Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/173/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu I. W., s miestom podnikania A. Z. XXXX/XX, XXX XX I. Teplá, IČO 46 214 933, právne zastúpeného JUDr. U. G., advokátkou so sídlom kancelárie V. XX/X, XXX XX I., proti žalovanej G. S., obchodné meno Zuzana Kosová - LORET, s miestom podnikania Trenčianska 724/50, 018 51 Nová Dubnica, IČO 37 657 356, právne zastúpenej JUDr. Q. E., advokátkou, so sídlom kancelárie K.. W.. U. XX, XXX XX I., o zaplatenie 1 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/163/2013-118 zo dňa 11. mája 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Tomáš Stískala, s miestom podnikania A. Hlinku 1091/20, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO 46 214 933, právne zastúpeného JUDr. U. G., advokátkou so sídlom kancelárie V. XX/X, XXX XX I., proti žalovanej G. S., obchodné meno Zuzana Kosová - LORET, s miestom podnikania Trenčianska 724/50, 018 51 Nová Dubnica, IČO 37 657 356, právne zastúpenej X.. Q. E., advokátkou, so sídlom kancelárie K.. W.. U. XX, XXX XX I., o zaplatenie 1 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/163/2013-118 zo dňa 11. mája 2016, takto

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 749,19 eur s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400 eur od 20.4.2013 do zaplatenia a 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 349,19 eur od 21.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 134,19 eur, k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. U. G., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 450,81 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 21.5.2013 do zaplatenia žalobu zamietol.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 28.6.2011 uzavrel so žalovanou zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja drogistického a spotrebného tovaru, ktorý mala žalovaná ako záujemca v ponuke a bola jej vlastníkom (čl. I zmluvy o sprostredkovaní). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Úlohou žalobcu ako sprostredkovateľa bolo zabezpečiť predaj drogistického a spotrebného tovaru v regióne určenom záujemcom na základe katalógu výrobkov s cenovými reláciami alebo priamym predajom výrobkov z auta maloobchodným, príp. veľkoobchodným prevádzkam. Predaj týmto odberateľom mal byť fakturovaný žalovanou so splatnosťou podľa dohody. Podľa čl. IV zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.6.2011 záujemca a sprostredkovateľ sa dohodli na nasledovnej výške provízie:

- „pri sprostredkovaných faktúrach na základe objednávky podľa katalógu bude sprostredkovateľ fakturovať záujemcovi províziu vo výške 7% z hodnoty týchto faktúr bez DPH,

- pri priamom predaji výrobkov z vozidla bude sprostredkovateľ fakturovať záujemcovi províziu vo výške 10% z hodnoty tohto predaja bez DPH,

- po ukončení mesiaca a vzájomnom odsúhlasení výšky mesačného obratu vystavených faktúr, sprostredkovaných sprostredkovateľom, sprostredkovateľ vystaví záujemcovi faktúru, ktorý sa zaväzuje uhradiť ju do 14 dní od dátumu prevzatia,

- pri neuhradenej faktúre odberateľa sprostredkovaného sprostredkovateľom, po lehote splatnosti dlhšej ako 90 dní bude sprostredkovateľovi uložená pokuta vo výške 10% z hodnoty bez DPH,

- v prípade nezaplatenia daných faktúr po lehote splatnosti viac ako 120 dní bude sprostredkovateľovi odrátaných ďalších 20% ako zmluvná pokuta za neuhradené faktúry. Zmluvné pokuty budú odrátané zo sprostredkovateľských faktúr a ich evidencia sa bude uskutočňovať každý mesiac ...“ Žalovaná listom zo dňa 10.5.2013, označeným ako Dohoda o skončení Zmluvy o sprostredkovaní, ukončila platnosť tejto zmluvy. Ku dňu 8.5.2013 bol odovzdaný aj majetok žalovanej, ktorý bol v užívaní sprostredkovateľa pri jeho činnosti. Pri tomto odovzdávaní nebolo nijak zápisnične zachytené, resp. zaznamenané, že by tovar žalovanej chýbal. Žalobca vystavil žalovanej za marec 2013 faktúru č. 2013004 zo dňa 12.4.2013, splatnú 19.4.2013 v sume 749,09 eur a za apríl 2013 faktúru č. 2013005 zo dňa 13.5.2013, splatnú 20.5.2013 v sume 800 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila z faktúry č. 2013004 sumu 394,09 eur a faktúru č. 2013005 doteraz neuhradila. Dlh žalovanej predstavuje sumu 1 200 eur.

3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.8.2013 uviedla, že žalovaný záväzok neexistuje. Faktúra č. 2013005 je fiktívnou faktúrou, nikdy nebola žalovanej doručená, nie je podložená žiadnym plnením. Faktúra č. 2013004, resp. jej časť má byť predmetom započítania vzájomných pohľadávok strán sporu.

4. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.04.2016 za prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 200 eur s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 400 eur od 20.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 800 eur od 21.5.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení zo dňa 1.7.2014 žalovaná poukazovala na to, že žalobca dňa 8.5.2013 podpísal preberací protokol, v ktorom potvrdil, že odovzdal žalovanej tovar, ktorý prevzal podľa dodacích listov č. 1-7 a vrátil nepredaný tovar dodacím listom č. 8, čím potvrdil, že tovar prevzal. Po odovzdaní zostatku tovaru, prevzatého v roku 2013 (dodacie listy č. 1-7), žalovaná uskutočnila spočítanie tovaru na dodacích listoch, ktorý žalobca prevzal, odrátal dodací list č. 8 s vráteným tovarom a po odrátaní predmetného tovaru bolo vyčíslené manko v sume 575,30 eur (rozdiel medzi žalobcom prevzatým a odovzdaným a predaným tovarom). O uvedenom spísala žalovaná zápis zo dňa 10.5.2013. Uvedené aj so zápisom bolo žalobcovi zaslané, ten si faktúru, ktorou bolo vyčíslené manko vyfakturované, zoznam neuhradených faktúr po splatnosti, dohodu o ukončení zmluvy o sprostredkovaní a zápis škodovej komisie prevzal, pričom uvedené závery žalovanej nenamietal.

5. Na pojednávaní dňa 12.8.2014 žalobca poukazoval na to, že z dodacích listov č. 1 - 8 ani jeden neobsahuje podpis žalobcu. Žalovaná nepreukázala, ktorý tovar bol skutočne žalobcovi odovzdaný a ktorý ním bol vrátený. Žalovaná nemala žiadny dôvod fakturovať žalobcovi predmetné manko. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.2.2016 žalobca namietal neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute v predmetnej zmluve o sprostredkovaní v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu jeho neurčitosti.

6. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkov X. Y. a B. W. a oboznámením listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.6.2011 uzavrel žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie predaja drogistického a spotrebného tovaru vo vlastníctve záujemcu sprostredkovateľom. Podľa čl. IV tejto zmluvy sa záujemca a sprostredkovateľ dohodli na spôsobe určenia výšky provízie (tak ako uviedol žalobca v žalobe). Faktúrou č. 2013004 zo dňa 12.4.2013, splatnou 19.4.2013, vyfakturoval žalobca žalovanej províziu za marec 2013 v sume 794,09 eur, z ktorej žalovaná uhradila žalobcovi sumu 394,09 eur. V preberacom protokole zo dňa 8.5.2013 strany sporu potvrdili, že sprostredkovateľom bol vrátený tovar z auta „nafasovaný podľa DL č. 1-8“. Faktúrou č. 2013005 zo dňa 13.5.2013, splatnou 20.5.2013, vyfakturoval žalobca žalovanej províziu za apríl 2013 v sume 800 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Dňa 10.5.2013 bol vyhotovený návrh dohody o ukončení zmluvy o sprostredkovaní, podpísaný žalovanou, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná ukončila túto zmluvu ku dňu 10.5.2013 pre porušenie tejto zmluvy. Ku dňu 8.5.2013 bol odovzdaný aj majetok firmy Zuzana Kosová - LORET, ktorý bol v užívaní sprostredkovateľa pri jeho

činnosti. Podľa Zápisu zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 10.5.2013, škodová komisia, zložená z predsedu - žalovaný a členov X. Y. a B. W., prerokovala škodu spôsobenú žalobcom žalovanej. Výzvou na náhradu škody zo dňa 10.5.2013 vyzvala žalovaného žalobcu na náhradu škody v sume 711,74 eur, v ktorej bolo zahrnuté manko na prevzatom a následne odovzdanom tovare v sume 575,30 eur a odrátanie provízií z faktúr po splatnosti viac ako 90 dní v sume 136,44 eur. Podľa výzvy tejto výzvy manko bude vzájomne započítané s neuhradenými faktúrami za sprostredkovanie a provízia z neuhradených faktúr po splatnosti bude odrátaná z poslednej faktúry za sprostredkovanie, ktorej hodnota činí 349,19 eur. Zároveň žalovaná vyzvala žalobcu na vystavenie faktúry za sprostredkovanie predaja za 04/2013 vo výške 212,75 eur (349,19 - 136,44 = 212,75). Faktúrou č. 13011958 zo dňa 29.5.2013, splatnou 12.6.2013, vyfakturovala žalovaná žalobcovi manko na tovare v sume 575,30 eur. Žalobca túto faktúru neuhradil. Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 14.8.2013 žalovaná jednostranne započítala svoju pohľadávku proti žalobcovi v sume 400 eur, vyfakturovanú faktúrou č. 13011958 na sumu 575,30 eur a pohľadávku žalobcu voči žalovanej v sume 400 eur, vyfakturovanú faktúrou č. 2013004 na sumu 794,09 eur. Faktúrou č. 14014610 zo dňa 2.12.2014, splatnou 16.12.2014, vyfakturovala žalovaná žalobcovi zmluvnú pokutu za neuhradené faktúry po lehote splatnosti 120 dní v sume 272,88 eur. Žalobca túto faktúru neuhradil. Faktúrou č. 15011135 zo dňa 10.4.2015, splatnou 24.4.2015, vyfakturovala žalovaná žalobcovi zmluvnú pokutu za faktúry po splatnosti 90/120 dní v sume 545,02 eur. Žalobca túto faktúru neuhradil.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 652 ods. 1, 658 ods. 1, § 659 ods. 1, § 660 ods. 1, § 663 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 358 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne a vo zvyšku žalobu zamietol. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 28.6.2011 písomne uzavreli zmluvu označenú ako Zmluva o sprostredkovaní. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal pre žalovanú zabezpečiť predaj drogistického a spotrebného tovaru na základe katalógu výrobkov alebo priamym predajom výrobkov z auta. Napriek označeniu predmetnej zmluvy ako Zmluva o sprostredkovaní, z obsahu zmluvy a jednotlivých zmluvných práv a povinností jej zmluvných strán je zrejmé, že strany sporu uzavreli dňa 28.6.2011 zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže žalobca ako obchodný zástupca v zmysle zmluvy za odmenu (províziu) vykonával opakovane činnosť, ktorá spočívala v sprostredkovaní alebo v uzavieraní zmlúv v mene žalovanej ako zastúpenej. Províziu za vykonanú činnosť v zmysle predmetnej zmluvy za marec a apríl 2013 vyfakturoval žalobca žalovanej faktúrami č. 2013004 a č. 2013005. Faktúru č. 2013004 za marec 2013 na sumu 794,09 eur žalovaná v konaní nerozporovala. Časť z tejto faktúry v sume 394,09 eur uhradila a časť záväzku v sume 400 eur mala, podľa žalovanej, zaniknúť započítaním. Faktúru č. 2013005 žalovaná v konaní poprela v celom rozsahu ako fiktívnu s tým, že žalobca nepreukázal plnenie, ktoré bolo touto faktúrou fakturované. Medzi stranami sporu nebolo sporné, a vyplýva to aj z predložených listinných dôkazov, napr. dohody o skončení zmluvy, zoznamu faktúr, zo zápisu zo škodovej komisie, ako aj z vyjadrenia svedka X. Y., že žalobca na základe zmluvy vykonával dohodnutú činnosť pre žalovanú aj v mesiaci apríl 2013. Sporným v konaní bol rozsah vykonanej činnosti a provízie za uvedený mesiac. Z výzvy na náhradu škody zo dňa 10.5.2013 je však zrejmé, že faktúra žalobcu za províziu za apríl 2013 mala byť vystavená na sumu 349,19 eur. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že žalobcovi vznikol za apríl 2013 nárok na províziu v sume 349,19 eur tak, ako to v označenej výzve potvrdila žalovaná. V časti provízie 450,81 eur (800,- € - 349,19 €) žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal sprostredkované, príp. uzavreté obchody za apríl 2013, ktoré by odôvodňovali vznik jeho práva na províziu v sume 450,81 eur. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 450,81 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2013 do zaplatenia zamietol. V zmysle § 652 ods. 1 a § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie zmluvne dohodnutej provízie za marec 2013 v sume 400 eur a za apríl 2013 v sume 349,19 eur, spolu v sume 749,19 eur. Žalovaná je so zaplatením sumy 749,19 eur v omeškaní. V zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj na zaplatenie 9,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 400 eur od 20.4.2013 do zaplatenia a 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 349,19 eur od 21.5.2013 do zaplatenia.

8. Námietku žalovanej o jednostrannom započítaní zo dňa 14.8.2013 a zániku záväzku žalovanej v sume 400 eur (províziu žalobcu za marec 2013 - faktúra č. 2013004) považoval súd prvej inštancie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 ods. 1 Obchodného zákonníka za neopodstatnenú, nakoľko

žalovaná v konaní nepreukázala pohľadávku v sume 400 eur titulom náhrady škody (manka), ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 13011958, a bola spôsobilá na započítanie.

9. V zmysle § 373 Obchodného zákonníka patrí medzi základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vznik škody, protiprávne konanie a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, ktoré v konaní preukázané neboli. Žalovaná tvrdila vznik škody v sume 575,30 eur, ktoré však v konaní nepreukázala. Napriek dodaciemu listu č. 8, v konaní nebola preukázaná výška škody v sume 575,30 eur, nakoľko žalovaná riadne neoznačila a nešpecifikovala tovar, ktorý mal žalobca podľa dodacích listov č. 1-7 prevziať a ktorý po skončení zmluvného vzťahu so žalovanou chýbal. Žalovaná nešpecifikovala, ktorý tovar, uvedený v dodacích listoch č. 1 - 7, žalobca predal a ktorý mal vrátiť. Tovar uvedený dodacom liste č. 8 žalovaná neidentifikovala podľa jednotlivých položiek uvedených v dodacích listoch č. 1-7. Nie je možné preskúmať, či žalobca tovar uvedený v dodacom liste č. 8 prevzal, prípadne či tento tovar predal. Taktiež strany sporu v preberacom protokole zo dňa 8.5.2013 potvrdili, že žalobca vrátil žalovanej tovar z auta „nafasovaný podľa DL č. 1 - 8“. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aký konkrétny tovar odovzdal dňa 8.5.2013 žalobca žalovanej. V konaní taktiež nebolo preukázané, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle § 663 ods. 2 Obchodného zákonníka vrátiť žalovanej tovar, ktorý mal pri výkone činnosti obchodného zástupcu od žalovanej prevziať. Súd prvej inštancie podotkol, že dodacie listy č. 1-8 nie sú podpísané žalobcom. Evidencia prevzatého a vráteného tovaru zo strany žalobcu bola vedená žalovanou jednostranne a neformálne, bez potvrdenia zo strany žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní rozporoval prevzatie predmetného tovaru od žalovanej a namietal, že prevzatý a nepredaný tovar riadne žalovanej vrátil, dostala sa žalovaná s preukázaním jej tvrdenia o nevrátení tovaru v hodnote 575,30 eur žalobcom do dôkaznej núdze a toto tvrdenie nepreukázala. Naopak, z návrhu dohody o ukončení zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že žalobca pri ukončení žalovaného zmluvného vzťahu riadne vrátil tovar žalovanej, keďže žalovaná v tomto návrhu, ktorý podpísala, nevzniesla žiadnu námietku o chýbajúcom tovare. Svedeckú výpoveď svedka X. Y. súd prvej inštancie nepovažoval za postačujúci dôkaz o tom, aký tovar žalobca prevzal a nevrátil, a to vzhľadom na mieru jeho osobnej angažovanosti sa vo veci a záujmu na výsledku konania. Svedok X. Y. má nielen blízky, osobný vzťah k žalovanej, ale túto počas jej materskej dovolenky zastupoval a predmetný tovar priamo od žalobcu preberal. Okrem toho neuviedol, aký tovar žalobcovi odovzdal a aký mu žalobca vrátil. Výška škody a protiprávne konanie žalobcu, ktoré malo spočívať v nevrátení tovaru, nie je riadne preukázaná ani zápisom zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 10.5.2015, nakoľko zo zápisu nie je zrejmý tovar, ktorý žalobca nepredal a nevrátil, a ktorý mal predstavovať manko. Je potrebné vziať na zreteľ i to, že členmi komisie boli svedkovia X. Y. a B. W., ktorí sa podieľali aj na odovzdávaní tovaru žalobcovi, pričom svedok X. Y. aj preberal od žalobcu vrátený tovar po ukončení zmluvného vzťahu. Žalobca sa zasadnutia škodovej komisie nezúčastnil.

10. V rámci kompenzačnej námietky, ktorú žalovaná vzniesla v konaní, si uplatnila voči žalobcovi pohľadávky titulom zmluvnej pokuty v sume 136,44 eur, v sume 545,02 eur a v sume 272,88 eur. Pohľadávky voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty žalovaná v konaní nepreukázala, preto súd prvej inštancie považoval kompenzačnú námietku žalovanej aj v tejto časti za nedôvodnú.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie zo zmluvného dojednania o spôsobe určenia výšky provízie je zrejmé, že neobsahuje povinnosť žalobcu, v dôsledku porušenia ktorej by vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo zmluvy o obchodnom zastúpení a nie je možné ju ustáliť ani za použitia výkladových pravidiel v zmysle § 266 Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobca by mal zaplatiť zmluvnú pokutu, ak odberateľ tovaru, s ktorým žalobca sprostredkoval obchod, neuhradí faktúru za predmetný tovar v určitej lehote po splatnosti faktúry. Povinnosť uhradiť faktúru, v dôsledku ktorej vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je vymedzená vo vzťahu k žalobcovi ako zmluvnej strane, ale vo vzťahu k tretej osobe. Vzhľadom na absenciu povinnosti žalobcu, v dôsledku porušenia ktorej by vzniklo žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie podľa § 37 ods. 1 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka posúdil dohodu o zmluvnej pokute ako neplatnú z dôvodu neurčitosti. V dôsledku neplatnosti dohody o zmluvnej pokute nevznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ sa týka výšky zmluvnej pokuty, súd mal zato, že dohoda o spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty je dostatočne určitá a nespôsobuje neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia. S prihliadnutím na celý text čl. IV zmluvy možno nepochybne vyvodiť záver, že ako provízia, tak i zmluvná pokuta vychádza zo základu, ktorým je hodnota sprostredkovaných faktúr (pri zmluvnej pokute neuhradených v určitej lehote).

12. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko faktúry po lehote splatnosti (uvedené vo vypracovaných zoznamoch) v konaní nepredložila a nebolo zrejmé, či boli sprostredkované žalobcom. Faktúra č. 12014591 je zrejme duplicitne zahrnutá v zozname neuhradených faktúr v rámci pohľadávky v sume 136,44 eur, ako i v rámci pohľadávky v sume 545,02 eur. Pri faktúre č. 14014610 žalovaná ani nešpecifikovala faktúry neuhradené po lehote ich splatnosti. Pokiaľ žalovaná predložila knihu neuhradených faktúr, vytlačenú 2.12.2014, z tejto vyplýva, že niektoré žalovanou označené faktúry (pri pohľadávke v sume 136,44 eur), napr. faktúry č. 12014464 a č. 12014518 sa v knihe nenachádzajú. Taktiež podľa čl. IV zmluvy evidencia zmluvných pokút a ich odrátanie z provízií sa mala uskutočňovať každý mesiac, čo však v konaní preukázané nebolo. Pri zmluvnej pokute v sume 136,44 eur nebola v konaní predložená faktúra na zmluvnú pokutu, pričom malo ísť o neuhradené faktúry splatné v roku 2011 a 2012. Faktúra č. 15011135 na sumu 545,02 eur bola vystavená 10.4.2015 za neuhradené faktúry po lehote splatnosti v roku 2012 a 2013, pričom zmluvný vzťah účastníkov konania bol ukončený 10.5.2013 a faktúra č. 14014610 bola vystavená 2.12.2014, pričom nie je zrejmé, za aké neuhradené faktúry ňou bola zmluvná pokuta uplatnená.

13. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam a právnym záverom súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie so zmluvami o sprostredkovaní medzi žalovanou a inými živnostníkmi, saldokontom z účtovníctva žalovanej, výpismi z bankového účtu žalovanej, nakoľko mal zato, že nie sú spôsobilé privodiť iný výsledok súdneho konania.

14. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Obaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, preto náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca mal vo veci úspech 62 %, žalovaná 38 %. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu 24 % trov konania, čo zo sumy 559,14 eur predstavuje sumu 134,19 eur ako pomernú časť súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Odvolaním napadla tú časť výroku rozsudku, ktorým ju súd zaviazal na plnenie v prospech žalobcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/. c/, d/, e/, f/ O.s.p., keď sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala pohľadávku proti žalobcovi titulom náhrady škody a titulom zmluvnej pokuty. Podpísaním preberacieho protokolu dňa 8.5.2013 žalobca potvrdil, že tovar odovzdáva žalovanej podľa dodacích listov č. 1 - 7 a dodacím listom č. 8 vrátil nepredaný tovar, čím potvrdil, že tovar prevzal. Tieto listiny preukazujú manko vo výške 575,30 eur, o čom žalovaná spísala zápis zo dňa 10.5.2013. Tieto závery spolu so zaslanými listinami (faktúra, zoznam neuhradených faktúr po splatnosti, dohoda o ukončení zmluvy o sprostredkovaní a zápis škodovej komisie) žalobca nenamietal. Žalovaná predložila súdu prvej inštancie podklady, z ktorých mal žalobca vychádzať pri fakturovaní odmeny za apríl 2013. Žalobca nenamietal ani skutočnosť, že žalovaná ho vyzvala na vystavenie faktúry za sprostredkovanie predaja za apríl 2013 vo výške 212,75 eur, čo predstavuje výšku provízie 349,19 eur po odpočítaní 10 % z hodnoty faktúr bez DPH po splatnosti 90 dní podľa čl. IV. zmluvy. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že faktúra č. 2013005, zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje v konaní, nebola žalovanej doručená. Táto faktúra bola žalovanej doručená až v súdnom konaní. Preto uplatňovanie úroku z omeškania od 21.5.2013 je nedôvodné. Ide o fiktívnu faktúru, bez plnenia, bez právneho dôvodu a bez podkladov. Dohoda o zmluvnej pokute má všetky podstatné náležitosti a je dostatočne určitá, nie je v rozpore s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy vyplývajú všetky práva a povinnosti pre jej účastníkov. Žalobca nepreukázal, že by túto dohodu podpisoval bez dostatku vôle, bol si vedomý následkov, ktoré môžu pre dohodnutý prípad nastať. Zmluvy podpísali strany sporu ako podnikateľské subjekty, ktoré majú pristupovať k uzatváraniu zmluvných vzťahov s odbornou starostlivosťou. Žalovaná poukázala na znenie čl. IV zmluvy v kontexte zmluvy, z obsahu ktorého jasne vyplýva, že zmluvná pokuta sa vypočítava z neuhradenej faktúry. Vzhľadom na prax medzi zmluvnými stranami, výpočet odmeny sprostredkovateľa, na charakter zmluvného vzťahu, zmluvné strany a predmet zmluvy, musí byť pre strany jasný a jednoznačný spôsob výpočtu. Platnosť alebo neurčitosť, či nejasnosť, dojednanie zmluvnej pokuty žalobca nenamietal ani pri uzatváraní zmluvy a ani počas existencie zmluvného vzťahu. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.6.2014 sp.zn. 23Cdo 879/2014, podľa ktorého záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Vzhľadom na tento záver, právny úkon nebude neurčitý alebo nezrozumiteľný automaticky, ale len v prípade, ak sa súd pokúsi o jeho výklad a napriek výkladu úkonu nebude súd schopný jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť preskúmať. Žalovaná zdôraznila, že súd nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, ale musí zisťovať jeho obsah

a neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť odstrániť jeho výkladom. Súd napr. podľa judikatúry musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán v čase uzavretia zmluvy a môže prihliadnuť aj na následné právanie strán. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

20. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

23. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

24. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Procesným postupom súdu prvej inštancie v konaní nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobe v časti napadnutej odvolaním vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania, ktorú pomerne rozdelil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

26. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami žalovanej. Odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné tieto opätovne uvádzať. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje v celom rozsahu na jeho odôvodnenie. Odvolací súd na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalovanej o neúplnom zistení skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov, ktorých nevykonanie súd prvej inštancie riadne odôvodnil a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Vykonanie dokazovania zmluvami o sprostredkovaní medzi žalovanou a inými živnostníkmi, saldokontom z účtovníctva žalovanej, výpismi z bankového účtu žalovanej podľa návrhu žalovanej k otázke vzniku a rozsahu škody ani výkladu právneho úkonu - dohody o zmluvnej pokute, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti v súvislosti s týmito listinami, ktoré by obsahovali dôkazy majúce vplyv na zistený skutkový stav existujúci medzi žalobcom a žalovanou z obchodného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o obchodnom zastúpení a tým aj na právne posúdenie tej časti nároku žalobcu uplatneného žalobou, ktorej súd prvej inštancie vyhovel.

27. Práva a povinnosti žalobcu dohodli zmluvné strany v čl. III. zmluvy. Okrem iných povinností, žalobca prevzal hmotnú zodpovednosť za poskytnuté motorové vozidlo a zverený tovar na základe dodacích listov, ako aj za hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonávaním činnosti a zaviazal sa nahradiť v plnej finančnej výške schodok na hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť. Dohodnutým podkladom pre zodpovednosť žalobcu boli predovšetkým dodacie listy. Z predložených dodacích listov č. 1 - 8, ktorými žalovaná preukazovala škodu a jej výšku, nepochybne vyplýva, že tieto dodacie listy žalobca nepodpísal ako prejav vôle o prevzatí zodpovednosti. Vzhľadom na obsah zmluvy a obsah dodacích listov potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav v časti započítania uskutočneného žalovanou týkajúcej sa uplatnenie náhrady škody proti žalobcovi a vyslovil, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.

28. Odvolací súd po preskúmaní zmluvy s názvom zmluva o sprostredkovaní zo dňa 28.6.2011 (v spise na č.l. 5 -7) konštatuje, že súd prvej inštancie podľa obsahu a opakujúci sa charakter činnosti žalobcu pre žalovanú v jej mene a na jej účet správne právne posúdil túto zmluvu podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalobca a žalovaná prejavili svoju vôľu v písomnej forme a v tejto forme upravili vzájomné práva a povinnosti vrátane dojednania v čl. IV. s názvom dohodnutá odmena. V tomto dojednaní upravili zmluvné strany spôsob výpočtu provízie, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi po sprostredkovaní predaja drogistického a spotrebného tovaru, ktorý má žalovaná v ponuke a ktorého vlastníkom je žalovaná (predmet zmluvy v čl. I.). V tomto dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že 1/ pri neuhradenej faktúre odberateľa sprostredkovaného sprostredkovateľom (žalobcom), po lehote splatnosti dlhšej ako 90 dní bude sprostredkovateľovi uložená pokuta vo výške 10 % z hodnoty bez DPH a 2/ v prípade nezaplatenia daných faktúr po lehote splatnosti viac ako 120 dní, bude sprostredkovateľovi odrátaných ďalších 20 % ako zmluvná pokuta za neuhradené faktúry. Zmluvné pokuty budú odrátané zo sprostredkovateľských faktúr a ich evidencia sa bude uskutočňovať každý mesiac.

29. Zmluvná pokuta je upravená predovšetkým v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, túto úpravu v ustanoveniach § 300 až 302 len dopĺňa. Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nie je komplexná a nie je samostatná. Zmluvnú pokutu možno definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo čiastočného nesplnenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta zabezpečuje hlavný záväzok a jej existencia závisí od tohto hlavného záväzku. Zmluvná pokuta má akcesorický charakter.

30. Vzhľadom na význam a účel zákonnej úpravy týkajúcej sa zmluvnej pokuty súd prvej inštancie správne uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute nezabezpečuje splnenie žiadnej povinnosti žalobcu

v rámci záväzkového vzťahu, nesplnením ktorej by žalovanej proti žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu a na jej zaplatenie.

31. Pohľadávky žalovanej z titulu náhrady škody a z titulu zmluvnej pokuty, ktoré žalovaná jednostranne započítala oznámením zo dňa 14.8.2013 nie sú spôsobilými pohľadávkami na započítanie a v konaní žalovanou vznesená kompenzačná námietka nie je dôvodná. Podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie.

32. Odvolací súd má za to, že žalovaná ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .