Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-263-2016.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/263/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Ing. Ľubomír Čupka TATRAPET, export-import, chovateľské potreby, s miestom podnikania Nám. Osloboditeľov 75/14, Liptovský Mikuláš, IČO: 10 854 380, právne zast. JUDr. Ivan Vozár, advokát, AK so sídlom M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ing. Elena Sulírová, s miestom podnikania Kopečná 305, Nová Lesná, IČO: 33 091 200, v konaní o zaplatenie 1.156,08 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.156,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.156,08 eur od 12.4.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.156,08 eur spolu s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od 12.4.2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 5.4.2013 Zmluvu o nájme, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej do užívania za odplatu pre potreby jej podnikateľskej činnosti obchodné priestory špecifikované v článku I. zmluvy. V článku II. zmluvy si dohodli podmienky, výšku nájomného a platieb za služby spojené s nájmom a podmienky platenia. Zároveň bolo dohodnuté, že žalovaná zloží peňažnú zálohu 300,- eur, ktorá bude v depozite po dobu nájmu. Dňa 21.8.2015 Dodatkom č. 1 k zmluve si zmluvné strany upravili výšku nájmu. Žalovaná si prebrala obchodné priestory do užívania dňa 5.4.2013. Dňom 31.5.2015 prestala žalovaná v lehote splatnosti platiť nájom. Dňa 4.4.2016 žalovaná znala svoje pohľadávky vzniknuté titulom nájomného, a to vo výške 1.322,36 eur. Dlh sa zaviazala zaplatiť do 7 dní odo dňa uznania dlhu. Uvedenú povinnosť splnila len čiastočne. Naposledy bola vyzvaná listom dňa 3.8.2016 na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu 6.10.2016 žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 1.156,08 eur po započítaní depozitu vo výške 300,- eur.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 16Cb/263/2016-20 zo dňa 21.10.2016, ktorý nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 17.1.2017 zrušil v súlade s ust. § 266 ods. 3 CSP.
3. Súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP doručoval žalobu žalovanej spolu s prílohami a poučením a zároveň ju vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne k žalobe vyjadrila. Žalovaná predmetné uznesenie neprevzala, súdu sa zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote, pričom súd považoval žalobu pre žalovanú za doručenú v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP dňom 22.3.2017.
Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
4. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.156,08 eur, preto súd v danej veci rozhodol v súlade s vyššie citovaným ust. § 177 ods. 2 písm. a) bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 11.4.2017.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú - Zmluva o nájme z 5.4.2013, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme z 21.8.2015, Preberací protokol z 5.4.2013, Uznanie dlhu - záväzkov zo 4.4.2016, Výzva na zaplatenie dlhu z 3.8.2016, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 5.4.2013 žaloba ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte súp. č. 75, Námestie osloboditeľov Liptovskom Mikuláši, zapísaný na LV č. 3581, k. ú. Liptovský Mikuláš. V článku II. zmluvy bola dohodnutá výška nájomného a platieb za služby s nájmom spojené tak, že nájomca bude platiť prenajímateľovi mesačne 100,- eur. Uvedená čiastka je bez DPH, pričom prvé nájomné za miesiac apríl 2013 bolo dohodnuté vo výške 83,87 eur bez DPH. Dohodnuté nájomné bude zaplatené vždy do posledného dňa príslušného mesiaca na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, a to vo výške 100,- eur bez DPH. Splatnosť prvého nájomného bola do 30.4.2013. Zároveň bola dohodnutá peňažná záloha 300,- eur, ktorá bola zložená žalovanou, a to v depozite prenajímateľa po dobu trvania nájmu. Táto mohla byť započítaná prenajímateľom na pohľadávku, ktorá mu vznikne voči nájomkyni. V článku II. bod 7 zmluvy bola dohodnutá výška platieb za služby, ktoré prenajímateľ nájomkyni poskytoval. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dňa 21.8.2015 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme, kde sa dohodli na poskytnutí zľavy z nájomného vo výške 10 % s platnosťou od 1.9.2015, a teda výška mesačného nájmu bude 90,- eur bez DPH. Dodatok nadobudol účinnosť 1.9.2015. Z preberacieho protokolu z 5.4.2013 je zrejmé, že nájomkyňa, teda žalovaná, priestory prevzala od žalobcu, pričom v preberacom protokole je uvedený stav nehnuteľnosti ako aj predmety, ktoré žalovaná prevzala. Dňa 4.4.2016 žalovaná písomne uznala dlh voči žalobcovi, a to vo výške 1.322,36 eur na základe neuhradenia faktúr, ktoré sú uvedené v tomto uznaní, a sú špecifikované číslom faktúry, variabilným symbolom, dátumom splatnosti a čiastkou, ktorá je neuhradená a túto sumu sa žalovaná zaviazala zaplatiť najneskôr do 7 dní.
7. Sporové strany sú podnikateľmi, a to fyzické osoby - živnostníci, pričom podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
Podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
8. Je nesporné, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o nájme, kedy v písomnej zmluve dostatočne určitým spôsobom špecifikovali predmet nájmu ako aj účel nájmu a bola dohodnutá výška nájomného a platieb za služby s nájmom spojené, kedy výška nájmu bola modifikovaný Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve. Žalovaná si svoju povinnosť platiť nájomné riadne a včas následne prestala plniť, a to počnúc mesiacom máj 2015. Nájomné z jej strany nebolo zaplatené až do obdobia marec 2016, kedy žalovaná písomne uznala dlh voči žalobcovi, a to dňa 4.4.2016 spolu vo výške 1.322,36 eur, ktorú sumu sa zaviazala zaplatiť do 7 dní odo dňa podpisu uznania záväzku voči žalobcovi. Dňa 1.4.2016 bola žalovanej vystavená faktúra č. N2016/54 na sumu 90,- eur a 31.3.2016 faktúra č. N2016/44 na sumu 43,72 eur. Žalovaná tak mala záväzok zaplatiť žalobcovi sumu 1.456,08 eur. Zložený depozit vo výške 300,- eur použil žalobca na úhradu dlhu, a tak po započítaní tohto depozitu dlhuje žalovaná žalobcovi sumu 1.156,08 eur. Na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovanú súd s prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi nerozporuje, pokiaľ ide o dôvod vzniku dlhu ako aj jeho výšku. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznanie dlhu zo dňa 4.4.2016.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
9. Keďže žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nej nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, dokonca žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne, teda úrok platný pre občianskoprávne vzťahy, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.