Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobcu: K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B.. sv. Q. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, MBA, advokát so sídlom Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 43 341 993 proti žalovaným: 1./ N.. T. W., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX L., 2./ O. L., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX L. a 3./ T.. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. - 31 zo dňa 31. marca 2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 31.03.2022 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovaným domáhal: „ I. uloženia povinnosť odporcom zdržať sa zadať objednávku správcovi U. s.r.o., L., na výmenu vodomerov TÚV a SV s rádiovým modulom, výmenu pomerových meračov tepla na radiátoroch a inštaláciu diaľkového odpočtu vodomerov a meračov tepla v bytovom dome B., II. uloženia povinnosti odporcom zaslať navrhovateľovi Hlasovaciu listinu z písomného hlasovania zo dňa , III. uloženia povinnosti odporcom zaslať všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu B. Dodatok k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov IV. uloženia povinnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti písomného hlasovania.“ a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovaným z dôvodu, že títo sú členmi rady Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov B., pričom sú zároveň vlastníkmi bytov v tomto bytovom dome na ul. T. č. XXX a ako členovia rady zvolali na deň 04.02.2022 zhromaždenie vlastníkov bytov z dôvodu odsúhlasenia povinnej výmeny pomerových meračov tepla a vodomerov teplej a studenej vody spoločnosťou U., s.r.o., L., ktorá vykonáva na základe mandátnej zmluvy správu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov B., a ktorá zároveň navrhla výmenu týchto meračov tak, aby bol možný ich diaľkový odpočet. Keďže na zhromaždenie sa nedostavil dostatočný počet vlastníkov, prebehlo následne písomné hlasovanie, ktoré má byť podľa žalobcu neplatné, keďže sa nedosiahla nadpolovičná väčšina a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi. Program zhromaždenia Vlastníkov bytov a nebytových priestorov B. dňa 04.02.2022 o 18:00 hod. bol nasledovný: 1./ Prezentácia prítomných, 2./ Informácia o stave fondu opráv, 3./ Odsúhlasenie povinnej výmery pomerových meračov tepla a vodomerov teplej a studenej vody, 4./ Diskusia, 5./ Záver zhromaždenia.

Žalobca ako prílohu návrhu predložil aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. L., z ktorého vyplýva, kto je vlastníkom bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , ust. a nasl. - , ako aj ust. , a konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a to vo všetkých požadovaných výrokoch. Poukázal na to, že žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a označenými žalovanými, pokiaľ žiadal uložiť im povinnosť zdržať sa zadania objednávky spoločnosti U., s. r. o., L., ktorá vykonáva správu predmetného bytového domu, na výmenu meračov teplej úžitkovej vody a studenej vody s rádiovým modulom, výmenu pomerových meračov tepla na radiátoroch a inštaláciu diaľkového odpočtu vodomerov a meračov tepla v bytovom dome. Zo zápisnice z písomného hlasovania vyplynulo, že hlasovania sa zúčastnilo 20 vlastníkov bytov s tým, že 6 súhlasili s výmenou meračov bez diaľkového odpočtu, 13 súhlasilo s výmenou meračov s diaľkovým odpočtom a 1 vlastník nesúhlasil so žiadnou výmenou meračov, teda väčšina hlasujúcich vlastníkov súhlasila s výmenou meračov studenej vody, teplej úžitkovej vody a pomerových meračov tepla na radiátoroch s diaľkovým odpočtom. Súd ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobca nesúhlasí s prijatým záverom spoločenstva vlastníkov bytov, existuje právny prostriedok, ktorým sa možno dovolať neplatnosti prijatého uznesenia a súd nemôže navrhovaným spôsobom, teda vydaním neodkladného opatrenia, zasahovať do vôle vlastníkov prejavenej v rámci písomného hlasovania. Ďalej poukázal na to, že prehlasovaný vlastník sa môže na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle ust. Súd prvej inštancie zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovanými nie je daný žiaden právny vzťah, preto im nemožno uložiť navrhovanú povinnosť, zdržať sa zadania objednávky subjektu, ktorý vykonáva správu bytového domu a z tohto dôvodu rovnako nemožno uložiť žalovaným povinnosť zaslať žalobcovi hlasovaciu listinu s písomného hlasovania. Výrokom III. žiadal žalobca uložiť žalovaným povinnosť zaslať všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu B. dodatok k zmluve o spoločenstve, čomu súd prvej inštancie taktiež nevyhovel, keďže neexistuje žiaden právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými a žalobca zároveň nemôže požadovať splnenie takejto povinnosť vo vzťahu k všetkým ostatným vlastníkom bytov, ktorí nie sú stranami v tomto spore. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b), e) a g). Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s otázkou odopretia jeho práva zúčastniť sa na písomnom hlasovaní, že mal vykonať dôkazy a vyzvať odporcov, aby sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrili, a tým, že súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia znemožnil žalobcovi po uplynutí lehoty uplatniť jeho právo na súde, čím porušil jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Žalobca zároveň citoval z rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že vzhľadom na to, že rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, aj žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom. Spor o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého na zhromaždení vlastníkov je sporom medzi jednotlivými vlastníkmi a nie sporom medzi členmi spoločenstva a spoločenstvom samotným. Žalobca tvrdí, že nakoľko mu žalovaní odmietli poskytnúť hlasovaciu listinu, bol nútený podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť doručiť mu hlasovaciu listinu s menami hlasujúcich a následne by mu súd uložil povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu o neplatnosť hlasovania. Žalobca sa taktiež vyjadril, že nesúhlasí s názorom, že v danom prípade sa jedná o nútené spoločenstvo podľa , . Názor súdu, že medzi ním a žalovanými neexistuje právny vzťah považuje žalobca za nesprávny, keďže nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, čo je potrebné považovať za zmätočné a z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhnuté dôkazy a vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie koná zjavne v rozpore s dobrými mravmi, v prospech žalovaných, ktorí preukázateľne konajú v neprospech vlastníkov bytov, ktorých majú ako členovia rady spoločenstva vlastníkov bytov zastupovať. Zároveň súd prvej inštancie svojim postupom legalizuje beztrestné porušovanie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čím vytvára precedens zneužívania zákona členmi rady. Z uvedených dôvodov preto žalobca navrhol zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a priznať mu trovy odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

6. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.

7. Žalobca v rámci svojho odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zo samotného návrhu ale nevyplýva, aké iné dôkazy mal súd prvej inštancie vykonať, keďže všetky dôkazy, na ktoré žalobca odkázal, boli prílohou návrhu a sú súčasťou spisu. Odvolací súd v súvislosti s inštitútom dokazovania pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení poukazuje na to, že súd v takto prípade nevykonáva dokazovanie, aké vykonáva pri rozhodovaní vo veci samej a skúma v podstate iba to, či je právo navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčené a či je nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu. V danom prípade, vzhľadom na predložený návrh a jeho prílohy, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a súd prvej inštancie v tejto veci správne rozhodol, aj bez zaslania návrhu a jeho príloh na vyjadrenie žalovaným.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne citoval ust. , z ktorého vyplýva, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd a zároveň sa môže na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V danom prípade sa, ale žalobca týmto zákonným ustanovením neriadil, keď nepodal žalobu o neplatnosť hlasovania s uvedením konkrétnych dôvodov neplatnosti. Žalobca v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce uviedol určité dôvody, ktoré by podľa neho mali spôsobovať neplatnosť hlasovania, avšak pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia tieto dôvody neboli právne zásadné, keďže súd prvej inštancie zamietol tento návrh z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Žalobca mal teda okrem žaloby vo veci samej, pokiaľ podľa neho predbežná úprava pomerov bola nevyhnutná, podať aj návrh na pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanými nie je právny vzťah, ktorý by odôvodňoval vyhovenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotný žalobca v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žaloba musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytového domu, pričom rovnako aj neodkladné opatrenie musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytového domu. Z ustanovenia vyplýva, že spolu so žalobou môže prehlasovaný vlastník navrhnúť aj dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo samozrejme vyžaduje pre úplnosť okruhu strán sporu, podanie návrhu proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Žalovanými v tomto konaní teda mali byť všetci vlastníci bytov, resp. nebytových priestorov, ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom členovia rady, v danom prípade žalovaní, iba vykonávajú vôľu týchto vlastníkov, teda na základe vôle vlastníkov realizujú organizačné postupy, na základe ktorých subjekt, ktorý vykonáva správu bytového domu, realizuje vôľu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca žiadal zaslať listinu o výsledku písomného hlasovania, tak tento bol oznámený

obvyklým spôsobom, pričom žalobca ako prílohu žaloby predložil aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. L., z ktorého sú úplne zrejmí vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome, preto mal žalobca všetky informácie týkajúce sa okruhu strán sporu v tomto konaní a nebolo to závislé od predloženia výsledkov hlasovania jemu osobne. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov zaväzujú všetkých vlastníkov bytov v nebytových priestorov v bytovom dome, a preto aj prípadná žaloba, či neodkladné opatrenie, musí smerovať proti všetkým vlastníkom. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel ani jednému z navrhovaných petitov neodkladného opatrenia, nakoľko členovia rady sú povinní vykonávať vôľu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a keďže žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce z ust. , súd prvej inštancie správne neuložil žalovaným, ako členom rady spoločenstva vlastníkov bytov, zdržať sa zadania objednávky subjektu, ktorý vykonáva správu bytového domu. Rovnako správne neuložil povinnosť žalovaným zaslať navrhovateľovi hlasovaciu listinu, keďže výsledok hlasovania má žalovaný k dispozícii a rovnako nemohol uložiť ani povinnosť žalovaným zaslať všetkým vlastníkom dodatok k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov pre všetkých vlastníkov v danom bytovom dome. Pri zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nemohol samozrejme, ani žalobcovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej.

9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (, ).

10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol na základe na základe ust. , s použitím ust. , pričom žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, preto im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).