Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15C/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, T., o zaplatenie 1.342,69 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.137,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.137,66 eura od 12.1.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,46 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu (istinu) 1.342,69 eura, nezaplatené úroky 125,73 eura, nezaplatené úroky z omeškania 1,99 eura, úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.567,44 eura od 3.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.567,44 eura a nezaplatených úrokov vo výške 125,73 eura od 3.10.2013 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.9.2012 so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.600,-eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach do 19.9.2022. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom žalobcu zo dňa 20.8.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru. Ku dňu 2.10.2013 (dátum predčasného splatenia) bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 1.757,15 eura a pozostávala z istiny úveru 1.567,44 €, úrokov 125,73 €, úrokov z omeškania 1,99 €, poplatkov 61,99 €. Po zosplatnení úveru (do podania žaloby) žalovaný uhradil sumu 224,75 €. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označila v žalobe tieto dôkazy: zmluva a všeobecné obchodné podmienky, výzva na predčasné splatenie úveru, upomienka 2.

3. Z písomného podania žalobcu zo dňa 21.3.2016 (prehľadu splácania) vyplýva, že žalovaný do času predčasného zosplatnenia úveru uhradil celkovo sumu 237,59 € (od 18.10.2012 do 20.5.2013) a po zosplatnení celkovú sumu 224,75 € (od 16.12.2013 do 17.9.2014). V žalobe požadovaný úrok z omeškania vo výške 1,99 € predstavuje úrok z omeškania za obdobie do 3.10.2013.

4. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a písomným podaním zo dňa 21.3.2016 doručené dňa 11.1.2017. Žalovaný sa písomne k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril, prostriedky procesnej obrany nepoužil žiadne.

5. V písomnom podaní zo dňa 3.4.2017 sa žalobca vyjadril k náležitostiam zmluvy tak, že poukazujúc na bod 1.1. zmluvy o pôžičke, konštatoval, že z neho vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Zdôrazňoval, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo vyplýva zo skutočnosti, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme armotizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie, istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Taktiež poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 žalobca uviedol, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky (Článok 10 ods . 2 písm. h/ Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008) a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať.

6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavil žalobca ani žalovaný, títo svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 .

7. Súd vykonal dokazovanie listinami: výzvou na predčasné splatenie úveru, upomienkou, úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, prehľadom splátok a zistil tento skutkový stav veci:

8. Z úverovej zmluvy č. XXXX zo dňa 19.09.2012 mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.9.2012 úverovú zmluvu č. XXXX (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.600,- € formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Druh úveru bol uvedený: pôžička, účel úveru: bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta, úroková sadzba: fixná vo výške 19,9 % p.a., poplatok za správu úverového účtu: 1,99 €/mesačne, výška anuitnej splátky: 31,10 €, termín splatnosti 1.splátky: 18.10.2012, počet splátok: 120 so splatnosťou v 18. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru: 19.09.2022, spôsob splácania: inkasom z osobného účtu, výška RPMN: 24,41 %, priemerná hodnota RPMN: 19,59 % a celková čiastka k zaplateniu: 3.970,80 €. Číslo inkasného účtu bolo v zmluve uvedené: XXXXXXXXXX/XXXX.

9. Podľa Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, časti V., písmeno I bodu 1. písm. a) je banka oprávnená rozhodnúť o predčasnom zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom, ak je klient v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky podľa úverovej zmluvy minimálne 3 mesiace. Podľa časti IX., písmeno B bod 3, písomnosti a oznámenia banky za považujú za doručené (pri doručovaní poštou) na druhý pracovný deň odo dňa odoslania.

10. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.08.2013 sú zistil, že jej obsahom bola výzva žalobcu pre žalovaného na predčasné splatenie zostatku predmetného úveru č. XXXX zo dňa 19.09.2012 vo výške 1.717,90 €, a to do 11.09.2013, a to v dôsledku nedodržania zmluvných povinností. Žalobca nepredložil súdu doklad o doručení tejto písomnosti žalovanému, ani doklad preukazujúci, kedy bola písomnosť odoslaná poštou. Výzve na predčasné splatenie úveru predchádzala druhá upomienka žalobcu zo dňa 24.6.2013, obsahom ktorej bola posledná výzva k zaplateniu omeškaných splátok úveru č. XXXX zo dňa 19.9.2012 pod hrozbou predčasnej splatnosti úveru.

11. Z prehľadu splácania (č.l. 36 spisu) mal súd za preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 462,34 eura (do predčasného zosplatnenia suma: 237,59 € a po predčasnom zosplatnení suma: 224,75 €).

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 19.09.2012 úverovú zmluvu, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 2 písm. d/ ZoSÚ), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.600 €, ktoré sa žalovaný ako dlžník zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 31,10 €. Zo zmluvy však vyplýva, že táto neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takýto údaj sa

nenachádza ani vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu. Zmluva obsahuje údaj o celkovej (súhrnnej) výške anuitnej splátky v sume 31,10 € mesačne. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Tento právny názor je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou v obdobných veciach (napr. Krajský súd v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016). Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uvedenej v podaní zo dňa 3.4.2017 (bod 5. tohto odôvodnenia) súd uvádza, že zo znenia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 120/2010 Z.z. nemožno totiž vyvodiť záver, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nemusia byť obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naopak musia byť uvedené v zmluve. Rozdelenie splátok na istinu a úroky podľa amortizačnej tabuľky nemožno považovať za splnenie tejto podmienky, pretože amortizačná tabuľka je všeobecným údajom a nie je možné z nej zistiť, aká je výška splátok úrokov, aká je výška splátok ďalších poplatkov, najmä za situácie, že sa mení výška pomeru istiny a úrokov. Keďže zmluva vyššie uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahuje, tak sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko z prehľadu splácania žalovaného vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi v súvislosti s predmetným úverom celkovo sumu 462,34 eura (do predčasného zosplatnenia suma: 237,59 € + po predčasnom zosplatnení suma: 224,75 €), súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 1.600,- € a žalovaným doposiaľ uhradenou sumou 462,34 €, a preto žalobe v časti vo výške 1.137,66 € vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu. Súd žalobu vo zvyšnej časti požadovanej istiny ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkový. Súd zamietol z dôvodu posúdenia úveru ako bezúročného aj žalobcom požadované nezaplatené úroky vo výške 125,73 eura ako i úrok 19.90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.567,44 eura od 3.10.2013 do zaplatenia.

23. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu (čo do priznanej istiny 1.137,66 €), má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je v súlade s ustanovením §§ 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak len zo súdom priznanej sumy istiny 1.137,66 eura a až od 12.1.2017 do zaplatenia (vo zvyšnej časti zamietol). Súd nemal preukázané doručenie výzvy na predčasné splatenie zo dňa 20.08.2013 žalovanému, nemal ani preukázané, kedy bola táto písomnosť odoslaná poštou, keby by bolo možné uplatniť tzv. fikciu doručenia uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach (pozri bod 9. odôvodnenia). Súd preto vychádzal z doručenia žaloby žalovanému (11.1.2017), no nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, a teda ku dňu 11.1.2017 bola výška úroku z omeškania 8 %, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (od 16.3.2016 v hodnote 0,00 %). Súd z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania až dňom 12.1.2017 nepriznal žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania vo výške 1,99 €, nakoľko tieto žalobca požadoval za obdobie do 3.10.2013, kedy podľa záveru súdu žalovaný nebol preukázateľne v omeškaní.

24. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, tento nie je možné podľa súdu aplikovať na daný spor z nasledovných dôvodov. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať tzv. „eurokonformne“. Tento nepriamy účinok smernice, teda „eurokonformný“ výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad „contra legem“. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice (Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS). Naopak výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „zákona“) je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať

"výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd nemohol aplikovať na predmetnú vec rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.342,69 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná len suma 1.137,66 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 84,73 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 15,27 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 69,46 % (84,73 % - 15,27 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).