Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2C-104-2014.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/104/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu A. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. H. N. X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému Obec Nová Ves, IČO: 00 650 200, zastúpenému JUDr.Jozefom Veselým ,advokátom so sídlom Mierová 1,Veľký Krtíš, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva a to poškodzovaním jeho oplotenia, sťažovaním vstupu na jeho nehnuteľnosti, tienením jeho pozemkov, obťažovaním znečisťovaním, zápachmi spôsobených umiestnením autobusovej zastávky a čakárne a zároveň žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania. Na základe výzvy súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcu doplnil podaním zo dňa 09.09.2014 a to tak, že pôvodný petit žaloby dopĺňa o ďalší petit a to, že žalovaný je povinný odstrániť - premiestniť zástavku - čakáreň SAD. V žalobe žalobca uviedol, že spolu s manželkou sú bezdpodielovými vlastníkmi rodinného domu s.č. 3 spolu s parc. CKN č. XXX, zastavané plochy a nádvorie o výmere 401 m2, parc. CKN č. XXX - záhrada o výmere 1 281 m2 a parc. CKN č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 ,ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre obec a k.ú. H. N.. Žalovaný na susediacej parcele (CKN č. XXX/X) tesne na hranici pozemkov, vedľa vchodu na jeho nehnuteľnosti, umiestnil zástavku - čakáreň SAD, ktorá ako stavba nie je evidovaná. Žalovaný umiestnením zastávky a čakárne v tesnej blízkosti jeho nehnuteľnosti a vstupu na jeho nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom zasahuje do nerušeného užívania nehnuteľností a to najmä tým, že ohrozuje - znehodnocuje jeho oplotenie, sťažuje užívanie vchodu na nehnuteľnosti a obťažuje ho užívaním zastávky a čakárne cestujúcimi (ale nie len cestujúcimi), zdržiavaním sa na zastávke a znečisťovaním zastávky a okolia, dokonca aj výkalmi (vykonávaním potrieb na zastávke) a teda aj znečisťovaním a zápachmi. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaného viac krát vyzval na riešenie problémov a zdržania sa zásahov do jeho vlastníckeho práva aj s návrhom na riešenie. Žalovaný odmietol mimosúdne riešenie a naposledy mu listom zo dňa 04.12.2013 pod č. 115/2013 oznámil, že autobusová zastávka je umiestnená na obecnom pozemku parc. č. 607/2 s tým, že osadená zastávka nezasahuje do jeho pozemku, ktorého je vlastníkom a nie je narušené občianske právo ani Ústava SR. Na základ podania žalobcu zo dňa 07.12.2015, súd uznesením zo dňa 12.01.2016 č.k. 2C/104/2014-61 pripustil zmenu návrhu, že odporca je povinný zdržať sa obťažovania navrhovateľa na jeho (ich) nehnuteľnostiach (v užívaní týchto nehnuteľností) zapísaných v KN Okresného úradu, odboru katastrálneho Veľký Krtíš pre Obec a k.ú. H. N. na LV č. XXX ako parc. registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2 spolu s rodinným domom s.č. X na tejto parcele, parc. č. XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 44 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 1 281 m2 odpadkami a zápachmi ako aj hlukom z autobusovej čakárne a sťažovaním výjazdu z uvedených pozemkov
predmetnou autobusovou čakárňou postavenou - umiestnenou odporcom na parc. č. XXX/X, tesne pri oplotení navrhovateľa a vedľa vstupnej - vchodovej brány na priľahlú pozemnú komunikáciu parc. č. XXX/X alternatívne, že odporca je povinný odstrániť - premiestniť autobusovú čakáreň umiestnený na pozemku parc. č. XXX/X, tesne pri oplotení odporcu parc. registra „C“ č. XXX a vedľa vstupnej brány na pozemky navrhovateľa a to v lehote 15. dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca k žalobe pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX, žiadosť o preloženie autobusovej zastávky - odpoveď datovanú 04.12.2013. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby. Ďalej uviedol, že táto zastávka resp. čakáreň sa nachádza na predmetnom mieste od vtedy, ako sa stal starostom pán S.. Zdôraznil tú skutočnosť, že pokiaľ ide o obťažovanie, je tam obťažovanie v dôsledku nečistôt, sú tam rôzne výkaly, on ich musí odstraňovať, aj odpadky, pretože tam nie je kôš, je tam hluk, pretože tam neustále nejakí občania pijú a je to trvalé. Okrem toho občania, ktorí sa zdržujú v tej čakárni hádžu na jeho pozemok odpadky, rôzne keksy, papiere a tieto odpadky sa tam nazbierajú minimálne raz za týždeň. Taktiež je obťažovaný hlukom, pričom došlo k prípadu, že ho bola navštíviť dcéra s vnučkou a nemohli tam vydržať, taký tam bol hluk. Ďalej poukázal na to, že už privolal aj políciu s tým, že policajti mu uviedli, že toto nie je vec na riešenie pre políciu, aby sa s takouto žiadosťou obrátil na starostu. Priznal tú skutočnosť, že od apríla 2016 došlo k zlepšeniu stavu, pričom občania ktorí pracujú v rámci aktivačných prác ,v okolí čakárne všetko vyzametali, bola tam čisto, akurát neporiadok bol na jeho pozemku. Taktiež uviedol, že dochádza aj k obťažovaniu ohľadom jeho výjazdu motorovým vozidlom. Ďalej uviedol, že autobusy začínajú v obci premávať asi od 5:30 hod.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2014 uviedol, že účastníčkou tohto súdneho konania by mala byť aj Ľ. Z., keďže je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a nejedná sa o bežný úkon v riešení takéhoto problému. Ďalej uviedol, že na základe postavenej žaloby on nie je pasívne legitimovaný, pretože je zrejmé, že obec nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu poškodením jeho oplotenia, znečisťovaním, ani zápachmi, kde v tomto smere ak takúto činnosť vykonávajú konkrétni občania, tak má žalobca iné právne prostriedky na dosiahnutie stavu, ktorým by bolo zamedzené týmto občanom znečisťovať jeho priestranstvo a takéto jeho tvrdenie považuje za všeobecné, nekonkrétne a nepodložené žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami. Ďalej poukázal na to, že rozsudok by mal byť vykonateľný, pričom rozsudok, ktorý navrhuje vyhlásiť žalobca, je podľa jeho názoru nevykonateľný. Po doplnení žaloby žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal k akému obťažovaniu dochádza zápachmi, odpadkami, hlukom, pričom on je právnická osoba, nemôže byť v konaní pasívne legitimovaný, pretože nemôže obťažovať žalobcu takými činnosťami ako to popísal. Taktiež mu ani nemôže znemožňovať výjazd s tým, že nie je ani zrejmé o aký výjazd sa jedná, pretože žalobca ho nešpecifikoval. Ďalej uviedol, že žaloba aj po vykonaní jej zmeny nie je vykonateľná, nakoľko on v prvom eventuálnom petite nie je pasívne vecne legitimovaný v danom spore a čo sa týka eventuálneho petitu, ktorým by mu bola uložená povinnosť odstrániť - premiestniť autobusovú čakáreň umiestnenú na pozemku, táto autobusová zástavka, resp. čakáreň je na uvedenom mieste osadená už niekoľko desiatok rokov, kde tá pozícia resp. poloha, ktorá je zvolená je pre ňu vhodná resp. slúži pre celú obec Nová Ves, umiestnenie tejto autobusovej zástavky je výhodné, či už pre školopovinné deti, alebo pre starších ľudí, ktorí nemusia dochádzať väčšiu vzdialenosť, aby sa dostavili na túto autobusovú zastávku. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno z toho hľadiska, že by on nad mieru primeranú pomerom, mu bránil vo výkone jeho vlastníckeho práva a žiadal súd, aby žalobu zamietol. Žalovaný súdu predložil žiadosť žalobcu zo dňa 27.12.2013 žiadosť o preloženie autobusovej zastávky - odpoveď zo dňa 04.12.2013, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Novej Vsi zo dňa 15.11.2013, uznesenie č. 5/2013 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 15.11.2013, výpis z katastra nehnuteľností, výpis listu vlastníctva č. XXX, pozvánku na zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 18.01.1995 spolu s prezenčnou listinou, uznesenie č. 2 zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva zo dňa 18.01.1995, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Novej Vsi zo dňa 18.01.1995.
3. V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia Z. Q. a S. Z..
4. Svedok Z. Q., bez vzťahu ku stranám sporu, pri svojom výsluchu uviedol, že k tomu môže uviesť len toľko, že na autobusovej zastávke sa zdržiavajú ľudia, ktorí tam nemajú čo hľadať, robia tam neporiadok, on sám ich vyháňal. Potvrdil tú skutočnosť, že jedna autobusová zastávka sa nachádza pri jeho rodinnom dome a druhá sa nachádza oproti pri rodinnom dome žalobcu. Ďalej uviedol, že on má pri svojom rodinnom dome zriadenú stolársku dielňu, pričom keď potrebuje zastať pred domom veľkým autom, tak sú problémy, pretože autobus ledva ubrzdí ,nakoľko jeho rodinný dom sa nachádza za zákrutou.
Zdôraznil tú skutočnosť, že v prípade, ak by žalobca nepožiadal o zrušenie zastávky, tak by to urobil on, pričom by požiadal o zrušenie oboch zastávok, pretože sa tam ani len auto nevykrúti. Ďalej uviedol, že pokiaľ on na zastávke vyháňal nejakých občanov, títo boli podnapití, mal z nich strach, keď im niečo povedal, tak ihneď utekal do svojej nehnuteľnosti. On týchto ľudí nepoznal, upozornil ich, že tam nemajú čo hľadať, keďže nie sú z obce. Podľa jeho odhadu v obci premáva denne päť alebo šesť autobusov. Potvrdil tú skutočnosť, že on nesignalizoval štatutárnemu zástupcovi žalovaného, že je na zastávke neporiadok a ani nevie menom označiť človeka, ktorý robí neporiadok na zastávke.
5. Svedok S. Z.Š., brat žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že k veci môže uviesť toľko, že na autobusovej zastávke sa zdržujú rôzni ľudia, aj cudzí, nie len občania obce, sedia tam a bavia sa tam. Vie o tom, že títo ľudia sú hluční, jemu to neprekáža, pretože čakáreň resp. zastávka sa nachádza od jeho domu vo vzdialenosti cca 100 m, pričom v minulosti sa táto zastávka nachádzala pri jeho rodinnom dome. Potvrdil tú skutočnosť, že asi pred dvoma alebo troma dňami sa so žalobcom rozprával a bol svedkom toho, že na zastávke boli nejaké dve dievčatá, pričom žalobca ich upozornil, aby tak nekričali s tým, že ich bolo počuť aj do vnútra domu. Keď ich žalobca upozornil, boli ešte hlučnejšie. Ďalej uviedol, že keď sa zastávka v minulosti nachádzala za jeho domom, tak sa odtiaľ ozýval hluk v skorých ranných hodinách. Pokiaľ on má vedomosť, tak prvý autobus príde do obce niekedy pred piatou ráno a autobusy jazdia až do 18-tej hodiny.
6. Súd mal preukázané a to z výpisu z listu vlastníctva č. XXX predloženého žalobcom, že tento spolu s manželkou Ľ. Z. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ktoré sú vedené na Okresnom úrade, odbore katastrálnom Veľký Krtíš ako parc. č. XXX záhrada o výmere 1 281 m2 , parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 , parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2 ako aj rodinného domu súpisné číslo X stojaceho na parc. č. XXX. Žalobca súdu predložil podanie žalovaného zo dňa 04.12.2013 označené ako žiadosť o preloženie autobusovej zastávky - odpoveď, v ktorom žalovaný uviedol, že začiatkom roka 1995 bolo vtedajším obecným zastupiteľstvom schválené premiestnenie obidvoch autobusových zastávok, ktoré sú vo vlastníctve obce Nová Ves a to tam kde sú umiestnené teraz, na pozemok obce Nová Ves na požiadanie 376 občanov ohľadom vzdialenosti zastávok ktoré boli umiestnené pri Krtíšskom potoku. Od tej doby ako sa premiestnili autobusové zastávky uplynulo 18 rokov a občanom obce Nová Ves vyhovuje tento stav ako sú zastávky umiestnené. Po zistení poslanci obecného zastupiteľstva a starostom obce občania zamietli, aby sa zastávky premiestnili do inej časti obce. Občanom obce a to starším ľudom a školákom daná situácia úplne vyhovuje. Ďalej žalovaný uviedol, že autobusová zastávka je umiestnená na obecnom pozemku parc. č. XXX/X, táto nezasahuje do pozemku žalobcu ktorého je vlastníkom, pričom nie je narušené občianske právo ani Ústava SR s tým, že terajšie obecné zastupiteľstvo nebude rušiť uznesenie schválené v roku 1995 vtedajším obecným zastupiteľstvom obce Nová Ves. Žalovaný súdu predložil rovnopis žiadosti žalobcu adresovanej zastupiteľstvu Obce Nová Ves a doručenej žalovanému dňa 30.10.2013 ktorou žiadosťou žalobca požiadal o preloženie autobusovej zastávky SAD na vhodnejšie miesto a to do 31.12.2013. Vo svojej žiadosti žalobca uviedol, že dňa 18.11.2013 bola privolaná hliadka OO PZ Veľký Krtíš, ktorá mu doporučila, aby umiestnenie čakárne SAD riešil v spolupráci s obcou, čo aj urobil písomnou formou. Bola mu daná ústna odpoveď od pani T. L. (vraj od starostu) ,z ktorej je evidentne jasné, že čakáreň SAD pri jeho dome č. X v H. N. je umiestnená protizákonne, proti jeho občianskym právam v rozpore s Ústavou SR, je porušované jeho právo. Ďalej uviedol, že sa doporučuje pozrieť do susedných obcí Sklabiná, Malý Krtíš a ďalšie, pričom je presvedčený že také dve čakárne SAD sa nenachádzajú možno v celej Európe a v prípade, že jeho žiadosti nebude vyhovené, bude nútený to riešiť súdnou cestou. Žalovaný ďalej súdu predložil zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Novej Vsi zo dňa 15.11.2013 v ktorej z bodu 11 b) rôzne, vyplýva, že sa prejednávala žiadosť o preloženie autobusovej zastávky s tým, že obecné zastupiteľstvo riešilo doručenú žiadosť od A. Z. s tým, že odpoveď mu bude zaslaná do 30 dní. Tiež súdu predložil uznesenie č. 5/2013 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Novej Vsi zo dňa 15.11.2013, pričom z bodu 11 b) rôzne, vyplýva, že dňa 30.10.2013 bola obecnému zastupiteľstvu obce Nová Ves doručená žiadosť o preloženie autobusovej zastávky od pána A. Z., C. H. N. X, kde žiada, aby sa v termíne do 31.12.2013 preložila autobusová zastávka. Ako dôvod uviedol, že táto je umiestnená protizákonne, proti jeho občianskym právam a je v rozpore s ústavou SR. Ďalej sa v tomto bode uvádza, že začiatkom roka 1995 bol vtedajším obecným zastupiteľstvom schválené premiestnené obidvoch autobusových zastávok, ktoré sú vo vlastníctve obce Nová Ves a to tam, kde sú umiestnené teraz, na pozemok obce Nová Ves na požiadanie 376 občanov ohľadom vzdialenosti zastávok, ktoré boli umiestnené pri Krtíšskom potoku. Od tejto doby ako sa premiestnili autobusové zastávky uplynulo 18 rokov a občanom obce Nová Ves vyhovuje tento stav
ako sú zastávky umiestnené. Po zistení poslanci obecného zastupiteľstva a starostom obce občania zamietli, aby sa zastávky premiestnili do inej časti obce, občanom obce a to starším ľudom a školákom daná situácia úplne vyhovuje. Autobusová zastávka je umiestnená na obecnom pozemku par.č. XXX/X. Osadená zastávka nezasahuje do pozemku žalobcu, nie je narušené jeho občianske právo ani ústava SR. Terajšie obecné zastupiteľstvo nebude rušiť uznesenie schválené v roku 1995 vtedajším obecným zastupiteľstvom obce Nová Ves s tým, že týmto považuje žiadosť za vybavenú. Žalovaný predložil výpis LV č. XXX z ktorého vyplýva, že tento je vlastníkom pozemku par.č. XXX/X ostatná plocha o výmere 2 942 m2 . Žalovaný súdu zároveň predložil pozvánku na zasadnutie obecného zastupiteľstva 18.01.1995, z ktorého programu vyplýva, že pod bodom 8 je uvedené premiestnenie autobusových čakární - predkladá starosta obce. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Novej Vsi konanom dňa 18.01.1995 v bode 8 je uvedené návrh na premiestnenie autobusových čakární kde bolo schválené ako variant č. I. obecným zastupiteľstvom, ktorý sa zrealizuje do 30.03.1995. Z uznesenie č. 2 zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva, konaného dňa 18.01.1995 z bodu b) ods. 6 je vyznačené riešenie premiestnenia autobusových čakární tak ako je to uvedené v zápise z jednania konaného dňa 13.01.1995 na obecnom úrade v Novej Vsi o čom informoval starosta obce. Na základe výzvy súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že predložil súdu všetky listinné doklady ktoré mal k dispozícií a tieto sa nachádzali v archíve obecného úradu. Súd vykonal dňa 06.11.2016 ohliadku na mieste samom, pri ktorej bolo zistené, že predmetná zastávka sa nachádza v blízkosti rodinného domu žalobcu, pričom pri rodinnom dome sa nachádza časť pozemku, ktorá je oplotená plotom. Pokiaľ ide o časť pozemku, ktorá je oplotená, žalobca uviedol, že by ho chcel využívať a chcel by si tam uskladňovať drevo, zaparkovať motorové vozidlá s tým, že táto časť pozemku je neobrábaná, jednak z dôvodu, že jej tieni autobusová zastávka a nachádza sa tam aj priekopa, kde odteká voda a aj túto záležitosť by bolo potrebné zabezpečiť ,aby sa mohol dostať na svoj pozemok motorovým vozidlom. Pri ohliadke bolo zistené, že pokiaľ ide o stav zástavky resp. čakárne, táto bola vyčistená, nenachádzali sa tam žiadne nečistoty, stopy po exkrementoch a podobne. Taktiež bolo upratané okolie čakárne, nenachádzali sa tam žiadne rozvetvené kríky ani žiadne nečistoty. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že okolie zastávky sa upratuje každý pondelok a piatok, zastrihávajú sa kríky, avšak poukázal na to, že dreviny presahovali aj z pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ by sa žalobca chcel dostať na pozemok ,ktorý sa nachádza pri autobusovej čakárni a je tam odvodňovací kanál v tomto by nebol problém, pretože obec by mu umožnila priechod, dali by sa tam nejaké rúry, v tomto smere by nebol žiadny problém. Súd vyhotovil z ohliadky aj fotografie, ktoré sa nachádzajú na č.l. 120-137 spisu.
7. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
8. Podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto mu ju neprávom zadržuje.
9. Podľa ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca spoločne s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností ktoré sú vedené na Okresnom úrade, odbore katastrálnom Veľký Krtíš na LV č. XXX. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky v tom smere, že stranou sporu mala byť aj manželka žalobcu, súd poukazuje na to, že žaloba bola podaná žalobcom, ktorý si uplatňuje právo na ochranu veci patriacej do BSM, pričom v taktom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka ,pretože žaloba nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že právo na ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň i každému z nich samostatne bez toho, aby
bol na to potrebný súhlas druhého spoluvlastníka. Je nesporné, že predmetnou žalobou sa žalobca ako vlastník domáha ochrany proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. Pokiaľ ide o zapieraciu žalobu, ktorá slúži k zamedzeniu neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, v žalobe musí žalobca tvrdiť konkrétny zásah do vlastníckeho práva k veci a ktorý jeho následok chce odstrániť, ale nie spôsob ako ho odstrániť (R 65/1972). Teda súd rozhoduje o zákaze zásahov do vlastníckeho práva a o povinnosti odstrániť následky takýchto zásahov do vlastníckeho práva. V žalobe musí žalobca tvrdiť zásah do vlastníckeho práva a ktorý jeho následok chce odstrániť. Pokiaľ tak neurobí v žalobe, má to za následok nedostatok tvrdenia, ktorého dôsledkom je neunesenie dôkazného bremena. Žalobca naposledy upravil petit tak, že ho upravil ako petit alternatívny. V prvom petite žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa jeho obťažovania na jeho nehnuteľnostiach a to odpadkami, zápachmi ako aj hlukom z autobusovej čakárne a sťažovaním výjazdu z uvedených pozemkov predmetnou autobusovou čakárňou postavenou - umiestnenou žalovaným na parc.č. XXX/X tesne pri jeho oplotení a vedľa vstupnej - vchodovej brány na vyššie uvedené nehnuteľnosti a z týchto nehnuteľností navrhovateľa na priľahlú komunikáciu parc.č. XXX/X. Pokiaľ ide o uloženie takejto povinnosti vo vzťahu zdržať sa obťažovania žalobcu odpadkami, zápachmi, hlukom sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v tom smere, že v tento nie je pasívne legitimovaný, pretože za takúto činnosť môžu zodpovedať len konkrétne osoby a nie žalovaný ako právnická osoba. Okrem toho žaloba ani nepreukázal tú skutočnosť, že by ho žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval hlukom, pachmi, tienením a aby bola naplnená skutková podstata v zmysle ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že na časti pozemku mal vysadené porasty malín(fotografia čl. 122), ktorým sa nedarilo ,lebo im tienila zastávka, avšak túto skutočnosť nepreukázal a z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že tento pozemok je neudržiavaný. Ostatné zásahy súd posudzoval podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o sťažovanie výjazdu z uvedených pozemkov, vykonanou ohliadkou bolo preukázané, že za autobusovou zastávkou sa nachádza časť pozemku žalobcu ,ktorá je neužívaná (fotografia č.l. 122), nachádza sa tam neobrábaná časť pozemku ,garáž, žalobcu nachádza pri rodinnom dome, ďalej z ohliadky na mieste samom vyplynulo ,že sa používa vstupná brána (fotografie č.l. 134,135), okrem toho ako žalobca uviedol s prihliadnutím na svoj zdravotný stav nejazdí motorovým vozidlom a taktiež ani jeho manželka, pričom súd poukazuje na to ,že v tejto časti sa nenachádza ani brána resp. iný prechod, ktorý by mohol a mal záujem žalobca využiť na vstup na pozemok (fotografia čl. 120). Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pokiaľ vykonal ohliadku na mieste samom, okolie autobusovej zastávky, resp. čakárne bolo upravené, vyčistené, nenachádzali sa tam neudržiavané porasty kríkov, pričom aj samotný žalobca na súdnom pojednávaní uviedol, že k určitému zlepšeniu došlo od apríla 2016. Žalobca alternatívne navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť - premiestniť autobusovú čakáreň umiestnenú na pozemku parc.č. XXX/X tesne pri oplotení parc. registra „C“ čísla XXX vedľa vstupnej brány na pozemky žalobcu. V prvom rade súd zdôrazňuje tú skutočnosť, ako už vyššie uviedol, že žalobca musí v žalobe tvrdiť konkrétny zásah do vlastníckeho práva k veci a ktorý jeho následok chce odstrániť, ale nie spôsob ako ho odstrániť (R 65/1972). Okrem toho bolo preukázané, že predmetná čakáreň, resp. zastávka tu bola umiestnená už v roku 1995, pričom aj poslanci obecného zastupiteľstva zaujali také stanovisko, že umiestnenie zastávky je vhodné s prihliadnutím na potreby občanov obce, ktorí nemusia dochádzať na zastávku do väčšej vzdialenosti, je teda vo verejnom záujme, aby táto zastávka tu bola umiestnená. Pokiaľ ide o výsluch svedkov, svedok Z. Q. sa vyjadroval k autobusovej zastávke, ktorá sa nachádza najmä pri jeho rodinnom dome s tým, že mu zabraňuje výjazdu motorovým vozidlom v súvislosti s vykonávaním jeho živnostenskej činnosti a pokiaľ ide o svedka Petra Mesároša, tak tento sa vyjadroval k skutočnostiam z obdobia keď sa zastávka nachádzala v blízkosti jeho rodinného domu, aké mal on v tomto smere problémy a vyjadril sa, že len v jednom prípade bol svedkom toho, ako žalobca upozorňoval dievčatá na to, aby nerobili na tejto zastávke krik. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to z toho hľadiska, že by mu žalovaný nad mieru primeranú pomerom bránil vo výkone jeho vlastníckych práv , preto potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu potom súd priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 5 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).