Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/18/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci starostlivosti o maloletú J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky U. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. republika, P., W. W. A. XXA, prechodne bytom Y. P. XX, P., zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Nám. Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica a otca T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, P., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Radovan Szárszoi, s.r.o. so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, v konaní o úprave styku otca s maloletou, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať.

Súd konanie vo veci z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletú a úpravy styku s maloletou, konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/121/2015. Zároveň žiadal rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Uznesením č.k.31P/121/2015-68 zo dňa 20. 12. 2016 súd vylúčil návrh otca na úpravu styku s maloletou na samostatné konanie.

3. Z vyjadrení otca, matky a opatrovníka maloletej vyplýva, že maloletá pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na maloletú výživným v sume 100 Eur mesačne. Od roku 2010 matka s maloletou žijú dlhodobo v Rakúsku, pričom od 07. 09. 2011 majú vo Viedni aj trvalé bydlisko. Maloletá navštevuje vo Viedni jazykovú strednú školu, zapísaná je však aj na Slovensku v škole, kde vykonáva každý rok rozdielové skúšky. V Rakúsku maloletá navštevuje záujmové krúžky, je tam vedená aj u pediatria. Spolu s matkou žije v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve zamestnávateľa matky. Matka pracuje od roku 2010 vo Viedni, poberá v Rakúsku aj dávku v hmotnej núdzi a prídavky na maloletú. V Rakúsku žije s priateľom, spolu s maloletou plánujú usadiť sa v Rakúsku natrvalo, vzhľadom na lepšie vyhliadky maloletej na štúdium a uplatnenie sa a vzhľadom na dlhoročný vzťah matky s priateľom žijúcim v Rakúsku. Sociálne väzby maloletej a matky na Slovensku sú na nižšej úrovni, nakoľko pracovné a školské vzťahy sa vyvíjajú výlučne v Rakúsku. S rodinou na Slovensku matka s maloletou udržiavajú pravidelné kontakty, najmä v čase prázdnin a sviatkov, počas školského roka chodia na Slovensko nepravidelne.

4. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a

rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

7. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1 (konanie o rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva), ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

8. Podľa čl. 13 ods. 1 nariadenia, ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa, právomoc nemožno založiť podľa článku 12 (dohoda o súdnej právomoci), právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

9. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Podľa prvej vety bodu 12 nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti.

11. Aby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania, na splnenie ktorých súd prihliada kedykoľvek za konania. Jednou z podmienok konania je aj existencia súdnej právomoci. Nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý keď súd zistí, nemôže vo veci konať a konanie musí zastaviť. V prípade veci s cudzím prvkom, ktorá môže byť daná s ohľadom na účastníkov konania alebo vzhľadom na predmet sporu, či iné okolnosti, súd postupuje podľa mnohostranných, či bilaterálnych zmlúv, ktorými je štát viazaný.

12. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorom sa otec maloletého domáha úpravy styku s maloletou. Rodičia maloletého dieťaťa i dieťa sú slovenskými štátnymi občanmi. Matka s maloletou žije dlhodobo v Rakúskej republike, otec na Slovensku. Nakoľko ide o konanie o úpravu styku s cudzím prvkom a Rakúsko i Slovensko sú členmi Európskej únie, súd aplikoval v danej veci nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

13. Pre určenie právomoci v tomto konaní je potrebné vychádzať z čl. 8 Nariadenia, ktoré zakotvuje všeobecnú právomoc vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností, ktorá je daná obvyklým pobytom dieťaťa v čase začatia konania. Výnimky z všeobecného princípu právomoci ustanovujú čl. 9, 10, 12 a 13 Nariadenia. V čl. 9 Nariadenia je upravené zachovanie právomoci počas trojmesačného obdobia po presťahovaní dieťaťa do iného členského štátu. Čl. 10 rieši súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa. Čl. 12 upravuje dohody o súdnej právomoci a čl. 13 priznáva právomoc súdom členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť. Vychádzajúc z odbornej literatúry a súdnej judikatúry pojem obvyklý pobyt nie je presne definovaný v žiadnej právnej norme. Za obvyklý pobyt nie je možné automaticky považovať trvalý pobyt alebo bydlisko maloletého dieťaťa. Obvyklý pobyt nemožno stotožniť ani s výrazom bydlisko, ktorého súčasťou je úmysel v mieste bydliska sa zdržiavať. Skutočnosť, kde má maloleté dieťa obvyklý pobyt je potrebné určiť na základe súhrnu

osobitných skutkových okolností každého prípadu, pričom obvyklým pobytom maloletého dieťaťa by malo byť miesto dieťaťa, ktoré zohľadňujúc rodinné, školské, sociálne väzby dieťaťa zosobňuje centrum jeho každodenného života.

14. Konanie o úpravu styku otca s maloletou sa začalo podaním návrhu otca maloletej na tunajší súd. Z predložených listinných dôkazov má súd preukázané, že maloletá sa dlhodobo od roku 2010 zdržiava v Rakúsku, kde žije aj v súčasnosti v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Maloletá v Rakúsku navštevovala päť rokov základnú školu, v súčasnosti gymnázium, ovláda nemecký jazyk plynule. Na Slovensku vykonáva v škole len rozdielové skúšky. V Rakúsku navštevuje záujmové krúžky, má tam svojho detského lekára, vytvorené sociálne väzby, kamarátske vzťahy. Matka maloletej žije v Rakúsku s dlhoročným priateľom, je v Rakúsku dlhodobo zamestnaná, ovláda nemecký jazyk plynule. Z rakúskeho sociálneho systému sú jej poskytované štátne dávky. Matka aj maloletá majú úmysel usadiť sa v Rakúsku natrvalo, na Slovensko sa vracajú nepravidelne. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že miestom, ktoré pre maloletú zosobňuje centrum jej každodenného života a štátom obvyklého pobytu maloletej je Rakúsko, kde sa maloletá každodenne vzdeláva, má záujmovú činnosť, vytvorené sociálne väzby s kamarátmi, spolužiakmi, ako i stabilné rodinné prostredie.

15. Súd ďalej skúmal vyššie uvedené výnimky z určovania právomoci a zistil, že v danom prípade nie je splnený ani jeden z princípov určených v čl. 9, 10, 12, 13 Nariadenia. Čl. 9 Nariadenia nie je možné v danom prípade aplikovať, nakoľko od presťahovania maloletej do rakúska uplynula viac ako trojmesačná doba, v ktorej otec maloletej nepodal návrh na úpravu styku. Maloletá nie je v Rakúsku držaná ani neoprávnene, čo vylučuje aplikáciu čl. 10 Nariadenia. V prípade dohody o súdnej právomoci podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, musí súd konštatovať, že je splnená podmienka uvedená v čl. 12 ods. 3 písm. a) Nariadenia. Dieťa má podstatnú väzbu aj k Slovenku, nakoľko je slovenským štátnym príslušníkom a obaja rodičia, ako nositelia rodičovských práv a povinností sú tiež slovenskí štátni príslušníci. Avšak nie je splnená podmienka daná čl. 12 ods. 3 písm. b) Nariadenia, pretože v čase začatia konania nebola prijatá právomoc slovenského súdu výslovne ani iným jednoznačným spôsobom. Ohliadnuc od uvedenej skutočnosti je súd toho názoru, že v danom prípade by dohoda o súdnej právomoci nebola v záujme maloletého dieťaťa, a to s poukazom na kritérium blízkosti, ktoré je s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa prvoradým kritériom pri určovaní právomoci (bod 12 Nariadenia). Súd je toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby konanie o úprave styku s maloletou bolo vedené na súde, v členskom štáte ktorého má maloletá obvyklý pobyt, a to z dôvodu potreby vykonania rozsiahleho dokazovania vo veci, sociálneho zisťovania aj v rodine maloletej, nielen u otca a vykonania pohovoru, resp. výsluchu maloletého dieťaťa.

16. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodovať v konaní o úprave styku k maloletej majú súdy podľa obvyklého pobytu maloletej, teda súdy v Rakúsku. Súd preto s poukazom na čl. 17 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v tomto konaní a konanie v zmysle § 9 zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).