Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-250-2016.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/250/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci D. P. F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky I. P. F.. XX.XX.XXXX, A., A. A.P. XXXX/XX a otca H. P. F.. XX.XX.XXXX, T. R. F. Z. XX, R., Č. S., o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa H. P., F.. XX.XX.XXXX voči dcére navrhovateľa D. P., F.. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/112/2006 zo dňa 15.06.2007 vo výške 681,- Sk (22,61 EUR) mesačne a to počnúc od 02.09.2016.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.09.2016 domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k jeho dcére.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho dcéra žije u svojej matky so svojim druhom, s ktorým má dieťa. Poberá príspevky v materstve a ukončila školu. Jej druh sa o ňu stará. Túto skutočnosť on (navrhovateľ
- otec) zistil dňa 15.08.2016.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom dcéry, matky dcéry, oboznámením sa s listinným dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:
4. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 1C/112/2006 zo dňa 15.06.2007 mal súd preukázané, že týmto rozsudkom bolo manželstvo otca (navrhovateľa) a matky, teda rodičov dcéry navrhovateľa, rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa okrem iného aj dcéra D. zverila do osobnej starostlivosti jej matky a otec - navrhovateľ sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 681,--Sk mesačne (t.j. 22,61 EUR mesačne na súčasnú menu).
5. Pokiaľ ide o súčasné pomery účastníkov dcéra navrhovateľa (otca) v júni 2015 ukončila povinnú školskú dochádzku. Jeden školský rok bola žiačkou Strednej odbornej školy v Levoči, odbor cukrárka. V príprave na budúce povolanie nepokračuje. Dňa 1.8.2016 sa stala matkou maloletej Natálie. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/101/2016-14 zo dňa 22.9.2016 jej boli priznané rodičovské práva vo vzťahu k osobnej starostlivosti o túto jej maloletú dcéru. Poberateľom rodičovského príspevku na toto jej dieťa je jej súčasný druh - otec maloletého dieťaťa. Samotná dcéra D. so zrušením vyživovacej povinnosti zo strany otca na ňu súhlasila, je poberateľkou prídavku na túto jej dcéru vo výške 23,52 EUR mesačne.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
9. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
10. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
20. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
21. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
22. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca - navrhovateľa je možné vyhovieť.
23. V prípade tohto jeho návrhu je potrebné konštatovať, že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
24. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Pri plnoletých oprávnených s ohľadom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania. (porovnaj : Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár, 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2011, str. 482).
25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane fakticky takýto stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnú spôsobilosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa je schopné nejakej hocijakej zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). (porovnaj: Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár, 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2011, str. 379).
26. Súhrne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto povinnosť nenastane nikdy, napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa.
27. V danom prípade dcéra navrhovateľa (otca) už v júni 2015 ukončila povinnú školskú dochádzku a podľa jej účastníckej výpovede v ďalšom štúdiu už nepokračovala a to aj pre svoje tehotenstvo, kedy sa jej navyše dňa 01.08.2016 narodilo dieťa. Starostlivosť o ňu a jej dieťa v súčasnosti zabezpečuje jej terajší partner. Súd jej toho názoru, že v súčasnosti je v jej schopnostiach samostatne sa živiť a preto súd návrhu je otca vyhovel.
28. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k dcére počnúc odo dňa 02.09.2016, t.j. odo dňa kedy bol súdu doručený návrh otca na zrušenie tejto jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko samotný otec počiatočný dátum od ktorého si žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť v návrhu neurčil a zároveň podstatná zmena pomerov k tomuto dátumu predovšetkým na strane jeho dcéry (t.j. ukončenie povinnej školskej dochádzky, nepokračovanie v štúdiu a narodenie jej dcéry) v tom čase už nastala.
29. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.