že žalovaný 1/ mal uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným 2/ na predmetné domy a vybavovať následnú zmenu účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Tieto skutkové tvrdenia uvádzali aj žalovaný 1/, žalovaný 2/ v rámci pojednávaní a svojich vyjadrení. Aj z týchto skutkových tvrdení vyplýva pre súd, že nemohol byť naplnený účel kúpnej zmluvy, na ktorý sa zaviazal žalovaný 1/. Žalovaný 2/, na ktorého boli prevedené nehnuteľnosti, nie je poskytovateľom sociálnych služieb. Tento požiadal o povolenie stavby na dva rodinné domy na mieste bývalej žandárskej stanice. Z architektonickej štúdie, ktorá bola doložená do konania ( č. l. 34 a nasl. ) vyplýva, že ide o dva rodinné domy určené výlučne na bývanie, nie na poskytovanie sociálnych služieb s kapacitou 18 osôb s poukazom na údaje vo výpise z registra poskytovateľov sociálnych služieb žalovaného 1/. Mala to byť len ďalšia budúcnosť, alebo ďalšie kroky, ktoré mali byť, ale je otázne, či by boli realizované zo strany žalovaného 1/, ktorý mal uzavrieť následne so žalovaným 2/ nájomnú zmluvu na tieto rodinné domy a robiť kroky smerujúce k zmene účelu rodinných domov alebo teda k zmene účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby.. V tomto smere súd poukazuje aj na samotnú výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.10.2016 ( č. l. 215), ktorý uviedol, že zmluvu podpisoval s tým, že bude vykonávať rekonštrukciu na predmetnej budove bývalej žandárskej stanice, následne ju bude využívať, resp. bude slúžiť pre matky s deťmi na sociálne účely. Žalovaný 1/ uviedol, že 9 mesiacov chodili na rokovanie s pamiatkovým úradom, nakoľko bývalá žandárska stanica bola kultúrnou pamiatkou a dospeli k záveru, keďže si dali urobiť diagnostický posudok, že je budova vo veľmi zlom stave. Žalovaný 1/ potvrdil, že bolo chybou, že mali uvedené prerokovať s Ministerstvom vnútra, oboznámiť ho s tým, že žalovaný 1/ ide iným spôsobom riešiť svoje záväzky vyplývajúce z predmetnej kúpnej zmluvy ( č. l. 216). Žalovaný 1/ tvrdil, že všetky kroky boli robené k tomu, aby sa mohlo vybudovať nové zariadenie na sociálny účel s tým, že Ekonomické stavby, s. r .o. mali byť investorom a malo to byť urobené tak, že prevedenie budovy bolo ako akontácia na postupný lízing. Zmluvy boli uzatvorené tak, že bude žalovaný 1/ postupne splácať lízingovo Ekonomickým stavbám, a.s. za tú stavbu. Žalovaný 1/ na predmetnom pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že uzatvorili zmluvu medzi Ekonomickými stavbami a.s. a občianskym združením, nakoľko chceli postaviť nový penzión. Žalovaný 1/ v rámci svojej výpovede uvádzal, že došlo k prevodu týchto nehnuteľností na Ekonomické stavby, a.s. s tým, že žalovaný 2/ sú vlastne Ekonomické stavby, a.s., je to generálny riaditeľ Ekonomických stavieb a.s. . Žalovaný 1/ uviedol, že generálny
riaditeľ Ekonomických stavieb, a.s. pán X. N.o zrejme potreboval urobiť takto, potreboval si zobrať na svoje meno hypotéku, pretože veľký penzión nemohol vystavať bez prostriedkov. V tomto smere súd poukazuje na neodbornosť, nespôsobilé konanie žalovaného 1/, ktorý v rámci svojej výpovede na otázku žalobcu, prečo v kúpnej zmluve, ktorú uzatváral žalovaný 1/ so žalovaným 2/ neupravili povinnosť žalovaného vystavať na týchto pozemkoch zariadenia pre osamelé ženy a následne tieto prenajať žalovaný 1/ uviedol, že vôbec nerokoval s U. X., rokoval s jeho zástupcom pán Y. z Ekonomických stavieb, a.s. Čiže rokovanie o kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bolo prostredníctvom pána Y. z Ekonomických stavieb, a.s. s tým, že v tom čase už žalovaný 1/ mal zmenený účel, čo mu schválilo aj valné zhromaždenie, že nebudú prevádzkovať rekonštrukciu budovy a Dom na pol ceste, ale že postavia zariadenie pre seniorov. Už aj z tohto konania, ktoré prezentoval žalovaný 1/ v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným 2/ je zrejmé, že účel zmluvy, ktorý bol dohodnutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ by nebol vôbec naplnený. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v rámci kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nevyplývajú žiadne záväzky, ani žiadne povinnosti žalovaného 2/ vo vzťahu k žalovanému 1/ v súvislosti so záväzkami žalovaného 1/, ktorému vyplývajú z kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu. Súd ďalej uvádza, že je ťažké posúdiť konanie žalovaného 1/ buď ako špekulatívne alebo neodborné, keď žalovaný 1/ v rámci otázok, ktoré mu boli kladené na pojednávaní ( č. l. 218 ) uviedol na otázku, prečo sa dávala vypracovať projektová dokumentácia na rodinné domy a nie na penzión odpoveď žalovaného bola, že Ekonomické stavby a.s. sa venujú výstavbe rodinných domov a dohoda bola taká, že v poslednej etape nájomnej zmluvy medzi investorom, teda Ekonomickými stavbami a žalovaným 1/ bude žalovaný 1/ vybavovať zmenu účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Aj v tomto smere kroky, ktoré realizoval žalovaný 1/ nenasvedčujú tomu, že by mal byť naplnený účel, na ktorý sa zaviazal žalovaný 1/, a to účel využitia prevádzaných nehnuteľností. Žalovaný 1/v rámci výsluchu potvrdil, že žiadna kúpna cena v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vyplatená nebola s tým, že ešte žalovaný 1/ doplácal 5000 eur do zaplatenia akontácie na stavbu, čo bolo 10 % akontácie na celkovú hodnotu stavby.
16. Súd ďalej po právnej stránke uvádza, že ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. bolo zmenené až zákonom č. 324/2014 účinným od 1.12.2014. Je zrejmé a nebolo to rozporované stranami sporu, že žalobca sa dozvedel o prevode nehnuteľností na žalovaného 2/, asanácií objektu bývalej žandárskej v období august 2013 a preto dňa 19.8.2013 žalobca podal návrh na zastavenie stavebného konania, resp. návrh alternatívne na prerušenie konania, ktoré bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 19.8.2013. To znamená, že v tomto období žalobca mal za to, že neboli splnené podmienky zmluvy, nebol naplnený účel využitia prevádzaných nehnuteľností z dôvodu asanácie bývalej žandárskej stanice, ako aj z dôvodu prevodu nehnuteľností na tretiu osobu - žalovaného 2/ a uvedené malo za následok zrušenie kúpnej zmluvy ex lege zo zákona uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, nakoľko v tom čase účinné ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. uvádzalo, že zmluva, ak sa nedodržali podmienky zmluvy a konalo sa v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z. , t. j. v rozpore s účelom využitia prevádzaných nehnuteľností sa od začiatku zrušuje. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo štátu na občianske združenie a ani následne k prevodu vlastníckeho práva na inú fyzickú osobu, nakoľko na základe zo zákona zrušenej zmluvy nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva v zmysle rímskeho práva - podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako on sám má, pričom dobromyseľnosť nadobúdateľa je v tomto prípade bez právneho významu. V tomto smere súd poukazuje na časť ustálenej judikatúry. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode neplatnosti vedeli, prípadne, či konali v dobrej viere a kúpna zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom nemá právne následky .... zmluvnej strane a na jej základe nedochádza k prevodu nehnuteľností, a to bez ohľadu fa skutočnosť, ktorá zo zmluvných strán neplatnosť spôsobila, či niektorá zo zmluvných strán uzatvorila zmluvu v dobrej viere. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ je neplatnosťou absolútnou pre jej nedovolenosť, ktorá nastáva v prípadoch, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom je v rozpore so zákonom alebo obchádza ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou, zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline a žalovaným 1/ dňa 8.4.2011 bola zrušená zo zákona z vyššie uvedených dôvodov a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je absolútne neplatná, nakoľko ju uzatváral na strane predávajúceho osoba, ktorá už v tom čase nebola vlastníkom predávaných nehnuteľností. Súd teda ako predbežnú otázku právne uzatvára, že považuje
prvú zmluvu, teda kúpnu zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ za zrušenú zo zákona, čiže neexistujúcu a druhú zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ a 2/ za absolútne neplatnú. Zároveň súd uvádza, že tvrdenia žalovaného 2/, ktoré predniesol v rámci záverečnej reči, o tom, že bol dobromyseľný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovaným1/, a tento ho neinformoval o účele prevádzaných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so štátom, boli popreté už predtým uvedeným skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/, 2/, z ktorých jednoznačne vyplynulo, ako aj z výpovede svedkyne, že žalovaný 2/ od začiatku vedel o tom, že ide o nehnuteľnosti, ktoré by mali slúžiť na verejno- prospešné účely, vedel, že žalovaný 1/ je občianske združenie. Súd vo výroku rozsudku určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.