Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-209-2016.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/209/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: P. K., bytom R. XXXX/X, M.-M., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18. septembra 2015, č. k. 30C/372/2014 - 66, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd Žilina, sp. zn. RK-PC-1190/14-EK zo dňa 5.9.2014 a sp. zn. RK-PC-1018/14- LP zo dňa 8.9.2014 a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za návrh v sume 663 eur na účet Okresného súdu Galanta do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c) a j), § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ako aj § 40 ods. 3 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola medzi účastníkmi nie je sporné, že obidve rozhodcovské zmluvy, uzatvorili v nadväznosti na zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú podľa obsahu spotrebiteľskými zmluvami. Platne uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa ust. § 4 ods. 2 ZRK nemusí v spotrebiteľských právnych vzťahoch zakladať právomoc rozhodcovského súdu, a to z dôvodu jej možnej neprijateľnosti. Súd preto preskúmal, či rozhodcovská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a či bola individuálne dojednaná. V predmetnej veci nebola rozhodcovská zmluva obsiahnutá v spleti iných dojednaní zmluvy, resp. zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, ale účastníci ju uzatvorili na samostatnej listine, ktorá bola zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Jej text je určitý a zrozumiteľný, preto má súd za to, že žalobkyni muselo byť zrejmé čo je obsahom tohto právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva nie je v rozpore ani s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko z bodu 3. zmluvy vyplýva, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, teda dojednania rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa nevyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom konaní zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodcovský súd, nevylučuje. Ak preto bola rozhodcovská zmluva dojednaná podľa ust. § 4 ods. 2 ZRK a nevylučuje prípadné riešenie sporov pred súdom, dojednaný rozhodcovský
súd má právomoc rozhodovať vo veci. Navyše, prípadná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa spočívajúca v tom, že v predtlačenom formulári rozhodcovskej zmluvy sú uvedené dva rozhodcovské súdy, je zmiernená dojednaním nachádzajúcim sa v bode 7. zmluvy, podľa ktorého dlžník môže odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Navyše, takéto účinky odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy nepripúšťa nielen zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v ust. § 5 ods. 3 upravuje, že ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, ale aj dojednanie v bode 2 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva má vlastný právny režim ako zmluva, zakladajúca právny vzťah medzi zmluvnými stranami, z ktorého môže v budúcnosti vzniknúť spor. Na základe vyššie uvedeného súd nevzhliadol žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval pochybnosti o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a žalobkyňa mala reálnu možnosť neprijať návrh na uzatvorenie tejto zmluvy bez toho, aby bolo ohrozené uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy.
3. Návrh bol však dôvodný v časti, pokiaľ žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovské rozsudky z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne prepisy na ochranu práv spotrebiteľa.
4. Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nebola dojednaná priamo v spotrebiteľskej zmluve, ale v čl. 14 nazvanom „Sankcie“ bod 14. 1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úver spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Zmluvnú pokutu možno dojedať len písomne, pričom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Všeobecné obchodné podmienky predložené rozhodcovskému súdu neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute. Zmluvnú pokutu možno uzavrieť buď samostatne, alebo ako súčasť zmluvy, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemožno považovať za písomné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, pokiaľ tieto nie sú podpísané zmluvnými stranami. Navyše zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda musí spĺňať prísne obsahové náležitosti podľa ust. § 9 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zároveň musí byť aj v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o zmluvnej pokute žalovaný zakomponoval do všeobecných obchodných podmienok, obsah ktorých žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť, takže sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Pri spotrebiteľskom úvere nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené priamo v zmluve. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto rozhodcovský súd nemohol žalobkyňu zaviazať aj na zaplatenie zmluvnej pokuty.
5. Zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje na základe žaloby zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti. V danom prípade boli v obidvoch konaniach, z ktorých vzišli rozhodcovské rozsudky, porušené právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, preto súd zrušil rozhodcovské rozsudky v plnom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v súvislosti s týmto konaním žiadne nevznikli.
7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 663,- eur (2 x 331,50 eur podľa Položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov) rozhodol súd podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) v spojení s § 2 ods. 2 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch, keďže žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a jej návrhu bolo vyhovené, a preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere tak žalobkyňa, ako aj žalovaný mali záujem (vôľu) uzavrieť úverový zmluvný vzťah s obsahom, ktorý vymedzuje písomné vyhotovenie zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyhotovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj z jej obsahu vyplýva, že zmluvné dojednania nemajú povahu „bežných“ všeobecných obchodných podmienok, ktoré predstavujú samostatný a oddelený dokument. Technické vyhotovenie zmluvy a zmluvných dojednaní je také, že aj priemernému
spotrebiteľovi jednoznačne demonštrujú, že tvoria jeden celok. Zmluva (tvorená aj zmluvnými dojednaniami) má písomnú formu a je žalobkyňou podpísaná. K záveru súdu, podľa ktorého dojednanie zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach je neprípustné nie je zdôvodnené žiadnou právnou normou, pritom už z výkladu ust. § 53 ods. 1 OZ vyplýva, že dané ustanovenie sa bude aplikovať na tie ustanovenia zmluvného vzťahu, ktoré sa stávajú súčasťou samotným uzavretím zmluvy bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť rozhodnúť, či do neho budú zahrnuté. To znamená, že pôjde o individuálne nedohodnuté ustanovenia, teda v praxi aj ustanovenia zahrnuté v zmluvných dojednaniach. Prípustnosť dojednania sankcií v zmluvných podmienkach vyplýva aj z výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, kedy možno dospieť tiež k tomu, že dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi sankciu za neslnenie jeho záväzku nebude neprijateľným, ak táto sankcia nie je neúmerne vysoká. Citované ustanovenie pritom predpokladá, že pôjde o individuálne nedohodnuté ustanovenie. Súčasne napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj preto, nakoľko ten rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu, hoci sa dôvody zrušenia týkajú len nároku na zmluvnú pokutu.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/372/2014 je návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov.
11. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd Žilina, sp. zn. RK-PC-1190/14-EK zo dňa 5.9.2014 a sp. zn. RK- PC-1018/14-LP zo dňa 8.9.2014 a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za návrh v sume 663 eur na účet Okresného súdu Galanta do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiadal dodať už len nasledovné:
14. V zmysle ust. § 544 ods. 1 a 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, pričom podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Všeobecné obchodné podmienky predložené rozhodcovskému súdu neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, nakoľko ustanovenia o zmluvnej pokute žalovaný zakomponoval do všeobecných obchodných podmienok, obsah ktorých žalobkyňa ako spotrebiteľa nemala možnosť ovplyvniť a teda záver súdu prvej inštancie, že sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie považoval odvolací súd za správny.
15. Správnym bol tiež záver súdu prvej inštancie, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní neumožňuje na základe žaloby zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti.
16. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§
387 ods. 1 CPS), keď prvoinštančný súd správne rozhodol i o trovách konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa.
18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).