Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. O., nar. XX.XX.XXXX, procesne zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: otca H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - E., U H. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Editou Lehockou, advokátkou so sídlom Šaštín - Stráže, Štúrova 1267 a matky E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. C., D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Malacky, Záhorácka 11/A, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 11P/20/2015-200, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že ponecháva maloletého v osobnej starostlivosti matky a oprávňuje oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Rozširuje styk otca s maloletým H. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým vždy v nepárnom týždni od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 07.30 hod., a od stredy v párnom týždni od 16.00 hod. do piatku do 07.30 hod. v párnom týždni a to tak, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po realizácii styku v určenom čase maloletého odovzdá do školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje.

III. V čase vianočných, veľkonočných, jarných a letných prázdnin má pred bežnou úpravou prednosť nasledovná úprava styku: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. nasledujúceho roka, ďalej každý kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do Veľkého piatku do 18.00 hod. a Veľkonočný pondelok od 13.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok vždy od pondelka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod., každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletého prevezme a odovzdá ho v mieste bydliska matky.

IV. Každý rodič je povinný odovzdávať druhému rodičovi v písomnej forme všetky podstatné informácie týkajúce sa maloletého.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. 9P/95/2012-41, zo dňa 09.01.2013.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletého H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý týždeň v roku od štvrtka v nepárnom týždni od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 8.00 hod. a od stredy v párnom týždni od 16.00 hod. do piatku v párnom týždni do 8.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý týždeň v roku v párnom týždni od pondelka od. 8.00 hod. do stredy v párnom týždni do 16.00 hod. a od piatku v párnom týždni od 8.00 hod. do nasledujúceho štvrtka v nepárnom týždni do 16.00 hod. s tým, že rodičia sú oprávnení a povinní preberať a odovzdávať si maloletého navzájom vždy v mieste bydliska toho rodiča, kde sa bude dieťa momentálne nachádzať. ďalej súd upravil styk rodičov s maloletým H. počas Vianočných sviatkov tak, že každý párny rok matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a otec od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. a každý nepárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a matka od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy vo Veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a matka vždy vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy vo Veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a otec vždy vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod.a počas letných prázdnin každoročne je otec oprávnený stretávať sa s maloletým prvé dva júlové týždne , vždy od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a prvé dva augustové týždne , vždy od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým druhé dva júlové týždne , vždy od nedele od 17.00 hod. do pondelka do 10.00 hod. a druhé dva augustové týždne, vždy od nedele od 17.00. hod. do pondelka do 10.00 hod. s tým, že úprava styku má prednosť pred striedavou osobnou starostlivosťou. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- EUR mesačne splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku a rodičia sú oprávnení a zároveň povinní informovať sa navzájom o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať si vzájomne správy o aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vždy pri predávaní dieťaťa od jedného druhému rodičovi. Napokon určil, že maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese ako matka. Týmto súd zmenil rozsudok OS Senica sp.zn. 9P/95/2012-41 zo dňa 9.1.2013 a o trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Posledným výrokom napokon štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % od oboch rodičov rovnodielne.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a opatrením č. 186/2013 Z.z., vecne svoje rozhodnutie zdôvodňoval tým, že otec sa návrhom doručeným 21.04.2015 domáhal zverenia maloletého H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ďalej len SOS) so striedaním po týždni, pričom návrh odôvodňoval tým, že v súčasnosti sa s ním stýka na základe rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 09.01.2013, čo mu však v dostatočnej miere neumožňuje pozitívne ovplyvňovať zdravý fyzický aj duševný vývoj maloletého a rád by sa synovi naplno venoval, čo pri súčasnej úprave nie je možné. Matka so zverením do striedavej osobnej starostlivosti zásadne nesúhlasila, keď je toho názoru, že nie sú splnené predpoklady pre jej nariadenie, rodičia spolu vôbec nekomunikujú a otec by v tomto veku dieťaťa nemal na duševný vývoj dieťaťa pozitívny vplyv. Po vykonaní dokazovania okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k.11 P/20/2015-54 zo dňa 19.8.2015, ktorým zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu syna sumou 80,- eur mesačne, toto rozhodnutie však na základe odvolania matky Krajský súd v Trnave zrušil a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie na vhodnosť režimu striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd takto doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 20/2016 znalca z odboru psychológie PhDr. Igora Obucha a zistil, že maloletý má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, a obaja rodičia sú pre neho dôležití, zároveň potvrdil neschopnosť rodičov spolu komunikovať. Znalec navrhol, aby sa maloletý s otcom stretával viac ako doteraz, pričom by však nemalo ísť o model 7 dní u jedného a 7 dní u druhého ( pretože maloletý nechce, aby bol sklamaný ani jeden z rodičov) a navrhol, aby sa maloletý stretával s otcom napr. jeden

týždeň od štvrtka do pondelka a druhý týždeň od stredy popoludnia do štvrtka resp. piatku rána, pričom znalec prihliadol na želanie maloletého a uviedol, že z hľadiska potrieb maloletého nie je rozhodujúce, či sa tento model bude nazývať SOS alebo inak, dôležité je, aby fungoval k spokojnosti maloletého. Poukázal na vnútorný konflikt, ktorý maloletý prežíva z dôvodu, že má k obom rodičom dobrý vzťah, no zároveň veľmi jasne vníma, že každý z jeho rodičov chce niečo iné, a zároveň rodiča nie sú spolu schopní komunikovať, čo vytvára pre maloletého ťažko riešiteľnú situáciu. Znalec analyzoval osobnosť oboch rodičov a nezistil u žiadneho z nich také charakteristiky, ktoré by znemožňovali mať dieťa v osobnej starostlivosti, pričom konštatoval, že ani jeden z rodičov nie je lepší ako druhý.

3. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrhu otca možno vyhovieť len čiastočne a to najmä s poukazom na závery znaleckého posudku a s prihliadnutím na doteraz realizovaný styk otca s maloletým preto súd rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia čím oproti doterajšej úprave počet dní bez spania sa otcovi zníži o tri až štyri dni ( čo závisí od počtu dní v mesiaci ) a počet dní so spaním sa mu zvýši o tri až štyri dni ( čo tiež závisí od počtu dní v mesiaci a toto nebude prílišný zásah do stereotypu dieťaťa , ktoré je na určitý režim už navyknuté. Zároveň vzhľadom na neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať súd upravil osobitne, ktorý z nich bude mať kedy dieťa v starostlivosti počas vianočných a veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin, a to tak, aby vzhľadom na rovnaké citové väzby maloletého k obom rodičom tieto voľné dni trávili s maloletým rovnakom rozsahu, ktorá úprava bude mať prednosť pred osobnou striedavou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je toto rozhodnutie v záujme mal. H., a malo by spôsobiť celkové ukľudnenie maloletého a jeho rodičov navzájom, pretože momentálna nevyriešená situácia na maloletého pôsobí zaťažujúco, tento sa snaží za každú cenu obom vyhovieť ako konštatuje i znalec v záveroch svojho posudku. Pokiaľ ide o neustálu výmenu prostredia v ktorom dieťa vyrastá, toto nebude na ujmu mal. H., pretože je na takúto formu starostlivosti už zvyknutý a cíti sa dobre ako u matky, tak aj u otca, čo napokon potvrdila aj kolízna opatrovníčka. Jediné , čo zrejme má nepriaznivý vplyv na dieťa, je nedostatok komunikácie medzi jeho rodičmi, ktorý fakt však už tu existuje od ich rozchodu, avšak tento jediný nedostatok v danej veci nemôže byť prekážkou určenia striedavej starostlivosti. Súd mal tiež za to, že otec dieťaťa je nepochybne na tom materiálne a finančne lepšie ako jeho matka a môže počas doby, kedy bude dieťa u neho, poskytnúť mu lepšie zaistenie jeho potrieb a to nielen z materiálnej stránky ale aj duševnej, pretože je nepochybné, že počas styku sa otec dieťaťu venuje, naučil ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby, do prírody, hrajú sa hry, zatiaľ čo matka je momentálne na MD s malým novonarodeným dieťaťom, takže z jej strany sa toľkej pozornosti mal. H. momentálne neujde. Súd tiež v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine mal za to, že je namieste uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého v sume 80,- eur mesačne, pretože aj napriek skutočnosti, že dieťa budú mať obaja rodičia v osobnej starostlivosti po rovnaký čas v mesiaci, matka dieťaťa je momentálne na materskej dovolenke a jej pracovné príležitosti sú týmto obmedzené. Preto porovnaním výživného, plateného otcom doposiaľ v sume 150,- eur s prihliadnutím na čas osobnej starostlivosti každého s rodičov, považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa a tiež možnostiam a schopnostiam otca výživné v sume 80,- eur, keď otec je súkromný podnikateľ, za rok 2014 vykázal príjem v sume 88,95 eur netto mesačne, býva s rodičmi, kde platí všetky platby spojené s bývaním v sume cca 500,- eur mesačne, spolu sa stravujú. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok z Rakúska v sume 430,- eur mesačne a tiež rodinné prídavky na mal. H. v sume 105,- eur a na ostatné dve deti rodinné prídavky zo SR v sume po 23,52 eur na každé dieťa. Naďalej býva spolu s druhom a deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorým neprispievajú na spoločnú domácnosť žiadnou sumou.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého iba čo do úpravy rodičovských práv a povinností s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol, pričom si zároveň uplatnila trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) a § 62 ako aj § 2 CMP, poukazovala tu najmä na skutočnosť, že napriek tomu, že v konaní vypracovaný znalecký posudok neodporučil zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, okresný súd sa nestotožnil s názorom znalca a rovnako ani s názorom procesného opatrovníka maloletého, ktorý rovnako zverenie do striedavej osobnej starostlivosti neodporúčal, pričom podľa matky takéto zverenie nie je v záujme maloletého, vychádzajúc pritom z názoru maloletého, znalca aj kolízneho opatrovníka. Neobstojí tu ani zdôvodnenie, že je jedno ako sa zverenie bude nazývať, keďže so zverením dieťaťa do SOS prichádzajú aj isté práva a povinnosti, ktoré súd vymedzil aj vo výroku rozsudku (najmä povinnosť rodičov odovzdávať si pri preberaní dieťaťa aj informácie o ňom), čo v uvedenom prípade nie je možné, keďže spolu rodičia vôbec nekomunikujú. Matka v odvolaní označila

model nastavený sudcom ako nereálny, pre mal H. nevhodný pričom zároveň poukázala na judikatúru považujúcu neustálu výmenu prostredia, v ktorom dieťa vyrastá za nevhodnú, ktorá sa môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že z rozsudku nie je zrejmé, čo má súd na mysli pokiaľ upravil styk počas vianočných sviatkov, keďže tento výraz sa nezhoduje s výrazom vianočné/zimné prázdniny a preto úpravu styku rodičov s maloletým považovala za zmätočnú. Vianočné prázdniny sú v školskom ponímaní od 22.12. do 06.01. Matke nie je zrejmá úprava dňa 22.12. pokiaľ pripadne na pracovný deň a tiež úprava od 02.01 do 07.01. nasledujúceho roka, kedy sú tiež vianočné prázdniny, no súd ani jeden z týchto dní neupravil, čo však urobiť mal. Pokiaľ sa úprava mala týkať sviatkov, mali byť v zimnom čase upravené len dni 24., 25., 26., 12., 01.01.- 06.01., pretože práve tieto dni sú v SR sviatky. Úpravy nastavené súdom prvej inštancie preto v tejto časti považovala za zmätočné resp. i nevykonateľné. Rovnako na tento problém poukázala i pri veľkonočných sviatkoch, kde sú sviatky upravené len čiastočne a neriešia školské prázdniny dieťaťa, ktoré sú od Zeleného štvrtku až do utorka, hoci súd vyriešil úpravu styku len vo Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok, kedy rovnako nedošlo ani k úprave čo sa stane s dieťaťom po 17.00 hod. vo Veľkonočnú nedeľu až do 10.00 hod. Veľkonočného pondelka. Pokiaľ ide o letné prázdniny, matka nesúhlasila s úpravou styku otca v oboch letných mesiacoch po dva týždne, keďže samotný maloletý sa vyjadril, že nechce byť u otca 7 dní v kuse, a aj znalec nastavil model stretávania sa otca s maloletým tak, aby tento u neho nebol viac ako 4 dni a nieto ešte 14 dní. Ďalej matka poukázala na technickú stránku odovzdávania maloletého podľa napadnutého rozsudku, keď nie je možné odovzdávanie a preberanie maloletého v mieste bydliska toho rodiča kde sa bude dieťa momentálne nachádzať o 08.00 hod., keďže maloletý je školopovinný a je to práve čas začiatku vyučovania, kedy by sa maloletý mal už nachádzať v škole a nie v mieste bydliska rodiča, zvlášť keď otec býva v H., čo je 13 km od miesta školy. Pokiaľ matka má dieťa o 08.00 hod. ráno odovzdať v školský deň otcovi, pričom súčasne mu podať informácie o maloletom, neexistuje potom spôsob, akým by bolo možné dieťa v zmysle napadnutého rozsudku dostať do školy včas a riadne na vyučovanie. Matka nesúhlasila ani s určením výživného vytýkajúc súdu nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd vychádzal z vykázaného príjmu otca za rok 2014 vo výške 88,95 eur mesačne, pričom za rok 2015 a 2016 jeho príjem ani nezisťoval, rovnako ako nezisťoval potreby dieťaťa. Pokiaľ potom súd vychádzal z toho , že otec hradí v rodičovskom dome platby vo výške 500 eur mesačne, je proti zákonom matematického výpočtu, aby otec z vyššie označeného príjmu takéto výdavky hradil a zároveň bol podľa rozsudku schopný nielen prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne ale aj finančne zabezpečovať maloletého po dobu jeho osobnej starostlivosti. Ako ničím nepodložené matka označila tvrdenie súdu, že otec je na tom materiálne a finančne lepšie ako matka dieťaťa, ktorá je t.č. na materskej dovolenke, pretože súdom zistené majetkové možnosti otca tomuto nezodpovedajú, tiež nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal keď konštatoval, že počas styku otca s maloletým sa otec dieťaťu venuje, naučil ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby do prírody, hrajú sa hry, a matka je momentálne na materskej dovolenke s malým novonarodeným dieťaťom, čiže z jej strany sa toľkej pozornosti maloletému H. momentálne neujde. Matka poukázala na to, že rozsudok vykazuje viaceré skutkové nezrovnalosti ( napr. označil jej manžela druhom, dieťa, o ktoré sa stará nie je novorodencom, ale už presiahlo rok života a pod.). Na základe uvedených skutočností považovala rozhodnutie za zmätočné, neurčité, keď súd podľa nej rozhodoval na základe svojho vnútorného pocitu, ktorý sa však nestretol s podporou ani u znalca ani u opatrovníka ani u matky či u dieťaťa samotného.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho v celom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru vychádza zo znaleckého posudku, ktorý jednoznačne odporučil rozšírenie stretávania maloletého s otcom, väčšiu účasť otca na školských povinnostiach maloletého, na jeho výchove a vzdelávaní. V rozsiahlom písomnom vyjadrení potom otec spochybňoval tvrdenia matky, poukázal na to, že znalec navrhol model stretávania počas celého týždňa vrátane víkendov, pričom pri stanovení odporučených časových intervalov znalec prihliadal aj na želanie maloletého. S takto odporučeným a nastaveným modelom stretávania sa potom stotožnil súd aj v rozsudku a následne upravil aj styk rodičov s maloletým počas sviatkov a letných prázdnin, ktorá úprava neodporuje zákonnej úprave o striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výhradu matky spočívajúcu v absencii komunikácie medzi rodičmi, otec uviedol, že ide o zámerné a úmyselné správanie sa matky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že jedným z dôvodov prečo matka nesúhlasí s návrhom na zverenie maloletého do SOS je zrejme aj skutočnosť, že ak by maloletý bol zverený do matkinej starostlivosti v súčasnosti, je rodina oprávnená na poberanie rodinných prídavkov z Rakúska, kde manžel matky pracuje. Inak si otec nevie vysvetliť, prečo by matka nesúhlasiaca so zverením maloletého do SOS zároveň navrhla súdu rozhodnúť tak, že maloletý zostane zverený v jej osobnej starostlivosti a súčasne bude rozšírený styk otca s maloletým. Súdom určenú úpravu

styku počas vianočných aj veľkonočných sviatkov považoval za logickú a jednoducho vykonateľnú, a správne upravil súd stretávanie sa rodičov s maloletým i počas letných prázdnin. Poukazoval pritom na skutočnosť, že v súčasnosti je styk maloletého s otcom v lete upravený tak, že spolu trávia 7 dní v mesiaci júl a 7 dní v mesiaci august, kedy spolu absolvujú letnú dovolenku, teda nie je pravdivé tvrdenie matky, že by maloletý s otcom nechcel tráviť dlhšiu dobu. Otec tiež nevidel problém, pokiaľ ide o odovzdávanie a preberanie maloletého vždy v mieste bydliska rodiča, kde sa bude dieťa momentálne nachádzať ohľadom miesta sa pritom rodičia môžu dohodnúť, otec ho môže zaviezť ráno do školy a matka si ho tam po vyučovaní vyzdvihne. Za správne považoval otec aj rozhodnutie o výživnom, keď súd správne prihliadol na skutočnosť, že maloletý bude u matky o štyri dni v mesiaci dlhšie a určil tak výživné 80 eur mesačne, pričom maloletému tiež uhrádza jeho potreby aj mimo súdom určeného výživného.

6. Na toto vyjadrenie zareagovala odvolateľka, ktorá dôrazne poprela, že by dôvodom jej nesúhlasu so striedavou starostlivosťou bola strata možnosti poberania prídavkov na deti z Rakúskej republiky, v ďalšom potom vyvracala tvrdenia otca, a opakovane poukázala na nemožnosť dohody medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci konania. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom rodičov a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne korigovať.

8. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 9. Podľa § 24 ods.2 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

10. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 24 ods.5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Opätovným výsluchom rodičov na odvolacom pojednávaní a oboznámením sa s doloženými listinnými dôkazmi sa tak aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní potvrdila v prevažnej časti správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie potrebných na rozhodnutie o vhodnosti rozsahu, v ktorom sa má otec podieľať na osobnej starostlivosti o maloletého, i keď odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o vhodnosti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Z dokazovanie je tu preukázané, že maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2011. Dieťa je posledným rozhodnutím súdu zo dňa 9.1.2013 podľa rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matke a otec platí na dieťa výživné 150,- eur mesačne. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov konania, otec sa doposiaľ stýka s maloletým v zmysle vtedy určenej úpravy, podľa ktorej má právo styku v rozsahu každého nepárneho týždňa v pondelok,

v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každého párneho týždňa v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19.00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod., počas Vianočných sviatkov vždy 24.12 od 10.00 hod. do 19.00 hod. je maloletý u matky a 25.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. u otca a počas letných prázdnin má otec upravený styk s maloletým v prvý júlový aj prvý augustový týždeň. Z vyjadrení účastníkov vyplýva, že takto upravený styk sa realizuje bez vážnejších problémov, rodičia pritom neprichádzajú do kontaktu, keďže spolu nekomunikujú. Z dokazovania ďalej vyplýva, že obaja rodičia majú so synom vytvorené silné citové väzby a otec má eminentný záujem podieľať sa v čo možno najväčšom rozsahu na starostlivosti a výchove svojho jediného syna. Znalec, ustanovený v predmetnom konaní, nezistil u otca ( ani u matky) žiadne osobnostné vady, brániace osobnej starostlivosti o maloletého a jednoznačne odporučil súdu rozšírenie styku otca s maloletým, ktoré považuje za prospešné pre maloletého. Za nevhodný pritom označil znalec klasický model striedania dieťaťa po týždni a odporučil napr. jeden týždeň od štvrtka do pondelka a druhý týždeň od stredy popoludnia do štvrtka, resp. piatku rána. Po preskúmaní spisového materiálu a vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov, ani odvolací súd nemal dôvod ignorovať závery znalca a zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že názor znalca rešpektuje a zároveň v záujme maloletého bude rozhodnutie upravujúce styk dieťaťa s otcom vždy v nepárnom týždni od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 07.30 hod., a od stredy v párnom týždni od 16.00 hod. do piatku do 07.30 hod. v párnom týždni, pričom však maloletého treba ponechať v osobnej starostlivosti matky, keď na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, považoval odvolací súd za vhodnejšie ponechanie dieťaťa v osobnej starostlivosti matky pre úplnú absenciu komunikácie rodičov, keď možno dôvodne predpokladať, že striedavou osobnou starostlivosťou by sa už teraz veľmi narušené vzťahy rodičov ešte vyhrotili. Súčasne odvolací súd vzal do úvahy vyjadrenia znalca, podľa ktorých maloletý mal doteraz málo času, aby zažil stabilitu a istotu v rámci rodinných vzťahov, čo by mu dodávalo pocit „základnej istoty“, na inom mieste tiež znalec uvádza, že sa u dieťaťa vyskytli známky poukazujúce na zvýšený pocit subjektívnej neistoty a zvýšenú túžbu po podpore a bezpečí, pričom odvolací súd bol toho názoru, že treba preto maloletému v tomto smere napomôcť a keďže nateraz dieťa skutočný domov pociťuje u matky, nepovažoval za nevyhnutné ho o tento pocit istoty obrať. Na druhej strane sa odvolací súd v zásade stotožnil s modelom styku otca s maloletým tak, ako bol nastavený súdom prvej inštancie, avšak s nutnosťou opravy technickej stránky preberania a odovzdávania dieťaťa v pracovných dňoch ráno, ktorú požiadavku matky vyjadrenú v odvolaní považoval za dôvodnú, pretože maloletý je školopovinný a nie je tak celkom dobre realizovateľné jeho preberanie a odovzdávanie o 8.00 hod. kedy už dieťa musí byť v škole, čomu potom odvolací súd prispôsobil hodinu a miesto odovzdávania dieťaťa ako je uvedené vyššie. S miernymi úpravami napokon bola ponechaná resp. doplnená aj osobitná úprava styku otca s maloletým v čase vianočných, veľkonočných, jarných a letných prázdnin a to tak, aby si prítomnosti maloletého mohol v tomto čase užívať každý z rodičov približne v rovnakom rozsahu a naopak, aby si maloletý mohol v rovnakom rozsahu užívať každého z rodičov, ku ktorým obom má maloletý silné citové väzby a niet žiadneho dôvodu ukrátiť ho v porovnaní s druhým rodičom o spoločné trávenie sviatočných alebo prázdninových dní. Odvolací súd vychádzal tiež z toho, že práve v tomto období sa naskytá rodičom možnosť poskytnúť dieťaťu to najlepšie zo svojho osobného vplyvu, pretože práve v tomto čase sa môžu intenzívnejšie dieťaťu venovať a robiť s ním také aktivity, na ktoré inokedy pri plnení pracovných a školských povinností niet dostatok časového priestoru. Odvolaciu námietku matky, ktorá považovala rozšírenie styku otca s maloletým v čase letných prázdnin na dva kalendárne týždne v júli aj auguste za neprimerane veľa a v rozpore so závermi znalca, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú berúc v úvahu, že maloletý je aj v súčasnosti u otca v oboch letných mesiacoch po jednom celom týždni a pokiaľ ide o výhrady znalca k dĺžke trvania styku otca s maloletým, tento síce neodporúčal model styku otca s maloletým v trvaní 7 dní ( skôr do 4 dní), ovšem tým mal na mysli bežnú úpravu styku, zatiaľ čo k prázdninám sa znalec osobitne nevyjadroval. Odvolací súd z vykonaného dokazovania pritom nezistil žiadnu prekážku, ktorá by bránila otcovi stráviť s maloletým polovicu letných prázdnin, keď naopak, aj takto rozšírená úprava styku sa ukazuje byť v záujme maloletého.

13. Za neopodstatnenú potom tiež odvolací súd považoval doterajšiu úpravu, podľa ktorej by zastupovať maloletého mohla iba matka ( toto právo nie je viazané na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti). Podľa § 28 ods. 1,2, 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a

povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. V uvedenom prípade obaja rodičia majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a odvolací súd nevidel u otca žiadne také dôvody, pre ktoré by mal byť v iných svojich rodičovských právach ( než osobnej starostlivosti) obmedzený. Preto oprávnil oboch rodičov na zastupovanie a správu majetku maloletého v bežných veciach.

14. Vzhľadom na nedostatok komunikácie medzi rodičmi vychádzajúc z ust. § 24 ods.5 Zákona o rodine, s prihliadnutím na okolnosti uvedeného prípadu súd rodičom zároveň uložil povinnosť informovať sa navzájom o maloletom v písomnej forme o všetkých podstatných veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Rozsah takejto písomnej informácie bude závisieť od konkrétnych udalostí, ktoré sa odohrali počas pobytu dieťaťa u toho-ktorého rodiča ( napr. zdravotný problém, užívanie liekov, stav prípravy do školy a pod.), pričom je na každom rodičovi, aby si zvolil spôsob odovzdávania takejto písomnej informácie buď prostredníctvom maloletého pri jeho preberaní, prípadne vhodením do poštovej schránky a pod., dôležité je splniť si túto povinnosť tak, aby sa druhý rodič k informácii dostal včas.

15. Pokiaľ ide o výživné, treba za správny považovať záver súdu prvej inštancie o potrebe určenia otcovi povinnosti platiť výživné prihliadajúc na to, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa stará a tiež s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam povinného rodiča i odôvodneným potrebám maloletého. Odvolací súd, berúc do úvahy kritériá určenia výživného v zmysle § 62 Zákona o rodine, vychádzal zo zistení, že maloletý je žiakom 1. triedy ZŠ, je zdravý, má zvýšené náklady v súvislosti s návštevou futbalového krúžku ( kde platí kopačky, dres, registračný poplatok ) a nosením dioptrických okuliarov ( za okuliare a sklá matka zaplatila 140,- eur), inak má bežné výdavky dieťaťa jeho veku. Matka poberá materský príspevok 400,- eur a má okrem maloletého H. ešte tri ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom poberá na ne rodinné prídavky, z toho na 2 najstaršie deti po 23,52 eur, na tretie dieťa vo výške 320,- eur z Rakúska a aj na posledné dieťa má priznaný z Rakúska rodinný prídavok od 1. januára vo výške 170,- eur mesačne. Matka žije a hospodári s manželom, ktorý je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 1.250,- eur. U otca, ktorý okrem mal. H. nemá inú vyživovaciu povinnosť, bolo zistené, že jeho príjmom je minimálna mzda 435,- eur brutto, avšak má finančné úspory zarobené prácou v zahraničí, tiež predajom prevádzky v minulom roku a napokon disponuje aj zdedeným majetkom, preto podľa jeho vyjadrenia mu platenie výživného nerobí problém a bude akceptovať súdom určené výživné. Odvolací súd preto s prihliadnutím k takto zisteným pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého, tiež s prihliadnutím k tomu, že otec má rozšírený styk oproti doterajšej úprave, takže jeho podiel na osobnej starostlivosti o dieťa je väčší než v minulosti, považoval za primerané výživné v sume 100,- eur mesačne, s tým, že otec navyše preukázateľne synovi prispieva na výživu aj inou formou.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % od oboch rodičov rovnodielne zostáva nedotknuté, keďže odvolanie proti nemu podané nebolo a navyše takéto rozhodnutie o náhrade trov konania štátu je správne.

17. Súčasne odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 52 v spojení s § 58 a ust. § 396 ods. 1 aj o trovách odvolacieho konania, ktorých náhradu si v konaní uplatnila právna zástupkyňa matky, a to tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže tu nebol dôvod na aplikáciu výnimky z tohto pravidla v zmysle § 53 až 55 CPM.

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.