Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/232/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. 8, zast. JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Slovenská 11/A, IČO: 17 336 112, zast. JUDr. Esterou Vetrákovou, advokátkou, so sídlom Dolný Pial, Ružová 18, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. marca 2016 č. k. 13C/222/2008-586 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 6.061,20 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21. 10. 2008 do zaplatenia, čo do sumy 5.974,90 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21. 10. 2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 86,30 eura s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.465 eur na účet Okresného súdu Nové Zámky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo výroku o trovách konania a trovách konania štátu sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 25.081,16 eura s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti istiny a príslušenstva návrh zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne 6.604,41 eura z titulu náhrady trov konania do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky 2.535,50 eura súdny poplatok za návrh a 3.438,51 eura z titulu náhrady trov konania štátu do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 449 a § 517 Občianskeho zákonníka a uviedol, že Okresný súd Nové Zámky medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C 222/08-220 z 10. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2012 určil, že nárok žalobkyne na náhradu škody je, čo do jeho základu, dôvodný. Rozsudkom č. k. 13C 222/2008-433 zo 16. 06. 2014 súd žalobkyni priznal náhradu škody v sume 42.262,47 eura a úroky z omeškania. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 9Co/738/2014-468 z 23. 04. 2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti o zaplatenie sumy 35.112,50 eura (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnom počte bodov a jeho mimoriadne zvýšenie o 10%) a zrušil v zostávajúcej časti (úroky z omeškania a hotové náklady liečenia), pričom uviedol, že súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania žalobkyni v nesprávnej výške a v časti o zaplatenie hotových výdavkov liečenia v sume 7.149,97 eura považoval rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, nakoľko vznik tejto škody žalobkyňa doposiaľ nepreukázala. Súd v smere zisťovania výšky nároku žalobkyne vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a z potvrdenia Národného rehabilitačného centra Kováčová z 20. 01. 2016 súd zistil, že žalobkyňa sumy 17.800,-Sk a 15.000,-Sk vynaložila ako doplatok za nadštandardnú izbu pri jej pobyte v tomto rehabilitačnom centre. Z faktúry č. 560008 z 29. 03. 2007 vystavenej BOAT a. s., Bratislava, Vajnorská 167 súd zistil, že táto faktúra znie na meno žalobkyne ako kupujúcej a že kúpna cena vo výške 180.000,-Sk (5.974,90 eura) za kúpu motorového vozidla Toyota Yaris 1.0 terra bola žalobkyňou uhradená v hotovosti. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. 1/soc. 2007/00593-4/11X z 20. 01. 2007 súd zistil, že žalobkyni ním bol priznaný príspevok na kúpu motorového vozidla vo výške 80 % jeho nadobúdacej ceny (najviac do sumy 200.000,-Sk). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh v časti predmetu konania, v ktorej dosiaľ súd právoplatne nerozhodol, je dôvodný len čiastočne, nakoľko pokiaľ ide o náklady liečenia v rehabilitačnom centre v Kováčovej, vynaložila žalobkyňa náklady liečenia v sume 17.800,-Sk a následne 15.000,-Sk (spolu 1.088,76 eura), avšak súd tieto náklady nepovažuje za nutne vynaložené náklady liečenia, nakoľko podľa správy Národného rehabilitačného centra Kováčová z 20. 01. 2016 je zrejmé, že išlo o príplatky za použitie nadštandardnej izby žalobkyňou, teda náklady, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť k liečeniu žalobkyne a ktoré, ak žalobkyňa vynaložila, musí ich znášať sama. Súd žalobkyni priznal zaplatenie sumy 2.600.-Sk (86,30 eura) za masáže, ktoré žalobkyňa žalovala už svojím pôvodným návrhom, nakoľko z potvrdenia Salónu Evelyn z 29. 01. 2013 súd zistil, že žalobkyňa od roku 2007 vynaložila na masáže, ktorým sa priebežne podrobuje, už sumu podstatne vyššiu (1.257 eur). Pokiaľ však žalobkyňa žiadala priznať sumu nižšiu, nemohol súd jej návrh prekročiť. Súd priznal žalobkyni sumu 5.974,90 eura (180.000,-Sk) za sumu, ktorú žalobkyňa vynaložila na kúpu motorového vozidla Toyota Yaris dňa 29. 03. 2007, pretože z faktúry za kúpu tohto vozidla, je nesporne preukázané, že uvedenú sumu žalobkyňa uhradila predávajúcemu v hotovosti (vo výške 380.000,-Sk, z toho 180.000,-Sk zo svojich prostriedkov, keď jej bol priznaný príspevok štátu vo výške 200.000,-Sk). Neobstojí námietka aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorú vzniesol žalovaný, pretože je zrejmé, že táto suma bola fakturovaná žalobkyni, tá tieto prostriedky vynaložila, pričom nie je relevantné, či išlo o prostriedky získané darom a za akých podmienok, podstatnou skutočnosťou je, že žalobkyňa týmito finančnými prostriedkami disponovala a že ich na kúpu tohto vozidla skutočne vynaložila. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo súm, ktoré súd žalobkyni priznal (sumy 35.112,50 eura priznanej rozsudkom z 23. 04. 2014 a sumy 6.061,20 eura priznanej týmto rozsudkom), súd vyhovel zmenenému návrhu žalobkyne (ktorým žiadala zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 19.019,96 eura a priznal jej práve túto sumu, pretože vychádzajúc z toho, čo medzi účastníkmi nie je sporné (a teda, že žalovaný v prospech žalobkyne uhradil sumu 8.778,14 eura dňa 20. 08. 2015, sumu 8.778,12 eura dňa 17. 09. 2015, sumu 8.778,12 eura dňa 14. 10. 2015 a sumu 8.778,12 eura dňa 13. 11. 2015), bol žalovaný s platením peňažnej sumy v omeškaní od 21. 10. 2008 (kedy sa dozvedel o podaní návrhu na súd) až do dní, kedy jednotlivé splátky právoplatne priznaného dlhu v prospech žalobkyne uhradil, pričom s platením každej z nich bol v omeškaní (ku dňu splatenia prvej z nich omeškanie predstavovalo 6 rokov a 303 dní z 35.112,50 eura, ku dňu splatenia druhej z nich 29 dní z 26.334,36 eura, ku dňu splatenia tretej z nich 27 dní zo 17.556,24 eura a ku dňu splatenia štvrtej z nich 30 dní z 8.778,12 eura), z čoho vyplýva, že celková suma, ktorú žalobkyňa ako kapitalizovaný úrok z omeškania za toto obdobie vo výške 8,50 % ročne mohla dôvodne žiadať, bola suma 20.732,39 eura, pokiaľ však žalobkyňa požadovala sumu nižšiu, nemohol súd jej návrh prekročiť a priznal jej ňou požadovanú sumu. Súd tiež priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 6.061,20 eura a nákladov liečenia a to, počnúc od 21. 10. 2008 (kedy bol žalovanému doručený návrh na začatie konania a ktorým dňom sa dozvedel o tomto nároku žalobkyne) a dostal sa s jeho platením do omeškania. Na začatí a plynutí tejto lehoty nič nemení ani neskoršia dohoda účastníkov konania o splácaní dlhu v časti priznanej skorším právoplatným rozsudkom súdu, nakoľko nie je na to žiaden právny dôvod a táto námietka žalovaného je irelevantná a ničím nepodložená. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobkyni, ktorá bola v prevažnej časti predmetu konania úspešná (pričom posúdenie výšky jej nároku záviselo od posúdenia súdu, základ jej nároku bol daný), súd priznal právo na plnú náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 65/04 Zb. a to za 11 úkonov právnej pomoci (z toho 9 úkonov z pôvodne priznanej sumy 35.112,50 eura v sume 492,93 eura za celý úkon a sumu 123,23 eura za úkon vo výške 1/4 za nemeritórne pojednávanie dňa 10. 09. 2012), a to za celé úkony (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie návrhu, 4 x účasť na pojednávaní - dňa 08. 09. 2009, 10. 11. 2010, 27. 03. 2012, 14. 01. 2013 a 3 x písomné vyjadrenie - zo dňa 03. 01. 2011, 08. 11. 2013 a 11. 03. 2014) a 1 x 123,23 eura za nemeritórne pojednávania dňa 10. 09. 2012 a 2 úkony zo sumy priznanej týmto rozsudkom (účasť na pojednávaní dňa 11. 01. 2016 - nemeritórne v sume 50,21 eura a meritórne pojednávanie 12. 01. 2016 v sume 200,85 eura), režijný paušál za 13 úkonov právnej pomoci spolu v sume 140,85 eura (za rok 2008 : 2 x 6,31 eura, za rok 2009 : 1 x 6,95 eura, za rok 2010 : 1 x 7,21 eura, za rok 2011 : 1 x 7,41 eura, za rok 2012 : 2 x 7,63 eura, za rok 2013 : 2 x 7,81 eura, za rok 2014 : 1 x 8,04 eura a za rok 2016 : 2 x 8,58 eura), cestovné za 7 ciest Bratislava - Nové Zámky a späť spolu v sume 385,17 eura (7 x náhrada cestovného po 40,26 eura a 7 x pohonné hmoty

- spolu 103,35 eura) a náhradu za stratu času v celkovej sume 309,78 eura (7 x 6 začatých polhodín - v roku 2009 2 x 69,54 eura, v roku 2012 2 x 76,32 eura, v roku 2014 1 x 78,12 eura a v roku 2016 2 x 85,80 eura). Za ďalšie žalobkyňou uplatnené úkony právnej pomoci (podanie na súd z 22. 04. 2011, sťažnosť z 26. 01. 2012) súd trovy právneho zastúpenia nepriznal a to z dôvodu, že takéto úkony v tejto veci vykonané neboli. Pokiaľ ide o vyjadrenia z 20. 03. 2012 a z 10. 01. 2013, tieto neboli podané na vyžiadanie súdu a nejde preto o účelne vynaložené trovy konania a trovy právneho zastúpenia za odvolanie z 22. 07. 2014 súd nepriznal z dôvodu, že v tomto odvolacom konaní žalobkyňa úspešná nebola. Súd navyše priznal žalobkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia za spísanie návrhu a 2 x účasť na pojednávaní v roku 2016, pričom súd tak urobil z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila toto právo za úkony, ktoré jej neprináležali, avšak neuplatnila si ho za úkony, ktoré boli účelne vynaložené, pričom ich výška nedosiahla výšku uplatnených trov právneho zastúpenia. Podľa § 2 ods. 2 a položky 1a sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení súd zaviazal žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku za návrh z časti predmetu konania, v ktorej bolo návrhu vyhovené (42.262,47 eura) a to z dôvodu, že žalobkyňa bola od jeho platenia zo zákona oslobodená (§ 4 ods. 2 písm. ch zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení) a tiež k zaplateniu trov konania štátu (sumy 1.697,16 eura, sumy 1.609,68 eura a sumy 131,67 eura), ktoré štát platil za znalecké dokazovanie znalcom v tomto konaní pribraným (ktoré znalecké dokazovanie sa týkalo základu nároku, v ktorej časti konania bol žalovaný v plnom rozsahu neúspešný) a to podľa § 148 ods. 1 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 6.061,20 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku, v časti uloženia povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni na účet jej advokátky časť sumy z titulu náhrady trov konania vo výške 1.139,39 eura, v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 2.535,50 eura a trovy štátu vo výške 1.100 eur. Uviedol, že v písomnom vyhotovení rozsudku nie je uvedené poučenie o náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 a ani poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia, a teda v konaní došlo k vade spočívajúcej v tom, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. V predmetnej veci neboli účastníci konania podľa § 118 ods. 4 OSP súdom vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a súd na záver uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené, preto im bola odňatá možnosť konať pred súdom. K uloženiu povinnosti zaplatiť trovy štátu uviedol, že trovy štátu v sume 1.697,16 eura boli zaplatené zo zálohy žalovaného 600 eur a z rozpočtových prostriedkov súdu bola zaplatená suma 1.097,16 eura. Taktiež trovy štátu v sume 1.609,68 eura boli zaplatené zo zálohy v sume 500 eur a z rozpočtových prostriedkov súdu bola zaplatená suma 1.109,68 eura, teda z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nevzal do úvahy žalovaným zaplatené preddavky na znalecké dokazovanie. Výrok o trovách štátu je preto v rozpore s § 148 ods. 1 OSP, nakoľko štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pričom trovy v sume 1.100 eur platil žalovaný. K sume 86,30 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy uviedol, že súd neskúmal, či podnikateľka N. K. je oprávnená podnikať v oblasti viazanej živnosti masérske služby. Pritom podľa potvrdenia malo ísť o liečebnú masáž chrbtice a dolných končatín a aj liečbu lávovými kameňmi a táto podnikateľka oprávnenie prevádzkovať viazanú živnosť masérske služby podľa výpisu zo živnostenského registra na internete nemá a ani ho nikdy nemala. Nakoľko predmetná podnikateľka nie je oprávnená na prevádzkovanie živnosti masérske služby, vzniká otázka, či bola žalobkyňa v uvedenom salóne vôbec masírovaná osobou s príslušnou osobitnou odbornou spôsobilosťou. Podotkol, že masérske služby sú plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia a žalobkyňa takéto služby môže dostávať aj na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení Nemocnice Staré Mesto a na oddelení fyziatrie, rehabilitácie a liečenej balneológie Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r. o., kde o potrebnej liečbe rozhodujú špecializovaní lekári, pričom tieto pracoviská sú bližšie k bydlisku žalobkyne ako salón Evelin. Náklady na masérske služby u živnostníčky, ktorá nemá oprávnenie na prevádzkovanie viazanej živnosti masérske služby nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako účelné, pretože pri škode na zdraví sa uhrádzajú výlučne účelné náklady spojené s liečením. K výroku o povinnosti zaplatiť sumu 5.974,90 eura s úrokmi z omeškania z tejto sumy uviedol, že aj keď na predmetnej faktúre sú uvedené slová platené v hotovosti, to neznamená, že ich platila žalobkyňa. Na faktúre nie je uvedené, kto ju uhradil. Žalobkyňa bola v čase kúpy motorového vozidla študentkou a je nepravdepodobné, že disponovala sumou 380.000,-Sk, keď nižšie sumy v prospech Národného rehabilitačného centra uhrádzala matka žalobkyne. Na odstránenie nezrovnalostí ohľadom tohto nároku si mal súd vyžiadať od úradu príslušný administratívny spis a vykonať výsluch pani Q. E. zo spoločnosti BOAR a. s., či zvykli akceptovať aj to, že peniaze v hotovosti im odovzdávala iná osoba sprevádzajúca kupujúceho. K objasneniu skutkového stavu by prispelo aj vyžiadanie zmluvy SP2007/0012, na ktorú je na predmetnej faktúre odvolávka. Namietal svedeckú výpoveď a poukázal na to, že účastníci majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Tvrdenia o tom, že žalobkyňa vynakladala tieto peňažné prostriedky nie sú v súlade s tým, čo je založené v spise ako dôkazový materiál. Poukázal na ustanovenie § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa výpisov z účtu predložených žalobkyňou predmetné poplatky hradila matka žalobkyne, a teda žalobkyňa nie je tá, ktorá tieto neúčelné náklady vynaložila, teda nie je splnená legálna podmienka oprávnenosti k úhrade týchto nákladov. K úhrade nákladov spojených s liečením uviedol, že existenciu týchto nákladov treba preukázať. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením následkov ujmy na zdraví spôsobnej škodcom a vzhľadom k tomu, že na snahe o zlepšenie zdravotného stavu poškodeného sa môžu podieľať aj iné osoby, predovšetkým z okruhu jeho príbuzných, je zmyslom tejto úpravy založiť aj im právo na náhradu nimi účelne vynaložených nákladov, preto zákon tieto tretie osoby výslovne legitimuje k uplatneniu nárokov voči škodcovi v ich vlastnom mene. Z hľadiska aplikácie § 449 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav je podstatná okolnosť, že žalobkyňa sama žiadne prostriedky na zaistenie ňou uplatneného nároku titulom opatrovného v období, za ktoré požaduje náhradu nevynaložila. Ustanovenie § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka nezakladá nárok inému, než tomu, komu účelné výdaje v súvislosti s liečením poškodeného skutočne vznikli, a nie je preto možné žalobkyni nahradzovať náklady, ktoré nevynaložila, a to bez ohľadu na to, či by jej nárok mohol byť čiastočne posúdený podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže aj vznik skutočnej škody v zmysle tohto ustanovenia predpokladá majetkovú ujmu, ako zníženie majetkového stavu žalobkyne. K trovám konania uviedol, že súd použil nesprávny predpis, lebo vyhl. č. 65/04 Z. z. vydaná nebola, pričom súd mal zrejme na mysli vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ohľadne sumy 6.604,41 eura uviedol, že z rozhodnutia nie je jasné, ako súd túto sumu vypočítal. V rozsudku je uvedené, že ide o plnú náhradu trov právneho zastúpenia za 11 úkonov, pričom v rozsudku je uvedených 10 úkonov, pričom o pojednávaní 10. septembra 2012 nemajú informáciu. 10 úkonov z pôvodne priznanej sumy 35.112,50 eura a 2 úkony zo sumy priznanej rozsudkom je spolu 12 úkonov právnej služby, a nie 11 úkonov, ako uviedol súd. Žalovaný nevie, či priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 11 alebo 12 úkonov právnej služby, pretože súd neuviedol, v akej celkovej sume priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v časti týkajúcej sa tarifnej odmeny advokáta. Situáciu komplikuje aj to, že súd priznal žalobkyni režijný paušál za 13 úkonov, pričom po spočítaní ich je v rozsudku uvedených 12. Nie je jasné ani to, ako súd dospel k sume režijných paušálov 140,85 eura, keď po sčítaní súd v rozsudku vyjde suma 90,27 eura. Ak vychádza z toho, že počet dátumov špecifikovaných úkonov právnej služby a počet rokom špecifikovaných režijných paušálov sa zhoduje, možno sa domnievať, že súd mienil priznať náhradu trov právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej služby. Pri spočítaní tarifných odmien za 12 úkonov právnej služby v celkovej sume 4.810,66 eura, režijný paušál v súdom vypočítanej sume 140,85 eura, cestovné v sume 385,17 eura a náhradu z a stratu času v sume 309,78 eura, tak vyjde suma 5.646,46 eura, a nie 6.604,41 eura, ako uviedol súd. Nakoľko nedisponuje informáciou o pojednávaní dňa 10. septembra 2012, napáda tretí výrok rozsudku v časti sumy 1.139,39 eura. Nie je mu tiež jasné, prečo súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 OSP, a nie podľa § 142 ods. 2 OSP, ako to v odôvodnení uviedol, teda, prečo zmenil ohľadne trov konania svoj názor. Uviedol, že s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 3 OSP nesúhlasí a podľa neho mal súd aplikovať ustanovenia § 143 OSP, pretože žalovaný nedal svojim správaním príčinu na podanie žaloby, keď žiadne konanie non lege artis preukázané nebolo. K súdnemu poplatku uviedol, že nerozumie, prečo súd vychádzal zo sumy 42.262,47 eura ako z časti predmetu konania, ktorej bolo žalovanej vyhovené. Súd zatiaľ vyhovel žalobe iba v časti 41.173,70 eura. Podľa tohto by mal byť súdny poplatok 2.470 eur, a nie 2.535,50 eura, ako uviedol súd v rozsudku. Nakoľko však namietajú, že ohľadne sumy 6.061,20 eura nie je žalobkyňa aktívne legitimovaná, napádajú štvrtý výrok rozsudku vo výške 429 eur. Uloženú povinnosť zaplatiť súdny poplatok v časti vo výške 2.106,50 eura napádajú z dôvodu, že žiadajú o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože to ich pomery odôvodňujú a nejde o svojvoľné alebo ani zrejme bezúspešné bránenie práva. Namietol tiež, že z pojednávania dňa 11. januára 2016 nebol vyhotovený zvukový záznam. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.974,90 eura s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 potvrdil a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 86,30 eura podľa § 388 zmenil, výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného podľa § 388 zmenil a výrok o trovách konania a trovách konania štátu podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 76.927,03 eura (55.527,84 eura + 21.399,19 eura) s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55.527,84 eura (3.410,50 eura + 9.318,96 eura + 42.798,38 eura) od 08. 10. 2008 do zaplatenia titulom náhrady škody na zdraví. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10. novembra 2010 č. k. 13C 222/08-220 rozhodol o tom, že žaloba žalobkyne, pokiaľ ide o jeho základ, je dôvodná. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27. marca 2012 č. k. 9Co 98/2011-263 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16. júna 2014 č. k. 13C 222/2008-433 uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 42.262,47 eura s 13% úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôsledku odvolaní z oboch strán bolo toto rozhodnutie v napadnutých častiach preskúmané odvolacím súdom, ktorý rozsudkom zo dňa 23. 04. 2015 č. k. 9Co/738/2014-468 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania 13% ročne zo sumy 42.262,47 eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia, vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.149,97 eura, ako aj v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 25.081,16 eura s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti istiny a príslušenstva návrh zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne 6.604,41 eura z titulu náhrady trov konania do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky 2.535,50 eura súdny poplatok za návrh a 3.438,51 eura z titulu náhrady trov konania štátu do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolania podaného žalovaným bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 6.061,20 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.061,20 eura od 21. 10. 2008 do zaplatenia, výrok o trovách konania v časti uloženia povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni na účet jej advokátky časť sumy z titulu náhrady trov konania vo výške 1.139,39 eura, výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok 2.535,50 eura a výrok o trovách štátu vo výške 1.100 eur.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a čo sa týka priznania sumy 5.974,90 eura (180.000,- Sk) s príslušenstvom žalobkyni aj správne právne posúdil, preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Pokiaľ odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 23. apríla 2015 č. k. 9Co/738/2014-468 uviedol, že pokiaľ ide o sumu 180.000,-Sk, žalobkyňa zaplatenie tejto sumy doposiaľ nepreukázala, pretože v spise sa nachádza len faktúra za motorové vozidlo a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o priznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, avšak doklad o zaplatení rozdielu sa v spise doposiaľ nenachádza, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase tohto rozhodnutia si odvolací súd nepovšimol, že už na faktúre č. 560008 je vľavo dole uvedené platené v hotovosti, a preto v zrušujúcom uznesení uviedol to, čo už je uvedené vyššie. Keďže odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, toto v tom čase nesprávne skutkové zistenie odvolacieho súdu nebolo výsluchom strán odstránené. Čo sa týka priznaných nákladov na liečenie v sume 5.974,90 eura (180.000,-Sk), ktorú vynaložila žalobkyňa na kúpu motorového vozidla, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni na zaplatenie tejto sumy vznikol nárok, pretože z faktúry za toto motorové vozidlo vystavenej na žalobkyňu jednoznačne vyplýva, že túto sumu uhradila žalobkyňa, na ktorú je faktúra vystavená v hotovosti. Spochybňovanie tohto záveru z dôvodu, že žalobkyňa bola v tom čase študentkou a je nepravdepodobné, že disponovala touto sumou, prípadne poukazovanie na to, že iné náklady za ňu uhrádzala jej matka je nedôvodné. Je nepochybné, že po tom, ako u žalobkyne po operácii vykonanej u žalovaného došlo k poškodeniu zdravia, jej pomáhali rodičia, a to aj finančne, avšak dopĺňanie dokazovania v takom rozsahu ako navrhla žalovaná, teda výsluchom p. E. zo spoločnosti BOAR a. s. a vyžiadanie si zmluvy, na ktorú je v predmetnej faktúre odvolávka, považoval odvolací súd za nadbytočné. Aj keby pri preberaní vozidla a jeho platbe v hotovosti bolo preukázané, že peniaze pracovníčke predávajúceho odovzdala matka žalobkyne, prípadne iná osoba s ňou prítomná, neznamená to ešte to, že sumu za motorové vozidlo nevyplácala žalobkyňa, ale táto osoba, a to najmä na zdravotný stav žalobkyne (chôdza na barlách). Dokazovanie navrhované žalovaným v tejto časti považuje odvolací súd za nadbytočné a spochybňovanie svedeckej výpovede jej matky za nedôvodné, v snahe spochybniť tento nárok žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

12. Čo sa týka nákladov na liečenie pozostávajúcich z platby za masáže v sume 86,30 eura (2.600,- Sk), v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď uviedol len to, že žalobkyňa vynaložila na masáže podstatne vyššiu sumu, avšak žiadala priznať nižšiu sumu a súd nemohol jej návrh prekročiť, ale k dôvodom priznania sumy za masáže sa nevyjadril. Odvolací súd, zaoberajúc sa námietkami žalovaného ohľadne tejto sumy dospel k záveru, že pokiaľ sa pri škode na zdraví v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhradzujú účelné náklady spojené s liečením, tak účelnosť týchto nákladov žalobkyňou preukázaná v konaní nebola. Žalobkyňa predložila súdu v konaní potvrdenie Salónu Evelin N. K. zo dňa 29. 01. 2013, teda osoby, ktorá na takúto činnosť nemá vydané živnostenské oprávnenie (o zaplatení vyššej sumy), preto sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaného, že náklady na masérske služby u živnostníčky, ktorá nemá oprávnenie na prevádzkovanie takejto živnosti nemožno považovať za účelne vynaložené. Z uvedených dôvodov v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil a v tejto časti žalobu zamietol. Čo sa týka procesných pochybení, namietaných žalovaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že tieto nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 224 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd odvolaniu žalovaného čiastočne, čo do sumy 86,30 eura vyhovel, zmenil potom aj výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného. Žalobkyni bola celkovo priznaná suma 41.087,40 eura = 35.112,50 eura (suma priznaná prvým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorá je už právoplatná) + 5.974,70 eura, pričom suma 5.974,70 eura = 6.6061,20 (suma priznaná napadnutým rozsudkom súdom prvej inštancie) - 86,30 eura (suma, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil), z ktorej vznikla žalovanému podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení poplatková povinnosť z dôvodu, že žalobkyňa bola od povinnosti platenia súdneho poplatku oslobodená. Výška poplatku bola stanovená podľa položky 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov. Dôvody pre oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov odvolací súd nevidel, keď dôvody pre oslobodenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Keďže pri vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd v tejto časti nevyjadril, že ide o zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, túto zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 224 v písomnom vyhotovení tohto rozsudku opravil. Zrejmá nesprávnosť spočíva v tom, že odvolací súd nechcel svojim rozhodnutím opätovne uložiť poplatkovú povinnosť žalovanému, ale ju len zmeniť, vzhľadom k tomu, že jeho odvolaniu bolo čiastočne vyhovené (čo do sumy 86,30 eura), pričom výška poplatkovej povinnosti žalovaného zo sumy 41.087,40 eura je potom 2.465 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného.

15. Podľa čl. 46 ods. 1 <. ústavy <., každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

16. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. <. Ústavy <. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru <.. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 <. Ústavy <., čl. 6 ods. 1 Dohovoru <.) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 <. a § 157 ods. 1 <. OSP <., teraz § 191 a § 220 m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 <. OSP <., teraz § 220 ods. 2 musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 <. OSP <., teraz § 1 CSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 <. CSP.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa výroku o trovách konania a trovách štátu dospel k záveru, že tieto nezodpovedajú kritériám na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď rozhodnutie o trovách konania síce je odôvodnené, ale v rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol nesprávny predpis, podľa ktorého rozhodol (uviedol vyhl. č. 65/04 Zb.) a jeho odôvodnenie je aj zmätočné, na čo poukázal žalovaný vo svojom odvolaní, keď počet úkonov právnej pomoci, za ktorú priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyni (11+2) a ich konkrétne uvedie (10+2) nesedí a nesedí ani s počtom režijného paušálu, ktorý súd žalobkyni priznal (13) a ich konkrétne uvedenie (12). Z takéhoto rozhodnutia, keďže nie je vyčíslená aj celková suma priznanej náhrady trov právneho zastúpenia nie je potom možno ani zistiť, za koľko úkonov boli trovy právneho zastúpenia priznané. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne pojednávania dňa 10. 09. 2012, táto jeho námietka je nedôvodná, pretože takéto pojednávanie vo veci bolo uskutočnené (č. l. 293), podľa zápisnice sa ho zúčastnila aj právna zástupkyňa žalovaného, pričom bolo odročené z dôvodu pokusu o mimosúdne riešenie veci.

18. Čo sa týka výroku o trovách štátu, súd zaviazal žalovaného na ich úhradu v sume 3.438,51 eura, keď uviedol, že trovy štátu v konaní boli v sume 1.697,16 eura, v sume 1.609,68 eur a v sume 131,67 eura. Súd prvej inštancie pritom zabudol zohľadniť, že žalovaný zaplatil zálohu vo výške 600 eur (č. l. 159) a zaplatil aj zálohu vo výške 500 eur (č. l. 343) a nezohľadnil uznesenie č. k. 13C 222/2008-205, ktorým upravil učtáreň súdu, aby sumu 1.697,16 eura poukázala po právoplatnosti tohto uznesenia na meno znalca a to 600 eur zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie a vedených pod VS: 4480234109 a sumu 1.097,16 eura z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nové Zámky. Nezohľadnil tiež uznesenie č. k. 13C 222/2008-432, ktorým upravil učtáreň súdu, aby sumu 1.609,68 eura poukázala po právoplatnosti tohto uznesenia na účet znalca vedený v Tatra Banka, a. s. pobočka Košice, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to sumu 500 eur zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie a vedenej pod VS: 4481028413 a zvyšok vo výške 1.109,68 eura z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nové Zámky. Týmto uznesením súd prvej inštancie zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky 553,42 eura z titulu náhrady trov konania štátu do 15 dní po právoplatnosti tohto uznesenia, pričom toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním, teda je právoplatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania, ako aj výroku o trovách štátu podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .