Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-197-2015.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: AB Tax Consulting, k.s., Legionárska 1, Bratislava 831 04, IČO: 35 886 404, zast.: JUDr. Miroslav Ištok, advokát, Francisciho 1, Bratislava 811 08, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava 852 01, IČO: 35 704 713, zast.: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Jesenského 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, o zaplatenie 5.676,16 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.676,16 EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 18.10.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.04.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.676,16 EUR s prísl. titulom nezaplatenia faktúry za poskytovanie poradenstva.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní poradenstva /Mandátna zmluva/, ktorú dňa 9.10.2006 uzatvoril ako mandatár a žalovaný ako mandant (ďalej len „zmluva“), poskytoval poradenstvo v rozsahu uvedenom v článku I. zmluvy. Účastníci zmluvy si dohodli odmenu mandatára na paušálnu mesačnú sumu za kalendárny mesiac vo výške 1.576,71 EUR (47.500,- Sk) + DPH (článok V. zmluvy v znení Dodatku č. 1), čo zodpovedalo 25 hodinám. Mandatár si uplatňoval nárok na odmenu formou vystavenej faktúry za uplynulý kalendárny štvrťrok. K odmene sa pripočítavala aj DPH v zákonom stanovenej sadzbe. Žalovaný výpoveďou zo dňa 21.12.2010 vypovedal zmluvu. Žalobcovi ako druhej zmluvnej strane bola výpoveď žalovaného doručená dňa 7.1.2011 (t. z. v I. kalendárnom štvrťroku), teda výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.4.2011 (prvý deň
nasledujúceho kalendárneho štvrťroka) a skončila dňa 30.9.2011 (t. z. uplynutím 6 mesačnej výpovednej doby). Žalovanému aj vo výpovednej dobe preukazne poskytoval poradenské služby v rozsahu článku I. zmluvy v znení Dodatku č. 1. Doručením výpovede žalovaného však nárok na odmenu mandatára (žalobcu) nebol dotknutý. Preto si ako mandatár v zmysle ust. čl. V. bod 2 v znení Dodatku č. 1 uplatnil nárok na odmenu formou vystavenej faktúry č. 007011 zo dňa 3.10.2011, splatnej dňa 17.10.2011, za kalendárny štvrťrok, t. z. za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2011 a žalovanému ako mandantovi fakturoval paušálnu mesačnú odmenu vo výške 1.576,71 EUR + 20 % DPH za mesiace júl 2011, august 2011 a september 2011, spolu v sume 5.676,16 EUR vrátane DPH. Žalovaný však svoj dlh vo výške 5.676,16 EUR, ktorý má voči žalobcovi titulom nezaplatenej faktúry č. 007011 z 3.10.2011 v lehote splatnosti, t. z. do 17.10.2011 a ani doteraz nesplnil, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalovaný svoj dlh vo výške 5.676,16 EUR, ktorý má voči žalobcovi titulom neuhradenia faktúry žalobcu č. 007011 z 3.11.2011 riadne eviduje vo svojom účtovníctve, keď za roky 2011, 2012, 2013 a 2014 zaslal žalobcovi v zmysle § 29 a 30 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve inventarizáciu pohľadávok na odsúhlasenie.
Nakoľko medzi účastníkmi zmluvy neboli osobitne dohodnuté úroky z omeškania, uplatňuje si úroky v zmysle § 369 ods. 2 Obch. zák.
3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Cb/197/2015-78 zo dňa 13.10.2016 pokračoval súd v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného (VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava 821 08, IČO: 31 378 528) z dôvodu zlúčenia s terajším žalovaným.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedka X.. K. J., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobca ako mandatár uzatvoril dňa 9.10.2006 s pôvodným žalovaným (VB LEASING SK, spol. s r.o.) ako mandantom Zmluvu o poskytovaní poradenstva, predmetom ktorej bolo poskytovanie daňového, účtovného, organizačného a ekonomického poradenstva. K uvedenej zmluve bol dňa 17.4.2007 prijatý Dodatok č. 1. Žalovaný vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa 21.12.2010, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 7.1.2011, teda výpovedná lehota v zmysle čl. VII. ods. 4. Zmluvy v znení Dodatku č. 1 začala plynúť 1.4.2011 (prvý deň nasledujúceho kalendárneho štvrťroka) a skončila dňa 30.9.2011 (uplynutím šesťmesačnej výpovednej doby). Žalobca listom zo dňa 29.7.2011 požiadal žalovaného o zaslanie podkladov. Žalobca listom zo dňa 23.9.2011 zaslal žalovanému stanovisko k fakturácii súvisiacich nákladov na klientov pri ukončovaní zmluvných vzťahov. Žalobca faktúrou č. 007011 zo dňa 3.10.2011 žalovanému vyúčtoval paušálnu odmenu za júl, august a september 2011 v sume 5.676,16 EUR. V dňoch 14.11.2011, 25.10.2012, 20.12.2013 a 21.10.2014 zaslal žalovaný žalobcovi na odsúhlasenie inventarizáciu záväzkov.
6. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2011 žalobca nedodal žalovanému požadované služby. Žalovaný preto neuhradil predmetnú faktúru z dôvodu nesplnenia predmetu zmluvy, čo žalobcovi oznámil emailom (emailové správy zo dňa 04.10. a 24.10.2011) spolu s tabuľkou, do ktorej požadoval doplniť potrebné údaje (o povinnosti účtovania DPH na jednotlivé položky do modulu Konečné vyúčtovanie). Na emaily však žalobca nereagoval.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.6.2015 uviedol, že o pravosti emailu zo dňa 4.10.2011 má vážne pochybnosti, pričom ak naň žalobca nereagoval, mal žalovaný doručiť svoju žiadosť písomne (doporučenou zásielkou) a to najneskôr bez zbytočného dokladu po doručení faktúry za tretí štvrťrok 2011. Predmetná mandátna zmluva neumožňovala jednostranne odmietnuť úhradu paušálnej odmeny a už vôbec nie emailom. Žalovaný faktúru prijal, zaevidoval vo svojom účtovníctve a vykonal účtovný zápis, pričom výšku svojho záväzku každoročne potvrdil v písomnej komunikácii so žalobcom. Žalovaný z prijatej faktúry odpočítal DPH, ktorú žalobca musel odviesť do štátneho rozpočtu. Tým, že žalovaný vykonal odpočítanie DPH podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. potvrdil, že prijal dodanú službu. Faktúru žalovaný nikdy žalobcovi nevrátil.
8. Žalobca ďalej k veci uviedol, že zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo jednak k vráteniu žalovanej faktúry a ani k reklamácii údajne nedodaných služieb. Zo strany žalovaného bola žalobcovi doručovaná inventarizácia záväzkov, ktorú žalobca vždy potvrdil a zaslal žalovanému. V zmysle prijatého dodatku k uzavretej zmluve žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú odmenu už samotným uzavretím zmluvy. Čo sa týka emailovej komunikácie, ktorá bola predložená žalovaným, žalobca o takejto komunikácii nemá vedomosť. Medzičasom však došlo k výmene počítača a pokiaľ by aj takáto emailová komunikácia bola, žalobca pravidelne na doručené emaily odpovedal. Okrem toho email pochádza z obdobia, kedy došlo k ukončeniu platnosti uzavretej zmluvy. Pokiaľ by žalovaný neobdržal reakciu na uvedený email, mal postupovať štandardne a následne zaslať písomnú reklamáciu. Žalovaný uviedol, že k nároku na zaplatenie príslušnej odmeny nedošlo už uzavretím samotnej zmluvy, bolo by to v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Rovnako zo zmluvy nevyplýva, že by zo strany žalovaného bolo potrebné reklamácie zasielať písomnou formou, rovnako samotná zmluva neuvádza písomnú formu komunikácie. V rámci spolupráce práve táto komunikácia prebiehala formou zasielania elektronickej pošty. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že z jeho strany bola predmetná faktúra zaevidovaná do účtovníctva, avšak služba nebola poskytnutá v potrebnom rozsahu. Čo sa týka samotného rozsahu poskytovaných služieb, k tomu by sa vedel vyjadriť bývalý ekonomický riaditeľ pán J., ktorý v súčasnosti už nie je zamestnancom žalovaného.
9. Žalovaný k veci uviedol, že výpisy z emailov za rôzne obdobia, z ktorých je možné vyvodiť, že v prípade ak emaily neboli doručené z akéhokoľvek dôvodu, emailové servery boli už v tom čase vybavené funkciou, že o nedoručení existovala spätná väzba. Jednalo sa o prekročenú veľkosť obsahu, neprítomnosť, chybu adresy alebo poštového servera na strane prijímateľa. Z toho je zrejmé, že už v čase komunikácie svedka pána J., servery boli takouto funkciou vybavené. Ak žalobca tvrdí, že v treťom štvrťroku 2011 poskytoval žalovanému aj iné služby, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, nakoľko sám uviedol, že všetky služby poskytnuté žalovanému poskytoval výlučne písomnou formou a boli zasielané doporučenou zásielkou. Takýto dôkaz prezentovaný nebol a žalovaný popiera, že s výnimkou tých troch náležitostí, o ktorých bolo v tomto konaní hovorené v treťom štvrťroku 2011, žalobca nemal žalovanému poskytnúť žiadne služby.
10. Svedok X.. K. J. k veci uviedol, že v spoločnosti VB Leasing pracoval v období od júna 2010 do septembra 2015 na pozícii finančného manažéra. O existencii zmluvy sa dozvedel tak, že zo strany žalobcu chodili faktúry, ktorými si účtoval odmenu. V akom rozsahu boli služby poskytované uviesť nevedel, tieto služby u žalobcu možno objednávala kolegyňa (v akom rozsahu tiež uviesť nevedel). V čase plynutia výpovednej lehoty sa ich
spoločnosť sťahovala a potreboval sa stretnúť s pánom D. (konateľom žalobcu) ohľadne poskytnutia služieb. S pánom D. sa mu nepodarilo spojiť, preto dal príkaz, aby faktúra za druhý štvrťrok nebola uhradená. Na to sa pán D. ozval, že nie je uhradená faktúra. Následne sa stretli a dohodli rozsah požadovaných služieb, tie sa mali týkať jednak otázok spojených so zmenou sídla ich spoločnosti, resp. spôsobu účtovania DPH pri jednotlivých obchodných prípadoch. Po skontaktovaní bola uvedená faktúra za druhý štvrťrok ihneď uhradená. Pán D. poskytol v prvej časti dohodnutého rozsahu plnenie v celom rozsahu, čo sa týka druhej väčšej časti, tam bola poskytnutá iba malá časť, ktorá sa týkala refakturácie spôsobenej škody a nákladov od klienta. Posledná emailová komunikácia s pánom Brestovanským sa týkala toho, že faktúra za tretí štvrťrok bude uhradená po tom, čo žalobca dodá aj tú zostávajúcu väčšiu časť týkajúcu sa faktúr a fakturačných položiek. Tým ich komunikácia skončila a žalobca sa ozval až predžalobnou výzvou. Uviedol, že žalobca nevykonal služby týkajúce sa databázy faktúr a fakturačných položiek, ktoré mali byť spracované a doplnené do príslušnej tabuľky. Podľa jeho vedomostí do roku 2011 žiadna spolupráca so žalobcom nebola. Bola poskytnutá iba jedna služba počas plynutia výpovednej lehoty. Dodal, že žalovaný posielal žalobcovi reklamáciu na služby výhradne elektronicky.
11. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
12. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
13. Podľa Článku I. Zmluvy o poskytnutí poradenstva, predmetom zmluvy je poskytovanie poradenstva mandatárom v prospech mandanta v nasledovnom rozsahu: 1. poskytovanie daňového poradenstva, a to najmä: a/ daňové poradenstvo v oblasti daní a poplatkov, b/ daňové poradenstvo v oblasti zákona o dani z príjmov, c/ daňové poradenstvo v oblasti dane z pridanej hodnoty, d/ daňové poradenstvo v oblasti ďalších daní platných na území Slovenskej republiky, e/ ostatné bežné poradenstvo podľa požiadaviek mandanta. 2. poskytovanie účtovného poradenstva 3. poskytovanie organizačného a ekonomického poradenstva.
14. Podľa Článku V. ods. 1. Dodatku č. 1, výška odmeny je stanovená dohodou zmluvných strán, a to zmluvne dohodnutou čiastkou. Táto čiastka sa určí ako súčin počtu hodín odpracovaných v prospech mandanta pri činnosti, ktorá zabezpečuje plnenie predmetu tejto zmluvy a čiastky 1.900,- Sk, pričom minimálna paušálna odmena mandatára za kalendárny mesiac predstavuje čiastku 47.500,- Sk, čo zodpovedá 25 hodinám.
15. Podľa Článku V. ods. 2. Dodatku č. 1, mandatár uplatní nárok na odmenu formou vystavenej faktúry za kalendárny štvrťrok. K odmene sa pripočíta DPH v zákonom stanovenej výške.
16. Podľa Článku VII. ods. 4. Dodatku č. 1, zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať bez udania dôvodu, pričom výpovedná doba je 6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, kedy bola doručená výpoveď druhej strane. Nárok na odmenu mandatára týmto nie je dotknutý.
17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,50 %.
20. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní poradenstva dňa 9.10.2006 (spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 17.4.2007), na základe ktorej vykonával pre žalovaného poradenské služby za paušálnu mesačnú odmenu 1.576,71 EUR + DPH. Žalovaný vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa 21.12.2010, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 7.1.2011, teda výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2011 a uplynula dňa 30.9.2011. Žalobca si uplatnil nárok na odmenu formou faktúry č. 007011 zo dňa 3.10.2011, splatnej dňa 17.10.2011, za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2011 vo výške 5.676,16 EUR vrátane DPH. V konaní žalovaný namietal, že za uvedené obdobie žalobca nedodal žalovanému požadované služby, čo mal žalobcovi oznámiť emailom zo dňa 4.10.2011 a opätovne dňa 24.10.2011 spolu s tabuľkou, do ktorej požadoval doplniť potrebné údaje ohľadom účtovania DPH. Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie predmetnej faktúry č. 007011 zo dňa 3.10.2011 za vykonanú poradenskú činnosť pre žalovaného v období od 1.7.2011 do 30.09.2011 vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že žalobca nevykonával riadne služby v zmysle uzavretej zmluvy, na čo ho žalovaný upozornil emailovými správami zo dňa 4. a 24.10.2011. Žalobca súdu svoj žalobný nárok dostatočne preukázal prostredníctvom uzavretej zmluvy zo dňa 9.10.2006 (vrátane dodatku), faktúry č. 007011 splatnej dňa 17.10.2011 a riadne doručenej žalovanému, ako aj 4 listov žalovaného adresovaných žalobcovi, v ktorých žalovaný v zmysle vykonávania inventarizácie záväzkov potvrdil existenciu záväzku žalovaného podľa faktúry č. 007011 (5.676,16 EUR), a to ku dňu 31.10.2011, 30.09.2012, 30.11.2013 a 30.09.2014. Predmetná faktúra bola riadne zaevidovaná v účtovníctve žalovaného, žalovaný ju žalobcovi nikdy nevrátil, relevantným
spôsobom nerozporoval a ani žalobcovi nereklamoval nedostatočne vykonané služby daňového poradenstva. Žalovaný síce doložil do spisu kópiu emailu zo dňa 4.10.2011, avšak týmto emailom žalobcu len žiadal o doplnenie údajov do stĺpca DPH (áno/nie) v tabuľke so všetkými fakturačnými položkami. Emailom zo dňa 24.10.2011 žalovaný opätovne žiadal doplniť tabuľku podľa predošlého emailu s tým, že bez jej zaslania nemôže uhradiť faktúru za tretí kvartál. Z uvedených emailových správ nevyplýva, že by žalovaný reklamoval nedostatočné vykonanie služieb zo strany žalobcu v období od 1.7.2011 do 30.9.2011 a ani z nich nevyplýva, že boli žalobcovi aj skutočne doručené. Tvrdenie žalovaného, že sa mu po odoslaní emailov nevrátilo oznámenie o nedoručiteľnosti správ, nie je dostatočným dôkazom o tom, že emaily sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu. Žalovaný mal možnosť kontaktovať žalobcu telefonicky, či listovou formou, avšak tieto formy komunikácie dostatočne nevyužil a spoliehal sa výlučne na dve zaslané emailové správy. Uvedené konanie žalovaného súd nepovažuje za reklamáciu vykonaných poradenských služieb žalobcu vzhľadom aj k tomu, že žalobca komunikoval bezprostredne pred uvedenými emailovým správami vo forme listov, ktoré žalovanému doručoval poštou (list zo dňa 29.7.2011 a 23.9.2011). Uvedené dve emailové správy nepreukazujú, že žalobca v rozhodnom čase nevykonával svoju činnosť riadne, alebo vôbec, keďže medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá paušálna odmena pre žalobcu, t.j. išlo odmenu za práce, ktoré nemožno presne časovo odhadnúť, nakoľko sú vykonávané nerovnomerne a nepravidelne. Svedok X.. K. J. síce uviedol, že konateľ žalobcu poskytol v prvej časti dohodnutého rozsahu plnenie v celom rozsahu a v druhej väčšej časti poskytol iba malú časť, ktorá sa týkala refakturácie spôsobenej škody a nákladov od klienta. Avšak jeho výpoveď dostatočne nepreukazuje, že žalobca nevykonával v rozhodnom čase zmluvne dohodnutú činnosť riadne. Žalobca totiž mohol poskytovať výstupy zo svojej činnosti aj iným zamestnancom žalovaného, čo svedok pri výsluchu nevylúčil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny za riadne vykonanú činnosť dohodnutú v mandátnej zmluve v plnom rozsahu za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2011 v zmysle faktúry č. 007011 zo dňa 3.10.2011, splatnej dňa 17.10.2011. Na druhej strane žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť vystavenú faktúru v plnej výške nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,50 % ročne podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.7.2010 do 31.1.2013, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.