Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-107-2015.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. E.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, v konaní zastúpená: Mgr. Diana Šiagyová, advokátka so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, a otca: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, t.č. bytom Y.. W.. E. XX, D., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd maloletú L., narodenú XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 28.04.2015.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 28.04.2015 do 12.04.2017 vo výške 1993 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.04.2015 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa od 17.11.2014 nežije v spoločnej domácnosti. Uviedla, že otec svoju dcéru nekontaktuje a na jej výživu neprispieva. S poukazom na uvedené navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania návrhu. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla ponechať bez obmedzenia.
2. Otec sa k návrhu matky v písomnej forme nevyjadril.
3. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2016 uviedla, že žije v rodičovskom dome svojej matky spoločne so svojim bratom. Jej matka je dôchodkyňa, pričom poberá dôchodok vo výške 231,60 eura mesačne a pracuje s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 476 eur. Jej brat je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 600 eur. Jediný príjem matky je z dávok
sociálneho zabezpečenia, a to rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a 23,52 eura prídavok na dieťa. Na úhradu nákladov spojených s bývaním neprispieva, nakoľko jej príjem z rodičovského príspevku to neumožňuje. Uhrádza maloletej dcére životnú poistku vo výške 20 eur mesačne. Ďalej uhrádza hypotéku vo výške 148 eur, zálohové platby za energie na dom v celkovej výške 22 eur. Predmetný dom nie je obývateľný a vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu.
4. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 16.02.2017 uviedla, že jej výdavky spojené s vedením domácnosti a iných nákladov sa nezmenili od doručenia vyjadrenia v auguste 2016. Začala však s maloletou navštevovať kožnú ambulanciu, pričom výdavky na lieky a ošetrenie má mesačne vo výške cca. 40 eur. Od 01.01.2017 sa vrátila do zamestnania s tým, že v mesiaci január čerpala dovolenku a následne absolvovala povinné školenia.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, prednesom právnej zástupkyne matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Maloletá L. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú od 17.11.2014 v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.
7. Matka bola vypočutá na pojednávaniach dňa 03.11.2015 a dňa 12.04.2017, na ktorých zotrvala na svojom návrhu a uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 17.11.2014. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otec prispel na výživu maloletej iba v mesiaci november 2015 sumou 33 eur a v mesiaci máj 2015 sumou 50 eur. Ďalej uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, ktorá má mesačný príjem 420 eur netto a s bratom, ktorý má mesačný príjem 650 eur netto. Poukázala na to, že poberá rodičovský príspevok. Iné príjmy nemá. Je nemajetná. Platí splátky úveru mesačne vo výške 148,78 eura, ktorý brali na spoločný dom s otcom. Predmetný dom však vlastní jej brat, keďže on si bral úver a ona mu platí splátky. Otcovi v styku s maloletým dieťaťom nebráni.
8. Otec bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 03.11.2015, na ktorom uviedol, že dieťa od 17.11.2014 nevidel, ale mal by záujem sa s ním stýkať. Nevedel si to ale reálne predstaviť. Súhlasil aj s neupraveným stykom s tým, že s matkou sa dohodnú. S výškou matkou navrhovaného výživného nesúhlasil, keďže by ho nezvládal platiť zo svojho čistého príjmu po odpočítaní exekúcie. Poukázal na to, že z jeho príjmu sa mu strhávajú exekúcie z úverov, ktoré si zobral ešte s bývalou manželkou. Uviedol, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, na ktorého je určené výživné vo výške 65 eur, ktoré si platí.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 12.04.2017 navrhol maloleté dieťa zveriť do starostlivosti matky. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhol ponechať neupravený, nakoľko ak by mal otec záujem stretávať sa s dieťaťom, tak na tomto by sa vedeli rodičia dohodnúť. Výživné navrhol určiť vo výške 130 eur mesačne.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
23. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí od 17.11.2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá L. má toho času 2 roky a 9 mesiacov, navštevuje kožnú ambulanciu, inak je zdravá, pričom jej výdavky sú bežné a veku primerané. Matka jej celkové výdavky vyčíslila na sumu 336,22 eura mesačne (výdavky na drogériu vo výške 113,34 eura, na lieky vo výške 42,82 eura, na stravu vo výške 105 eur, na ošatenie a základné pomôcky na vývoj dieťaťa vo výške 75 eur).
26. Matka maloletého dieťaťa v čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke, pričom poberala iba rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Následne sa od 1.1.2017 vrátila do zamestnania, pričom jej čistá mzda v mesiaci február 2017 bola vo výške 573,32 eura. Naďalej však poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Okrem maloletej L. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a zamestnaným bratom, ktorým na bývanie doposiaľ neprispievala. Mesačne uhrádza splátky hypotekárneho úveru vo výške 148,78 eura. Je nemajetná.
27. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný u zamestnávateľa Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a podniká na základe živnostenského oprávnenia. V zmysle daňového priznania za rok 2014 otec mal základ dane v sume 8492,89 eura a za rok 2015 v sume 8092,22 eura. Súd teda ustálil jeho priemerný mesačný príjem vo výške cca. 691 eur. Okrem maloletej L. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému N. G., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieva v zmysle rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č.k. 9P/154/2013-23 zo dňa 11.06.2013, sumou vo výške 65 eur. Býva v nájomnom byte, za ktorý v roku 2015 platil nájomné vo výške 250 eur. Má dlhy, ktoré sa vymáhajú exekučne. Je nemajetný.
28. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal z vyjadrení účastníkov konania, ktorí sa na otázke zverenia maloletého dieťaťa vedeli dohodnúť. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloletú od novembra 2014 stará výlučne matka, súd ju zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
29. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 90 eur mesačne, a to dňom 28.04.2015, t.j. dňom podania návrhu, ktorú sumu súd považoval za adekvátnu vzhľadom na otcov priemerný mesačný príjem, ktorý sa pohybuje vo výške 691 eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 20 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 691 eur tak 20 % - 30 % predstavuje sumu 138,20 eura až 207,30 eura. Ako už súd uviedol aj vyššie, otec má ďalšiu povinnosť k maloletému N., ktorý je od maloletej L. o 9 rokov starší, a na ktorého výživu prispieva otec na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/154/2013-23 zo dňa 11.06.2013, sumou vo výške 65 eur. Vzhľadom na uvedené, na výživu maloletej L. by mal otec prispievať sumou 73,20 eura až 142,30 eura. Súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, pričom otec na výživu svojej dcéry neprispieva, nekontaktuje ju a nejaví o ňu záujem. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 90 eur. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 90 eur, na ktorého platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb dieťaťa. Pričom ak matka na výživu maloletého dieťaťa prispeje mesačne sumou 45 eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej bol zaviazaný otec, na výživu dieťaťa bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 158,52 eur (90 eur od otca + 45 eur matka + 23,52 eur prídavok na dieťa), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. Súd mal za to, že ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Ohľadom výdavkov rodičov, ktoré mali mať v súvislosti so splácaním úverov a pôžičiek, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, neakceptoval a na tieto výdavky neprihliadal, keďže ide o záväzky rodičov, ktoré na seba prevzali vedome a dobrovoľne a pred týmito výdavkami je výživné prednostnou pohľadávkou rodiča.
30. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 28.04.2015 do 12.04.2017 vo výške 1993 eur (alikvotná časť výživného za mesiac apríl 2015 predstavuje 90 eur : 30 dní v mesiaci = 3 eurá/ deň, teda 2 dni v mesiaci apríl 2015 x 3 eurá = 6 eur + 90 eur/mes. x 23 mesiacov (5/2015 až 3/2017) = 2076 eur mínus otcom zaplatené výživné za mesiac november 2015 vo výške 33 eur + za mesiac máj 2015 vo výške 50 eur = 83 eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca. Pri uvedenom výpočte dlhu súd nezohľadnil a nezapočítal prípadnú ďalšiu platbu výživného za 4/2017, nakoľko dokazovanie bolo skončené ešte dňa 12.04.2017, t.j. pred splatnosťou výživného.
31. Súd styk otca s maloletým dieťaťom ponechal neupravený, a to s prihliadnutím na vyjadrenie účastníkov konania, ktorí zhodne navrhli, aby súd styk neupravil. Ak by mal otec záujem stretávať sa s maloletou, rodičia by sa na tomto vedeli dohodnúť.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.