Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-358-2014.pdf
PDF · 103.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/358/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, ul. Teplická č. 7434/147, proti žalovanému: H., o zaplatenie 249,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 213,26 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 11,09 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 213,26 Eur od 19.09.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.9.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 249,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 11,09 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 249,26 Eur za obdobie od 19.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.4.2013, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 219,00 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 8 mesačných splátkach po 32,71 Eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania s prihliadnutím na prílohy žalobu - Výpis čerpania, splátok a úhrad. V zmysle hlavy ÚZP nazvanej Ukončenie úverovej zmluvy veriteľ listom zo dňa 17.2.2014 vyzval dlžníka na splatenie celého úveru. Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí : istina 174,09 Eur, úrok 22,17 Eur, upomienky II 24,- Eur, zmluvná pokuta 17,- Eur, upomienka II 12,- Eur. Úrok z omeškania vo výške 11,09 Eur je vyčíslený v listine Výpis čerpania, splátok a úhrad (č.l. 22 spisu v sadzbe 8,15 % za obdobie od 4.3.2014 do 18.9.2014 - pozn. súdu).
2. Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzvaný.
3. Súd podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ) na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 Eur.
4. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 12.4.2017 o 8:15 hod. podľa § 219 O.s.p..
5. Z listinných dôkazov mal súd zistené :
6. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4304107235 zo dňa 24.4.2013, podľa obsahu ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 219,- Eur (predajná cena tovaru sencor sle 2650: 239,00 Eur, zaplatené v hotovosti 20,00 Eur). Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 8 splátkach jednotlivo vo výške 32,71 Eur, splatných mesačne, prvá splátka 24.6.2013, ostatné splátky do 14. dňa kalendárneho mesiaca. Zmluva obsahovala informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) od 51,5 %, aj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 261,68 Eur.
7. Podľa textu zmluvy uvedeného drobným písmom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu, ktoré upravovali najmä (hlava 4 § 1) poskytnutie úveru, (hlava 5) splácanie úveru. V hlave 7 § 6 úverových podmienok boli zakotvené zmluvné pokuty. Úverové zmluvné podmienky tiež obsahovali ustanovenia o používaní platobnej karty a o „revolvingovom úvere“.
8. Podľa listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad (č.l. 22 spisu) bolo potvrdené čerpanie úveru dňa 24.4.2013 vo výške 219,- Eur. Žalovaný uhradil 44,91 Eur. Žalobca za trvania zmluvy v pôvodnom stave účtoval v splátkach žalovaného istinu, úrok a úrok z omeškania. Po omeškaniach so splátkami č. 6 až 8 veriteľ vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 17.2.2014, napokon vyčíslil nárokované plnenia ako v tunajšej žalobe.
9. Listom zo dňa 17.2.2015 žalobcu vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky.
10. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej OZ): Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ObZ): Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 ObZ: Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 506 ObZ: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
14. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“): 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...
17. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
20. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
21. Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z jeho foriem podľa cit. ust. jeho § 1 ods. 2 konkrétne formou úveru podľa obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Každopádne hlavné povinnosti dlžníka sú dojednané jasne, keď súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky. Prakticky povedané, súd sa nestotožňuje napr. s potenciálnou aplikačnou praxou, v zmysle ktorej by napr. splnenie všetkých náležitostí podľa zák. o spotrebiteľských úveroch malo viesť ku skutkovo zložitejšej zmluve, než k jasnému dojednaniu vzájomných peňažných plnení veriteľa a dlžníka zodpovedajúcich predmetu a cene plnenia, lebo vyššia zložitosť už základných zmluvných dojednaniach by bola v rozpore s účelom cit. ust. § 53 ods. 1 OZ. To nič nemení na ďalších informačných povinnostiach podnikajúceho veriteľa vystupujúceho voči spotrebiteľovi v pozícii dlžníka.
23. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä podľa cit. ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Ďalšie sprievodné náležitosti zmluvy by mohli byť doplňujúcim činiteľom hodnotenia správania sa veriteľa, osobitne napr. započítavanie plnení dlžníka na istinu alebo najprv na určité príslušenstvo zmluvy podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., ale toto aj vzhľadom na výraz „prípadne“ nie je nevyhnutné pre vymedzenie materiálne preskúmateľnej vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d), v spojení s cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktoré majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú istina aj náklady úveru a časové aspekty splácania úveru. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ je podľa názoru súdu neaplikovateľné, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu. Súd uznal skutkovú koncepciu predmetnej zmluvy, lebo povinnosť dlžníka bola riadne uvedená v splátkach.
24. Súd tiež zistil splnenie povinnosti v zmluve poskytnúť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom - o konečnej výške úveru 261,68 Eur, ako aj RPMN 51,5 %, ktoré boli relevantnou informáciou zo strany dodávateľa pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy. Zároveň podľa názoru súdu ide o primeranú odplatu za spotrebiteľský úver. Preto súd tieto hlavné zmluvné ustanovenia považoval za východiská rozhodnutia o povinnosti dlžníka pôvodne do výšky celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 261,68 Eur.
25. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, akú môže spotrebiteľ tomuto obstaraniu v rámci spotreby venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná.
26. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 213,26 Eur titulom zostatku istiny 174,09 Eur, úroku 22,17 Eur, zmluvnej pokuty 17,00 Eur, lebo tieto plnenia podľa skutkového odôvodnenia žaloby v rozsahu istiny a úroku pokladá za vyplývajúce z hlavných zmluvných dojednaní, ale aj z vedľajších zmluvných dojednaní vzhľadom na znenie Hlavy 18 úverových podmienok (č.l. 17 spisu) aj s prihliadnutím na cit. ust. § 53 ods. 1 OZ. Súd uznáva právo veriteľa odstúpiť od zmluvy pre neplatenie dlhu dlžníkom riadne a včas, čo je podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka, primerane podľa cit. ust. § 506 ObZ a takto vyčíslené plnenia sú predpokladané už v hlavných zmluvných dojednaniach, ako súd ustálil vyššie.
27. Na základe uvedeného čo sa týka vedľajších náležitostí zmluvy, súd zamietol žalobu v časti uplatnenej ako „upomienka 24,- Eur“ a „upomienka II 12,- Eur“, lebo aj keď podľa čl. 18 úverových zmluvných podmienok veriteľa boli formálne dojednané upomienky vo výške 5,- Eur, resp. 12,- Eur, skutočné doručovanie týchto upomienok veriteľ nepreukázal, tobôž ich zasielanie jednostranným správaním veriteľa príznačne viacerých popri sebe, aby súd mohol uznať tieto vedľajšie zmluvné dojednania ako materiálne prijateľné zmluvné podmienky. Na druhú stranu súd priznal žalobcovi tiež plnenie v rozsahu zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur, keď táto primerane pokrýva paušálnu škodu predpokladanú či už v podobe vecných nákladov, ale aj podielu na určitej personálnej pozornosti, pre prípad porušenia povinnosti dlžníkom.
28. Osobitne podľa názoru súdu by došlo k obchádzaniu zákona uplatnením formálnych zmluvných ustanovení o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie veriteľa, lebo pôvodný veriteľ nie je bankou pod osobitným finančným dohľadom, ktorý by ponúkal úverový finančný produkt iba doplnkovo spojený s vedením účtu klienta, samotný úver poskytnutý formou platobnej karty by potom obchádzal účel zákona, že spotreba sa má financovať prednostne z vlastných a nie z kauzálne cudzích peňazí. Aj vzhľadom na technickú podobu zmluvy je dôvodné pochybovať o danosti vôle dlžníka uzavrieť viac ako jednu úverovú zmluvu charakterizovanú konečným počtom splátok. Každopádne pri dojednaní 8 splátok úveru na realizáciu týchto zmluvných ustanovení nedošlo.
29. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka vo výške podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, a to podľa žaloby v sadzbe ECB zvýšenej o 8 %, napokon v sadzbe 8,15 % ročne od dňa 19.9.2014, keď už dlžník v omeškaní bol (t.j. už podľa skutkového odôvodnenia čiastočne vyčísleného úroku z omeškania v žalobe 11,09 Eur), do zaplatenia, keď jeho základ, ako aj sadzba, boli predmetom právneho hodnotenia súdu.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď žalobca bol v spore takmer plne úspešný. Jeho neúspech - zamietnutie v časti o zaplatenie 36,00 Eur - bol nepatrný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).