Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/149/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: X., zast. Pisár & partners - advokáti, s.r.o., P. Rádayho 8, Lučenec, IČO: 50 440 446, proti žalovanej v 1. rade: W., žalovanému v 2. rade: L. obaja zast. JUDr. Viktor Šurka, advokát, SNP 120, Žiar nad Hronom, o určenie predmetu dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi L. patrí pohľadávka navrhovateľa vo výške 12.945,63 € prihlásená do dedičstva prihláškou zo dňa 05.09.2006.

2. Svoju žalobou odôvodnil tým, že osvedčením o dedičstve pod sp. zn. 12D/274/2008, Dnot 118/2006 zo dňa 17.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2016 po poručiteľovi L. za účasti dedičov žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Aktíva dedičstva predstavovali sumu 281.162,73 €, pasíva 196.410,44 €. Toto osvedčenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.07.2016. Podľa dedičskej dohody nadobudol dedičstvo v celosti žalovaný v 2. rade bez povinnosti výplaty spoludedičky žalovanej v 1. rade. Pohľadávku žalobcu do dedičstva po poručiteľovi z titulu poskytnutej pôžičky poručiteľovi vo výške 12.945,63 € (390.000 SK) dedičia neuznali v celom rozsahu, považujú ju za spornú a jej zaradenie do pasív namietajú. Učili tak napriek tomu, že žalobca svoju pohľadávku riadne preukázal. Z uvedeného dôvodu žalobca podal žalobu, ktorou sa domáha určenia, že jeho pohľadávka patrí do dedičstva.

3. Na základe výzvy súdu sa k žalobe vyjadrili žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, pričom uviedli, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú. Uviedli, že pohľadávka žalobcu nebola v rámci dedičského konania riadne preukázaná. Už prvotné vizuálne porovnanie podpisov na listinách nachádzajúcich sa v dedičskom spise a podpisu na listine predloženej žalobcom v tomto konaní vyvolalo a vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či podpis na listine predloženej žalobcom (dlžobný úpis) patrí poručiteľovi. Uvedené pochybnosť bola dôvodom neuznania žalobcovej pohľadávky v rámci dedičského konania. Listina predložená žalobcom v tomto konaní ako originál predložená nebola a v spise sa nenachádza. Z dlžobného úpisu nevyplýva dátum odovzdania peňažných prostriedkov poručiteľovi a nemožno určiť ani deň splatnosti pohľadávky. Žalovaní ďalej uviedli, že podpis nepatrí poručiteľovi a teda pohľadávka žalobcu neexistuje. Žalovaní navrhli v konaní vykonať dokazovanie znaleckým posudkom znalcom z odboru písmoznalectvo. Takisto vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku.

4. Dňa 06.04.2017 žalovaní doložili doplnenie svojho vyjadrenia, v ktorom namietli nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby, nakoľko v zmysle zákona vyplýva aktívna legitimácia výlučne účastníkom dedičského konania pričom žalobca bol len veriteľom a nie účastníkom dedičského konania. Ďalej žalovaní namietli nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby žalobcom. Bez ohľadu na to, či by súd žalobu zamietol alebo jej vyhovel, na postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Naliehavý právny záujem podľa nich nie je daný, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 11.04.2017, na ktoré sa riadne dostavili právni zástupcovia strán.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že aktívna legitimácia vo veci je daná. Judikatúra, na ktorú odkazujú žalovaní sa týka aktív dedičstva avšak v tomto prípade ide o pasívum - pohľadávku. Jediný spôsob ako si môže žalobca uplatňovať svoju pohľadávku je práve súdnym konaním a práve voči žalovaním. Ak by súd žalobcovi túto pohľadávku nepriznal, stratil by žalobca možnosť svoje práva uplatňovať. Tým odôvodnil aj naliehavý právny záujem na veci.

7. Žalovaní na pojednávaní cestou svojho právneho zástupcu uviedli, že namietajú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 1. rade, nakoľko v zmysle dedičského konania všetky aktíva aj pasíva nadobudol žalovaný v 2. rade. Zotrvali na svojej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ďalej uviedli, že žalobca bol počas dedičského konania pasívny. Dedičské konanie mu bolo doručené dňa 13.07.2016, voči tomuto mohol podať opravný prostriedok. Zotrvali na námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu.

8. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s námietkou pasívnej legitimácie žalovanej v 1. rade. Žalobca napáda výsledok dedičského konania a jeho účastníkom boli obaja žalovaní. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca nebol v dedičskom konaní aktívny, žalobca uviedol, že rozhodnutie prevzal dňa 13.07.2016 a žalobu podal 21.09.2016, teda nemožno súhlasiť ani s touto námietkou. O spornosti pohľadávky sa žalobca dozvedel až 28.01.2016 z oznámenia o nezaradení pohľadávky. Pokiaľ ide o námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že je toho názoru, že ak by súd v tomto konaní určil, že pohľadávka do dedičstva patrí, žalovaní by boli zaviazaní túto pohľadávku vysporiadať.

9. Žalovaní uviedli, že nie je pravdou, že ak by súd v tomto konaní aj rozhodol, že pohľadávka do dedičstva patrí, že by boli žalovaní povinný pohľadávku vysporiadať. V tomto konaní ide o určovaciu žalobu a nie o žalobu na plnenie. Ak by aj súd určil, že pohľadávka do dedičstva patrí ako eventualita by prichádzalo do úvahy prejednanie tejto pohľadávky ako novoobjaveného dedičstva, čo však podľa zákona nie je možné nakoľko sa prejednáva len novoobjavený majetok a nie pohľadávky ako pasíva.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky zo dňa 05.09.2006, dlžobným úpisom zo dňa 21.06.2005, oznámením o nezaradení pohľadávky zo dňa 28.01.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Z prihlášky zo dňa 05.09.2006 súd zistil, že žalobca prihlásil do dedičstva po poručiteľovi L. svoju pohľadávku z titulu pôžičky, nakoľko dňa 21.06.2005 za jeho života mu poskytol pôžičku vo výške 390.000 Sk na dobu dvoch mesiacov, ktorú mal použiť na dostavbu rodinného domu.

12. Z dlžobného úpisu zo dňa 21.06.2005 súd zistil, že poručiteľ sa zaviazal vrátiť sumu 390.000 Sk žalobcovi.

13. Z oznámenia o nezaradení pohľadávky zo dňa 28.01.2016 súd zistil, že notár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľovi oznámil žalobcovi ako veriteľovi, že dedičia jeho pohľadávku neuznali, považujú ju za spornú a nesúhlasia s jej zaradením do dedičstva.

14. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nepreukázal na takto podanej žalobe naliehavý záujem, ktorý je procesnou podmienkou prípustnosti určovanej žaloby.

16. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

17. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

18. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka, ktorá mala vzniknúť z titulu pôžičky poručiteľovi, patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dedičské konanie po poručiteľovi skončilo Osvedčením o dedičstve sp. zn. 12D/274/2008, Dnot 118/2016 zo dňa 17.02.2016 právoplatným a vykonateľným dňa 04.03.2016 tak, že dedičstvo nadobudol žalovaný v 2. rade bez povinnosti výplaty žalovanej v 1. rade. Pohľadávka žalobcu ako veriteľa poručiteľa nebola do dedičstva zaradená z dôvodu, že dedičia ju neuznali. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená podaním zo dňa 28.01.2016. Žalobca sa teda touto žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka do dedičstva patrí.

19. Predmetom tohto konania je teda určovacia žaloba. Súd je teda ako prvé povinný skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na takomto type žaloby, resp. či žalobca naliehavý právny záujem na takejto žalobe preukázal. Dôkazné bremeno je tak na žalobcovi. Naliehavý právny záujem na veci je základnou podmienkou prípustnosti podanej žaloby. V danej veci žalobca zdôvodňoval naliehavý právny záujem tým že ak súd v tomto konaní nerozhodne, žalobca sa nebude mať voči komu svojho práva domáhať a nebude mať iný prostriedok ako mu môže byť jeho nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorú mal voči poručiteľovi, priznaný. Naliehavý právny záujem sa však viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v tomto konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa daným určovacím návrhom odstráni spornosť právneho vzťahu. Súd je však toho názoru, že ak by aj boli splnené podmienky na vyhovenie podanej žalobe na určenie, že žalobcova pohľadávka patrí do dedičstva (teda hmotnoprávne podmienky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, preukázanie existencie žalobcovej pohľadávky a podobne) nevyriešilo by to sporný vzťah medzi stranami sporu. To, že by súd rozhodol, že pohľadávka žalobcu do dedičstva patrí, by ešte neviedlo k vyriešeniu sporu s dedičmi poručiteľa. Viedlo by to k buď ďalšiemu konaniu - prejednaniu novoobjaveného dedičstva, čo však zároveň zákon vylučuje, keď určuje, že ak sa objaví len dlh poručiteľa, súd takýto dlh ako novoobjavený majetok neprejedná. Alebo by to viedlo k ďalšiemu konaniu žalobcu voči dedičom poručiteľa o zaplatenie pohľadávky z dôvodu, že už z vyjadrenie žalovaných je zrejmé, že dedičia namietajú platnosť právneho dôvodu žalobcovej pohľadávky - uznania dlhu a namietajú aj premlčanie pohľadávky. Teda vo vzťahu k tomuto konkrétnemu určovaciemu petitu nie je daný naliehavý právny záujme na veci. Nie je teda splnená základná procesná podmienka prípustnosti takejto žaloby. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

20. Navyše súd uvádza, že žalobcovi ako veriteľovi nič nebránilo rovno podať žalobu voči dedičom poručiteľa o zaplatenie dlžnej sumy z titulu jeho pohľadávky voči poručiteľovi a nie žiadať ochranu svojej pohľadávky určovacou žalobou.

21. Keďže súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovanej v 1. Rade, ktorá bola v konaní vznesená žalovanými, sa súd nezaoberal. Uvedenému by súd mohol pristúpiť až vtedy, ak by rozhodoval o hmotnoprávnom nároku žalobcu, čo sa však nestalo.

23. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vo veci mali plný úspech žalovaní, keďže žaloba bola zamietnutá, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).